Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/13/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200100 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200100.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: OHL ŽS a.s., so sídlom Burešova 938/17, 602 00 Brno, Veveří, Česká republika, IČO: 463 42 796, zastúpený: Winton s.r.o., so sídlom Budatínska 20, 851 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava za účasti: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefániková 49, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária RR Legal Corp., s.r.o., so sídlom Humenské námestie 4, 851 07 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6854-6000/2012- ON/429 zo dňa 04.01.2013, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi a účastníkovi konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6854-6000/2012-ON/429 zo dňa 04.01.2013, ktorým žalovaný námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (iba zákon). Žalobca v žalobe uviedol, že verejný obstarávateľ - Slovenská akadémia vied vyhlásil v zmysle zákona Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v Elektronickom vestníku verejného obstarávania č. 166/2012 vedenom žalovaným pod zn. 10167-MDT dňa 29.08.2012 a v Úradnom Vestníku Európskej únie pod zn. 2012/S 166-275691 zo dňa 30.08.2012 verejné obstarávanie postupom súťažného dialógu na predmet zákazky „Vybudovanie Centra aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií Bratislava“. Dňa 27.09.2012 predložil žalobca žiadosť o účasť vo verejnom obstarávaní spolu s dokladmi a dokumentmi vyžadovanými verejnými obstarávateľom v súlade s Oznámeniami o vyhlásení verejného obstarávania. Listom verejného obstarávateľa č. 2336/25/2012 zo dňa 23.10.2012 bolo žalobcovi oznámené jeho vylúčenie z verejného obstarávania v zmysle ustanovenia § 33 ods. 7 písm. a) zákona. Žalobca podal dňa 05.11.2012 verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu. Verejný obstarávateľ listom č. 2629/25/2012 zo dňa 12.11.2012 oznámil žalobcovi, že žiadosť o nápravu zamieta na základe skutočností uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalobca podal námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 6854-6000/2012-ON/439 zo dňa 04.01.2013, ktorým námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona. Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné, a preto ho napáda v celom rozsahu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V konaní žalovaného pri vydaní rozhodnutia sú také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukázal na podmienky preskúmania rozhodnutia, na ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., čl. 46 ods. 2 a čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, zákon č. 25/2006 Z.z. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/31/2011 a uviedol, že na základe uvedených ustanovení má za to, že rozhodnutie má charakter rozhodnutia správneho orgánu, a preto je súdom preskúmateľné. Rozhodnutím bolo potvrdené vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania, čoho priamym dôsledkom je zánik práva žalobcu na jeho ďalšiu účasť vo verejnom obstarávaní. Rozhodnutie žalovaného zároveň zasiahlo do jeho potencionálneho práva na uzavretie zmluvy s verejným obstarávateľom na uvedený predmet zákazky, ak by bola jeho ponuka prijatá. Zároveň poukázal na to, že žaloba je podaná proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a taktiež je podaná včas v zmysle § 140 ods. 4 zákona. Žalobca uvádza, že žalovaný oprel výrok rozhodnutia o ustanovenie § 139 ods. 4 zákona, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný považoval námietky za neopodstatnené. Toto ustanovenie predstavuje zákonný rámec, v rámci ktorého sa žalovaný môže a musí pohybovať pri vydávaní rozhodnutia. Pred vydaním rozhodnutia žalovaný mal náležitým spôsobom zistiť, či došlo k porušeniu zákona. Žalobca vo svojich námietkach poukazoval na porušenie ustanovení § 26 ods. 1 a 2, § 9 ods. 4 a § 33 ods. 1 zákona zo strany verejného obstarávateľa, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko malo vplyv aj na okruh záujemcov, ktorí sa mohli procesu verejného obstarávania zúčastniť. Žalobca vystupuje v predmetnom verejnom obstarávaní ako vedúci a splnomocnený člen skupiny dodávateľov vytvorenej v súlade s § 31 zákona, ktorá pozostáva z dvoch spoločností založených podľa slovenského práva (OHL Pozemné stavby a.s. a Arch. Design Slovakia, s.r.o.) a z jednej spoločnosti založenej podľa českého práva so sídlom v Českej republike (OHL ŽS a.s.). Verejný obstarávateľ vylúčil žalobcu z verejného obstarávania z dôvodu, že žalobca nedoložil doklady aj k osobnému postaveniu organizačnej zložky, ktorú má v Slovenskej republike zriadenú ako vedúci člen skupiny dodávateľov. Verejný obstarávateľ bol podľa žalovaného oprávnený na tento postup. Žalobca bol povinný doložiť v rámci osvedčenia podmienok účasti aj doklady vzťahujúce sa na organizačnú zložku, ktorú má žalobca v Slovenskej republike zriadenú. V kontexte vyššie uvedeného žalobca uvádza, že účasť žalobcu vo verejnom obstarávaní sama o sebe ešte nepredstavuje za žiadnych okolností podnikanie s ohľadom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto táto spoločnosť nebola povinná zriadiť na území SR na ten účel organizačnú zložku. Na druhej strane je zriadenie organizačnej zložky na našom území právom žalobcu ako zahraničnej právnickej osoby. V dotknutom prípade je vedúcim skupiny dodávateľom zriadenej na účel verejného obstarávania žalobca ako zahraničná právnická osoba, čo je evidentné zo všetkých dokladov predložených žalobcom v rámci žiadosti o účasť vo verejnom obstarávaní tvoriacich súčasť administratívneho spisu k námietkam. Je pritom absolútne na daný účel irelevantné, či žalobca má alebo nemá na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku. Na území SR má žalobca zriadení organizačnú zložku, a to z toho dôvodu, že bez ohľadu na účasť vo verejnom obstarávaní už na území SR podniká. Uvedené však nijako nebráni tomu, aby sa žalobca zúčastňoval verejných obstarávaní konajúc priamo, resp. nie prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike. Žalobca poukázal na ustanovenie § 26 ods. 1 , 2 a 4 , § 33 ods. 1 zákona a uviedol, že je v rámci skupiny dodávateľov ako zahraničná právnická osoba, pričom zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje, aby záujemca, či uchádzač so sídlom mimo územia Slovenskej republiky bol povinný zriadiť na území Slovenskej republiky na účely účasti vo verejnom obstarávaní organizačnú zložku a už vôbec, aby bol povinný preukazovať osobné postavenie v rámci plnenia podmienok účasti osobitne aj dokladmi vo vzťahu k svojej organizačnej zložke, ktorú na účely podnikania na území Slovenskej republiky zriadil. Žalobca predložil všetky doklady vzťahujúce sa na osobné postavenie OHL ŽS v rámci preukazovania podmienok účasti žiadateľa podľa § 26 ods. 1 a 2 v súlade s § 26 ods. 4 zákona. Po obsahovej stránke, pritom relevanciu dokladov žalobcu verejný obstarávateľ nijako nespochybnil, ba priamo ju potvrdil. Žalobcu uvádza, že žalovaný nad rámec zákona požadoval od žalobcu preukázanie dokladov k osobnému postaveniu OHL ŽS ako zahraničnej právnickej osoby v Slovenskej republike. Na uvedené však zákon verejného obstarávateľa neoprávňuje. Verejný obstarávateľ svojim postupom porušil kogentné ust. § 9 ods. 4 a § 26 zákona, keď svojím konaním priamo diskriminoval žalobcu voči ostatným záujemcom verejného obstarávania. Súčasne tým došlo zo strany verejného obstarávateľa k porušeniu § 33 ods. 1 zákona. Žalobcovi nie je zrejmé v kontexte celého napadnutého rozhodnutia, ako dospel žalovaný k záveru o povinnosti zahraničnej právnickej osoby dokladovať svoje postavenie záujemcu paralelne dokladmi za zahraničnú právnickú osobu aj za jej organizačnú zložku. Rozhodnutie predstavuje nezákonnú svojvôľu žalovaného. Rozhodnutie je zmätočné, keď na jednej strane svojho odôvodnenia žalovaný vykladá § 26 zákona tak, že nemožno podľa § 26 od záujemcu požadovať iné doklady k preukázaniu osobného postavenia ako tie, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení a na druhej strane žalovaný dôvodí, že zahraničná právnická osoba je povinná preukazovať doklady aj za organizačnú zložku, hoci v § 26 nie je o tom ani zmienka. Podmienkou zapísania zahraničnej právnickej osoby do zoznamu podnikateľov je predloženie dokladov podľa § 26 zákona vydaných na území sídla štátu, kde má žiadateľ o zapísanie do zoznamu podnikateľov sídlo. Žalovaný nikdy nepožadoval a nepožaduje, aby pre účely zapísania do zoznamu podnikateľov predkladala zahraničná právnická osoba doklady vzťahujúce sa na jej organizačnú zložku, ak ju má zriadenú v Slovenskej republike. Samotný žalobca bol zapísaný žalovaným do zoznamu podnikateľov na základe dokladov vydaných v krajine jeho sídla. Ak by existovala povinnosť žalobcu na preukazovanie dokladov pre účely skúmania podmienok účasti aj za organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ako tvrdí v odôvodnení časti rozhodnutia žalovaný, prečo potom žalovaný nepožaduje aj na účely zápisu hraničnej právnickej osoby do zoznamu podnikateľov doklady k organizačnej zložke? Vlastná prax žalovaného je teda v priamom rozpore s odôvodnením rozhodnutia, čo závažným spôsobom narúša princíp právnej istoty účastníkov verejných obstarávaní. Žalobca v žalobe poukázal na princíp právnej istoty a uviedol, že právnej istote nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako ustanoveným postupom. V ustanovení § 26 zákona sa nehovorí v žiadnom prípade o nedoplatkoch na daniach a odvodoch v Slovenskej republike, ako to nesprávne uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí. Žalobca preukázal svoje osobné postavenie dokladom o neexistencii nedoplatkov na daniach a odvodoch v krajine svojho sídla dokladmi k zahraničnej právnickej osobe v zmysle § 26 ods. 4 zákona. Zákon nepožaduje, aby zahraničná právnická osoba preukazovala doklady aj za svoju organizačnú zložku, naopak z ust. § 26 ods. 4 zákona vyplýva, že záujemca so sídlom mimo SR preukazuje svoje osobné postavenie dokladmi vydanými v krajine svojho sídla, čo žalobca urobil. Zákon, podľa názoru žalobcu, nepožaduje pre účely účasti zahraničnej právnickej osoby vo verejnom obstarávaní jej daňovú či inú registráciu na území Slovenskej republiky, resp. povinné založenie organizačnej zložky pre účely účasti vo verejnom obstarávaní. Žalobca nepopiera majetkovú prepojenosť medzi zahraničnou právnickou osobou a jej organizačnou zložkou, avšak zodpovednosť za nedoplatky je na zahraničnej právnickej osobe. Žalobca je toho názoru, že zákon nerozlišuje medzi osobným postavením zahraničnej právnickej osoby a medzi osobným postavením jej organizačnej zložky, ako sa to snaží vo svojom odôvodnení rozhodnutia v súlade s argumentáciou verejného obstarávateľa umelo navodiť. Smernica č. 2004/18/ES zo dňa 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby a rozsudok zo dňa 15.07.2010 vo veci C-74/09 nesvedčia podľa žalobcu záverom, na ktorých žalovaný postavil svoje rozhodnutie. Žalobca má sídlo v Českej republike a je zapísaný v českom obchodnom registri, pričom túto registráciu v rámci žiadosti o účasť kontrolovanému riadne preukázal výpisom z českého obchodného registra. Žalobca je usadený v ČR a ako zahraničná právnická osoba je zapísaný v zozname podnikateľov vedeným Úradom pre verejné obstarávanie a na ten účel preukázal aj splnenie podmienok osobného postavenia týkajúce sa platenia daní a odvodov potvrdením o zapísaní v zozname podnikateľov vedeným žalovaným. Slovenská republika ako členský štát neupravuje iné špecifické podmienky pre preukazovanie osobného postavenia vo verejnom obstarávaní, pokiaľ ide o zahraničnú právnickú osobu. Jediným relevantným ustanovením je § 26 ods. 4 zákona, pretože z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zahraničná právnická osoba preukazuje osobné postavenie dokladmi vydanými v krajine svojho sídla, čo žalobca splnil. Ak by bolo uznané, ako to vyplýva z argumentácie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že existuje povinnosť pri zahraničnej právnickej osobe preukazovať splnenie osobného postavenia na účely verejného obstarávania aj dokladmi k organizačnej zložke, de facto by tým boli nútení všetci účastníci verejných obstarávaní so sídlom mimo Slovenskej republiky zriaďovať ešte pred prihlásením sa do verejného obstarávania na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, čo nemá žiadnu oporu v platnej slovenskej ani európskej legislatíve. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-74/09 na tento prípad, podľa žalobcu, nie je aplikovateľný, nakoľko toto rozhodnutie sa týka posudzovania situácie, kedy vnútroštátne právo zakotvuje osobitnú povinnosť byť registrovaný podľa práva štátu verejného obstarávateľa vo vzťahu k preukazovaniu podmienok pre preukazovanie osobného postavenia. Zahraničná právnická osoba preukazuje podľa § 26 ods. 4 zákona svoje postavenie dokladmi štátu svojho sídla. Slovenská právna úprava nepožaduje explicitne paralelné preukazovanie postavenia zahraničnej právnickej osoby ako uchádzača vo verejnom obstarávaní a súčasne jej organizačnú zložku na území SR. Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, nezrozumiteľné a zmätočné. Pokiaľ nie je postup obstarávateľa v rámci konkrétneho úkonu náležite odôvodnený, nezodpovedá požiadavke transparentnosti. Vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania považuje žalobca za čisto účelové a zrejme sledujúce záujmy vybranej skupiny záujemcov, čo je neprijateľné. Žalobca má právo v rámci zaručeného práva na spravodlivý proces, aby žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci. Ak má byť rozhodnutie žalovaného spravodlivé a zákonné, musí odzrkadľovať všetky úvahy žalovaného ohľadne skutočností, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie vo veci. Žalobca je toho názoru, že vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania neboli dané, čím došlo k porušeniu zákona sa zásadným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného nemôže byť zákonné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú zákonné. Žalobca sa svojimi námietkami domáhal u žalovaného zrušenia rozhodnutia verejného obstarávateľa o jeho vylúčení zo súťažného dialógu a nariadenia, aby ho verejný obstarávateľ do predmetného postupu zadávania zákazky opätovne zaradil. Žalovaný však s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí a konštatuje, že predmetné skutkové okolnosti je potrebné posudzovať aj cez prizmu fungovania vnútorného trhu Európskej únie, v rámci čoho je nutné rozlišovať medzi voľným pohybom služieb a slobodou podnikania. V prvom prípade sa poskytovateľ služby dočasne zdržuje na území iného členského štátu s cieľom poskytnutia služieb na jeho území. Kľúčovou skutočnosťou pre naplnenie tejto slobody je, aby príslušníci iných členských štátov mohli slobodne poskytovať služby na území iného členského štátu za rovnakých podmienok ako tuzemci. Naproti tomu, sloboda podnikania akú súčasť voľného pohybu osôb a práva usadiť sa (čl. 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ďalej iba „ZFEÚ“) znamená právo osoby usadiť sa v ktoromkoľvek inom členskom štáte s cieľom vykonávania podnikateľskej činnosti, resp. faktickej a sústavnej hospodárskej činnosti prostredníctvom stálej prevádzky za rovnakých podmienok, ako členský štát uplatňuje voči svojim rezidentom. Sloboda podnikania v sebe zahŕňa primárne usadzovanie sa ako aj sekundárne usadzovanie. Rozlišovacím faktorom medzi poskytovaním služieb a podnikaním je aj časový faktor, v rámci ktorého je potrebné ďalej skúmať aj ekonomickú povahu spolu s úmyslom podnikateľa zotrvať na trhu hosťujúceho členského štátu. V súvislosti s tým poskytovateľ služby nespadá pod kompetenciu a kontrolu verejných orgánov hostiteľskej krajiny. Žalovaný v tejto spojitosti poukázal na stanovisko ESD č. C-33/74 vo veci Van Binsbergen vs. Bestuur van de Bedrijfsvereniging voor de Metaalnijverheid s dôrazom na stanovisko generálneho advokáta k tejto veci, v ktorom je uvedené, že osobu v zmysle definície slobody poskytovania služieb nemožno považovať za rezidenta členskej krajiny, v ktorej poskytuje služby, nakoľko v nej nie je usadený. Základným aspektom rozlišovania medzi medzi na jednej strane príležitostným poskytovaním služieb a na druhej strane usadením sa je, že poskytovateľ služieb je v zásade vyňatý spod pôsobnosti a kontroly orgánov verejnej moci hostiteľskej krajiny. Pri poskytnutí služby sa právna úprava hostiteľskej krajiny zameriava len na výkon tejto služby, a teda aby bola poskytnutá a prijatá za rovnakých podmienok aké sa uplatňujú pre rezidentov. Žalovaný upriamuje pozornosť aj na vzťah subsidiarity vyplývajúci z čl. 57 ZFEÚ. Aplikovaním uvedeného na skutkové okolnosti tohto sporu je zrejmé, že žalobca tým, že sa rozhodol v Slovenskej republike zriadiť svoju organizačnú zložku, napĺňa znaky usadenej osoby v zmysle slobody podnikania, resp. napĺňa vyššie zmieňovaný časový faktor a tiež ekonomickú povahu jeho činnosti spolu s úmyslom zotrvania na území SR. Žalobca je teda osobou, ktorá v SR vykonáva podnikateľskú činnosť podľa ustanovenia § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na subsidiaritu slobody poskytovania služieb voči ostatným slobodám, ako aj právny charakter organizačnej zložky zahraničnej osoby, je nutné žalobcu bez ohľadu na to, či sa príslušného verejného obstarávania zúčastňuje sám ako zahraničná osoba, alebo prostredníctvom svojej organizačnej zložky registrovanej v Slovenskej republike považovať za usadenú osobu, spadajúcu pod právomoc tuzemských orgánov verejnej moci v širšom rozsahu, ako len v súvise s poskytovaním konkrétnej služby. Organizačná zložka zahraničnej osoby je v Slovenskej republike samostatným subjektom na daňové účely ako aj na účely sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Organizačná zložka zahraničnej osoby je v súvislosti s preukazovaním osobného postavenia schopná samostatne preukazovať minimálne podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. d) a e) zákona. Vzhľadom na to, že pri zadávaní zákaziek vo verejnom obstarávaní dochádza k hospodáreniu s verejnými financiami, je plne legitímne, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastniť len osoby, ktoré majú vysporiadané záväzky týkajúce sa povinností z oblastí daní a odvodov sociálneho a zdravotného zabezpečenia. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, kedy by štát alebo orgány verejnej správy v pozícii verejných obstarávateľov pomáhali dlžníkom na daniach a odvodoch zhojiť ich podlžnosti voči štátu prostredníctvom zadávania verejných zákaziek. Žalovaný uvádza, že účelom ustanovenia § 26 ods. 4 zákona je umožniť zahraničným uchádzačom alebo záujemcom nahradiť doklady, ktoré sú povinní predkladať v zmysle § 26 ods. 2 čestnými vyhláseniami v prípade, že táto krajina predmetný doklad nevydáva. Tým je zabezpečený princíp rovnakého zaobchádzania, resp. nediskriminácie zahraničných subjektov v súlade s ustanoveniami ZFEÚ ako aj súlad s čl. 45 ods. 3 smernice 2004/18. V prípade zahraničnej osoby, ako je to v tomto prípade, je situácia diametrálne odlišná nakoľko tieto subjekty podliehajú dohľadu orgánom Slovenskej republiky a teda sú schopné niektoré doklady vydávané orgánmi Slovenskej republiky predložiť. Vzhľadom na to, že žalobca je v Slovenskej republike usadenou osobou podľa čl. 57 ZFEÚ, použitie ustanovenia § 26 ods. 4 vo vzťahu k preukazovaniu dokladov týkajúcich sa nedoplatkov na daniach a odvodoch je irelevantné a ani nebolo predmetom sporu. Podľa žalovaného je legitímne a legislatívne konformné, aby v procese zadávania zákazky od hospodárskych subjektov v súvislosti s preukazovaním osobného postavenia boli vyžadované doklady podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona. Žalovaný sa domnieva, že nie je potrebné, aby legislatívna úprava, resp. verejný obstarávateľ osobitne zakotvoval požiadavku pre zahraničné osoby na predloženie relevantných dokladov vo vzťahu k organizačnej zložke zriadenej v SR. Verejnému obstarávateľovi boli v lehote na predkladanie žiadostí o účasť predložené žiadosti od 10 záujemcov. Listom zo dňa 02.10.2012 verejný obstarávateľ požiadal o vysvetlenie podľa § 33 ods. 6 zákona 9 záujemcov. Verejný obstarávateľ celkovo vylúčil 6 z 10 záujemcov. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že postup verejného obstarávateľa bol v súlade so zákonom a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V prípade doterajšej rozhodovacej praxe žalovaný uviedol, že posudzovanie platnosti a kompletnosti dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti je primárnou povinnosťou verejných obstarávateľov a táto skutočnosť doteraz ani nebola predmetom žiadneho konania o námietkach. K rozsudku č. C-74/09 žalovaný uviedol, že práve toto rozhodnutie je analogicky použiteľné na dané skutkové okolnosti, nakoľko organizačná zložka zahraničného podniku podľa platnej vnútroštátnej legislatívy povinne podlieha registrácii na účely plnenia tuzemských daňových a odvodových povinností. Na základe toho žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobou zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 6854-6000/2012-ON/429 zo dňa 04.01.2013, ktorým žalovaný námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona. Z administratívneho spisu súd zistil, že verejný obstarávateľ - Slovenská akadémia vied vyhlásil v zmysle zákona uverejnením oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v Elektronickom vestníku verejného obstarávania č. 166/2012 vedenom žalovaným pod zn. 10167-MDT dňa 29.08.2012 a v Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2012/S 166-275691 zo dňa 30.8.2012 na predmet zákazky „Vybudovanie Centra aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií Bratislava“. Dňa 27.09.2012 predložil žalobca žiadosť o účasť vo verejnom obstarávaní spolu s dokladmi a dokumentmi vyžadovanými verejnými obstarávateľom. Žiadosť o účasť predložilo 10 záujemcov. Otváranie žiadostí o účasť sa uskutočnilo dňa 27.09.2012. Listom zo dňa 02.10.2012 požiadal kontrolovaný o vysvetlenie predložených žiadostí o účasť 9 záujemcov, vrátane navrhovateľa. V žiadosti o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov sa verejný obstarávateľ zaujímal, okrem iného aby navrhovateľ uviedol, akým spôsobom preukazuje vedúci člen skupiny splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia vo vzťahu k organizačnej jednotke, prostredníctvom ktorej podniká na území Slovenskej republiky. Tohto vysvetlenia sa kontrolovaný domáhal, nakoľko zistil, že vedúci člen skupiny dodávateľov - spoločnosť OHL, a.s. podniká na území SR prostredníctvom OHL ŽS, a.s. organizačnej zložky, so sídlom Furmanská 6, 841 03 Bratislava. Listom zo dňa 11.10.2012 navrhovateľ odpovedal na žiadosť verejného obstarávateľa tak, že osobné postavenie preukazujú len tie osoby, ktoré majú právnu subjektivitu a tú organizačná zložka nemá a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Zriadenie organizačnej zložky je jednou z možností, ktorá umožňuje zahraničnej osobe podnikať na území Slovenskej republiky. Oprávnenie podnikať týmto spôsobom vzniká zahraničnej osobe až zápisom organizačnej zložke tejto osoby do obchodného registra. V ponuke navrhovateľa bolo preukázané osobné postavenie spoločnosti OHL ŽS, a.s., Burešova 938/17, 602 00 Brno Veveří. Zo zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti zo dňa 23.10.2012 vyplýva, že verejný obstarávateľ vylúčil z uvedenej verejnej súťaži 6 záujemcov, vrátane navrhovateľa. Informáciu o vylúčení v súlade s § 33 ods. 7 písm. a) zákona oznámil verejný obstarávateľ žalobcovi listom zo dňa 23.10.2012. Navrhovateľ listom zo dňa 05.11.2012 podal žiadosť o nápravu proti svojmu vylúčeniu zo súťaže. Verejný obstarávateľ listom zo dňa 12.11.2012 oznámil žalobcovi, že žiadosť o nápravu zamieta na základe skutočností uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalobca dňa 22.11.2012 podal žalovanému a verejného obstarávateľa v súlade s § 138 ods. 2 písm. e/ zákona námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania v ktorých okrem iného uviedol, že bol presvedčený, že verejný obstarávateľ postupoval pri jeho vylúčení z verejného obstarávania vrátane jeho postupu pri vybavovaní žiadosti o nápravu v rozpore so zákonom najmä so zásadami verejného obstarávania. Vo svojich námietkach proti postupu verejného obstarávateľa tvrdil, že účasť žalobcu vo verejnom obstarávaní nepredstavuje podnikanie s ohľadom na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto nebol povinný zriadiť na území Slovenskej republiky na ten účel organizačnú zložku. Je irelevantné, či má na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku. Napriek tomu, však žalobca má na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku z dôvodu, že na území Slovenskej republiky podniká a to nebráni tomu, aby sa žalobca zúčastňoval verejného obstarávania priamo a nie prostredníctvom organizačnej zložky. Žalobca je presvedčený o tom, že postup verejného obstarávateľa musí byť v súlade so zásadou transparentnosti a princípom nediskriminácie. Verejný obstarávateľ porušil viaceré ustanovenia zákona s tým, že priamym dôsledkom postupu verejného obstarávateľa je znemožnenie žalobcovi sa zúčastniť na verejnom obstarávaní a tým znemožnil žalobcovi podnikať za účelom dosiahnutia zisku. Verejný obstarávateľ ako kontrolovaná osoba v správnom konaní doručil žalovanému písomné vyjadrenie k podaným námietkam žalobcu a uviedol, že podľa zákona je záujemca definovaný ako právnická osoba alebo skupina takýchto osôb, ktorá na trh dodáva tovar, uskutočňuje stavebné práce alebo poskytuje službu a má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní. Ak je touto osobou zahraničná právnická osoba, ktorá má zriadenú organizačnú zložku na území krajiny, v ktorej je predmetné verejné obstarávanie realizované, je podľa verejného obstarávateľa žiaduce sa domáhať preukázania osobného postavenia organizačnej zložky v celom rozsahu a nie iba v teritoriálne obmedzenom rozsahu. Je nevyhnutné, aby táto zahraničná právnická osoba preukázala svoje osobné postavenie aj v krajine, z verejných zdrojov ktorej bude predmet zákazky financovaný. Verejný obstarávateľ musí skúmať, či dodávatelia majú vysporiadané svoje finančné záväzky voči štátu, najmä v tom prípade ak ide o verejné financie. Žalovaný rozhodnutím č. 6854-6000/2012-ON/429 zo dňa 04.01.2013 námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona a v rozhodnutí poukázal na § 9 ods. 4, § 26 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 písm. a), § 33 ods. 1 zákona, zhrnul doterajší skutkový stav a uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok osobného postavenia jedného zo svojich členov, konkrétne či nemá na území Slovenskej republiky evidované nedoplatky na daniach a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a z toho titulu bol vylúčený zo súťažného dialógu v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 9 ods. 4 zákona, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona, verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26. Podľa § 26 ods. 1 zákona, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: a) nebol on ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo za trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, b) nebol on ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, c) nebol naňho vyhlásený konkurz, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku, d) nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, e) nemá evidované daňové nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, f) je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, g) nebolo mu v predchádzajúcich troch rokoch preukázané závažné porušenie odborných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať. Podľa § 26 ods. 2 zákona, uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti podľa odseku 1 a)písm. a) a b) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, b) písm. c) potvrdením príslušného súdu nie starším ako tri mesiace, c)písm. d) potvrdením Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne nie starším ako tri mesiace, d)písm. e) potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace, e)písm. f) dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu. Podľa § 33 ods. 1 zákona, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa § 21 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka: Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Podľa čl. 45 ods. 1 a 2 smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, z účasti v zadávacom konaní je vylúčený každý záujemca alebo uchádzač, o ktorom verejný obstarávateľ vie, že bol právoplatným rozsudkom odsúdený z jedného alebo viacerých z týchto dôvodov: a) z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 ods. 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV [20]; b) korupcia v zmysle článku 3 aktu Rady z 26. mája 1997 [21] a článku 3 ods. 1 jednotnej akcie Rady 98/742/SVV [22]; c) podvod v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev [23]; d) pranie špinavých peňazí v zmysle článku 1 smernice Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí [24]. Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek v súlade so svojím vnútroštátnym právom a s ohľadom na právo Spoločenstva. Môžu ustanoviť výnimku z požiadavky uvedenej v prvom pod odseku z dôvodu nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. Na účely tohto odseku verejní obstarávatelia požiadajú záujemcov alebo uchádzačov, kde to prichádza do úvahy, aby predložili doklady uvedené v odseku 3, a ak majú pochybnosti o osobnej spôsobilosti záujemcov alebo uchádzačov, môžu tiež požiadať príslušné orgány o informácie o osobnej spôsobilosti záujemcov alebo uchádzačov, ktoré považujú za potrebné. Ak sa informácie týkajú záujemcu alebo uchádzača, ktorý má sídlo v inom štáte ako verejný obstarávateľ, tento verejný obstarávateľ môže požiadať o spoluprácu príslušné orgány. So zreteľom na vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom sú záujemcovia alebo uchádzači usadení, takéto žiadosti sa týkajú právnických a/alebo fyzických osôb, vrátane, kde to prichádza do úvahy, riaditeľov podnikov a každej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať záujemcu alebo uchádzača, prijímať v jeho mene rozhodnutia alebo ho kontrolovať. 2. Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak: a) je v konkurze alebo v likvidácii, ak sú jeho záležitosti spravované súdom, ak voči nemu prebieha vyrovnacie konanie, ak má pozastavený výkon obchodných činností alebo ak je v podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov; b) je voči nemu začaté konkurzné konanie, alebo mu bol vydaný príkaz na likvidáciu zo zákona, alebo podlieha nútenej správe súdom alebo je voči nemu začaté vyrovnacie alebo akékoľvek iné podobné konanie podľa vnútroštátnych zákonov a iných predpisov; c) bol konečným a právoplatným rozsudkom v súlade s právnymi predpismi krajiny uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním; d) bol uznaný vinným zo závažného porušenia odborných povinností, ktoré verejní obstarávatelia dokážu preukázať akýmikoľvek prostriedkami; e) nesplnil povinnosti týkajúce sa odvodov príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa ustanovení právnych predpisov krajiny, v ktorej je usadený, alebo krajiny verejného obstarávateľa; f) nesplnil povinnosti, týkajúce sa odvodov daní a odvodov podľa ustanovení právnych predpisov krajiny, v ktorej je usadený, alebo krajiny verejného obstarávateľa; g) bol uznaný vinným zo skresľovania skutočností pri poskytovaní informácií požadovaných podľa tohto oddielu alebo ich neposkytnutia. Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Spoločenstva. Cieľom právnej úpravy verejného obstarávania, ktorá ma svoj základ v práve Európskej únie, je predovšetkým zabezpečiť voľnú súťaž dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov, založenom na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie týchto cieľov slúži aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú rozpracované podrobnejšie. To sa týka hlavne úpravy základných povinností verejného obstarávateľa. Ustanovenie § 26 zákona definuje v súlade s článkami 45 a 46 smernice 2004/18/ES minimálne kritéria na posúdenie osôb, ktoré sa z určitého „morálneho“ hľadiska môžu zúčastniť verejného obstarávania a vyjadruje verejný záujem na to, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali a mali príjem z verejných zdrojov len osoby bezúhonné, ktoré sú schopné riadne a včas si plniť svoje záväzky, súčasne sú oprávnené podľa príslušných právnych predpisov na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác a svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú riadne a v súlade s odborným a kvalitatívnym štandardom v danom odvetví. Podmienky účasti v zmysle § 26 zákona sú minimálne nároky a ich absencia, resp. nepreukázanie ich splnenia, bez ohľadu na to, či k tomu došlo z objektívnych príčin alebo len z nedbanlivosti, má za následok vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania. Schopnosť plniť svoje záväzky riadne a včas v zmysle § 26 zákona znamená, že na uchádzača nebol vyhlásený konkurz, nie je v likvidácii, nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, nemá evidované daňové nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, nemá nesplnenú povinnosť vyplatenia odmeny alebo odplaty zo zmluvy s osobou, ktorá je alebo bola jeho subdodávateľom, nemá splnenú povinnosť vyplatenia mzdy, atď..., pričom splnenie týchto podmienok sa preukazuje príslušnými potvrdeniami vydanými orgánmi verejnej moci. Obchodného zákonníka upravuje podmienky podnikania ako aj základné podmienky zahraničných osôb na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky. Oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti vzniká tejto osobe dňom zápisu do Obchodného registra. Často používanou formou podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky je v zmysle § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na našom území. Ani táto organizačná zložka (rovnako ako podnik) nemá právnu subjektivitu (t.j. nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony). Vzhľadom na to, že organizačná zložka nie je právnickou osobou, ani vedúci organizačnej zložky nie je štatutárnym orgánom právnickej osoby v zmysle § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka a jeho splnomocnenie konať v mene zahraničnej osoby je preto zákonite obmedzené len na veci súvisiace s organizačnou zložkou, ktorú riadi. Aj keď organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby nemá právnu subjektivitu, je povinná na území Slovenskej republiky si splniť svoju daňovú povinnosť v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty. Akékoľvek nedoplatky na daniach sú nedoplatkami organizačnej zložky. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, aj keď nie je samostatným právnym subjektom, je však účtovnou jednotkou v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. a/ bod 2zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a musí viesť účtovníctvo. Z hľadiska platenia daní má organizačná zložka charakter stálej prevádzkarne a tz toho dôvodu vyplýva jej daňová povinnosť. Organizačná zložka sa z daňového hľadiska považuje za slovenského daňového rezidenta. Rovnako organizačná zložka má subjektivitu vyplývajúcu z pracovnoprávnych vzťahov a s tým spojené povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, nesplnením ktorých môže dôjsť k vzniku nedoplatkov, ktoré sú vymáhané výkonom rozhodnutia a ktoré tvoria jednu zo základných podmienok pre účasť vo verejnom obstarávaní. Žalobca v predmetnej veci vystupuje ako skupina dodávateľov pozostávajúca z dvoch tuzemských obchodných spoločností a jednej zahraničnej právnickej osoby založenej podľa obchodného práva Českej republiky. Zahraničná právnická osoba preukazovala sama za seba osobné postavenie dokladmi vydanými orgánmi Českej republiky na splnenie podmienok osobného postavenia podľa § 26 zákona. Nakoľko má však člen skupiny OHL ŽS, a.s. na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku, bolo právom kontrolovaného, aby v zmysle § 33 ods. 6 zákona požiadal o vysvetlenie dokladov preukazujúcich splnenie osobného postavenia aj za túto organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby. Majetková prepojenosť medzi zahraničnou právnickou osobou a jej organizačnou zložkou podmieňuje preukázanie splnenia podmienok osobného postavenia dokladmi podľa § 26 ods. 2 písm. c) a d) zákona, nakoľko organizačná zložka má určité povinnosti vo vzťahu k daňovej a odvodovej povinnosti, nesplnením ktorých dochádza k vzniku nedoplatkov, ktoré sú vymáhané výkonom rozhodnutia a ktoré tvoria jednu zo základných podmienok pre účasť vo verejnom obstarávaní. Tieto nedoplatky sú vlastne nedoplatkami zahraničnej právnickej osoby, ktorá prostredníctvom svojej organizačnej zložky vykonáva na území Slovenskej republiky svoju podnikateľskú činnosť. Súd poukazuje na smernicu č. 2004/18/ES čl. 45 ods. 2 písm. e) a f) , ktorá ustanovuje, že subjekt môže byť zo súťaže vylúčený, ak si okrem iného nesplnil povinnosti týkajúce sa odvodov sociálneho zabezpečenia odvodov daní podľa právnych predpisov krajiny, v ktorej je tento subjekt usadený. Pod pojmom usadenie sa rozumieme faktický a sústavný výkon hospodárskej činnosti prostredníctvom stálej prevádzky. Je v záujme verejného obstarávateľa, aby sa s uchádzačom, ktorý má problémy s plnením svojich záväzkov voči štátu, neuzavrela zmluva. V takomto prípade ide aj o ochranu verejného obstarávateľa pred subjektami, ktoré ho môžu v budúcnosti dostať do zložitej situácie, ak by zmluva nebola splnená v stanovených termínoch a kvalitne. Možno konštatovať, že rovnako nie je v záujme štátu, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo od iných subjektov, ktoré sú podľa zákona verejnými obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom. Podľa názoru súdu vo verejnom obstarávaní nedošlo ani k diskriminácii žalobcu, pretože postup kontrolovaného bol v súlade s § 26 ods. 1 písm. e/, f/ zákona, pričom bolo dodržané ust. § 9 ods. 4 zákona. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok postavenia jedného zo svojich členov tým, že nepreukázal, že nevedie voči Slovenskej republike nedoplatky na daniach a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie, bol z verejnej súťaže vylúčený v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu a konania pred správnym orgánom dospel k záveru, že postup žalovaného bol správny a v súlade s platnými právnymi normami, preto žalobu zamietol. Súd rozhodol o náhrade trov konania § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich súd nepriznal. Pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ust. § 250k upravuje okruh účastníkov konania, ktorým sa náhrada trov konania v prípade úspechu priznáva. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie má mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 O.s.p.