Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2618/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211242 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: mjr. T.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, B. 6, K., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malé námestie 5402/1A, Bratislava proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, ulica M. Sch. Trnavského č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BAIV-PK-11-018/2012 zo dňa 22.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ORPZ-BAIV-PK-11-018/2012 zo dňa 22.12.2012, ako aj rozhodnutie riaditeľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV č. 6/2012 zo dňa 18.09.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70,- € za súdny poplatok a v sume 594,77 € titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 21.12.2012, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BAIV-PK-11-018/2012 zo dňa 22.10.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislava IV č. 6/2012 zo dňa 18.09.2012, ktorým bolo žalobkyni v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“ alebo ako „zákon“) uložené disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov. Podľa uloženého disciplinárneho rozkazu mala žalobkyňa porušiť základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, v zmysle ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecnými právnymi predpismi, ako aj uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, ako aj povinnosť vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. e/ zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého je policajt povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom. Svojim konaním sa žalobkyňa mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona. Podľa žalobkyne disciplinárny rozkaz nevychádzal zo skutočného stavu veci a dôvody, na ktorých je disciplinárny rozkaz ako aj rozhodnutie o disciplinárnom previnení založený, absentujú, sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné, čo robí takéto rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 21.08.2012 v čase o 13:00 hod. jej bola doručená žiadosť nadriadenej o zdokladovanie služobnej činnosti v dňoch 20. a 21.08. 2012 (pod č. ORPZ-BAIV- PK2-310/2012 označená ako „žiadosť o zdokladovanie služobnej činnosti“), v zmysle ktorej mala žalobkyňa zdokladovať služobnú činnosť v týchto dňoch vrátane uvedenia, v akom čase písala žiadosť o vysvetlenie adresovanú riaditeľovi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV (ďalej aj ako „OKP ORPZ Bratislava IV“), v ktorej sa dotazovala, prečo v čase, kedy bola žalobkyňa zaradená zo služobnej pohotovosti (od 06:00 hod do 18:00 hod dňa 19.08.2012), nebola informovaná o podanom trestnom oznámení C. C. na B. I. a prečo k predmetnému prípadu nebola volaná ona, ale vyšetrovateľka por. M.. L. I. v čase jej služobného voľna. Zároveň bola v žiadosti zo dňa 21.08.2012 vyzvaná, aby spresnila termín plánovanej práceneschopnosti odporučenej žalobkyni jej ošetrujúcim lekárom spolu s predložením lekárskej správy obsahujúcej odporúčanie práceneschopnosti. Odpoveď na žiadosť mala žalobkyňa predložiť v lehote do 21.08.2012 do 13:45 hod. Žalobkyňa tvrdila, že „žiadosť nadriadenej o zdokladovanie služobnej činnosti“ nemožno považovať za pokyn resp. príkaz v súlade s dikciou ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe. Podľa žalobkyne ide o nezákonný postup nadriadenej, ktorá nekonala v súlade s ust. § 49 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého je nadriadený povinný vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, pričom každý pokyn alebo príkaz nadriadených musí mať oporu v interných predpisoch PZ. Žalobkyňa vyjadrila domnienku, že inak bezdôvodná žiadosť nadriadenej bola odplatou za žalobkyňou podanú žiadosť o vysvetlenie riaditeľovi OKP ORPZ Bratislava IV. Zdokladovanie podrobnej služobnej činnosti žalobkyňa elektronicky zaslala nadriadenej dňa 21.08.2012 o 13:45 hod. na e-mailovú adresu, pričom toto obsahovalo aj presnú informáciu o dátume a čase písania predmetnej žiadosti o vysvetlenie. Zároveň žalobkyňa nadriadenú ústne informovala o nezákonnosti požiadavky na predloženie lekárskej správy a teda že jej túto nepredloží. Uviedla tiež, že aj napriek odporúčaniu práceneschopnosti zo strany ošetrujúceho lekára bude, pokiaľ jej to zdravotný stav umožní, aj naďalej vykonávať štátnu službu z dôvodu množstva naplánovanej práce a nevidí dôvod vyšetrovacie spisy kvôli prerozdeleniu iným vyšetrovateľom odovzdávať. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením uvedeným v disciplinárnom rozkaze, že „... menovaná zaslala nadriadenej e-mail s prílohou „K. - týždenný prehľad 2012“, ktorý bol nadriadenej doručený dňa 21.08.2012 v čase o 13:47 hod.... zdokladovanie služobnej činnosti nadriadená žiadala predložiť v lehote do 21.08.2012 do 13:45 hod., ktorá evidentne menovanou nebola dodržaná... menovaná zaslaním týždenného prehľadu evidentne nesplnila pokyn nadriadenej ...“. Toto tvrdenie podľa žalobkyne vychádza výlučne z časového údaju uvedenom na výpise z e-mailu nadriadenej, pričom takto získaný časový údaj nemožno považovať za časový údaj pochádzajúci z dôveryhodného zdroja, nakoľko nebol porovnaný s etalónom merania času Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, prípadne akreditovaným laboratóriom v oblasti kalibrácie meradiel, a teda nie je možné presnosť uvádzaného časového údaju a jeho prípadnú odchýlku overiť, čo robí uvedené tvrdenie nepreskúmateľným, pričom uvádzaný rozdiel medzi povinnosťou splniť pokyn nadriadenej a splnením povinnosti žalobkyne činí len dve minúty. Preto považovala žalobkyňa predmetné tvrdenie ako jeden z dôvodov pre udelenie disciplinárneho opatrenia za viac než absurdné. Odhliadnuc od uvedeného, ak by žalobkyňa mala vyhovieť žiadosti v plnej miere (vrátane zadováženia lekárskej správy), vzhľadom na čas, ktorý jej bol na splnenie poskytnutý, bola lehota na splnenie žiadosti príliš krátka. K ďalšiemu dôvodu disciplinárneho potrestania žalobkyne, že mala hodiť vyšetrovací spis na zem, odmietnuť odovzdať vyšetrovacie spisy nadriadenej za účelom ich prerozdelenia iným vyšetrovateľom, žalobkyňa uviedla, že k preukázaniu tvrdenia nadriadenej nedošlo a nie je uvedený jediný dôkaz, ktorý by podporoval záver, že žalobkyňa v čase, keď bola požiadaná o odovzdanie pridelených spisov, uviedla, že nadriadenej nič neodovzdá, nič neuvedie, čo do ktorého spisu je potrebné urgentne urobiť a spisy hodila na zem, ani že odmietla oznámiť, v akých spisoch má naplánované preštudovania na deň 22.08.2012 a aké úkony treba v spisoch vykonať z dôvodu prerozdelenia spisov iným vyšetrovateľom. Taktiež žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením uvedeným v disciplinárnom rozkaze, že „... nadriadená nemá vo vzťahu k menovanej žiadny dôvod na to, aby uvádzala nepravdivé skutočnosti...“. Žalobkyňa dodala, že skutočnosť, že nadriadená žiadala dňa 21.08.2012 od žalobkyne predložiť vyšetrovacie spisy, vrátane spisov, v rámci ktorých mala žalobkyňa naplánované na deň 22.08.2012 úkony, s poukazom na ustanovenie úlohy č. 18 pokynu riaditeľa na zabezpečenie plnenia úloh príslušníkov odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, č. ORPZ-BAIV-KP-10-002-2012 zo dňa 07.06.2012, ktorým sa menil pokyn č. ORPZ-BAIV-KP-10/2012, podľa ktorého sa vyšetrovacie spisy majú prerozdeliť iným vyšetrovateľom v prípade neprítomnosti vyšetrovateľa na pracovisku po dobu dlhšiu ako 14 dní, o čom nadriadená vedieť mala a musela, je možné považovať za vyvrátenie prekážok v riadnom plnení služobných úloh žalobkyne ako policajtky a vyšetrovateľky v zmysle príslušných zákonných ustanovení (v prípade, že by žalobkyňa žiadané vyšetrovacie spisy v deň 21.08.2012 odovzdala, dňa 22.08.2012 by po nastúpení do služby nemala ako plánované úkony vykonať). Rozporuplne pôsobí podľa žalobkyne konštatovanie riaditeľa OKP, podľa ktorého na uznanie viny žalobkyne vo vzťahu k vyššie uvedenému dôvodu uloženia disciplinárneho previnenia postačuje len to, že dňa 08.06.2012 pod č. ORPZ-BAIV-KP-390/2012 bola žalobkyňa svojimi nadriadenými upozornená na jej nevhodné správanie. K tomuto uviedla, že uloženie disciplinárnych opatrení ako aj výčitky žalobkyni neodzrkadľuje výlučné správanie sa žalobkyne na pracovisku a nemožno ich uloženie zovšeobecňovať aj na konanie žalobkyne, pre ktoré jej bolo uložené disciplinárne opatrenie napadnutým rozhodnutím, poukazujúc pritom na ustanovenie § 56 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav a policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa a pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postup policajta k plneniu služobných povinností. Žalobkyňa poznamenala, že k údajnému nevhodnému správaniu sa žalobkyne na pracovisku a k porušovaniu interných predpisov dochádza až po 14 rokoch v štátnej službe ( po uvedenú dobu žalobkyňa nebola disciplinárne trestaná ani upozorňovaná na nevhodné správanie). Rozhodnutie žalovaného vychádzalo výlučne zo skutkového stavu zisteného pred vydaním disciplinárneho rozkazu, čo je badateľné aj zo samotného obsahu odôvodnenia rozhodnutia. Žalobkyňa sa nestotožnila s výkladom § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. podaným v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého je zbytočné polemizovať, či danú žiadosť nadriadenej o zdokladovanie služobnej činnosti mala žalobkyňa považovať za žiadosť a nie za pokyn, pretože nariadenie alebo príkaz nadriadeného nemá zákonom predpísanú formu. Preto ak boli žalobkyni uložené úlohy, bola povinná ich splniť, čo však neurobila. Žalobkyňa sa pozastavila aj nad tým, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán napriek jej námietkam nezabezpečil žiadneho svedka, ktorý by relevantným spôsobom potvrdil alebo vyvrátil v konaní preukazované skutočnosti, pričom vyvstáva otázka, ako mohli správne orgány nad všetky pochybnosti vydať rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia žalobkyni s uvádzaním konkrétnych skutočností bez akéhokoľvek svedectva tretej osoby, ktorá by tieto potvrdila. Uspokojili sa iba s konštatovaním o jasnej neexistencii (avšak nepreukázanej) dôvodov nadriadenej na uvádzanie nepravdivých údajov, ktoré by žalobkyni mohli uškodiť. Pritom tvrdenia svojej nadriadenej považovala žalobkyňa za jednoznačne účelové, sledujúce len jeden cieľ - uloženie disciplinárneho opatrenia žalobkyni za údajné porušenie povinnosti policajta. Taktiež to považovala za akt pomsty riaditeľa OPK ORPZ Bratislava IV za podanie žiadosti o vysvetlenie. Poukázala pritom na § 2 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Zároveň policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný zato, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, alebo návrh na začatie trestného stíhania. Podľa žalobkyne žalovaný stroho konštatoval, že sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom však v konaní skutočný stav veci nebol dostatočne zistený. Zároveň v rozpore s prvostupňovým rozhodnutím žalovaný tvrdil, že odpoveď na žiadosť o zdokladovanie služobnej činnosti bola predložená nielen po termíne, ktorý bol na jej splnenie určený, ale že zároveň žalobkyňa nereagovala na to, čo bolo predmetom písomnej žiadosti, keď zdokladovala len deň 21.08.2012, avšak dožadovaná bola, aby zdokladovala služobnú činnosť za dni 20.-21.08.2012. Toto tvrdenie nielenže protirečí prvostupňovému rozhodnutiu, ale nezakladá sa ani na pravde, nakoľko v týždennom prehľade sa nachádzajú tzv. snímky dňa, kde vyšetrovateľ PZ podrobne popisuje svoju služobnú činnosť počas celého týždňa, mesiaca, roka. Ak by nadriadená a osoby rozhodujúce o odvolaní venovali žalobkyňou zaslanému týždennému prehľadu patričnú pozornosť, toto riadne preskúmali, dospeli by k záveru, že s týmto je možné po overení v elektronickej forme pracovať, a teda ak by do stĺpca s názvom deň zadali číslicu s označením dňa ako 20 v mesiaci, určite by rozpis služobnej činnosti za predmetný deň k dispozícii mali (dátum 21.08.2012 sa otvoril automaticky z dôvodu, že išlo o posledný deň, v rámci ktorého bol rozpis služobnej činnosti realizovaný). Z uvedeného pre žalobkyňu vyplynulo, že správny orgán posudzoval vec nedôsledne, nevyhodnotil aj iné rozhodné skutočnosti v jej prospech, nezabezpečil svedkov udalosti opisovanej v disciplinárnom obvinení, z čoho je zrejmé, že tvrdenia nadriadenej nebolo možné nijako preukázať. Žalobkyňa tiež namietala priebeh konania a tvrdila, že jej bola odňatá možnosť sa riadne obhajovať. Dňa 21.08.2012 prevzala upovedomenie o začatí konania vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia zo dňa 22.08.2012 pod č. ORPZ-BAIV-KP2-310-003/2012 a bolo jej umožnené k upovedomeniu sa vyjadriť s určeným termínom do 24.08.2012 do 14:00 hod. Dňa 24.08.2012 došlo na základe písomného plnomocenstva k prevzatiu právneho zastúpenia žalobkyne advokátkou, ktorá písomnou žiadosťou zo dňa 24.08.2012 doručenej príslušnému správnemu orgánu toho istého dňa o 13:45 hod. písomne žiadala o predĺženie uvedenej lehoty na vyjadrenie sa k začatiu konania vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia. Táto žiadosť však bola zamietnutá (dňa 27.08.2012, žalobkyni doručené až 03.09.2012) z dôvodu, že lehotu na vyjadrenie stanovenú na deň 24.08.2012o 14:00 hod. správny orgán považoval za primeranú a to aj napriek skutočnosti, že zdravotný stav žalobkyne v dôsledku úrazu dňa 22.08.2012 v podvečerných hodinách, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie s následkom pracovnej neschopnosti, jej neumožnil plnohodnotne sa k danej veci vyjadriť, čo bolo zároveň dôvodom, prečo si žalobkyňa zvolila právneho zástupcu. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k veci vyjadrila dňa 28.08.2012, jej vyjadrenie bolo zaradené do administratívneho spisu, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že toto vyjadrenie bolo považované za irelevantné a nebolo posudzované ako dôkaz v predmetnom konaní. Neakceptovanie žiadosti o predĺženie lehoty zároveň žalobkyňa považovala za rozporné s § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.. Zákon dĺžku lehoty na vyjadrenie sa ku konaniu osobitne neupravuje a nie je upravená ani iným právnym predpisom. Preto sa žalobkyňa nazdávala, že podlieha subjektívnemu určeniu a nie je v rozpore s právnymi predpismi ju v odôvodnených prípadoch predĺžiť. Taktiež poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 18.09.2012, t.j. 20 dní po podaní vyjadrenia zo dňa 28.08.2012, a tak zamietnutie predĺženia lehoty bolo vzhľadom na objektívne dôvody nedôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.02.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že okrem žalobou napadnutého rozhodnutia boli žalobkyni v roku 2012 v zmysle § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložené dve písomné pokarhania a ďalšie disciplinárne opatrenie v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. zníženie platu o 15% na dobu 3 mesiacov, ako aj výčitka podľa § 54 zákona, pričom nedostatky, ktoré zadali dôvod na uloženie disciplinárnych opatrení, resp. výčitiek, konštatovala dozorujúca prokurátorka Bratislava IV. Žalobkyni bol zároveň v roku 2012 právoplatne odňatý osobný príplatok, rozhodnutie potvrdil odvolací orgán Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Žalobkyni nie sú ukladané disciplinárne opatrenia alebo výčitky z dôvodu osobnej zaujatosti niektorého z nadriadených, pričom k ich uloženiu vždy dala podnet samotná žalobkyňa a to svojou nečinnosťou alebo správaním. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav, podľa žalovaného túto svoju námietku žalobkyňa bližšie nekonkretizovala. Neuviedla, čím sa riaditeľ ORPZ nezaoberal. Podľa žalovaného všetkými námietkami sa zaoberal odvolací orgán a všetky aj vyhodnotil. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že disciplinárny rozkaz nevychádza zo skutočného stavu veci, absentujú v ňom dôvody, sú zjavne protirečivé a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné. Podľa žalovaného znovu ide iba o frázu, pretože toto tvrdenie nie je ničím podložené a ani vyargumentované. Neobstojí ani tvrdenie, že žiadosť o zdokladovanie služobnej činnosti v dňoch 20.-21.08.2012 bola odpoveďou na jej žiadosť o vysvetlenie (sťažnosť) zo dňa 21.08.2012. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva snaha zavádzať súd a uvádzať nepravdivé a polopravdy, pričom práve žalobkyňa si vo svojich výrokoch a tvrdeniach na viacerých miestach odporuje. Žalovaný uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z. nekonkretizuje, v akej podobe má byť pokyn, príkaz vydaný. Tento môže mať písomnú podobu vo forme registratúrneho záznamu, môže byť vydaný vo forme rozkazu, pokynu alebo iného interného aktu riadenia v zmysle administratívneho poriadku, ale tiež môže byť vydaný ústne a podriadený je povinný ho splniť. Ak by sa domnieval, že bol vydaný v rozpore so zákonom, je povinný na to nadriadeného upozorniť a keď ten bude trvať na jeho splnení, tak je povinný ho po písomnom potvrdení splniť. Preto je zbytočná polemika, či žalobkyňa mala reagovať na písomne uloženú úlohu nadriadenej alebo nie. Jednoznačne mala a nereagovala v zmysle uloženej úlohy. Obdobne ako v odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že neprikladal nejaký význam nedodržaniu lehotu stanovenej na spracovanie odpovede žalobkyne, ktorá mala odpoveď zaslať dve minúty po stanovenom termíne, čo je jasne a zrozumiteľne v rozhodnutí odôvodnené, ale podstatné bolo to, že žalobkyňa si svoju povinnosť nesplnila a nedokladovala svoju činnosť za dni 20. a 21. 08.2012. Podľa listinných dôkazov založených v prvostupňovom ako aj v odvolacom spise zdokladovala svoju činnosť len za deň 21.08.2012 a tým nesplnila svoju povinnosť a nevybavila písomnosť v zmysle požiadavky nadriadenej. Podľa žalovaného z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že na obnovu služobnej disciplíny u menovanej nepostačovalo upozornenie žalobkyne na nevhodné správanie, uložená výčitka a dve disciplinárne opatrenia, a preto prvostupňový orgán uložil prísnejšie disciplinárne opatrenie, pričom treba poznamenať, že o uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia rozhoduje nadriadený, využívajúc svoju disciplinárnu právomoc. Žalovaný potvrdil, že sa nepodarilo zistiť žiadneho svedka incidentu, pretože jednanie, ktoré sa dáva žalobkyni za vinu, prebehlo len za prítomnosti žalobkyne a jej nadriadenej. Zákon podľa žalovaného myslel aj na tú skutočnosť, že určité konanie môže prebehnúť bez prítomnosti svedkov a príslušný orgán sa musí s danou vecou vysporiadať. Dôkazy podľa žalovaného boli zabezpečené v takom množstve a obsahu, aby mohol žalovaný rozhodnúť. Samotná žalobkyňa nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov a ani žiadne nepredložila. K tvrdeniu žalobkyne, že sa nemohla obhajovať, žalovaný uviedol, že mala možnosť sa k veci vyjadriť a navrhovať dôkazy. Lehota dvoch dní, ktorá jej bola na to stanovená, je bežnou lehotou, pričom nebolo potrebné študovať rozsiahly materiál, keďže tento obsahoval len žiadosť nadriadenej, úradný záznam nadriadenej, e-mailovú správu žalobkyne a upovedomenie o začatí disciplinárneho konania. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že utrpela dňa 22.08.2012 úraz, o tomto žalovaný nemal žiadnu vedomosť, vedel iba to, že dňa 23.08.2012 si nechala vystaviť PN-ku. Žalobkyňa nenahlásila úraz do knihy úrazov. Takisto žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa procesných vád disciplinárneho konania, ani s námietkou, že rozhodnutie je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v konaní správne, rešpektujúc zákon a riadne sa zaoberali námietkami žalobkyne, pričom objektívne a presne zistili skutkový stav, a teda vydali zákonné rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, dňa 21.08.2012 žiadala zástupkyňa vedúcej druhého oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Bratislave IV žalobkyňu o zdokladovanie služobnej činnosti v dňoch 20.-21.08.2012 a o upresnenie termínu plánovanej PN z dôvodu prerozdelenia vyšetrovacích spisov pridelených žalobkyni iným vyšetrovateľom. Zároveň bola žalobkyňa požiadaná o predloženie lekárskej správy zo záverečným odporúčaním PN. Uvedenú úlohu mala žalobkyňa splniť v termíne do 21.08.2012 do 13:45 hod. Ako vyplýva z výpisu e-mailovej korešpondencie nadriadenej bola doručená správa žalobkyne dňa 21.08.2012 o 13:47 hod. s prílohou „K. - týždenný prehľad 2012.xls“. Dňa 22.08.2012 prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia a to z dôvodu, že žalobkyňa v stanovenom termíne nepredložila svoje vyjadrenie a nereagovala na písomnú žiadosť, pričom svojim konaním sa mohla dopustiť porušenia základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Po oznámení, že na odporúčanie lekárov nastúpi na PN odmietla požiadavku nadriadenej na odovzdanie pridelených spisov, neuviedla, čo do ktorého spisu treba urgentne urobiť a spis hodila na zem k dvom zakladačom, v ktorých mala spisy. Taktiež odmietla oznámiť, v akých spisoch má naplánované preštudovanie na deň 22.08.2012 a aké úkony treba v spisoch vykonať z dôvodu prerozdelenia spisov iným vyšetrovateľom, čím sa mala dopustiť porušenia § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dňa 24.08.2012 v čase o 13:45 hod. bola na vnútorný odbor OR PZ v Bratislave IV doručená písomnosť - žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu konania vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia spolu s plnomocenstvom k zastupovaniu žalobkyne jej právnou zástupkyňou. Žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu konania bola zamietnutá, čo bolo oznámené listom č. ORPZ -BA IV- KP2-310-008/2012 zo dňa 27.08.2012. Dňa 28.08.2012 žalobkyňa doručila svoje vyjadrenie k začatiu konania. Dňa 18.09.2012 rozhodol riaditeľ OKP OR PZ Bratislava IV disciplinárnym rozkazom č. 6, ktorým bolo žalobkyni uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov z dôvodu, že sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a porušenia § 48 ods. 3 písm. a/ a e/ zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OR PZ - BA IV-PK-11-018/2012 zo dňa 22.10.2012 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ ide o prvú časť disciplinárneho obvinenia, žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa skutočne nesplnila písomný pokyn nadriadenej a nepredložila to, čo od nej bolo požadované. Zaslanie týždenného prehľadu elektronickou poštou dňa 21.08.2012 o 13:47 hod. nadriadená žalobkyne neuznala za splnenie úlohy, pričom žalovaný sa s týmto stotožnil, nakoľko žalobkyňa nereagovala na to, čo bolo predmetom písomnej žiadosti, bez zreteľa na skutočnosť, či to bolo 2 minúty po uplynutí stanoveného termínu. V žiadosti sa podľa žalovaného jasne uvádza, aby bola zdokladovaná služobná činnosť za dni 20.-21.08.2012, pričom zaslaný prehľad je len za deň 21.08.2012. Žalobkyňa mala možnosť v rámci začatia disciplinárneho konania sa v stanovenej lehote k veci vyjadriť, pričom túto možnosť nevyužila a namiesto svojho vyjadrenia zaslala žiadosť o predĺženie lehoty. Nakoľko žiadosť o predĺženie lehoty nebola ničím odôvodnená a vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k začatiu disciplinárneho konania, nepovažovala nadriadená žalobkyne za potrebné lehotu predlžovať a žiadosť zamietla. I napriek zamietnutiu žiadosti o predĺženie lehoty spracovala právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrenie k začatiu konania (dňa 28.08.2012), na ktorú však prvostupňový orgán nemusel prihliadať, i keď sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj skutočnosťami uvedenými v predmetnom vyjadrení. Pokiaľ ide o druhú časť disciplinárneho previnenia, žalovaný uviedol, že k tejto časti neboli zistení iní svedkovia udalosti opisovanej v disciplinárnom rozkaze, avšak neexistuje reálny dôvod neveriť nadriadenej žalobkyne, že komunikácia prebehla tak, ako je uvedené v zázname nadriadenej a v disciplinárnom rozkaze. V neprospech žalobkyne svedčí podľa neho aj záznam z osobného pohovoru zo dňa 08.06.2012. Z úradného záznamu z vykonania osobného pohovoru zo dňa 08.06.2012 súd zistil, že žalobkyňa bola riaditeľom OK ORPZ Bratislava IV za prítomnosti jej priamej nadriadenej upozornená na jej nevhodné správanie sa na pracovisku, ktoré môže mať znaky disciplinárneho previnenia a bola upozornená na nutnosť vykonania nápravy rešpektovaním pokynov nadriadených a bolo jej odporučené zváženie jej zotrvania vo funkcii vyšetrovateľa OK ORPZ v Bratislave IV, nakoľko nadriadení majú za to, že plnenie úloh v uvedenej funkcii nie je v súlade s jej obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí lekárskej komisie, ktorou bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“. V administratívnom spise sa tiež nachádza úradný záznam zo dňa 21.08.2012, ktorým zástupkyňa vedúcej druhého oddelenia všeobecnej kriminality OKP ORPZ v Bratislave IV mjr. M.. C. K. opisuje konflikt so žalobkyňou (zhodne s disciplinárnym obvinením). Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Podľa § 52 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v jej zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. Objasňovaním iných správnych (disciplinárnych) deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je disciplinárnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia v § 48 ods. 3 písm. a/, e/ v spojení s § 52 ods. 1 zákona č 73/1998 Z.z. bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona tým, že porušila základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, ako aj povinnosť vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. e/ zákona spôsobom opísaným v napadnutom rozhodnutí (str. 8 rozsudku). Pokiaľ ide o prvú časť disciplinárneho odôvodnenia, žalovaný s prvostupňový správnym orgánom si vo svojich rozhodnutiach navzájom protirečia v spôsobe (teda aj v skutkovom základe), akým sa mala žalobkyňa dopustiť porušenia povinnosti príslušníka PZ podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový správny orgán kládol žalobkyni za vinu, že v stanovenom termíne nepredložila svoje vyjadrenie a nereagovala na písomnú žiadosť, pričom tento dôvod uviedol aj do dôvodov svojho rozhodnutia (disciplinárny rozkaz č. 6 zo dňa 18.09.2012), zatiaľ čo žalovaný nepovažoval nadriadenou uloženú úlohu za splnenú z dôvodu, že žalobkyňa nereagovala na to, čo bolo predmetom písomnej žiadosti. Mal za to, že žiadosť sa týkala zdokladovania služobnej činnosti za dni 20.-21.08.2012, pričom zaslaný prehľad bol podľa žalovaného len za deň 21.08.2012. Túto skutočnosť považoval na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu za právne relevantnú bez ohľadu na to, či odpoveď bola zaslaná 2 minúty po uplynutí stanoveného termínu alebo nie. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že taký postup, v ktorom došlo k zmene v posúdení a vyhodnotení skutku bez poskytnutia možnosti aktívnej súčinnosti účastníka konania, bol v rozpore s§ 3 ods. 2 správneho poriadku, pretože žalobkyni bolo v naznačenom smere upreté právo obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú jej kladené za vinu a uplatniť prípadné návrhy na doplnenie konania. Pred súdom žalobkyňa spochybnila pravdivosť predmetného záveru žalovaného, pričom uviedla, že dátum 21.08.2012 sa otvoril automaticky z dôvodu, že išlo o posledný deň, v rámci ktorého bol rozpis služobnej činnosti realizovaný a že v týždennom prehľade sa nachádzajú tzv. snímky dňa, kde vyšetrovateľ PZ podrobne popisuje svoju služobnú činnosť počas celého týždňa, mesiaca, roka. Ak by sa do stĺpca s názvom deň zadal 20. deň v mesiaci, rozpis služobnej činnosti za predmetný deň by bol k dispozícii. Pokiaľ ide o otázku klasifikácie písomnosti č. ORPZ-BAIV-PK2-310/2012 zaslanej žalobkyni jej nadriadenou, túto treba podľa názoru súdu jednoducho považovať za pokyn nadriadeného, ktorý zákon z hľadiska obsahu ani formy bližšie nešpecifikuje. Z predmetnej žiadosti o zdokladovanie služobnej činnosti však podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva jasná formulácia požiadavky s určením spôsobu a termínu jej vykonania. Súd k tomu dodáva, že omeškanie so splnením úlohy o 2 minúty iste nie je dostatočným dôvodom na disciplinárne stíhanie policajta. V rámci správneho súdnictva môže súd vecne preskúmať zákonnosť len takého správneho rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu, je dostatočne odôvodnené a správny orgán sa zároveň náležitým spôsobom vysporiadal s námietkami účastníka správneho konania, k čomu mu samozrejme vytvoril adekvátny priestor. Pokiaľ ide o prvú časť disciplinárneho obvinenia, je krajský súd toho názoru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, nakoľko v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že by žalobkyňa neposkytla na žiadosť nadriadenej všetky požadované informácie, resp. že nevytvorila nadriadenej priestor na oboznámenie sa s nimi. K druhej časti disciplinárneho obvinenia považuje krajský súd za potrebné upozorniť na to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán rozumne nevysvetlili, prečo uverili výpovedi nadriadenej a prečo naopak výpoveď žalobkyne nepovažovali pre posúdenie veci za dostatočne právne relevantnú. S ohľadom na priamu účasť oboch týchto osôb na incidente zo dňa 21.08.2012 nemožno považovať výpoveď nadriadenej automaticky za nestrannú, bez dostatočných dôvodov ju vyhodnotiť ako pravdivú a na nej postaviť obvinenie. Rozpor vo výpovediach oboch osôb zúčastnených na konfliktnej situácii vyvoláva dôvodné pochybnosti o hodnovernosti a spoľahlivosti skutkových záverov žalovaného, z ktorých sa v disciplinárnom konaní vychádzalo. Tvrdenia účastníčok incidentu zo dňa 21.08.2012 sú z dôkazného hľadiska rovnocenné, s čím sa však žalovaný nevysporiadal a len konštatoval, že výpovedi nadriadenej žalobkyni uveril, pretože táto nemá dôvod klamať. S takýmto prístupom k hodnoteniu skutkového stavu sa súd nemohol stotožniť, ani prijať takto zistený skutkový stav za dostatočný na uznanie žalobkyne vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia. Jednou zo zásad deliktuálneho konania je i prezumpcia neviny. Znamená to, že na osobu obvinenú z deliktu sa hľadí ako na nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniam ho nemožno donucovať. V kontexte vyššie uvedených pochybností o dôkaznej hodnote jednotlivých výpovedí, s prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny je nevyhnutné konštatovať, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vyplynulo žalobou napadnuté rozhodnutie, bolo na posúdenie veci nedostačujúce. Komplexným posúdením dôkazov, ktoré mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný k dispozícii, nemohol nad všetky pochybnosti konštatovať, že spáchanie skutku a vina boli týmito dôkazmi žalobkyni preukázané. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na zaplatenom súdnom poplatku a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (24.10.2012) v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (20.12.2012) v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, - Ďalšia porada s klientom (06.06.2014) v sume 63,59 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 €, - Účasť na pojednávaní (10.09.2014) v sume 134,00 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 €. Ďalej súd priznal žalobckyni náhradu cestovného na pojednávanie dňa 10.09.2014 zo sídla právneho zástupcu žalobkyne na Krajský súd v Bratislave (podľa priloženého technického preukazu motorového vozidla právneho zástupcu žalobkyne) vo výške 30,40 € a náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu v sume 53,60 €. Nakoľko právny zástupca žalobkyne osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 678,61 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p., č. účtu: 4200692310/8360. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.