KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 1. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/2532/2012 z 8. 1. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. januára 2014, sp. zn. 1S/2532/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012211248.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/2532/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211248
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211248.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1.)
FISCHMANN & partners, s.r.o., Bratislava - Devín 4283, 841 10 Bratislava, 2.) AURE, s.r.o., Na hrádzi
164/15, 851 10 Bratislava, 3.) Peter Beník, Škultétyho 16, 831 03 Bratislava, zastúpených: advokátom
JUDr. Daliborom Kiselicom, so sídlom Námestie M. Benku 12, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP č. 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MK 2587/2012-51/14553 zo dňa 11.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: MK 2587/2012-51/14553 zo dňa
11.10.2012, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.: PÚ 12/817-7/5176/BRO zo dňa 14.6.2012 z r
u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70
Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 505,05 Eur, a to na
účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Daliborovi Kiselicovi, vedený v U., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný správny orgán rozhodnutím č.: MK 2587/2012-51/14553 zo dňa 11.10.2012 odvolanie
účastníkov konania zamietol a potvrdil rozhodnutie Pamiatkového úradu č.: PÚ 12/817-7/5176/BRO zo
dňa 14.6.2012. V zákonnej lehote podali žalobcovia žalobu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného
rozhodnutia s návrhom toto ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody
nezákonnosti videli v tom, že správny orgán nerešpektoval ust. § 22 Správneho poriadku a v zápisnici
z miestnej ohliadky uskutočnenej dňa 8.7.2012 skutočnosti vyžadované v ust. § 22 ods. 2 Správneho
poriadku uvedené nie sú, ďalej nie je zrejmé, čo bolo predmetom konania, ako konanie prebiehalo,
aké konkrétne návrhy boli prednesené a podané a aké opatrenia sa prijali. Namietajú, že žalobca
v treťom rade nebol prizvaný na miestnu ohliadku, tak ako to vyžaduje ust. § 38 ods. 3 Správneho
poriadku, čím bol ukrátený na svojich právach. Poukazujú, že ako vyplýva z doterajšieho šetrenia
a najmä rozhodovania Pamiatkového úradu vo veci zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky:
Kaštieľ a sýpka v Bratislave, okres Bratislava V., MČ Čunovo, evidovanej v ústrednom zozname
Pamiatkového fondu pod č.: 649/1-2, rozšírením objektovej skladby o park, Pamiatkový úrad nezohľadnil
argumentáciu žalobcov, pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z charakteristiky nehnuteľnosti, ktorá bola
špecifikovaná v Podklade na zmenu vyhlásenia kultúrnej pamiatky. Poukazujú, že žalovaný neskúmal,
či existujú nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky



a len za také vyhlásil výsledky architektonicko - historického a umelecko - historického prieskumu,
ktoré boli formulované v Podklade pre zmenu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky z decembra
2010 vypracovanom Mgr. Natáliou Ferusovou, Ing. Veronikou Vagenknechtovou. Fakt, že sa nejedná
o nové skutočnosti, potvrdzujú aj samotné autorky vyššie uvedeného prieskumu, keď sa odvolávajú na
Aktualizačný list NhNKP z roku 2003, resp. na Revíziu a evidenciu historických parkov z roku 1989,
čiže je viac ako zrejmé, že neexistujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za zmenu
národnej kultúrnej pamiatky, keďže spomínané skutočnosti existovali už viac ako pred 20 rokmi. Výraz
nové skutočnosti si je potrebné vykladať ako skutočnosti, ktoré doteraz známe neboli, t.j. sú nové.
Nemôžu byť nimi skutočnosti, ktoré nové nie sú, čiže sú staré, alebo sú známe už dlhšiu dobu. V každom
prípade sa mal žalovaný vysporiadať s uvedenou námietkou, čo sa nestalo.

Žalobcovia sú názoru, že ust. § 46 ods. 3 Správneho poriadku jasne hovorí, že v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán má uviesť, ktoré skutočnosti boli pokladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. V priebehu konania žiadna z pripomienok žalobcov nebola akceptovaná, a najmä nikdy sa s
pripomienkami so strany žalobcu v prvom rade Pamiatkový úrad nezaoberal, ani sa nimi nevysporiadal v
žiadnom so svojich rozhodnutí. Taktiež nepreukázal ,, novosť“ skutočností, o ktoré sa opieral pri svojom
rozhodovaní.

Ďalej poukázal, že Pamiatkový úrad sa nezaoberal dôvodmi uvedenými v odôvodnení žalobcu I. zo dňa
20.5.2011, najmä s tvrdením, že Pamiatkový úrad nedostatočne preukázal pamiatkovú hodnotu parc.č.
XXX/X, ktorú sám Pamiatkový úrad deklaruje v priložených mapách ako neparkovú úpravu a zároveň
uvádzal vo svojom rozhodnutí ako hospodársky dvor. Pochybil pri posúdení parc.č. XXX za vyhlásenie
národnej kultúrnej pamiatky, ktorú do zmeny nezahrnul napriek tomu, že dobové mapy poukazujú na
to, že parkové úpravy na časti tohto pozemku sú zakreslené. Tiež žalobca v I. rade namietal odbornosť
vypracovaného podkladu, kde na viacerých miestach sa nachádzajú nejednoznačné vyjadrenia ako ,,
pravdepodobne“ , ,,asi“ , ,,možno“. Túto námietku prešiel mlčky bez akéhokoľvek vyjadrenia. Taktiež
sa nevyjadril ani nevysporiadal s vecnou a logickou argumentáciou, predloženou žalobcom I. dňa
14.7.2011, kde žalobca I. dôvodí a namieta absurdnosť rozšírenia kultúrnej pamiatky o ,, park“.

Sú názoru, že žalovaný porušil zásadu rovnosti účastníkov, pretože na základe písomného vyjadrenia
účastníka konania a to MČ Bratislava - Čunovo, ktorý požiadal o vyňatie parcely č. XXX z navrhovanej
rozlohy parku z dôvodu, že na parcelu nie je založený list vlastníctva, a keďže na predmetnej parcele je
umiestnený dom ako aj budova, ktorá ešte nie je skolaudovaná a zapísaná na LV, môže táto skutočnosť
spôsobovať problémy. Tento argument MČ Bratislava - Čuňovo prvostupňový správny orgán akceptoval.
Poukazujú, že žalovaný nemá objektívny prístup k veci, ale selektuje podľa toho, kto je účastníkom
konania.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 24.1.2013
uviedol, že Pamiatkový úrad v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil skutočný stav veci, pričom
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z charakteristiky nehnuteľnosti, ktorá bola špecifikovaná v Podklade
na zmenu vyhlásenia kultúrnej pamiatky. Na základe Podklade na zmenu vyhlásenia kultúrnej pamiatky
konštatoval existenciu pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti (existencia urbanistickej, architektonickej,
výtvarnej a umelecko - remeselnej hodnoty, ktoré v rozhodnutí špecifikoval), čím boli splnené zákonné
podmienky na zmenu vyhlásenia nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle ust. § 20 ods.
1 v spojení s § 2 ods. 2 zák.č. 49/2002 Z.z..

Poukázal, že podľa ust. § 20 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z., ak nastanú nové skutočnosti, môže Pamiatkový
úrad vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky alebo Vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo
Ministerstvo vyhlásenie pamiatkovej zóny zmeniť vo verejnom záujme, alebo po zániku pamiatkových
hodnôt zrušiť. Vyhlásenie ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zák.č. 49/2002 Z.z. môže Pamiatkový
úrad rozhodnutím na základe stanoviska obce vo verejnom záujme zmeniť alebo zrušiť. Ak dôjde
k zrušeniu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny,
Pamiatkový úrad rozhodnutím zruší vyhlásenie ochranného pásma. Je názoru, že Pamiatkový úrad zo



zákona je oprávnený posudzovať odborné otázky (pamiatkovú hodnotu) pri vyhlasovaní veci za národnú
kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad vychádzal pri posudzovaní pamiatkovej hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti z podkladov, ktoré vyhotovil Krajský pamiatkový úrad, ktorý je rovnako orgánom
špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Obsahom podkladov bola
charakteristika nehnuteľnosti, jej popis, fotodokumentácia a určenie pamiatkových hodnôt. Pamiatkový
úrad považoval rozsah Podklad pre posúdenie pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti za dostačujúci
a na ich základe pristúpil k preskúmaniu pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti z hľadiska podmienok
uvedených v § 2 ods. 2 zák.č. 49/2002 Z.z.. Za týmto účelom sa bližšie zaoberal a špecifikoval
jednotlivé pamiatkové hodnoty nehnuteľnosti (hodnota urbanistická, architektonická, výtvarných prvkov
a umelecko - remeselných detailov, tak ako sú uvedené v odôvodnení na strane 3 napadnutého
rozhodnutia).

K časti žaloby vzťahujúcej sa k náhrade spôsobenej škody uvádza, že vlastník kultúrnej pamiatky
má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou zákona alebo
rozhodnutím podľa zák.č. 49/2002 Z.z. a to § 28 odst. 1 písm. c). Z citovaného ustanovenia zákona však
vyplýva požiadavka na preukázanie ujmy, ktorá už vznikla a ktorej náhradu si môže vlastník národnej
kultúrnej pamiatky uplatňovať u štátnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu.

K časti žaloby, kde žalobca v III. rade uvádza, že nikdy nebol prizvaný na miestnu ohliadku tak, ako
to vyžaduje ust. § 38 ods. 3 uvádza, že zápisnica z miestnej ohliadky č. Mk1888/2011-51/9335 zo
dňa 8.7.2011 konanej v súvislosti s podaným odvolaním proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu zo dňa
29.4.2011, bola zástupcom spoločnosti FISCHMANN & partners, s.r.o., Ivo Schubertom, po skončení
ohliadky, vzatá na vedomie, čo potvrdil aj svojím podpisom. Žalovanému nevznikla povinnosť kópiu
zápisnice posielať účastníkom konania, pokiaľ títo o to nepožiadali. Preto boli splnené všetky podmienky
na spracovanie zápisnice vyplývajúce z ust. § 22 Správneho poriadku.

Na základe uvedeného žalovaný správny orgán navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť s poukazom
na to, že obidve napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné, vydané v súlade so zákonom, z dôvodov
ako sú tieto v rozhodnutiach uvádzané.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240 a nasl.
O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto prechádzajúce v rozsahu uvedených
v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutia
a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia nimi vydané
v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a jeho postupu. Pri rozhodovaní
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudol
právoplatnosť.



Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivosti zisteného stavu veci. Správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené
rozdiely.

Z pripojeného administratívneho spisového materiálu vyplýva, že Pamiatkový úrad začal dňa 25.3.2011
správne konanie vo veci zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľa a sýpky v Bratislave,
okres Bratislava V., MČ Čunovo, rozšírením jej objektovej skladby o park (ďalej len predmetný objekt)
na základe Podkladu pre zmenu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky, ktorý vypracoval Krajský
pamiatkový úrad Bratislava z vlastného podnetu. Účelom zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky
Kaštieľ a sýpka v Bratislave - v Čunove, rozšírením jej objektovej skladby o predmetný objekt, čiže o
park, je ochrana architektonických, kultúrno - historických a urbanistických hodnôt. Pamiatkový úrad
vydal dňa 29.4.2011 vo veci zmeny vyhlásenia Kaštieľa a sýpky v Bratislave, okres Bratislava V., MČ
Čunovo rozhodnutie č. PÚ-11/627-3/3316/BRO. Účastník konania spoločnosť FISCHMANN & partners,
s.r.o. podal proti rozhodnutiu odvolanie. Druhostupňový správny orgán, ktorým je Ministerstvo kultúry
SR, vydal rozhodnutie č. Mk1888/2011-51/9804 zo dňa 18.7.2011, ktorým zrušil a vrátil na opätovné
prerokovanie na prvostupňový správny orgán. V odôvodnení rozhodnutia Ministerstvo dospelo k názoru,
že prvostupňový správny orgán v konaní nezohľadnil vzťahujúce sa ustanovenia Pamiatkového zákona
a správneho poriadku a nevychádzal zo skutočne zisteného stavu veci, nesprávne zistil známych
účastníkov konania, nakoľko v prípade parc.č. XXX v k.ú. Čunovo uznal postavenie účastníka iba
vlastníkov pozemkov, evidovaných na LV č. XXX a neuznal postavenie účastníka spoločnosť AURE,
s.r.o., Na hrádzi 164/15, Bratislava, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti súp.č. XXX na parc.č. XXX v
k.ú. Čunovo, ktorá stavba sa v prípade zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a sýpka
v Bratislave, okres Bratislava V., MČ Čunovo, evidovanej v ústrednom zozname Pamiatkového fondu
pod č.: 649/1-2, stala stavbou na národnej kultúrnej pamiatke a jej obnovu bude nutné vykonávať
v zmysle ust. § 32 zák.č. 49/2002 Z.z.. V ostatných častiach odvolací orgán správnosť rozhodnutia
Pamiatkového úradu SR potvrdil. Prvostupňový správny orgán listom č. PÚ-11/627-19/7275/BRO zo
dňa 29.9.2011 zaslal opomenutému účastníkovi konania spoločnosti AURE, s.r.o. Podklad pre zmenu
vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky zo žiadosťou o vyjadrenie k podkladu. Účastníkovi konania
bola žiadosť doručená 13.10.2011. Účastník konania sa v lehote určenej Pamiatkovým úradom SR
nevyjadril. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 27.10.2011 nové rozhodnutie č. PÚ-11/627/22/8139/
BRO. Účastníci konania spoločnosť FISCHMANN & partners, s.r.o. a spoločnosť AURE, s.r.o. podali
proti rozhodnutiu odvolanie. Druhostupňový správny orgán rozhodoval o odvolaní dňa 13.1.2012
č. MK 393/2012-51/456 a opäť prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie
prvostupňovému správnemu orgánu. Dospel k záveru, že došlo k upomenutiu ďalšieho účastníka,
podielnického družstva Dunaj, Vývojová 852, Bratislava, ktorej stavby sa nachádzajú na pozemkoch
vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava. predmetné družstvo je vlastníkom nehnuteľnosti na
ploche národnej kultúrnej pamiatky, ktoré stavby sa v prípade zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej
pamiatky Kaštieľ a sýpka v Bratislave, evidovanej v ústrednom zozname Pamiatkového fondu pod
č.: 649/1-2, stávajú stavbou na národnej kultúrnej pamiatke a ich obnovu bude nutné vykonávať v
zmysle § 32 zák.č. 49/2002 Z.z.. Pamiatkový úrad listom č. PÚ 12/817-1/4583/BRO zo dňa 28.5.2012
zaslal opomenutému účastníkovi konania podielnickému družstvu Dunaj Podklad pre zmenu vyhlásenia
národnej kultúrnej pamiatky so žiadosťou o vyjadrenie k podkladu. Účastníkovi konania bola žiadosť
doručená dňa 31.5.2012. Účastník konania sa v lehote určenej Pamiatkovým úradom SR nevyjadril.
Pamiatkový úrad zároveň zistil, že účastníkom konania je vlastník stavby. Nachádzajúcej sa na pozemku
parc.č. XXX vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava, ktorá stavba sa v prípade zmeny vyhlásenia
národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a sýpka v Bratislave, okres Bratislava V. MČ Čunovo evidovanej v
ústrednom zozname Pamiatkového fondu pod č.: 649/1-2, stala stavbou na národnej kultúrnej pamiatke



a jej obnovu bude nutné vykonať v zmysle ust. § 32 zák.č. 49/2002 Z.z.. Pamiatkový úrad SR zaslal
účastníkovi konania Petrovi Beníkovi, Lotyšská 34, Bratislava listom č. PÚ 12/817-2/4588/BRO zo
dňa 28.5.2012 Podklad pre zmenu vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky so žiadosti o vyjadrenie k
podkladu. Účastníkovi konania bola žiadosť doručená dňa 31.5.2012. Účastník konania prostredníctvom
splnomocneného zástupcu JUDr. Dalibora Kyselicu (doložené plnomocenstvom zo dňa 6.6.2012)
stanovisko listom zo dňa 7.6.2012. v ktorom namieta, že účastníkovi konania doposiaľ nebolo predmetné
rozhodnutie doručené, a teda mu bola odňatá možnosť konať, vyjadrovať sa k návrhom a chrániť
svoje záujmy, čím došlo k porušeniu ustanovení správneho poriadku. Za účelom odstránenia právne
vadného stavu - opomenutie účastníka konania pri doručovaní rozhodnutia, žiada účastník konania o
doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Pamiatkový úrad SR 14.6.2012 č. PÚ-12/817-7/5176/
BRO vydal rozhodnutie a zmenil vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a sýpka v Bratislave,
okres Bratislava V., MČ Čunovo, evidovanej v ústrednom zozname Pamiatkového fondu pod č.: 649/1-2
na Kaštieľ s areálom rozšírením objektovej sklady o park na parc.č. XXX,XXX,XXX/X;XXX/X (iba
pozemok), XXX/X, XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX/X, XXX/X (iba pozemok), XXX (iba pozemok), XXX
(iba pozemok), XXX (iba pozemok) . Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie Peter Beník,
FISCHMANN & partners, s.r.o., podielnicke družstvo Dunaj, na základe podaných odvolaní žalovaný
rozhodol 11.10.2012 č. MK 2587/2012-51/14553, kde odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

V zmysle § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodla. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami a k podkladom rozhodnutia. Súd zistil preskúmaním oboch rozhodnutí správnych orgánov,
že rozhodnutia kritériám uvedených v ust. § 47 Správneho poriadku nezodpovedajú.

Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. V
odôvodnení rozhodnutia treba uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne
zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví úsudok o predmete konania.

S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia sa musí zdôvodniť jej použitie v
konkrétnom prípade. V zrozumiteľnom a presvedčivom odôvodnení sa koncentruje účinok celého
konania.

Náležité odôvodnenie je povinnou náležitosťou u každého rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí
reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenie účastníkov konania k podkladu rozhodnutia. Správny
orgán v ňom musí uviesť nielen zhodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musí v ňom reagovať aj na
pripomienky účastníkov. Musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie veci, t.z.,
že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej
časti vychádzal a z ktorého vyvodí svoje právne závery.

V preskúmavanej veci súd zistil, že tak ako v prvostupňovom, tak ani v druhostupňovom rozhodnutí
správnych orgánov nebolo odôvodnené, čo považovali za vznik nových skutočností, na základe ktorých
by bolo možné vyhlásiť zmenu národnej kultúrnej pamiatky. Nato, aby mohla byť nejaká nehnuteľnosť
vyhlásená za národnú kultúrnej pamiatku je potrebné splnenie materiálnej podmienky, tak ako uvádza
zákon, t.j. musí dôjsť k vzniku nových skutočností. Výraz nové skutočnosti je potrebné vykladať ako
skutočnosti, ktoré doteraz známe neboli, t.j. sú nové. Nemôžu byť nimi skutočnosti, ktoré nové nie sú,
čiže sú staré, alebo sú známe už dlhšiu dobu. V každom prípade sa mali správne orgány vysporiadať
aj s námietkou žalobcov, ktorým momentom došlo k vzniku nových skutočností. Len konštatácia
Pamiatkového úradu SR, ktorý preskúmal obsah rozhodnutia Národného výboru Bratislava č. OKNVB
749/84 zo dňa 24.7.1984, (ktorým boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku objekty Kaštieľ a sýpka v
Čunove) a zistil, že historický park nebol predmetom objektovej skladby národných kultúrnych pamiatok
je nepostačujúci. Podľa názoru súdu absentujú základné prvky odôvodnenia v zmysle, aké vznikli



nové skutočnosti, v rámci ktorých bolo zmenené vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky a rozšírením
objektovej skladby o park.

Takéto rozhodnutie preto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a súdu potom ani nie je
z uvedených rozhodnutí zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami bol správny orgán pri vyhľadávaní
napadnutého rozhodnutia vedený. Správny orgán, aj keď má možnosť rozhodnúť podľa vlastnej úvahy,
nemôže rozhodnúť automaticky bez toho, aby nemal k svojmu rozhodnutiu dostatočné odôvodnenie.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj tomuto predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné
zrušiť v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačovanom smere, odstrániť nedostatok týkajúci
sa dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom správny orgán je podľa
ust. § 250 ods. 6 O.s.p. viazaný právnym názorom súdu.

Z dôvodu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z procesných dôvodov, súd sa dôvodmi žaloby
nezaoberal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 505,05 Eur
spočívajúce:

1.) Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18.12.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods.
4 Vyhlášky platnej do 30.6.2013 vo výške 190,74 Eur (odmena vo výške 127,16 Eur znížená podľa §
13 ods. 2 Vyhlášky o 50% násobená tromi), režijný paušál 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky spolu
v sume 198,37 Eur;

2.) Návrh na začatie konania zo dňa 21.12.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 4
Vyhlášky platnej do 30.6.2013 vo výške 190,74 Eur+ režijný paušál 7,63 Eur spolu v sume 198,37 Eur;

3.) Účasť na pojednávaní dňa 9.1.2014 podľa § 13a ods. 5 písm. b) v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky
platnej od 1.7.2013 vo výške 100,05 Eur+ režijný paušál 7,81 Eur, spolu v sume 108,31 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0(podľa § 3 ods. 9 veta
tretia zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie



vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012211248)

  1. 1. 7. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/2532/2012 z 1. 7. 2013
  2. 8. 1. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/2532/2012 z 8. 1. 2014 (toto rozhodnutie)