Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/14/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200098 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200098.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: OHL ŽS a.s., so sídlom Burešova 938/17, 602 00 Brno, Veveří, Česká republika právne zastúpený: JUDr. Katarína Bruncková, AK Winton s.r.o., so sídlom Budatínska 20, 851 06 Bratislava proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava za účasti: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefániková 49, 814 38 Bratislava právne zastúpený: Advokátska kancelária RR Legal Corp, s.r.o., so sídlom Humenské námestie 4, 851 07 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6851-6000/2012-ON/430 zo dňa 4.1.2013, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť pribratému účastníkovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 280,01 € a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.1.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6851-6000/2012-ON/430 zo dňa 4.1.2013, ktorým žalovaný námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.).
Žalobca v žalobe uviedol, že verejný obstarávateľ - Slovenská akadémia vied vyhlásil v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v Elektronickom vestníku verejného obstarávania č. 166/2012 vedenom žalovaným pod zn. 10166-MDT dňa 29.8.2012 a v Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2012/S 166-277033 zo dňa 31.8.2012 na predmet zákazky „Vybudovanie Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií“.
Dňa 27.9.2012 predložil žalobca žiadosť o účasť vo verejnom obstarávaní spolu s dokladmi a dokumentmi vyžadovanými verejnými obstarávateľom. Listom verejného obstarávateľa č. 2337/25/2012 zo dňa 23.10.2012 bolo žalobcovi oznámené jeho vylúčenie z verejného obstarávania v zmysle ustanovenia § 33 ods. 7 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z.. Žalobca podal dňa 5.11.2012 verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu. Verejný obstarávateľ listom č. 2630/25/2012 zo dňa 12.11.2012 oznámil žalobcovi, že žiadosť o nápravu zamieta na základe skutočností uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalobca podal námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 6851-6000/2012- ON/430 zo dňa 4.1.2013, ktorým žalovaný námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.
Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné, a preto ho napáda v celom rozsahu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V konaní žalovaného pri vydaní rozhodnutia sú také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
V žalobe poukázal žalobca na podmienky preskúmania rozhodnutia, na ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p. čl. 46 ods. 2 a 142 ods. 1 Ústavy SR, zákon č. 25/2006 Z.z. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/31/2011 a uviedol, že na základe uvedených ustanovení má za to, že rozhodnutie má charakter individuálneho rozhodnutia správneho orgánu, a preto je súdom preskúmateľné. Rozhodnutím bolo potvrdené vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania, čoho priamym dôsledkom je zánik práva žalobcu na jeho ďalšiu účasť vo verejnom obstarávaní. Rozhodnutie žalovaného zároveň zasiahlo do jeho potencionálneho práva na uzavretie zmluvy s verejným obstarávateľom na predmet zákazky, ak by bola jeho ponuka prijatá. Zároveň poukázal na to, že žaloba je podaná proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a taktiež je podaná včas v zmysle § 140 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.
Žalovaný oprel výrok rozhodnutia o ustanovenie § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný považoval námietky za neopodstatnené. Toto ustanovenie predstavuje zákonný rámec, v rámci ktorého sa žalovaný môže a musí pohybovať pri vydávaní rozhodnutia. Pred vydaním rozhodnutia žalovaný mal náležitým spôsobom zistiť, či došlo k porušeniu zákona č. 25/2006 Z.z. Žalobca vo svojich námietkach poukazoval na porušenie ustanovení § 26 ods. 1 a 2, § 9 ods. 4 a § 33 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. zo strany verejného obstarávateľa, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko malo vplyv aj na okruh záujemcov, ktorí sa mohli v procese verejného obstarávania zúčastniť.
Žalobca vystupuje v predmetnom verejnom obstarávaní ako vedúci a člen skupiny dodávateľov vytvorenej v súlade s § 31 zákona č. 25/2006 Z.z., ktorá pozostáva z dvoch spoločností založených podľa slovenského práva (OHL Pozemné stavby a.s. a Arch.Design Slovakia, s.r.o.) a z jednej spoločnosti založenej podľa českého práva so sídlom v Českej republike (OHL ŽS a.s.). Verejný obstarávateľ vylúčil žalobcu z verejného obstarávania z dôvodu, že žalobca nedoložil doklady aj k osobnému postaveniu organizačnej zložky, ktorú má v Slovenskej republike ako vedúci člen skupiny dodávateľov. Verejný obstarávateľ bol podľa žalovaného oprávnený na tento postup. Žalobca bol povinný doložiť v rámci osvedčenia podmienok účasti aj doklady vzťahujúce sa na organizačnú zložku, ktorú má žalobca v Slovenskej republike zriadenú.
V kontexte vyššie uvedeného žalobca uvádza, že účasť žalobcu vo verejnom obstarávaní sama o sebe ešte nepredstavuje za žiadnych okolností podnikanie s ohľadom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto táto spoločnosť nebola povinná zriadiť na území SR na ten účel organizačnú zložku. Na druhej strane je zriadenie organizačnej zložky na našom území právom žalobcu ako zahraničnej právnickej osoby.
V dotknutom prípade je vedúcim skupiny dodávateľom zriadenej na účel verejného obstarávania žalobca ako zahraničná právnická osoba, čo je evidentné zo všetkých dokladov predložených žalobcom v rámci žiadosti o účasť vo verejnom obstarávaní tvoriacich súčasť administratívneho spisu k námietkam. Je pritom absolútne na daný účel irelevantné, či žalobca má alebo nemá na území SR zriadenú organizačnú zložku.
Na území SR má žalobca zriadení organizačnú zložku, a to z toho dôvodu, že beh ohľadu na účasť vo verejnom obstarávaní už na území SR podniká. Uvedené však nijako nebráni tomu, aby sa žalobca zúčastňoval verejných obstarávaní konajúc priamo, resp. nie prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v SR.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 26 ods. 1 , 2 a 4 , § 33 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. a uviedol, že žalobca je v rámci skupiny dodávateľov ako zahraničná právnická osoba, pričom zákon č, 25/2006 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje, aby záujemca, či uchádzač so sídlom mimo územia SR bol povinný zriadiť na území SR na účely účasti vo verejnom obstarávaní organizačnú zložku a už vôbec aby bol povinný preukazovať osobné postavenie v rámci plnenia podmienok účasti osobitne aj dokladmi vo vzťahu k svojej organizačnej zložke, ktorú na účely podnikania na území SR zriadil.
Žalobca predložil všetky doklady vzťahujúce sa na osobné postavenie OHL ŽS v rámci preukazovania podmienok účasti žiadateľa podľa § 26 zákona č. 25/2006 Z.z.. Po obsahovej stránke pritom relevanciu dokladov žalobcu verejný obstarávateľ nijako nespochybnil, ba priamo ju potvrdil.
Podľa žalobcu žalovaný nad rámec zákona č. 25/2006 Z.z. požadoval od žalobcu preukázanie dokladov k osobnému postaveniu OHL ŽS ako zahraničnej právnickej osoby v SR. Na uvedené však zákon verejného obstarávateľa neoprávňuje. Verejný obstarávateľ svojim postupom porušil kogentné ustanovenie § 9 ods. 4 a § 26 zákona č. 25/2006 Z.z., keď svojím konaním priamo diskriminoval žalobcu voči ostatným záujemcom verejného obstarávania. Súčasne došlo zo strany verejného obstarávateľa k porušeniu § 33 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z.
Žalobcovi nie je zrejmé, ako dospel žalovaný k záveru o povinnosti zahraničnej právnickej osoby dokladovať svoje postavenie záujemcu paralelne dokladmi za zahraničnú právnickú osobu aj za jej organizačnú zložku. Rozhodnutie predstavuje nezákonnú svojvôľu žalovaného. Rozhodnutie je zmätočné, keď na jednej strane svojho odôvodnenia žalovaný vykladá § 26 zákona č. 25/2006 Z.z. tak, že nemožno podľa § 26 od záujemcu požadovať iné doklady k preukázaniu osobného postavenia ako tie, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení a na druhej strane žalovaný dôvodí, že zahraničná právnická osoba je povinná preukazovať doklady aj za organizačnú zložku, hoci v § 26 nie je o tom ani zmienka.
Podmienkou zapísania zahraničnej právnickej osoby do zoznamu podnikateľov je predloženie dokladov podľa § 26 zákona č. 25/2006 Z.z. vydaných na území sídla štátu, kde má žiadateľ o zapísanie do zoznamu podnikateľov sídlo. Žalovaný nikdy nepožadoval a nepožaduje, aby pre účely zapísania do zoznamu podnikateľov predkladala zahraničná právnická osoba doklady vzťahujúce sa na jej organizačnú zložku, ak ju má v SR zriadenú. Samotný žalobca bol zapísaný žalovaným do zoznamu podnikateľov na základe dokladov vydaných v krajine jeho sídla.
Ak by existovala povinnosť žalobcu na preukazovanie dokladov pre účely skúmania podmienok účasti aj za organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ako tvrdí v odôvodnenej časti rozhodnutia žalovaný, prečo potom žalovaný nepožaduje aj na účely zápisu zahraničnej právnickej osoby do zoznamu podnikateľov doklady k organizačnej zložke? Vlastná prax žalovaného je teda v priamom rozpore s odôvodnením rozhodnutia, čo závažným spôsobom narúša princíp právnej istoty účastníkov verejných obstarávaní.
Žalobca v žalobe poukázal na princíp právnej istoty a uviedol, že právnej istote nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako ustanoveným postupom.
Zákon č. 25/2006 Z.z. v ustanovení § 26 nehovorí v žiadnom prípade o nedoplatkoch na daniach a odvodoch v SR, ako to nesprávne uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí. Žalobca preukázal svoje osobné postavenie dokladom o neexistencii nedoplatkov na daniach a odvodoch v krajine svojho sídla dokladmi k zahraničnej právnickej osobe v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. Zákon č. 25/2006 Z.z. nepožaduje, aby zahraničná právnická osoba preukazovala doklady aj za svoju organizačnú zložku, naopak z ustanovenia § 26 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. vyplýva, že záujemca so sídlom mimo SR preukazuje svoje osobné postavenie dokladmi vydanými v krajine svojho sídla, čo žalobca urobil.
Zákon č. 25/2006 Z.z. podľa žalobcu nepožaduje pre účely účasti zahraničnej právnickej osoby vo verejnom obstarávaní jej daňovú či inú registráciu na území SR, resp. povinné založenie organizačnej zložky pre účely účasti vo verejnom obstarávaní.
Žalobca nepopiera majetkovú prepojenosť medzi zahraničnou právnickou osobou a jej organizačnou zložkou avšak zodpovednosť za nedoplatky je na zahraničnej právnickej osobe. Žalobca je toho názoru, že zákon č. 25/2006 Z.z. nerozlišuje medzi osobným postavením zahraničnej právnickej osoby a medzi osobným postavením jej organizačnej zložky, ako sa to snaží vo svojom odôvodnení rozhodnutia v súlade s argumentáciou verejného obstarávateľa umelo navodiť.
Smernica č. 2004/18/ES zo dňa 31.3.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby a rozsudok zo dňa 15.7.2010 vo veci C-74/09 nesvedčia podľa žalobcu záverom, na ktorých žalovaný postavil svoje rozhodnutie. Žalobca má sídlo v Českej republike a je zapísaný v českom obchodnom registri,
pričom túto registráciu v rámci žiadosti o účasť kontrolovanému riadne preukázal výpisom z českého obchodného registra. Žalobca je usadený v ČR a ako zahraničná právnická osoba je zapísaný v zozname podnikateľov vedeným Úradom pre verejné obstarávanie a na ten účel preukázal aj splnenie podmienok osobného postavenia týkajúce sa platenia daní a odvodov potvrdením o zapísaní v Zozname podnikateľov vedeným žalovaným. Slovenská republika ako členský štát neupravuje iné špecifické podmienky pre preukazovanie osobného postavenia vo verejnom obstarávaní, pokiaľ ide o zahraničnú právnickú osobu. Jediným relevantným ustanovením je § 26 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zahraničná právnická osoba preukazuje osobné postavenie dokladmi vydanými v krajine svojho sídla, čo žalobca splnil.
Ak by bolo uznané, že existuje povinnosť zahraničnej právnickej osobe preukazovať splnenie osobného postavenia na účely verejného obstarávania aj dokladmi k organizačnej zložke, de facto by tým boli nútení všetci účastníci verejných obstarávaní so sídlom mimo SR zriaďovať ešte pred prihlásením sa do verejného obstarávania na území SR organizačnú zložku.
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-74/09 na tento prípad podľa žalobcu nie je aplikovateľný, nakoľko toto rozhodnutie sa týka posudzovania situácie, kedy vnútroštátne právo zakotvuje osobitnú povinnosť byť registrovaný podľa práva štátu verejného obstarávateľa vo vzťahu k preukazovaniu podmienok pre preukazovanie osobného postavenia. Zahraničná právnická osoba preukazuje podľa § 26 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. svoje postavenie dokladmi štátu svojho sídla. Slovenská právna úprava nepožaduje explicitne paralelne preukazovanie postavenia zahraničnej právnickej osoby ako uchádzača vo verejnom obstarávaní a súčasne jej organizačnú zložku na území SR.
Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, nezrozumiteľné a zmätočné. Postup žalovaného nezodpovedá požiadavke transparentnosti. Vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania považuje žalobca za čisto účelové a zrejme sledujúce záujmy vybranej skupiny záujemcov, čo je neprijateľné podľa žalobcu. Žalobca má právo v rámci zaručeného práva na spravodlivý proces, aby žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci. Ak má byť rozhodnutie žalovaného spravodlivé a zákonné, musí odzrkadľovať všetky úvahy žalovaného ohľadne skutočností, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie vo veci.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
Žalovaný doručil dňa 28.2.2013 Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie, v ktorom uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú zákonné. Žalobca sa svojimi námietkami domáhal u žalovaného zrušenia rozhodnutia verejného obstarávateľa o jeho vylúčení zo súťažného dialógu a nariadenia, aby ho verejný obstarávateľ do predmetného postupu zadávania zákazky opätovne zaradil. Žalovaný však s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí a konštatuje, že predmetné skutkové okolnosti je potrebné posudzovať aj cez prizmu fungovania vnútorného trhu Európskej únie, v rámci čoho je nutné rozlišovať medzi voľným pohybom služieb a slobodou podnikania. V prvom prípade sa poskytovateľ služby dočasne zdržuje na území iného členského štátu s cieľom poskytnutia služieb na jeho území. Kľúčovou skutočnosťou pre naplnenie tejto slobody je, aby príslušníci iných členských štátov mohli slobodne poskytovať služby na území iného členského štátu za rovnakých podmienok ako tuzemci.
Naproti tomu, sloboda podnikania akú súčasť voľného pohybu osôb a práva usadiť sa znamená právo osoby usadiť sa v ktoromkoľvek inom členskom štáte s cieľom vykonávania podnikateľskej činnosti, resp. faktickej a sústavnej hospodárskej činnosti prostredníctvom stálej prevádzky za rovnakých podmienok, ako členský štát uplatňuje voči svojim rezidentom. Sloboda podnikania v sebe zahŕňa primárne usadzovanie sa ako aj sekundárne usadzovanie.
Rozlišovacím faktorom medzi poskytovaním služieb a podnikaním je aj časový faktor, v rámci ktorého je potrebné ďalej skúmať aj ekonomickú povahu spolu s úmyslom podnikateľa zotrvať na trhu hosťujúceho členského štátu. Poskytovateľ služby nespadá pod kompetenciu a kontrolu verejných orgánov hostiteľskej krajiny. Žalovaný poukázal na stanovisko ESD č. C-33/74 vo veci Van Binsbergen vs. Bestuur van de Bedrijfsvereniging voor de Metaalnijverheid s dôrazom na stanovisko generálneho advokáta, v ktorom je uvedené, že osobu v zmysle definície slobody poskytovania služieb nemožno považovať za rezidenta členskej krajiny, v ktorej poskytuje služby, nakoľko v nej nie je usadený.
Základným aspektom rozlišovania medzi príležitostným poskytovaním služieb a usadením sa je, že poskytovateľ služieb je v zásade vyňatý spod pôsobnosti a kontroly orgánov verejnej moci hostiteľskej krajiny. Pri poskytnutí služby sa právna úprava hostiteľskej krajiny zameriava len na výkon tejto služby, teda aby bola poskytnutá a prijatá za rovnakých podmienok aké sa uplatňuje pre rezidentov. Žalovaný upriamuje pozornosť aj na vzťah subsidiarity vyplývajúci z čl. 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Aplikovaním uvedeného na skutkové okolnosti tohto sporu je zrejmé, že žalobca tým, že sa rozhodol v SR zriadiť svoju organizačnú zložku, napĺňa znaky usadenej osoby v zmysle slobody podnikania, resp. napĺňa vyššie zmieňovaný časový faktor a tiež ekonomickú povahu jeho činnosti spolu s úmyslom zotrvania na území SR. Žalobca je teda osobou, ktorá v SR vykonáva podnikateľskú činnosť podľa ustanovenia § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na subsidiaritu slobody poskytovania služieb voči ostatným slobodám je nutné žalobcu bez ohľadu na to, či sa príslušného verejného obstarávania zúčastňuje sám ako zahraničná osoba, alebo prostredníctvom svojej organizačnej zložky registrovanej v SR považovať za usadenú osobu, spadajúcu pod právomoc tuzemských orgánov verejnej moci v širšom rozsahu, ako len v súvise s poskytovaním konkrétnej služby. Organizačná zložka zahraničnej osoby je v SR samostatným subjektom na daňové účely ako aj na účely sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Organizačná zložka zahraničnej osoby je v súvislosti s preukazovaním osobného postavenia schopná samostatne preukazovať minimálne podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 25/2006 Z.z.
Vzhľadom na to, pri zadávaní zákaziek vo verejnom obstarávaní dochádza k hospodáreniu s verejnými financiami, je plne legitímne, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastniť len osoby, ktoré majú vysporiadané záväzky týkajúce sa povinností z oblastí daní a odvodov sociálneho zabezpečenia. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že kedy by štát alebo orgány verejnej správy v pozícii verejných obstarávateľov pomáhali dlžníkom na daniach a odvodoch zhojiť ich podlžnosti voči štátu prostredníctvom zadávania verejných zákaziek.
Účelom ustanovenia § 26 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. je umožniť zahraničným uchádzačom alebo záujemcom nahradiť doklady, ktoré sú povinné predkladať v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. čestnými vyhláseniami v prípade, že táto krajina predmetný doklad nevydáva. Tým je zabezpečený princíp rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 25/2006 Z.z. ako aj súlad smernice s čl. 45 ods. 3 3004/18. V prípade zahraničnej osoby, tieto subjekty podliehajú dohľadu orgánom SR a teda sú schopné niektoré doklady vydávané orgánmi SR predložiť. Vzhľadom na to, že žalobca je v SR usadenou osobou podľa čl. 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, použitie ustanovenia § 26 ods. 4 vo vzťahu k preukazovaniu dokladov týkajúcich sa nedoplatkov na daniach a odvodoch je irelevantné.
Podľa žalovaného je legitímne a legislatívne komforné, aby v procese zadávania zákazky od hospodárskych subjektov v súvislosti s preukazovaním osobného postavenia boli vyžadované doklady podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona č. 25/2006 Z.z. žalovaný sa domnieva, že nie je potrebné, aby legislatívna úprava, resp. verejný obstarávateľ osobitne zakotvoval požiadavku pre zahraničné osoby na predloženie relevantných dokladov vo vzťahu k organizačnej zložke zriadenej v SR.
Verejnému obstarávateľovi boli v lehote na predkladanie žiadostí o účasť predložené žiadosti od 10 záujemcov. Listom zo dňa 2.10.2012 verejný obstarávateľ požiadal o vysvetlenie podľa § 33 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. všetkých záujemcov. Verejný obstarávateľ požadoval vysvetlenie preukázania splnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia vo vzťahu k organizačnej zložke zriadenej na území SR okrem žalobcu aj ďalších dvoch záujemcov, ktorí sa súťaže mali záujem zúčastniť ako zahraničné osoby a zároveň na území SR podnikajú prostredníctvom v SR zriadenej organizačnej zložky a teda nie je možné verejnému obstarávateľovi vytknúť, že nerovnako zaobchádzal so všetkými záujemcami. Oznámeniami o vylúčení zo dňa 23.10.2012 verejný obstarávateľ vylúčil všetkých troch záujemcov, nakoľko ani jeden z nich nepreukázal osobné postavenie zahraničnej osoby vo vzťahu k organizačnej zložke na území SR. Celkovo bolo vylúčených až 6 záujemcovo pre nesplnenie podmienok.
Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že postup verejného obstarávateľa bol v súlade so zákonom a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V prípade doterajšej rozhodovacej praxe žalovaný uviedol, že posudzovanie platnosti a kompletnosti dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti je primárnou povinnosťou verejných obstarávateľov a táto skutočnosť doteraz ani nebola predmetom žiadneho konania o námietkach.
K rozsudku č. C-74/09 žalovaný uviedol, že práve toto rozhdontuie je analogicky použiteľné na dané skutkové okolnosti, nakoľko organizačná zložka zahraničného podniku podľa platnej vnútroštátnej legislatívy povinne podlieha registrácii na účely plnenia tuzemských daňových a odvodových povinností.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobou zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 6851-6000/2012-ON/430 zo dňa 4.1.2013, ktorým žalovaný námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.)
Z administratívneho spisu súd zistil, že verejný obstarávateľ - Slovenská akadémia vied vyhlásil v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v Elektronickom vestníku verejného obstarávania č. 166/2012 vedenom žalovaným pod zn. 10166-MDT dňa 29.8.2012 a v Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2012/S 166-277033 zo dňa 31.8.2012 na predmet zákazky „Vybudovanie Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií“.
Dňa 27.9.2012 predložil žalobca žiadosť o účasť vo verejnom obstarávaní spolu s dokladmi a dokumentmi vyžadovanými verejnými obstarávateľom. Listom verejného obstarávateľa č. 2337/25/2012 zo dňa 23.10.2012 bolo žalobcovi oznámené jeho vylúčenie z verejného obstarávania v zmysle ustanovenia § 33 ods. 7 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z.. Žalobca podal dňa 5.11.2012 verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu. Žiadosť predložilo 10 záujemcov. Otváranie žiadostí sa uskutočnilo dňa 27.9.2012. Listom zo dňa 2.10.2012 požiadal kontrolovaný o vysvetlenie predložených žiadostí všetkých záujemcov. V žiadosti o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov sa verejný obstarávateľ zaujímal, aby žalobca uviedol, akým spôsobom preukazuje vedúci člen skupiny splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia k organizačnej jednotke, prostredníctvom ktorej podniká na území SR. Tohto vysvetlenia sa žalobca domáhal, nakoľko zistil, že vedúci člen skupiny dodávateľov - spoločnosť OHL, a.s. podniká na území SR prostredníctvom OHL ŽS, a.s. organizačnej zložky.
Listom zo dňa 11.10.2012 žalobca odpovedal na žiadosť verejného obstarávateľa tak, že osobné postavenie preukazujú len tie osoby, ktoré majú právnu subjektivitu a tú organizačná zložka nemá a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Informáciu o vylúčení v súlade s § 33 ods. 7 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. oznámil verejný obstarávateľ žalobcovi listom
zo dňa 23.10.2012. Žalobca listom zo dňa 5.11.2012 podal žiadosť o nápravu proti svojmu vylúčeniu zo súťaže. Verejný obstarávateľ listom č. 2630/25/2012 zo dňa 12.11.2012 oznámil žalobcovi, že žiadosť o nápravu zamieta na základe skutočností uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Žalobca doručil dňa 22.11.2012 námietky smerujúce podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona č. 25/2006 Z.z. proti vylúčeniu záujemcu zo súťažného dialógu, nakoľko bol presvedčený, že verejný obstarávateľ postupoval pri jeho vylúčení z verejného obstarávania vrátane jeho postupu pri vybavovaní žiadosti o nápravu v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z.z., najmä so zásadami verejného obstarávania. Vo svojich námietkach proti postupu verejného obstarávateľa tvrdil, že účasť žalobcu vo verejnom obstarávaní nepredstavuje podnikanie s ohľadom na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto nebol povinný zriadiť na území SR na ten účel organizačnú zložku. Je irelevantné, či má na území SR zriadenú organizačnú zložku. Napriek tomu, však žalobca má na území SR zriadenú organizačnú zložku z dôvodu, že na území SR podniká a to nebráni tomu, aby sa žalobca zúčastňoval verejného obstarávania priamo a nie prostredníctvom organizačnej zložky. Žalobca je presvedčený o tom, že postup verejného obstarávateľa musí byť v súlade so zásadou transparentnosti a princípom nediskriminácie. Verejný obstarávateľ porušil viaceré ustanovenia zákona č. 25/2006 Z.z. s tým, že priamym dôsledkom postupu verejného obstarávateľa je znemožnenie žalobcovi sa zúčastniť na verejnom obstarávaní a tým znemožnil žalobcovi podnikať za účelom dosiahnutia zisku.
Verejný obstarávateľ ako kontrolovaná osoba v správnom konaní doručil žalovanému písomné vyjadrenie k podaným námietkam žalobcu a uviedol, že podľa zákona č. 25/2006 Z.z. je záujemca definovaný ako právnická osoba alebo skupina takýchto osôb, ktorá na trh dodáva tovar, uskutočňuje stavebné práce alebo poskytuje službu a má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní. Ak je touto osobou zahraničná právnická osoba, ktorá má zriadenú organizačnú zložku na území krajiny, v ktorej je predmetné verejné obstarávanie realizované, je podľa verejného obstarávateľa žiaduce sa domáhať preukázania osobného postavenia organizačnej zložky v celom rozsahu a nie iba v teritoriálne obmedzenom rozsahu. Je nevyhnutné, aby táto zahraničná právnická osoba preukázala svoje osobné postavenie aj v krajine, z verejných zdrojov ktorej bude predmet zákazky financovaný.
Verejný obstarávateľ musí skúmať, či dodávatelia majú vysporiadané svoje finančné záväzky voči štátu, najmä v tom prípade ak ide o verejné financie.
Žalobca podal námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 6851-6000/2012-ON/430 zo dňa 4.1.2013, ktorým žalovaný námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. v rozhodnutí žalovaný poukázal na § 9 ods. 4, § 26 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 písm. a), § 33 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., zhrnul doterajší skutkový stav a uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok osobného postavenia jedného zo svojich členov, konkrétne či nemá na území SR evidované nedoplatky na daniach a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a z toho titulu bol vylúčený zo súťažného dialógu v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia:
a) nebol on ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo za trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme,
b) nebol on ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním,
c) nebol naňho vyhlásený konkurz, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku,
d) nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia,
e) nemá evidované daňové nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia,
f) je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu,
g) nebolo mu v predchádzajúcich troch rokoch preukázané závažné porušenie odborných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať.
Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti podľa odseku 1
a) písm. a) a b) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace,
b) písm. c) potvrdením príslušného súdu nie starším ako tri mesiace,
c) písm. d) potvrdením Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne nie starším ako tri mesiace,
d) písm. e) potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace,
e) písm. f) dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania.
Podľa § 21 ods. 1 - 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka,
(1) Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.
(2) Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
(3) Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
(4) Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
Podľa čl. 45 ods. 1 a 2 smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, z účasti v zadávacom konaní je vylúčený každý záujemca alebo uchádzač, o ktorom verejný obstarávateľ vie, že bol právoplatným rozsudkom odsúdený z jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:
a) z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 ods. 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV [20];
b) korupcia v zmysle článku 3 aktu Rady z 26. mája 1997 [21] a článku 3 ods. 1 jednotnej akcie Rady 98/742/SVV [22];
c) podvod v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev [23];
d) pranie špinavých peňazí v zmysle článku 1 smernice Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí [24].
Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek v súlade so svojím vnútroštátnym právom a s ohľadom na právo Spoločenstva.
Môžu ustanoviť výnimku z požiadavky uvedenej v prvom pododseku z dôvodu nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme.
Na účely tohto odseku verejní obstarávatelia požiadajú záujemcov alebo uchádzačov, kde to prichádza do úvahy, aby predložili doklady uvedené v odseku 3, a ak majú pochybnosti o osobnej spôsobilosti záujemcov alebo uchádzačov, môžu tiež požiadať príslušné orgány o informácie o osobnej spôsobilosti záujemcov alebo uchádzačov, ktoré považujú za potrebné. Ak sa informácie týkajú záujemcu alebo uchádzača, ktorý má sídlo v inom štáte ako verejný obstarávateľ, tento verejný obstarávateľ môže požiadať o spoluprácu príslušné orgány. So zreteľom na vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom sú záujemcovia alebo uchádzači usadení, takéto žiadosti sa týkajú právnických a/alebo fyzických osôb, vrátane, kde to prichádza do úvahy, riaditeľov podnikov a každej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať záujemcu alebo uchádzača, prijímať v jeho mene rozhodnutia alebo ho kontrolovať.
2. Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak:
a) je v konkurze alebo v likvidácii, ak sú jeho záležitosti spravované súdom, ak voči nemu prebieha vyrovnacie konanie, ak má pozastavený výkon obchodných činností alebo ak je v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov;
b) je voči nemu začaté konkurzné konanie, alebo mu bol vydaný príkaz na likvidáciu zo zákona, alebo podlieha nútenej správe súdom alebo je voči nemu začaté vyrovnacie alebo akékoľvek iné podobné konanie podľa vnútroštátnych zákonov a iných predpisov;
c) bol konečným a právoplatným rozsudkom v súlade s právnymi predpismi krajiny uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním;
d) bol uznaný vinným zo závažného porušenia odborných povinností, ktoré verejní obstarávatelia dokážu preukázať akýmikoľvek prostriedkami;
e) nesplnil povinnosti týkajúce sa odvodov príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa ustanovení právnych predpisov krajiny, v ktorej je usadený, alebo krajiny verejného obstarávateľa;
f) nesplnil povinnosti, týkajúce sa odvodov daní a odvodov podľa ustanovení právnych predpisov krajiny, v ktorej je usadený, alebo krajiny verejného obstarávateľa;
g) bol uznaný vinným zo skresľovania skutočností pri poskytovaní informácií požadovaných podľa tohto oddielu alebo ich neposkytnutia.
Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Spoločenstva.
Cieľom právnej úpravy verejného obstarávania, ktorá ma svoj základ v práve Európskej únie, je predovšetkým zabezpečiť voľnú súťaž dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov, založenú na princípoch efektívneho konkurencie a samozrejme záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie týchto cieľov slúži aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú rozpracované podrobnejšie. To sa týka hlavne úpravy základných povinností verejného obstarávateľa.
Ustanovenie § 26 zákona č. 25/2006 Z.z. definuje v súlade s článkami 45 a 46 smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, minimálne kritéria na posúdenie osôb, ktoré sa z určitého „ morálneho“ hľadiska môžu zúčastniť verejného obstarávania a vyjadruje verejný záujem na to, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali a mali príjem z verejných zdrojov len osoby bezúhonné, ktoré sú schopné riadne a včas si plniť svoje záväzky, súčasne sú oprávnené podľa príslušných právnych predpisov na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác a svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú riadne a v súlade s odborným a kvalitatívnym štandardom v danom odvetví.
Podmienky účasti v zmysle § 26 sú minimálne nároky a ich absencia, resp. nepreukázanie ich splnenia, bez ohľadu na to, či k tomu došlo z objektívnych príčin alebo len z nedbanlivosti, má za následok vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania.
Schopnosť plniť svoje záväzky riadne a včas v zmysle § 26 zákona č. 25/2006 Z.z. znamená, že na uchádzača nebol vyhlásený konkurz, nie je v likvidácii, nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, nemá evidované daňové nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny alebo odplaty zo zmluvy s osobou, ktorá je alebo bola jeho subdodávateľom, nemá splnenú povinnosť vyplatenia mzdy, atď..., pričom splnenie týchto podmienok sa preukazuje príslušnými potvrdeniami vydanými orgánmi verejnej moci.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka upravuje podmienky podnikania ako aj základné podmienky zahraničných osôb na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky. Oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti vzniká tejto osobe dňom zápisu do Obchodného registra.
Často používanou formou podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky je v zmysle § 21 ods. 3 podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na našom území. Ani táto organizačná zložka (rovnako ako podnik) nemá právnu subjektivitu (t.j. nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony). Vzhľadom na to, že organizačná zložka nie je právnickou osobou, ani vedúci organizačnej zložky nie je štatutárnym orgánom právnickej osoby v zmysle § 13 ods. 1 a jeho splnomocnenie konať v mene zahraničnej osoby je preto zákonite obmedzené len na veci súvisiace s organizačnou zložkou, ktorú riadi.
Aj keď organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby nemá právnu subjektivitu, je povinná na území Slovenskej republiky si splniť svoju daňovú povinnosť v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty. Akékoľvek nedoplatky na daniach sú nedoplatkami organizačnej zložky.
Žalobca v predmetnej veci vystupuje ako skupina dodávateľov pozostávajúca z dvoch tuzemských obchodných spoločností a jednej zahraničnej právnickej osoby založenej podľa obchodného práva
Českej republiky. Zahraničná právnická osoba preukazovala sama za seba osobné postavenie dokladmi vydanými orgánmi Českej republiky na splnenie podmienok osobného postavenia podľa § 26 zákona č. 25/2006 Z.z.. Nakoľko má však člen skupiny OHL ŽS, a.s. na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku, bolo právom kontrolovaného, aby v zmysle § 33 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. požiadala o vysvetlenie dokladov preukazujúcich splnenie osobného postavenia aj za túto organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby. Majetková prepojenosť medzi zahraničnou právnickou osobou a jej organizačnou zložkou podmieňuje preukázanie splnenia podmienok osobného postavenia dokladmi podľa § 26 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 25/2006 Z.z., nakoľko organizačná zložka má určité povinnosti vo vzťahu k daňovej a odvodovej povinnosti sociálneho zabezpečenia, nesplnením ktorých dochádza k vzniku nedoplatkov, ktoré sú vymáhané výkonom rozhodnutia a ktoré tvoria jednu zo základných podmienok pre účasť vo verejnom obstarávaní. Tieto nedoplatky sú vlastne nedoplatkami zahraničnej právnickej osoby, ktorá prostredníctvom svojej organizačnej zložky vykonáva na území Slovenskej republiky svoju podnikateľskú činnosť.
Súd poukazuje na smernicu čl. 45 ods. 2 písm. e) a f) smernice č. 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorá ustanovuje, že subjekt môže byť zo súťaže vylúčený, ak si okrem iného nesplnil povinnosti týkajúce sa odvodov sociálneho zabezpečenia odvodov daní podľa právnych predpisov krajiny, v ktorej je tento subjekt usadený.
Je v záujme verejného obstarávateľa aby sa s uchádzačom, ktorý má problémy s plnením svojich záväzkov voči štátu, neuzavrela zmluva. V takomto prípade ide aj o ochranu verejného obstarávateľa pred subjektmi, ktoré ho môžu v budúcnosti dostať do zložitej situácie, ak by zmluva nebola splnená v stanovených termínoch a kvalitne. Možno konštatovať, že rovnako nie je v záujme štátu, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo od iných subjektov, ktoré sú podľa zákona č. 25/2006 Z.z. verejnými obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom.
Podľa názoru súdu vo verejnom obstarávaní nedošlo ani k diskriminácii medzi jednotlivými uchádzačmi, nakoľko verejný obstarávateľ vylúčil ďalších troch záujemcoch z verejnej súťaže, nakoľko ani jeden z nich nepreukázal osobné postavenie zahraničnej osoby vo vzťahu k organizačnej zložke na území Slovenskej republiky.
Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok postavenia jedného zo svojich členov tým, že nepreukázal, že nevedie voči Slovenskej republike nedoplatky na daniach a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie, bol z verejnej súťaže vylúčený v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z.. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu a konania pred správnym orgánom dospel k záveru, že postup žalovaného bol správny a v súlade s platnými právnymi normami, preto sa priklonil k názoru žalovaného k predmetnej veci a jeho správnej úvahe a žalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému účastníkovi konania, ktorého v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcim zo súdneho spisu a v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,Vyhláška.“). Priznané trovy konania pozostávajú z prevzatia právneho zastúpenia a účasti na pojednávaní dňa 9.1.2014. Súd nepriznal právnemu zástupcovi účastníka konania zložku týkajúcu sa DPH, nakoľko nepreukázal, že je jeho platcom.
Priznané trovy konania podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pozostávajú:
1/ prevzatie zastupovania rok 10.7.2013: ..............................................................130,16 €
2/ účasť na pojednávaní 9.1.2014..............................................................................134,- €
3/ režijný paušál 7,81,- € (rok 2013) + 8,04,- € (rok 2014)................................... ..15,85 €
4/ spolu....................................................................................................................280,01 €
Na základe vyššie uvedených výpočtov, krajský súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť pribratému účastníkovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 280,01 €, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko si žalovaný trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
K priznaným trovám konania súd uvádza, že zúžený výklad ustanovenia § 250k O.s.p. pri rozširovaní kompetencií správneho súdnictva spôsobuje v praxi interpretačné a následne i aplikačné ťažkosti. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., totiž chápe ako narušenie rovnosti účastníkov konania. Krajský súd má za to, že zúžený výklad ustanovenia § 250k nie je v súlade s účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Takýto výklad neposkytuje spravodlivú a rovnakú ochranu všetkým účastníkom konania, ale bez primeraného dôvodu zvýhodňuje žalobcu, ktorý v prípade úspechu má nárok na náhradu trov a v prípade neúspechu nemusí trovy nahradiť a znevýhodňuje pribratých účastníkov konania, ktorým by nemohla byť priznaná náhrada trov ani v prípade ich plného úspechu. Uvedený výklad nerešpektuje ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ústavné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. II. 56/05 zo dňa 22.06.2005, podľa ktorého aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby niekto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli, alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom.
Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že konanie o žalobách začína iba na návrh a aj keď pribratie účastníkov vyplýva priamo zo zákona a žalobca nemôže ovplyvniť, aby k nemu nedošlo, musí pri podávaní žaloby s týmto pribratím počítať, t.j. musí počítať s tým, že okrem žalovaného bude účastníkom konania aj osoba dotknutá na svojich právach a povinnostiach zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Obdobná situácia nastane v prípade, ak súd považuje za nutné pribrať do konania súdneho znalca na podanie znaleckého posudku v odbornej otázke a v prípade neúspechu žalobca znáša trovy tohto znaleckého dokazovania, aj keď znalecké dokazovanie nenavrhol.
Pribratý účastník nemôže ovplyvniť vznik sporu, resp. jeho pribratie do konania a či už sa chce na svoju obranu vyjadriť k veci alebo ho na vyjadrenie sa k žalobe vyzve súd, ak si ustanoví právneho zástupcu, vznikajú mu s tým náklady, na náhradu ktorých má v prípade úspechu nárok z dôvodu vyššie uvedeného. O pribratí účastníka do súdneho preskúmavacieho konania vydá súd z úradnej povinnosti uznesenie, ktoré treba doručiť a proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 246c ods. 1 druhá veta O.s.p. ako napr. § 250d ods. 3 O.s.p., § 250b ods. 4 O.s.p., § 250c ods. 2 O.s.p.). Preto vzhľadom na uvedené účastník správneho konania nemá inú možnosť a musí do konania vstúpiť.
V súvislosti s prípustnosťou náhrady trov konania aj inému účastníkovi ako žalobcovi treba poukázať na znenie ustanovenia § 250h ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje priznanie náhrady trov konania nielen
žalobcovi, ale aj žalovanému. Absencia ustanovenia upravujúceho náhradu trov konania účastníkom pribratým na základe § 250 ods. 1 O.s.p. nemôže byť na ujmu účastníkom konania, a preto je potrebné v zmysle ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. primerane použiť v danom prípade ustanovenie § 142 O.s.p..
Z uvedeného má krajský súd za to, že ustanovenie § 250k O.s.p., treba vykladať tak, aby bola rešpektovaná zásada rovnosti účastníkov konania a ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, vrátane práva na právnu pomoc, a to tak vo vzťahu k žalobcovi, žalovanému ako aj vo vzťahu k pribratým účastníkom konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.