Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200031 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200031.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242 právne zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Ei 182/12 - 11 zo dňa 29.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.01.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného sp.zn. Ei 182/12-11 zo dňa 29.10.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu zo dňa 17.10.2012 proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. IV/1 GPt 321/08 - 47 zo dňa 04.10.2012. V žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 28.08.2012 požiadal žalovaného podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o slobode informácií) o sprístupnenie „uznesenia o vznesení obvinenia bývalým ministrom životného prostredia pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia nepovolením ťažby kalamitného dreva v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline vo Vysokých Tatrách v roku 2004.“ Po predchádzajúcom zrušení fiktívneho rozhodnutia žalovaný rozhodnutím sp. zn. IV/1 GPt 321/08-47 zo dňa 04.10.2012 jeho žiadosti nevyhovel a následne napadnutým rozhodnutím sp. zn. Ei 182/12 -11 zo dňa 29.10.2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií síce vylučuje zo sprístupňovania informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, toto obmedzenie sa však v zmysle § 55m ods. 5 zákona č.153/2001 Z.z. okrem iného nevzťahuje na právoplatné uznesenie prokurátora. Informáciou o rozhodnutí v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií nie je iba informácia o výroku rozhodnutia, ale o celom obsahu rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia, poučenia o opravnom prostriedku, grafickom usporiadaní jednotlivých prvkov rozhodnutia, podpise a mene a priezvisku konajúcej osoby. Žiadateľ má teda nárok na sprístupnenie kópie rozhodnutia po vylúčení vyhradených informácií v zmysle §§ 8 - 11 zákona o slobode informácií. Ustanovenia Trestného poriadku upravujúce doručovanie uznesení v prípravnom konaní nemajú povahu ustanovení zakazujúcich sprístupnenie informácií tretím osobám. Citované ustanovenia iba určujú, ktorým osobám rozhodnutie musí byť s procesnými účinkami doručené, neobsahujú však nič, z čoho by vyplýval zákaz sprístupniť rozhodnutie aj inej osobe. Procesné predpisy upravujúce konania, v ktorých boli vydané rozhodnutia v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, vždy a pri každom druhu rozhodnutia taxatívne určujú, ktorým osobám má byť doručované. Uviedol, že v prípade výkladu týchto ustanovení ako zakazujúcich sprístupnenie rozhodnutí v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, stalo by sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií obsolentným, keďže informácia o rozhodnutí by sa sprístupňovala iba účastníkom konania, ktorí však rozhodnutie už dostali podľa príslušného procesného predpisu. Podľa názoru žalobcu argumentácia žalovaného je povrchná a všeobecná a vyznieva ako všeobecné pravidlo pre nesprístupňovanie absolútne žiadnych uznesení prokurátora. Úplne absentuje aplikácia na konkrétnu žiadosť žalobcu týkajúcu sa konkrétneho uznesenia prokurátora. Aplikácia ustanovenia § 55m ods. 6 zákona č.153/2001 Z.z. zo strany žalovaného je teda napriek výslovnému príkazu zákonodarcu neodôvodnená a teda aj nepreskúmateľná. Uviedol, že žalovaný aplikoval § 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. v rozpore s účelom právnej normy s tým, že právnu normu vykladá takým spôsobom, že z výnimky robí pravidlo a samotné neskončenie trestného konania považuje za dôvod vylučujúci sprístupnenie informácií. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.02.2013 uviedol, že rozhodnutie sp.zn. Ei 182/12 - 11 zo dňa 29.10.2012 o zamietnutí rozkladu bolo žalobcovi doručené dňa 05.11.2012 a žaloba na preskúmanie rozhodnutia bola podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 10.01.2013. V predmetnej veci posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol 7. január 2013 (koniec lehoty pripadol na sobotu 5. januára 2013 a najbližší nasledujúci pracovný deň bol 7. január 2013). Podľa názoru žalovaného predmetná žaloba bola podaná oneskorene, a preto navrhol konanie zastaviť. V priebehu konania na pojednávaní žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2012, z ktorého znenia vyplýva právny názor, že poskytovanie informácií v trestnom konaní je upravené Zákonom o trestnom konaní a toto neumožňuje poskytovať tieto informácie iným osobám, ako osobám zúčastneným sa, v tom ktorom konkrétnom trestnom konaní. Okrem toho mal za to, že označenie žalovaného je nesprávne, pretože ako žalovaný mal byť označený generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania predmetnej žaloby. Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. Ei 182/12-11 zo dňa 29.10.2012 o zamietnutí rozkladu bolo žalobcovi doručené dňa 05.11.2012 a žaloba na preskúmanie rozhodnutia bola elektronicky podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 07.01.2013 o 23:01 hod. a dňa 10.01.2013 bola súdu doručená v písomnej podobe. V predmetnej veci posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 07.01.2013 (koniec lehoty pripadol na sobotu 05.01.2013 a najbližší nasledujúci pracovný deň bol 07.01.2013). Ustanovenie § 42 ods. 1 O.s.p. umožňuje robiť podania aj elektronickými prostriedkami. Pri podaniach urobených elektronickými prostriedkami, ktoré nie sú opatrené elektronickým zaručeným podpisom nie sú pochybnosti o tom, že sa za urobené považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.), samozrejme za predpokladu, že budú v zákonnej lehote doplnené. Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania takouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov. Je potrebné rozlišovať dôjdenie elektronického podania od jeho vybavenia (spracovania). Za jeho dôjdenie treba považovať okamih jeho prijatia elektronickou podateľňou bez ohľadu nato, kedy bude príslušným pracovníkom súdu spracovaný. V danom prípade žaloba zo dňa 07.01.2013 bola poslaná na elektronickú adresu podateľne Krajského súdu v Bratislave a aj prijatá dňa 07.01.2013 o 23:01 hod., v posledný deň lehoty, teda včas, napriek tej skutočnosti, že žaloba bola pracovníkom súdu zaevidovaná v nasledujúci deň t.j. 08.01.2013 o 7:53 hod. Žalobca v lehote troch dní, dňa 10.01.2013 elektronicky podanú žalobu doplnil písomne, čím bola splnená zákonná podmienka stanovená v § 42 ods.1 veta druhá O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na rozhodovaciu prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Obdo 7/2012-379) súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas. Súd sa vzhľadom na námietku žalovaného ohľadne nesprávneho označenia žalovaného ďalej zaoberal otázkou okruhu účastníkov konania, keď za žalovaného považoval v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. žalovaného t.j. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ako správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní, je potrebné uviesť, že Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry (§ 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.). Generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Generálny prokurátor SR nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho konania v predmetnej veci zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa. IV. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žiadosťou doručenou dňa 28.08.2012 požiadal žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie uznesenia o vznesení obvinenia bývalým ministrom životného prostredia pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia nepovolením ťažby kalamitného dreva v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline vo Vysokých Tatrách v roku 2004. Žalovaný rozhodnutím sp.zn. Ei 182/12-5 zo dňa 26.09.2012 vyhovel rozkladu žalobcu podanému proti fiktívnemu rozhodnutiu a toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie. Rozhodnutím sp.zn. IV/1 Gpt 321/08-47 zo dňa 04.10.2012 žalovaný nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií doručenej dňa 28.08.2012, ktorou žalobca žiadal o sprístupnenie uznesenia o vznesení obvinenia bývalým ministrom životného prostredia pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia nepovolením ťažby kalamitného dreva v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline vo Vysokých Tatrách v roku 2004. Rozhodnutie odôvodnil tým, že požadované údaje sa týkajú, okrem iného, osobných údajov fyzických osôb, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok určených osobitným zákonom a orgánu činného v trestnom konaní, podľa osobitných predpisov (Trestný poriadok). Písomný súhlas dotknutých osôb na sprístupnenie informácie, týkajúcich sa ich osobných údajov, predložený nebol. Informácie, ktoré požaduje oprávnená osoba, podliehajú režimu ustanovení § 9 a § 11 zákona o informáciách a ustanoveniu § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre, pretože sa dotýkajú ochrany osobnej integrity fyzickej osoby a rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a možno nimi podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania, alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. Ei 182/12-11 zo dňa 29.10.2012 potvrdil rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vedené pod sp. zn. IV/1 Gpt 321/08-47 zo dňa 04.10.2012 a rozklad žalobcu zamietol. V rozhodnutí poukázal na to, že zo všeobecnej informačnej povinnosti povinných osôb zákon o slobodnom prístupe k informáciám ustanovil v § 8 - § 11 výnimky, kedy povinná osoba nie je povinná informáciu zverejniť a teda aplikuje obmedzenia prístupu k informáciám, ak je potrebné zachovať ochranu utajovaných skutočností, ochranu osobných údajov a osobnosti, ochranu obchodného tajomstva, ako aj pri ochrane určitých špecifických informácií tak, ako sú upravené v § 11 citovaného zákona. Aplikácia ustanovenia § 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov je namieste, nakoľko požadované uznesenie obsahuje okrem skutku v odôvodnení, aj skutkový stav zistený v určitom čase, mená svedkov, citáciu z listinných dôkazov, ako aj právne analýzy o ďalšom možnom postupe dokumentovania a zaisťovania dôkazov. K nesprístupneniu informácie došlo aj s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého pri poskytovaní informácie sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnené utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli mariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. V. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak a týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona. Podľa § 6 ods. 2 Trestného poriadku, pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného sp.zn. Ei 182/12-11 zo dňa 29.10.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej sp.zn. IV/1 Gpt 321/08-47 zo dňa 04.10.2012, ktorým podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre nevyhovel žalobcovi ako žiadateľovi poskytnúť uznesenie o vznesení obvinenia bývalým ministrom životného prostredia pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia nepovolením ťažby kalamitného dreva v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline vo Vysokých Tatrách v roku 2004 a toto rozhodnutie potvrdil. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom súd sa v predmetnej veci zaoberal obmedzením prístupu k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre. Jedným zo zákonom definovaných obmedzení prístupov k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Rozhodovacou činnosťou je potrebné rozumieť postup smerujúci k objasneniu trestnej veci, ktorá patrí do pôsobnosti orgánu činného v trestnom konaní. Podstatou rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom konaní vysloví záver, ku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom význame sa rozhodovacou činnosťou rozumie konanie a rozhodovanie v konkrétnej trestnej veci, t.j. od začatia trestného stíhania cez jednotlivé procesné úkony až po rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie informácie týkajúcej sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. To znamená, že povinná osoba informuje iba o tom, že vydala rozhodnutie a tiež, ako (s akým výsledkom) bolo konkrétne konanie skončené. Trestný poriadok ustanovuje, že verejnosť sa informuje prostredníctvom poskytovania informácií oznamovacím prostriedkom. To znamená, že v určitej konkrétnej veci majú subjekty trestného konania, resp. účastníci konania (tí, ktorých sa vec priamo týka) právo byť informovaní prostredníctvom nazerania do spisu (§ 69). Ostatné nezainteresované osoby, t.j. verejnosť, nemajú právo prístupu ku konkrétnemu trestnému spisu a verejnosť je informovaná, pokiaľ ide o konkrétnu trestnú vec, len podľa § 6. Rovnako podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je z pôsobnosti tohto zákona vylúčené informovanie o prebiehajúcich trestných konaniach. V Trestnom poriadku sú stanovené základné pravidlá, ktoré musia byť pri informovaní dodržané, konkrétne ustanovenie § 6 ods. 2 obsahuje nasledovné pravidlá: oprávnenie utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie alebo vyšetrenie veci, povinnosť dbať na prezumpciu neviny, nezverejňovať chránené osobné údaje a skutočnosti súkromného charakteru, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou a osobitne treba dbať na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených a nezverejňovať ich osobné údaje. Žalobca žiadal sprístupniť rozhodnutie žalovaného vo veci, v ktorej trestné konanie stále prebieha a z obsahu, ktorého by mohlo dôjsť jeho sprístupnením k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia a vyšetrenia veci. Poskytnutie požadovaného rozhodnutia by s ohľadom na znenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre prekročilo rámec povinností ustanovených zákonom povinnej osobe sprístupňovať informácie. Súd je toho názoru, že žalovanému preto v postavení povinnej osoby nevyplýva právna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť a teda nevyhovením žiadosti žalobcu nedošlo zo strany žalovaného k negatívnemu zásahu do práva žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.