Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898375 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012898375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej a v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. verita, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 2.229,08 eura s prísl. na základe zmenky, o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/63/2011-67 zo dňa 8.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/63/2011-67 zo dňa 08.02.2012 v znení opravného uznesenia č.k. 3CbZm/63/2011-71 zo dňa 02.03.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/126/2011-35 zo dňa 21.6.2011 a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 197,40 eur. V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm/126/2011-35 vydaným dňa 21.6.2011 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.229,08 eur s úrokom 6 % zo zmenkovej sumy od 8.2.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,43 eur a náhradu trov konania 225,29 eur. Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť v plnom rozsahu. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. Súd v rozsudku poukázal na ust. § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 veta prvá, § 17, čl. I § 10, § 47 ods. 1, 2 a 4, čl. I § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. Navrhovateľ podľa súdu predložením originálu zmenky s nepretržitým radom indosamentov svoje práva zo zmenky preukázal. Súd konštatoval, že každú zmenku, ktorá nebola vystavená na rad, možno previesť rubopisom, pričom aktívna legitimácia navrhovateľa k uplatneniu práv zo zmenky vyplýva z „prevodných účinkov zmenky„ a nie zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, zmenkou zabezpečenej. Predmetom konania je plnenie zo zmenky, nie z úverovej zmluvy, ani zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ si práva zo zmenky proti odporcovi uplatňuje v súvislosti s garančným účinkom indosamentu, ktorý vyplýva z čl. I. § 15 ods. 1 zmenkového zákona, a podľa ktorého, ak tu nie je opačná doložka, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je podľa súdu pre zmenkový záväzok odporcu podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Odporca sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie, a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo zo zákona. Podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný predpis, nie je preto možné záručný účinok indosamentu vylúčiť žiadnou mimozmenkovou dohodou. Súd tiež uviedol, že odporca ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že navrhovateľ nadobudol zmenku zlomyseľne, vedome na škodu odporcu. Súd považoval za nedôvodnú aj námietku, ohľadne neudelenia vyplňovacieho oprávnenia navrhovateľovi na vyplnenie zmenky dané zmenkovým dlžníkom. Blankozmenka i zabezpečená pohľadávka boli prevedené na navrhovateľa a s prevodom blankozmenky na navrhovateľa prešlo podľa súdu bez ďalšieho aj právo blankozmenku vyplniť. Na námietku odporcu, že sa právo majiteľa zmenky na jej vyplnenie premlčalo, súd uviedol, že je nedôvodná, lebo právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje. Predmetom konania je plnenie zo zmenky a nie je možné podľa súdu nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, lebo uplatnený zmenkový nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa § 70 ods. 1 ZZ bez akejkoľvek väzby na premlčacie lehoty v obchodnom alebo občianskom zákonníku. Okrem toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným na súde a aj z tohto dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ priamo jeho vyplnením. Odporca ďalej namietol, že navrhovateľ zmenkovému dlžníkovi zmenku nepredložil na platenie. Ani táto námietka odporcu nie je podľa súdu dôvodná, navrhovateľ sa domáha plnenia z vlastnej zmenky, t. j. zo zmenky, ktorou jej vystaviteľ bezpodmienečne prisľúbil zaplatiť zmenkovú sumu v deň splatnosti. Na rozdiel od zmenky cudzej podľa súdu nie je pri vlastných zmenkách podmienkou k tomu, aby bol priamy dlžník zmenkovo zaviazaný, potrebný jej akcept. Podľa čl. I. § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Súd považoval za bezdôvodnú aj námietku odporcu ohľadne nesprávne určenej zmenkovej sumy. Jedná sa podľa neho o námietku nekonkrétnu a preto neprejednateľnú. Z námietky nie je jasné, aká suma mala byť do zmenky dopísaná. Nie je preto možné posúdiť ani v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý a ktorá časť uplatneného nároku má byť vôbec predmetom námietkového konania. Na preukázanie tvrdených skutočností odporca neuviedol podľa súdu žiaden relevantný dôkaz, nepreukázal nesprávnosť alebo zlý výpočet výšky zmenkovej sumy. Súd konštatoval, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže sa odporcovi nepodarilo preukázať, že by z dôvodov uvedených v námietkach jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O trovách konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odporca v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil námietku kauzy, ktorú neuznal, a to napriek tomu, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok s príslušenstvom vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a M. ako dlžníkom. Poukázal na to, že je potrebné rozlišovať zmenku ako platobný prostriedok a zmenku ako prostriedok zabezpečenia záväzkov. Pri zabezpečovacích zmenkách je existencia kauzálneho vzťahu podľa odporcu nevyhnutná a abstraktný charakter zmenky môže byť relevantný len dovtedy, pokiaľ zmenka nie je spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Podľa odporcu je potrebné, aby bol preukázaný aj kauzálny obchodno-záväzkový vzťah medzi navrhovateľom (resp. jeho právnym predchodcom) a odporcom, na základe ktorého je navrhovateľ oprávnený od odporcu požadovať plnenie. Navrhovateľ podľa odporcu takýto vzťah nepreukázal, a dokonca aj sám uznal, že takýto vzťah medzi ním a odporcom nie je. Odporca poukázal na čl. VII bod 1. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.10.2006, podľa ktorého odporca ako postupca neručil postupníkovi (právnemu predchodcovi navrhovateľa) za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok. Odporca podanú žalobu považuje aj za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a s § 265 Obchodného zákonníka. Odporca vyjadril nesúhlas s názorom súdu ohľadom vyplňovacieho práva k blankozmenke a uviedol, že vyplňovacie právo k blankozmenke mohlo byť aj po postúpení úverovej pohľadávky naďalej uplatnené len voči osobe, ktorá toto vyplňovacie právo udelila, ale nie voči odporcovi. Odporca nesúhlasil ani s názorom súdu ohľadom premlčania práva vyplniť blankozmenku. Podľa neho to nemožno oprieť o žiadne ustanovenie zákona a odporuje to základnému princípu premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Odporca nesúhlasil aj s tým, že navrhovateľa nezaťažuje dôkazné bremeno ohľadne toho, že výška vyplnenej zmenkovej sumy sa rovná zabezpečovanej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, ale že uvedené dôkazné bremeno zaťažuje odporcu. Odporca vytkol, že nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, preto nemá preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky. Odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že predmetný zmenkový platobný rozkaz zruší v celom rozsahu a že zaviaže navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Odporca tiež navrhol, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že v tejto veci je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmenka je abstraktný právny úkon a zákon nepozná termín zmenka zabezpečovacia a zmenka platobná. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je pre zmenkový záväzok odporcu podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Odporca sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie, a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo zo zákona. Podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný predpis, nie je preto podľa navrhovateľa možné záručný účinok indosamentu vylúčiť žiadnou mimozmenkovou dohodou. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že v tomto konaní si neuplatňuje nárok, ktorý vznikol na základe ručiteľského záväzku, preto je argument odporcu o neručení za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok neopodstatnený a nedôvodný. Odporca podľa navrhovateľa žiadnym spôsobom nepreukázal zlomyseľnosť či nedobromyseľnosť navrhovateľa. Veriteľ si svoju pohľadávku riadne uplatnil v súdnom konaní voči priamemu dlžníkovi, vzhľadom na to, že nebola uspokojená priamym dlžníkom, využil riadne zákonné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky. Navrhovateľ tiež uviedol, že vyplňovacie právo k blankozmenke nie je skutočným zmenkovým právom, ale ak je indosovaná blankozmenka, s ktorou vyplňovacie oprávnenie neoddeliteľne súvisí, prechádza na nového majiteľa aj vyplňovacie právo bez toho, aby remitent alebo indosant osobitnou dohodou toto právo indosatárovi postúpili alebo mu ho osobitne udeľovali. Vyplňovacie právo navrhovateľ realizoval voči priamemu dlžníkovi zo zmenky - vystaviteľovi, ktorý zmenkovému veriteľovi toto oprávnenie udelil, nie voči odporcovi ako prvému majiteľovi zmenky. Právo vyplniť blankozmenku sa podľa navrhovateľa nepremlčuje, a kým existuje blankozmenka, musí existovať aj právo doplniť chýbajúce údaje na zmenke, je od blankozmenky závislé, nie je ho možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Pokiaľ toto právo nebolo v zmluve obmedzené len na určitý čas, musí podľa navrhovateľa trvať dovtedy, kým je listina blankozmenkou. K námietke týkajúcej sa správnosti spôsobu výpočtu zmenkovej sumy navrhovateľ uviedol, že suma na zmenke, či spôsob jej výpočtu sa nepreukazuje, keďže odporca nenamietol zmenkovú sumu, námietky zmenečne zaviazanej osoby sú nedôvodné. Navrhovateľ tiež poukázal na Protokol vystavený OTP Bankou a.s., ktorý preukazuje, že v deň splatnosti zmenky sa navrhovateľ riadne dostavil na miesto platenia, na ktoré sa ale nedostavil priamy dlžník. V súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový bola správa o nezaplatení zmenky podaná dlžníkovi ako indosantovi. Prezentátom domicilovanej zmenky je ale podľa navrhovateľa domicitiát (umiestnenec). Preto ak navrhovateľ zmenku predložil na platenie banke ako umiestnencovi, nemohol prezentačnú lehotu zmeškať, ani podľa čl. I § 53 zmenkového zákona stratiť práva proti odporcovi. Nemal podľa neho ani povinnosť zmenku znova predkladať na platenie dlžníkovi, lebo už len tým, že zmenku umiestnenec po predložení nepreplatil, čo sa považuje za odmietnutie platenia riadne predloženej zmenky, vznikli navrhovateľovi postihové práva. K právnej analýze predloženej odporcom vypracovanej spoločnosťou Směnečná konzultační s.r.o. navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa vykonal v konaní všetky potrebné dôkazy, ktoré odporca, ako aj navrhovateľ v príslušných štádiách konania navrhovali, a preto súd na takto predložené dôkazy a skutočnosti v odvolacom konaní neprihliada. Ide o právne posúdenie veci komerčného subjektu, ktorý nie je účastníkom konania, a neprispieva k zisteniu stavu veci. Návrh na pripustenie dovolania zo strany odporcu v prípade potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľ považuje za nedôvodný. To, že odporca opomenul vyznačiť na zmenke doložku „bez záväzkov“ nemôže byť podľa navrhovateľa dôvodom pripustenia dovolania, či vzniku akéhokoľvek iného práva alebo nároku. Odporca mal právo vylúčiť svoju zodpovednosť doložkou, toto právo si ale neuplatnil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 12.2.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza, že podľa § 15 ods. 1, 2, čl. I zák. č. 191/1950 Zb. ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu zmenky; v tomto prípade nezodpovedá tým, na ktorých bola zmenka ďalej indosovaná. Odporca namietol nesprávne posúdenie námietky kauzy, ktorú súd prvého stupňa neuznal, napriek tomu, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok s príslušenstvom vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a p. M. ako dlžníkom a bola indosovaná na právneho predchodcu navrhovateľa spolu s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorú zabezpečovala. Poukázal na to, že v zmluve o postúpení bolo dohodnuté, že odporca neručil postupníkovi (teda právnemu predchodcovi navrhovateľa) za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, teda postupník, resp. jeho právny nástupca bol uzrozumený s tým, že odporca neručí za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, t.j. ani za plnenie zo zabezpečovacích prostriedkov prevedených na postupníka. Vôľou účastníkov vzťahu bolo, že po postúpení pohľadávok a zaplatení odplaty zaň nemajú voči sebe žiadne nároky. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že vylúčenie zodpovednosti rubopisca podľa vyššie citovaného ust. § 15 zákona zmenkového a šekového za prijatie a zaplatenie zmenky môže nastať len vtedy, ak je na zmenke uvedená doložka o vylúčení tejto zodpovednosti, teda napr. doložka „ bez zodpovednosti“, alebo „ sine obligo“ a pod. Vylúčenie pôsobí voči každému majiteľovi zmenky, taký rubopis má potom iba účinky prevodné, nie záručné. Dohoda medzi zúčastnenými, ktorou sa vylučuje zodpovednosť bez písomného vyhlásenia (doložky) na zmenke, pôsobí len medzi stránkami samými. Za takú dohodu možno považovať dohodu, na ktorú poukazuje odporca, a ktorá sa nachádza v Zmluve o postúpení pohľadávok. Táto pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Predmetná zmenka neobsahuje doložku o vylúčení zodpovednosti rubopisca odporcu, preto je odporca zodpovedný každému neskoršiemu majiteľovi zmenky. K námietke, že vyplňovacie právo mohlo byť realizované s právnymi účinkami len voči priamemu dlžníkovi - vystaviteľovi zmenky a nie voči odporcovi ako indosantovi, ktorý právo vyplniť zmenku s právnymi účinkami voči nemu neudelil, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná a stotožňuje sa so závermi súdu prvého stupňa k nim. Podstatou vyplňovacieho práva je to, že majiteľ blankozmenky je oprávnený ju doplniť chýbajúcimi náležitosťami. Judikatúra definuje doplňovacie oprávnenie ako samostatne neodvolateľné, dediteľné a prevoditeľné majetkové právo. Zaniká jeho uplatnením - vyplnením blankozmenky, prípadne uplynutím doby určenej v dohode o doplnení, zrieknutím sa oprávnenia a skutočnosťami znemožňujúcimi výkon doplňovacieho práva. Zánik vyplňovacieho práva pred vyplnením zmenky, nebol zistený. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. S prevodom nevyplnenej blankozmenky prešlo na nadobúdateľa zmenky právo túto zmenku vyplniť. Navrhovateľ tak vstúpil do oprávnenia zmenku vyplniť chýbajúcimi náležitosťami, a to v rámci pôvodnej vyplňovacej dohody. Odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku odporcu (ktorú odporca vzniesol aj v prvostupňovom konaní), v ktorej tvrdil, že právo vyplniť zmenku sa premlčalo, ako nedôvodnú, a to v súlade so závermi súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa túto námietku podrobne posúdil a zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje. Pre premlčanie práv zo zmenky sa aplikuje § 70 zák. č. 191/1950 Zb., avšak vyplňovacie právo nie je právom zo zmenky, preto nie je možné na premlčanie sa vyplňovacieho práva aplikovať § 70 zák. č. 191/1950 Zb. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je právo zo zmenky a nie právo z vyplňovacej dohody, neprichádza do úvahy ani aplikácia § 100 Občianskeho zákonníka a ani § 391 a nasl. Obchodného zákonníka. Právo na vyplnenie blakozmenky je závislé na existencii blankozmenky a realizuje ho majiteľ blankozmenky priamo jej vyplnením. Pokiaľ vyplnenie blankozmenky nie je časovo obmedzené (prípadne ako už bolo vyššie uvedené, nezanikne iným spôsobom), trvá dokiaľ existuje blankozmenka (teda do jej vyplnenia). K nesúhlasu odporcu so záverom súdu prvého stupňa, že znáša dôkazné bremeno o tom, že zmenka nebola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodný. V zmysle platnej judikatúry, pokiaľ je blankozmenka vyplnená v rozpore s vyplňovacím oprávnením je síce zmenkou platnou, ale je možné namietať doplnenie zmenky v rozpore s doplňovacím právom. Ako uviedol súd prvého stupňa odporca neuviedol ako mala byť správne zmenka v časti zmenkovej sumy vyplnená a ani v čom vidí rozpor s dohodou o vyplňovacom práve. Svoju námietku o vyplnení zmenky v rozpore s vyplňovacím právom ničím nepreukázal. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd konštatuje, že jej dôvodnosť nebola preukázaná ani v odvolacom konaní. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa, že takéto nadobudnutie zmenky sa nepreukázalo, a preto je námietka odporcu nedôvodná. Dôkazné bremeno o vyššie uvedených skutočnostiach bolo na pleciach odporcu, pretože ten sa ich existencie proti majiteľovi zmenky - navrhovateľovi dovolával. V konaní nebola zistená nedobromyseľnosť navrhovateľa. Pohľadávka bola uplatnená voči priamemu dlžníkovi v súdnom konaní, a keďže priamy dlžník túto pohľadávku nesplnil, navrhovateľ bol oprávnený uplatniť si práva zo zmenky voči nepriamemu dlžníkovi, ktorého zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona (pričom ako bolo už vyššie uvedené odporca túto svoju zodpovednosť na zmenkovou doložkou nevylúčil). Vyplňovacie právo navrhovateľ realizoval voči vystaviteľovi zmenky a nie voči odporcovi, ktorý je prvým majiteľom zmenky. K odporcom predloženej právnej analýze odvolací súd uvádza, že táto nie je pre súd záväzná, neprispieva k objasneniu skutkového stavu veci, bola predložená dodatočne v priebehu odvolacieho konania, a preto, keďže nespĺňa kritéria uvedené v § 205a O.s.p. nie je možné na ňu prihliadať. Právne posúdenie veci je výlučne vecou konajúceho súdu. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, a tak mu vzniklo proti odporcovi právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi však odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil (§ 151 O.s.p.). Odvolací súd nepripustil dovolanie v tejto veci, pretože podľa jeho názoru nejde v danej veci o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania v senáte v pomere hlasov 3 za : 0 proti.