Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2610/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211175 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211175.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, Bratislava (ako právny nástupca Katastrálneho úradu v Bratislave, Chlumeckého 2, Bratislava), za účasti Okresného úradu Bratislava, Staromestská 6, Bratislava (ako právny nástupca Obvodného úradu Bratislava), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: Co-58/12-Se zo dňa 27.09.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: Co-58/12-Se zo dňa 27.09.2012 a prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Malacky č. C-8/2012-JL zo dňa 16.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobca dňa 05.10.2010 podal podnet na opravu zápisu na liste vlastníctva č. XXXX vedenom v k.ú. O., na ktorom je uvedený správca nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky - Okresný úrad Bratislava (predtým Obvodný úrad Bratislava) a žiadal ako správcu zapísať seba. Správa katastra Malacky rozhodnutím č. C-8/2012-JL zo dňa 16.05.2012 zamietla podnet žalobcu na zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov a to podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal seba zapísať ako správcu predmetných pozemkov s odôvodnením, že nehnuteľnosti vznikli z pôvodných poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu a v čase užívania JRD boli zastavané poľnohospodárskymi stavbami a slúžili poľnohospodárskej výrobe. Tieto skutočnosti namietal pribratý účastník konania - Okresný úrad Bratislava a uviedol, že pozemky nie sú poľnohospodárskou pôdou a nie sú ani produkčne potenciálnou pôdou evidovanou v katastri nehnuteľností. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z., § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 6 zákona č. 278/1993 Z.z. a uviedol, že pozemky zabraté štátom v zmysle zákona č. 215/1919 Zb. o prvej pozemkovej reforme boli čiastočne pridelené miestnemu JRD a čiastočne obci a fyzickým osobám. Vyslovil názor, že dotknuté pozemky evidované v registri „C“ nie sú poľnohospodárskou pôdou ale tieto sú v katastri nehnuteľností evidované ako zastavané plochy a nádvoria v zastavenom území obce. Taktiež pozemky evidované v registri „E“ - druh pozemku orná pôda, resp. trvalý trávny porast, nie sú poľnohospodárskou pôdou, pretože tieto sú geometricky a polohovo definované v zastavanom území obce a sú súčasťou pozemkov C- KN s prevládajúcimi nepoľnohospodárskymi druhmi pozemkov (zastavané plochy a nádvoria, resp. ostatné plochy). Zdôraznil, že druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ nie je záväzným údajom katastra. Sporné pozemky teda nie sú produkčne potenciálnou pôdou v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. Poukázal tiež na deklaráciu č. 00/2010/1154/BOM zo dňa 01.10.2010, ktorou sa Obvodný úrad Bratislava ujal správy nehnuteľného majetku vo vlastníctve SR, pričom išlo o novovytvorené parcely registra „C“ č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Táto deklarácia bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako záznamová listina a preto o zápise vykonanom na jej základe nemožno rozhodovať v konaní o námietkach proti údajom schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj len ROEP). Záverom vyslovil názor, že v danom prípade ide o spor o správu majetku štátu, o ktorom je kompetentný rozhodovať zriaďovateľ účastníkov sporu. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe popísal priebeh konania na správnom orgáne, poukázal na dotknutú právnu úpravu a napadnuté rozhodnutie videl nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov a napokon namietal aj nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu, napríklad ani s tým, že správa zastavaných pozemkov v poľnohospodárskej usadlosti nie je viazaná na vlastníctvo alebo správu budov na nich postavených. Nevysporiadal sa ani s námietkou, že ostatné pozemky zapísané v rovnakých PK vložkách, ktoré sa riadia tým istým režimom, boli v rámci schváleného ROEP zapísané do správy žalobcu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že podľa žalobcu dotknuté pozemky prešli do vlastníctva štátu a boli v užívaní JRD a teda sú nepochybne poľnohospodárskymi pozemkami, ktorých správa podľa zákona č. 229/1991 Zb. patrí žalobcovi. Z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b/ tohto zákona nevyplýva, že by žalobca zastavané pozemky nachádzajúce sa v poľnohospodárskej usadlosti spravoval iba v prípadoch, kedy do jeho správy prešli aj budovy na nich postavené. K deklarácii o dočasnej správe žalobca uviedol, že tento záznam sa vzťahoval iba na dva z dotknutých pozemkov (parc. č. 2806/227 a XXXX/XXX). Žalovaný však argument o deklarácii použil vo vzťahu ku všetkým dotknutým pozemkom. V danom prípade je zrejmé, že zákon č. 278/1993 Z.z. sa nevzťahuje na správu poľnohospodárskeho majetku podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom reálne neexistuje orgán, ktorý by mohol spor o správu medzi Okresným úradom Bratislava a žalobcom podľa § 7 ods. 1 a 6 zákona č. 278/1993 Z.z. rozhodnúť. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť vychádzajúc z toho, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého žalobca spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom (zákonom č. 229/1991 Zb.). Ustanovenie § 1 ods. 1 tohto zákona v písm. a/ špecifikuje pôdu, na ktorú sa tento zákon vzťahuje a ktorú spravuje žalobca a v písm. b/ a c/ špecifikuje budovy, na ktoré sa tento zákon vzťahuje a ktoré spravuje SPF. V zmysle ustanovení písm. b/ a c/ sú dotknuté zastavané pozemky len súčasťou predmetu správy, ktorým sú budovy a nezodpovedajú špecifikácii žalobcom spravovanej pôdy podľa písm. a/ tohto ustanovenia. To isté platí aj pre budovy, ktoré už neslúžia poľnohospodárskemu účelu a z vlastníctva pôvodného poľnohospodárskeho družstva prešli v konkurznom konaní do vlastníctva iných osôb. Ani pozemky s druhom pozemku orná pôda, resp. trvalý trávny porast nemožno považovať v danom prípade za poľnohospodársku pôdu, keďže sú v zastavanom území obce a sú súčasťou pozemkov registra „C“ s prevládajúcimi nepoľnohospodárskymi druhmi pozemkov (zastavané plochy a nádvoria, resp. ostatné plochy), a navyše ide o parcely registra „E“ a teda druh pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností. Záverom poukázal rovnako ako v napadnutom rozhodnutí na deklaráciu, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako záznamová listina pod č. Z-4083/10. IV. Pribratý účastník Uznesením zo dňa 12.03.2014 súd pribral do konania účastníka správneho konania - Okresný úrad Bratislava (ako nástupcu Obvodného úradu Bratislava), ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako správca dotknutých nehnuteľností. Tento účastník navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom boli splnené všetky podmienky pre zapísanie tohto účastníka ako správcu majetku štátu. Deklarácia sa síce týka len dvoch pozemkov, ale ani ostatné pozemky nie sú poľnohospodárskou pôdou. V čase vykonávania ROEPU pozemky nemali znaky uvedené v § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý síce svoju neprítomnosť včas ospravedlnil a zároveň požiadal o odročenie pojednávania, avšak súd tejto žiadosti nevyhovel jednak z dôvodu, že žalovaný sa vo veci písomne vyjadril a zúčastnil sa tiež pojednávania dňa 12.03.2014, na ktorom predniesol svoje návrhy. Žalovaný nie je takým správnym orgánom, ktorý by nemal dostatok fundovaných zamestnancov schopných prísť na pojednávanie súdu a navyše deklarovaná náhla práceneschopnosť zástupcu žalovaného nebola nijako preukázaná. Samotná prítomnosť zástupcu žalovaného na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pritom nemohla nijako zásadne ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Žalobca bol zriadený zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom (§ 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom... V zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom, t.j. v danom prípade žalobca, pričom je celkom zrejmé, že v danej veci nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v tomto ustanovení. Je nesporné, že všetky dotknuté nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu a sporným je len to, či je ako správca týchto pozemkov správne zapísaný Okresný úrad Bratislava, ktorý správu nadobudol na základe zápisu rozhodnutia o schválení ROEP pre k.ú. Gajary č.j. 106/ROEP-3/2003-Gajary - pvz. 202/09. Pôvodne bol tento omylom zapísaný ako vlastník nehnuteľností namiesto vlastníka Slovenská republika, čo však bolo opravené. Deklaráciou zo dňa 01.10.2010 sa Okresný úrad Bratislava ujal správy nehnuteľného majetku vo vlastníctve SR a to v súvislosti s dvomi novovytvorenými parcelami registra „C“ - parc. č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, ktoré boli odčlenené od parcely registra „E“ č. XXXX/X. Podstatným pre správcovstvo dotknutých nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX však nie je predmetná deklarácia, ktorá sa navyše týkala iba dvoch z celkovo 9 pozemkov, z ktorých 5 je vedených ako parcely registra „C“ a 4 ako parcely registra „E“ s druhom pozemku orná pôda resp. trvalé trávnaté porasty. Podstatným v danej veci totiž je, či žalobca v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona sa stal zo zákona správcom dotknutých nehnuteľností vo vlastníctve štátu, pričom toto správcovstvo mohol získať najskôr ku dňu svojho vzniku na základe účinnosti zákona č. 330/1991 Zb.. Kľúčovou otázkou teda je, či ide o nehnuteľnosti uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa tento zákon vzťahuje na: a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. Ak by malo v danom prípade ísť o pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí (§ 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb.), muselo by ísť o produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy). V danom prípade ide o 5 pozemkov - parcely registra „C“ s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria a 4 pozemky s druhom pozemku orná pôda, resp. trvalé trávne porasty, avšak tu ide o parcely registra „E“, pri ktorých druh pozemku nie je v nadväznosti na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nehnuteľností. Uvedené však neznamená, že napriek tomu, že nejde o záväzné údaje katastra, v skutočnosti pri týchto 4 pozemkoch nejde o ornú pôdu, resp. trvalé trávne porasty, keďže táto skutočnosť nebola v správnom konaní ničím vyvrátená. K argumentom žalovaného ohľadne pozemkov zapísaných ako parcely registra „E“ s druhom pozemku orná pôda a trvalé trávne porasty, treba uviesť, že samotný zápis týchto pozemkov v registri „E“ ako ani to, že tieto pozemky sú evidované na jednom LV spolu s pozemkami s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria a geometricky a polohovo sú definované v zastavanom území obce, nijako nevylučuje, že by sa na tieto pozemky zákon č. 229/1991 Zb. podľa § 1 ods. 1 písm. a/ tohto zákona nevzťahoval a teda nevylučuje ani správu žalobcu k týmto pozemkom. Treba dodať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobca nemohol spravovať aj pôdu nachádzajúcu sa v intraviláne, t.j. v zastavanom území obce a teda, že by jeho správa mala byť len k pozemkom nachádzajúcim sa v extraviláne. Podstatným v danom prípade je aj ustanovenie § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje okrem obytných budov, hospodárskych budov a iných stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti tiež na zastavané pozemky. V danom prípade ide pritom o správu zastavaných pozemkov, ktoré boli pôvodne zastavané stavbami slúžiacimi poľnohospodárskej výrobe a boli postavené užívateľom - JRD a v konkurznom konaní boli tieto stavby predané iným osobám. Samotné pozemky sa nachádzajú v hospodárskom dvore bývalého JRD Gajary. Podľa názoru súdu je potrebné ustanovenie § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. vykladať tak, že žalobca môže byť správcom aj len zastavaných pozemkov, t.j. takých pozemkov, na ktorých stáli obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, o ktorú sa v danom prípade nepochybne jedná, ak tieto stavby hocijakým spôsobom po účinnosti citovaného zákona zmenili vlastníka. Zachovanie pôvodného vlastníctva k stavbám patriacim k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti totiž nie je zákonnou podmienkou pre správcovstvo k pozemkom zastavaným takýmito stavbami, ak medzičasom došlo k zmene vlastníka. V danom prípade došlo v konkurznom konaní k predaju budov patriacich do konkurznej podstaty tretím osobám. Pozemky však zostali vo vlastníctve štátu a tieto má spravovať žalobca, nakoľko ide o prípad uvedený v § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb. K poukazu žalovaného na zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov treba uviesť, že tento zákon sa nevzťahuje na správu poľnohospodárskeho majetku podľa zákona č. 229/1991 Zb. a tiež nejde ani o taký prípad majetku štátu, ktorý by nebol v správe žiadneho správcu a súdu ani nie je známy taký orgán, ktorý by mohol spor o správu medzi pribratým účastníkom konania a žalobcom rozhodnúť. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere a rozhodne o zmene údajov schváleného registra. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovi, ktorý síce mal v konaní úspech, totiž žiadne trovy konania nevznikli a žalovanému ako ani pribratému účastníkovi konania ich náhrada v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.