Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/4/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200041 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200041.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. G. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, J., zastúpený: Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., Blumentálska 8, Bratislava, Mgr. Martina Beňová, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.2012-18513/50491:1-sekr. zo dňa 06.11.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2012-18513/50491:1-sekr. zo dňa 06.11.2012 zrušuje podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 280 € na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky číslo 2012 - 18513/50491: 1 - sekr. zo dňa 06.11.2012, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného číslo 725-1/2012-KVP zo dňa 12.09.2012, navrhoval zrušiť obe rozhodnutia a priznať mu náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti (podanej v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.) o sprístupnenie úplného a podpísaného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010 evidenčné číslo 2010 - 11798/25941:1-137 vrátane príloh, ktorá sa týkala preverenia poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelávania a preverenia prijímacieho konania na Právnickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave, ako aj rozhodnutie žalovaného o rozklade, sú nezákonné z dôvodu, že oba správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keďže ich výklad ustanovenia § 11 ods.1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. je v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu, ktorý mienil obmedziť predmetným ustanovením prístup k informáciám o prebiehajúcich kontrolách, ale nie o kontrolách ukončených. Ďalej poukázal žalobca na to, že prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže považoval protokol o výsledku kontroly s prílohami za neoddeliteľnú súčasť spisu a preto ho nepokladal za informáciu o rozhodnutí, respektíve za informáciu o inom výsledku kontroly. Žalobca mal naopak za to, že protokol o výsledku kontroly je informáciou o výsledku kontroly. Rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aké sú tie skutočnosti, ktoré bránia žalobcom požadovanú informáciu sprístupniť. Podľa žalobcu teda nie je možné rozhodnutie žalovaného preskúmať z toho hľadiska, či úplný a podpísaný protokol o výsledku kontroly vrátane príloh je takou komplexnou informáciou obsahujúcou skutočnosti súvisiace s priebehom kontroly, ktoré sa nesprístupňujú. Záverom žalobca uviedol, že v prípade, ak komplexnosť a úplnosť požadovanej informácie bránila jej sprístupneniu, mal žalovaný postupovať v súlade s § 12 zákona číslo 211/2000 Z. z. a sprístupniť ním požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých informácii, pri ktorých to ustanovuje zákon. Podaním zo dňa 11.02.2014 žalobca spresnil dôvody svojej žaloby s tým, že ním požadovaná informácia sa týkala preverenia nedostatkov pri poskytovaní, organizovaní a zabezpečovaní vysokoškolského vzdelávania a prijímacieho konania a tieto informácie predstavujú otázku mimoriadneho verejného záujmu a preto mali byť podľa článku 26 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky sprístupnené v čo najväčšej miere. Žalobca zastal názor, že pokiaľ sa žiadané dokumenty netýkali výkonu kontroly, ale jej výsledku, nemali byť vylúčené za sprístupnenia a mali mu byť poskytnuté. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 2/2010 zo dňa 07.12.2010, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 102/2008. Tvrdil, že zákon číslo 10/1996 o kontrole v štátnej správe, na základe ktorého bola vykonaná predmetná kontrola, v žiadnom zo svojich ustanovení nezakazuje sprístupnenie predmetných informácií a preto nie je dôvod, pre ktorý by mu požadovaná informácia nemohla byť sprístupnená. Nesprístupnenie informácie o výsledku kontroly žalovaným na základe vyššie uvedených dôvodov predstavuje podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie veci a spôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný nesprístupnením informácie o výsledku kontroly porušil zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ústavou zaručené právo na poskytnutie predmetnej informácie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa v svojom rozhodnutí riadne nevyrovnal s posúdením povahy protokolu o výsledku kontroly, považoval jeho rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2013 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko mal za to, že tak minister, ako aj prvostupňový správny orgán, sa vysporiadali so žiadosťou žalobcu o poskytnutie informácie v súlade so zákonom číslo 211/2000 Z. z., obe rozhodnutia sú zákonné a spĺňajú všetky formálne náležitosti v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Žalobcom požadovaná informácia je podľa jeho názoru súčasťou administratívneho spisového materiálu z výkonu kontroly, nejedná sa o informáciu o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly a jednoznačne sa týka výkonu kontroly. Záverom spochybnil žalobcov výklad stanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona číslo 211/2000Z. z. Tvrdil, že obmedzenie vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia sa týka sprístupňovania informácií z výkonu kontroly tak prebiehajúcej, ako aj ukončenej . Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce konanie správnych orgánov, a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods.2 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) dospel po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného k záveru , že žaloba je v časti dôvodná. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca mailom zaslaným povinnej osobe (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) dňa 02.09.2012 žiadal v zmysle zákona číslo 211/2000 Z. z. o poskytnutie informácie - sprístupnenie úplného a podpísaného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010 evidenčné číslo 2010 - 11798/25 941: 1 - 137 vrátane príloh. O uvedenej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie rozhodla povinná osoba rozhodnutím číslo 725 - 1/2012 - PKV zo dňa 12.09.2012 tak, že odmietla poskytnúť požadovanú informáciu, pričom dôvodila ustanovením § 11 ods. 1 písm. h) zákona číslo 211/2000 Z. z. majúc za to, že protokol o výsledku kontroly s prílohami je neoddeliteľnou súčasťou spisu, nejde o informáciu o rozhodnutí alebo o informáciu o inom výsledku kontroly. Preto požadovanú časť spisu žalobcovi nesprístupnila s tým, že sprístupniť mu môže podrobnú informáciu o výsledku vykonanej kontroly, ktorú však žalobca nežiadal. Proti tomuto rozhodnutiu povinnej osoby podal žalobca dňa 28.09.2012 rozklad, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil, čoho dôsledkom je nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V podanom rozklade žalobca uviedol, že na rozdiel od povinnej osoby má za to, že protokol o výsledku kontroly je informáciou o ukončenej kontrole. Zároveň poukázal na skutočnosť, že výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno h) zákona číslo 211/2000 Z. z. povinnou osobou je v priamom rozpore so zámerom gestorského ministerstva, ako aj zákonodarcu, ktorý je uvedený v dôvodovej správe k predmetnej novele zákona v nasledovnom znení „.... upravuje za obmedzenie prístupov k prebiehajúcim konaniam pri kontrole, dohľade alebo dozore - čo je hlavný účel zákonnej úpravy....“. Podľa názoru žalobcu zákonodarca vyššie uvedeným ustanovením mal záujem obmedziť jedine prístup k informáciám o prebiehajúcich kontrolách, z dôvodu zamedzenia ovplyvňovania ich priebehu. Po predložení spisu ministrovi tento dňa 06.11.2012 vydal rozhodnutie číslo 2012 - 18 513/50491: 1 - sekr. , ktorým podaný rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Odboru masmediálnej politiky potvrdil, nakoľko mal za to, že prvostupňový právny orgán sa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií riadil platnou právnou úpravou a vec správne právne posúdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že požadovaný úplný a podpísaný protokol o výsledku kontroly včítane príloh je takou komplexnou informáciou, ktorá obsahuje skutočnosti súvisiace s priebehom kontroly, ktoré sa nesprístupňujú. Zároveň uviedol, že ak by žalobca požiadal o sprístupnenie informácie o výsledku vykonanej kontroly, prvostupňový správny orgán by takúto informáciu musel sprístupniť, avšak takáto žiadosť žalobcu nebola predmetom prebiehajúceho správneho konania. Podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 211/2000Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 211/2000Z. z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý informácie požadujú. Podľa § 11 ods.1 písm. h) zákona č. 211/2000Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 13 ods.1 zákona č. 10/1996 Z. z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, b) označenie kontrolovaného subjektu, c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, d) miesto a čas vykonania kontroly, e) predmet kontroly, f) kontrolované obdobie, g) preukázané kontrolné zistenia, h) zoznam príloh protokolu, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, m) prílohy k protokolu, n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 10/1996 Z. z. Vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu sú súčasťou protokolu o výsledku kontroly. Podľa § 47 ods.1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní ( rozklade ). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalobcom požadovaný úplný a podpísaný protokol o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010 vrátane príloh je takou informáciou, ktorá je v celom rozsahu vylúčená z možnosti jej sprístupnenia žalobcovi, ktorý o ňu požiadal v zmysle § 11 ods.1 písm. h) zákona č. 211/2000Z. a či preskúmavané rozhodnutie bolo pre potreby jeho súdneho prieskumu dostatočne odôvodnené. V zásade platí, že povinná osoba môže obmedziť prístup alebo nesprístupniť informáciu týkajúcu sa výkonu kontroly. Ak bola vykonávaná kontrola ukončená vydaním rozhodnutia alebo bol prijatý iný výsledok o vykonanej kontrole, povinná osoba nemôže odoprieť sprístupnenie takejto informáciu, pokiaľ jej sprístupneniu nebráni osobitný zákon. Požadovaný protokol a jeho prílohy z pochopiteľných dôvodov nie sú súčasťou administratívneho spisu zaslaného súdu a preto nie je možné spoľahlivo preveriť záver povinnej osoby, že predmetný protokol s prílohami nebol informáciou o výsledku kontroly, ale ide o komplexnú informáciu obsahujúcu skutočnosti o priebehu kontroly. Niet však pochýb o tom, že protokol musel obsahovať aj výsledky a závery, ktoré z kontroly vyplynuli. Protokol o ukončenej kontrole je vždy odzrkadlením všetkých dôležitých skutočností zistených v jej priebehu, ako aj záverov vyvodených z kontrolných zistení. Náležitosti protokolu sú demonštratívne vymenované v citovaných ustanoveniach § 13 ods.1, 5 zákona č. 10/1996 Z.z. V prípade, že sa požadovaná informácia týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, je podľa zákona na uvážení povinnej osoby, či ju nesprístupní vôbec, alebo ju sprístupní v obmedzenej miere. Musí pritom vychádzať z filozofie zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorej sa sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, ktorý sú zo sprístupnenia výslovne vylúčené, pričom dôvody vylúčenia alebo obmedzenia prístupu je treba vykladať reštriktívne, aby bolo v čo najširšej miere naplnené ústavne garantované právo verejnosti na prístup k informáciám. Je preto nevyhnutné, aby povinná osoba vždy starostlivo zvážila, či je pre naplnenie účelu zákona potrebné úplné zamedzenie, alebo postačuje obmedzenie prístupu k informáciám, s vylúčením tých informácii, u ktorých je zákonný dôvod nesprístupnenia nepochybný. Berie pritom do úvahy možné ohrozenie verejných záujmov, najmä verejného poriadku a bezpečnosti, ochranu práv iných osôb (ktoré môžu byť sprístupnením informácie dotknuté), pričom výsledok svojej úvahy musí logicky zdôvodniť. Žalovaný teda mal povinnosť v rozhodnutí, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie, objasniť dôvod takéhoto postoja. Je potrebné, aby povinná osoba v rozhodnutí dostatočne jasným a hodnoverným spôsobom uviedla, na základe akých skutočností vyhodnotila úplnú nemožnosť sprístupnenia požadovanej informácie a z akých dôvodov nepostačovalo len obmedzenie prístupu k informáciám. Iba takéto rozhodnutie napĺňa atribúty zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti z hľadiska § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Každé písomne vydané rozhodnutie správneho orgánu v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. musí spĺňať požiadavky obsahovať kladené Správnym poriadkom - musí byť v súlade so zákonom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 32 Správneho poriadku) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). Jeho odôvodnenie musí byť presvedčivé a musí obsahovať uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodoval, uvedenie argumentácie ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania. Správny orgán má povinnosť uviesť konkrétne skutočnosti odôvodňujúce jeho rozhodnutie vyjadrené vo výroku rozhodnutia. Len všeobecné konštatovanie, že požadovaný protokol predstavuje komplexnú informáciu obsahujúcu skutočnosti o priebehu kontroly, ktoré sú vyňaté z povinnosti sprístupnenia, je podľa názoru súdu nedostatočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Absenciu náležitých dôvodov v správnom rozhodnutí je potrebné považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva občana na právnu ochranu i na prístup k informáciám, ktoré má povinná osoba dispozícií. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom druhostupňový správny orgán pri opätovnom rozhodovaní o rozklade bude môcť v zmysle vyššie opísaného právneho názoru súdu vytýkané pochybenia odstrániť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho jeden v roku 2013 za 130,16 € - príprava a prevzatie zastúpenia, 1x 7,81 € paušálna náhrada, za jeden úkon v roku 2014 - písomné podanie vo veci zo dňa 11.02.2014 v sume 134 €, 8,04 € paušálna náhrada. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 280 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.