Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/217/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897897 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012897897.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Hermes-Trading, s.r.o., Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, IČO: 31 568 262, zast. AK Šimko Legal, s.r.o., Pečnianska 1198/3, Bratislava, IČO: 35 915 528 proti odporcovi Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežie 2, Bratislava, IČO: 00 164 721 o zaplatenie 15.966,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 02. 2012 č.k. 29Cb/238/2002-125 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 02. 2012 č.k. 29Cb/238/2002-125 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a navrhovateľa zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania, ktoré vznikli odporcovi vo výške 798,15 Eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27. 11. 2002 domáhal zaplatenia 15.966,20 Eur (480.998,-Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce v období pred vyhlásením konkurzu vyúčtovala odporcovi odplatu za stavebné práce na stavbe “Rekonštrukcia areálu kúrie Žižkova 16, Bratislava“ vykonané na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 27. 08. 1997 v znení dodatkov, a to faktúrou č. 390057 na sumu 573.562,-- Sk splatnou dňa 12. 11. 1999, z ktorej zostala neuhradená časť vo výške 218.646,--Sk, faktúrou č. 390071 na sumu 262.352,- Sk, splatnou 23. 12. 1999. Odporca uvedenú dlžnú sumu v celkovej výške 15.966,20 Eur (480.998,--Sk) navrhovateľovi do podania návrhu nezaplatil. Odporca v konaní nepoprel uzavretie Zmluvy č. 05/97 zo dňa 26. 08. 1997 v znení Dodatku č. 1, 2, 3, predmetom ktorej bola rekonštrukcia areálu kúrie na Žižkovej ulici č. 14-16 v Bratislave. Tiež uviedol, že od predmetnej zmluvy o dielo dňa 28. 09. 1999 odstúpil pre neplnenie finančného a vecného harmonogramu stavebných prác na kalendárny rok 1999 už od januára. Po ukončení zmluvného vzťahu bola odporcom vykonaná inventarizácia rozostavanej stavby ku dňu 30. 09. 1999, kedy odporca zistil, že spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce a.s., bola uhradená odplata za stavebné práce v hodnote približne 2.077.050,50 Sk a to napriek tomu, že stavebné práce neboli touto spoločnosťou realizované, čo odporca spoločnosti STAR oznámil dňa 28. 01. 2000. Dňa 22. 03. 2000 bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu spoločnosťou DRAFT, s.r.o., ako preberateľom a spoločnosťou STAR ako dlžníkom. Spoločnosť STAR ako dlžník zároveň prehlásila, že voči odporcovi nemá žiadne pohľadávky. Odporca rovnako uviedol, že dňa 18. 04. 2000 bol medzi účastníkmi uzavretý záznam z rokovania vo veci rozostavanej stavby rekonštrukcie areálu kúrie Bratislava - zápis o odovzdaní a prevzatí rozostavanej stavby - , v ktorom spoločnosť STAR uznala výšku svojho záväzku 29.432,91 Eur (886.695,85 Sk) voči odporcovi, ktorý vznikol z fakturovaných a odporcom uhradených prác, ktoré spoločnosť STAR nezrealizovala. Spoločnosť STAR zároveň uznala odporcom neuhradenú sumu 15.966,20 Eur (480.998,--Sk) za mesiac 10/1999 a 12/1999 ako odpočet za nevykonané práce v mesiacoch 11/1997, 12/1997, 2/1998, 3/1998 a 4/1998. Navrhovateľ v konaní nepoprel, že zo strany odporcu došlo k odstúpeniu od zmluvy a ani to, že niektoré faktúry boli odporcovi zo strany navrhovateľa vystavené neoprávnene. Nepoprel ani to, že práce neboli vykonané správne a tiež, že niektoré faktúry boli odporcovi vystavené neoprávnene. Navrhovateľ však poprel platné započítanie pohľadávok podľa odporcom uvedeného záznamu, pretože nebol za navrhovateľa podpísaný oprávnenou osobou, keď záznam podpísal Ing. H. Q. ako člen predstavenstva, pričom bol potrebný podpis dvoch členov predstavenstva a v tom čase boli členmi predstavenstva B.. L. a B.. H., ktorí sa uvedeného rokovania nezúčastnili. Navrhovateľ spochybnil aj prehlásenie ním vykonané, že nemá voči odporcovi žiadne pohľadávky a vyhlásil ho za neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmé z akého právneho titulu, ktoré faktúry a v akej výške uznáva. Podľa navrhovateľa je nesporné, že uplatnené sumy nikdy neboli odstránené z účtovníctva navrhovateľa, a preto mal za to, že neboli vysporiadané. Súd prvého stupňa mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že dňa 22. 03. 2000 spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, písomne uznala platnosť odstúpenia dňa 28. 09. 1999 a zároveň písomne prehlásila, že voči odporcovi ako investorovi nemá žiadne pohľadávky. Uvedené prehlásenie bolo podpísané spoločnosťou STAR- stavebné a rekonštrukčné práce v zastúpení Ing. H. Q. ako predsedom predstavenstva a B.. C. L. ako členom predstavenstva, teda dvomi členmi predstavenstva, čo je v súlade so spôsobom konania za túto spoločnosť pri písomných úkonoch. Súd sa v tomto prípade nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že toto prehlásenie je neurčité, kedže z neho nie je zrejmé z akého právneho titulu, ktoré faktúry a v akej výške uznáva. Súd prvého poukázal na to, že v tomto prípade zo strany spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce nedošlo k písomnému uznaniu pohľadávok odporcu, ale k prehláseniu, že voči odporcovi ako dlžníkovi nemá žiadne pohľadávky. Súd mal za to, že takéto prehlásenie možno považovať za dostatočne určité a možno na jeho základe dospieť k záveru, že spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce prehlásila ku dňu 22. 03. 2000, že nemá ako veriteľ žiadne pohľadávky voči odporcovi ako dlžníkovi, a teda ani pohľadávky, ktoré by vznikli na základe Zmluvy o dielo č. 05/97. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že započítanie pohľadávok tak ako to vyplýva zo záznamu z rokovania konaného dňa 18. 04. 2000 je neplatné. Rokovania sa zúčastnil Ing. H. Q.. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., Žilina, vyplýva, že v čase rokovania bol B.. H. Q. predsedom predstavenstva spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. Z výpisu rovnako vyplýva, že v danom čase navonok zastupovali všetci členovia predstavenstva, a to i každý samostatne, s tým, že podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach boli oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom bol potrebný podpis vždy dvoch členov predstavenstva. Na základe uvedeného konštatoval súd prvého stupňa, že na zastupovanie spoločnosti STAR- stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., navonok bol oprávnený iba jeden člen predstavenstva, pričom pri písomných úkonoch bol potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Súd prvého stupňa poukázal na príslušné zákonné ustanovenia o započítaní pohľadávok ako jedným zo spôsobov zániku záväzku nahrádzajúceho splnenie. Zdôraznil, že započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka a možno ho vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, t.j. od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k účinnému započítaniu pohľadávok STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. s pohľadávkami odporcu došlo napriek tomu, že samotný záznam z rokovania zo dňa 18. 04. 2000 bol podpísaný iba jedným členom predstavenstva. Poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy sa pre započítanie pohľadávok nepožaduje písomná forma a teda v tomto prípade bolo pre platné a účinné započítanie pohľadávok postačujúce, že spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. urobila voči odporcovi prejav vôle smerujúci k započítaniu jej pohľadávky voči pohľadávke odporcu, pričom v tomto prípade mal súd za to, že bolo postačujúce, ak ho za spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce urobil ústne iba jeden člen predstavenstva. Samotný záznam súdu preukazuje, že prejav vôle započítať pohľadávku bol voči odporcovi urobený na rokovaní dňa 18. 04. 2000. Súd rovnako poukázal na to, že k zániku vzájomných pohľadávok dôjde ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, teda od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná, a nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Na základe uvedeného dospel k záveru, že k zániku pohľadávok spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. došlo ešte pred samotným rokovaním dňa 18. 04. 2000. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keď mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ním uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky predstavujúci odplatu za stavebné práce vykonané na základe Zmluvy o dielo č.05/197 v znení jej dodatkov za mesiace október a december 1999, ktorý odporca v celom rozsahu poprel, pričom toto svoje tvrdenia súdu aj preukázal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutkový stav veci v otázke vykonania úkonu smerujúceho k započítaniu pohľadávok na rokovaní dňa 18. 04. 2000, pretože takáto skutočnosť zo zisteného skutkového stavu nevyplýva. Následne súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil účinky takto nesprávne zisteného skutkového stavu, žalovaným tvrdený zápočet vzájomných pohľadávok, a teda žalované pohľadávky v celom rozsahu. Zdôraznil, že v zázname z rokovania zo dňa 18. 04. 2000 nie je uvedené, že by niektorí z jeho účastníkov prejavili vôľu započítať vzájomné pohľadávky, takýto prejav vôle nevyplýva ani z obsahu predmetného zápisu. Prítomný zástupca právneho predchodcu navrhovateľa B.jadril vôľu záväzok voči odporcovi splatiť v celom jeho uvedenom rozsahu, nie prípadne v časti, ktorá by nezanikla započítaním a prípadná akceptácia úkonu odporcu smerujúca k započítaniu sa v znení záznamu nevyskytuje rovnako tak aj akýkoľvek záznam o úkone odporcu smerujúceho k započítaniu. Z následného správania sa strán ako výkladového pravidla prejavu vôle v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka nevyplýva o zápočte vzájomných pohľadávok ani prejav vôle smerujúci k zápočtu, či vedomosť o takomto prejave. Právny predchodca navrhovateľa žalované pohľadávky naďalej, až do vyhlásenia konkurzu, evidoval v účtovnej evidencii ako nevysporiadané. Odporca si v následnom konkurze na majetok právneho predchodcu navrhovateľa uplatnil pohľadávku vo výške 888.296,56 Sk, teda nielen vo výške prípadného zostatku po zápočte s protipohľadávkou, ktorá je predmetom návrhu navrhovateľa. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ zistil z Rozvrhového uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 12. 2010 č.k. 25-24K 310/00-2127 zverejneného v Obchodnom vestníku pod č. 242 B/2010. Námietku zániku žalovanej pohľadávky započítaním uplatnenú odporcom tento v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca vykonal úkon smerujúci k započítaniu a tento doručil právnemu predchodcovi navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že jednostranný zápočet ako adresný úkon musí byť riadne doručený, aby mohli nastať jeho právom stanovené dôsledky. Súd prvého stupňa teda pochybil, keď akceptoval započítaciu námietku odporcu a to napriek tomu, že oprávnenosť takejto námietky nevyplýva zo zisteného skutkového stavu a odporca ju v konaní nepreukázal. Odporca mal tiež za to, že predseda predstavenstva právneho predchodcu navrhovateľa nebol v jeho mene oprávnený vykonať samostatne žiadny právny úkon, ktorý by vyplýval z písomnej formy záznamu z rokovania zo dňa 18. 04. 2000 opatreného podpisom Ing. Žolnaya. Tak isto vyhlásenie právneho predchodcu navrhovateľa, tvoriace prílohu zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 22. 03. 2000, v časti vyhlásenia o neexistencii žiadnych pohľadávok voči odporcovi bez ich akejkoľvek špecifikácie, je neurčité a nezrozumiteľné, a teda v tejto časti neplatné. Vyhlásenie sa viazalo na prevzatie dlhu z faktúry č. 370/076 zo dňa 17. 12. 1997 a nemožno preto bez ďalšieho mať za preukázané, že sa toto vyhlásenie malo týkať všetkých práv, vrátane práv vyplývajúcich z faktúry č. 370/076, resp. s ňou súvisiacich. Súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa pochybil, keď takéto neurčité vyhlásenie považoval za dostatočne určité a na jeho základe dospel k záveru, že sa vzťahovalo na všetky potencionálne pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi v čase vykonania tohto vyhlásenia. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a v celom rozsahu návrhu vyhovieť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nepopiera, že zo strany odporcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a ani to, že práce neboli vykonané správne a že niektoré faktúry boli zo obrany navrhovateľa vystavené neoprávnene. Navrhovateľ však poprel platné započítanie pohľadávok podľa odporcom uvedeného záznamu, pretože tento nebol, podľa názoru navrhovateľa, za navrhovateľa podpísaný oprávnenou osobou, keď záznam podpísal B. ako člen predstavenstva, pričom bol potrebný podpis dvoch členov predstavenstva a v tom čase boli členmi B.. Kmeťo a Ing. H., ktorí sa uvedeného rokovania nezúčastnili. U. tiež spochybnil prehlásenie ním vykonané, že nemá voči odporcovi žiadne pohľadávky a vyhlásil ho za neurčité, keď z neho nie je zrejmé, z akého právneho titulu, ktoré faktúry a v akej výške uznáva. Podľa navrhovateľa je nesporné, že uplatnené sumy nikdy neboli odstránené z účtovníctva navrhovateľa, a preto má za to, že tieto neboli vysporiadané. Súd prvého stupňa vo vykonanom dokazovaní zameriaval zisťovanie skutkového stavu najmä na preukazovanie týchto námietok uvádzaných navrhovateľom k tvrdeniam odporcu. Súd prvého stupňa správne ustálil, pokiaľ dospel k záveru, že započítanie ako jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka a môže sa vykonať aj proti jeho vôli, sa môže vykonať aj v ústnej forme, teda pre platnosť sa nevyžaduje písomná forma. Taktiež dospel k správnemu záveru, že i v tomto prípade bolo pre platné započítanie pohľadávok postačujúce, ak spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce urobila voči odporcovi prejav vôle smerujúci k započítaniu jej pohľadávky voči pohľadávke odporcu, pričom v tomto prípade by bolo i postačujúce ak ho za spoločnosť STAR, stavebné a rekonštrukčné práce urobil ústne iba jeden člen predstavenstva. V tejto teoretickej časti vyhodnotenia právneho úkonu započítania by odvolací súd súhlasil s tvrdeniami súdu prvého stupňa, avšak následne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa už neuvádza žiadne konkrétnosti, dotýkajúceho sa konkrétneho zápočtu jednotlivých pohľadávok. Súd prvého stupňa len všeobecne uviedol, že k zániku vzájomných pohľadávok dôjde ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, teda od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná a nie je teda rozhodujúce kedy prišiel prejav vôle smerujúce k započítaniu druhej strane. Súčasne ustálil, že k zániku pohľadávok spoločnosti STAR, stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. došlo ešte pred samotným rokovaním dňa 18. 04. 2000. V tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil výlučne len na všeobecnú úroveň vyhodnotenia započítania ako právneho pojmu a neuviedol špecifikáciu konkrétneho zápočtu pohľadávok navrhovateľa na pohľadávky odporcu, čo je nepostačujúce. Procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného ustanovenia vyplýva priamo právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva i na spravodlivé súdne konanie. Taktiež odvolaciemu súdu sa znemožňuje napadnuté rozhodnutie dôsledne preskúmať, a zistiť, akými úvahami postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k danému záveru. Argumenty súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne, aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov konania. Je nepostačujúce napríklad konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné bez uvedenia prečo ich súd považuje za nesprávne alebo irelevantné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu pričom dospel k záveru, že takto zistený skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci. Na základe ukončenia zmluvného vzťahu bola vykonaná inventarizácia rozostavanej stavby ku dňu 30. 09. 1999, kedy odporca zistil, že stavebné práce v hodnote cca 2.077.050,06 Sk boli firme STAR uhradené napriek skutočnosti, že neboli zrealizované. Odporca túto skutočnosť oznámil firme STAR dňa 28. 01. 2000. Následne dňa 22. 03. 2000 bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu spoločnosťou DRAFT, s.r.o. ako preberateľom a firmou STAR ako dlžníkom. Už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu odporca uviedol, že navrhovateľ uznal výšku záväzku vo výške 886.695,85 Sk voči odporcovi, ktorý vznikol z dôvodu fakturovaných a odporcom uhradených, ale firmou STAR nevykonaných prác. Ďalej v odpore uviedol, že navrhovateľ uznal odporcom neuhradených 480.998,-Sk v mesiacoch 10/1999 a 12/1999 ako odpočet v konečnej faktúre za nevykonané práce v mesiacoch 11/1997, 12/1997, 2/1998, 3/1998 a 4/1998. Táto skutočnosť vyplynula aj z ďalšieho listinného dôkazu, a to z listu odporcu zo dňa 28. 01. 2000 adresovaného Ing. Žolnayovi, STAR, a.s. Bratislava, v ktorom sa uvádza, že z faktúry č. 390057 za 10/1999 neuhradil odporca čiastku 218.646,--Sk a celú faktúru č.390071 za 12/1999 vo výške 262.352,--Sk čo spolu predstavuje 480.998,--Sk, ktorej úhrady sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Súčasne odporca požiadal, aby navrhovateľ v konečnej faktúre vysporiadal zostávajúcu pohľadávku odporcu vo výške 2.077.050,06 Sk. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal samotným zápočtom pohľadávok, ktoré mali zaniknúť započítaním tak ako už bolo vyššie uvedené súd prvého stupňa len všeobecne odôvodnil samotný pojem započítania, z týchto dôvodov preto považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. K námietke navrhovateľa, že odporca si pohľadávku vo výške 888.296,56 Sk uplatnil v rámci vyhláseného konkurzu na majetok právneho predchodcu navrhovateľa nasvedčuje len tomu, že odporca si uplatňoval v rámci konkurzného konania pohľadávku, ktorú Ing. Q. ako zástupca firmy STAR, a.s. Žilina uznal ako výšku záväzku vo výške 886.695,85 Sk voči investorovi.- SNM, ktorý mal vzniknúť z dôvodu fakturovaných, investorom uhradených ale firmou STAR, a.s. Žilina nevykonaných prác tak ako tovyplýva zo záznamu z rokovania zo dňa 18. 04. 2000. Keďže i samotná suma 886.695,85 Sk mala byť Ing. Q. ako zástupcom firmy STAR uznaná ako záväzok voči odporcovi, ktorý mal vzniknúť z dôvodu fakturovaných, investorom uhradených, ale navrhovateľom, resp. právnym predchodcom navrhovateľa nevykonaných prác bez bližšej špecifikácie a suma 480.998,-Sk mala byť Ing. Q. uznaná investorom v mesiacoch 10/1999 a 12/1999 ako odpočet v konečnej faktúre (ktorá nebola predložená v rámci dokazovania) za nevykonané práce v mesiacoch 11/1997, 12/1997, 2/1998, 3/1998, a 4/1998, nie je možné v tomto štádiu dokazovania ustáliť, či sa jednotlivé pohľadávky vzájomne prekrývajú za nevykonané práce alebo sa jedná o nevykonané práce za odlišné obdobia. Odvolací súd považuje doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa za nedostatočné a z toho dôvodu rozsudok za nepreskúmateľný, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere, zisťovať či došlo k platnému zápočtu pohľadávok a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. O trovách odvolacieho konania bude s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté súdom prvého stupňa v novom rozhodnutí. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.