Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200117 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200117.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky N. I., bytom Q. XX, K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o priznanie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2012 odporkyňa podľa čl. l § 2 ods. 2 a § 3 zákona č. 285/2009 Z.z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepriznala navrhovateľke príspevok účastníka národného boja za oslobodenie. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľka požiadala o priznanie príspevku z dôvodu, že sa jej otec zúčastnil národného boja za oslobodenie a nakoľko je dcérou a nie vdovou po účastníkovi národného boja za oslobodenie pána B.. V. U., nie je preto oprávnenou osobou podľa č. l § 2 ods. 2 zákona č. 285/2009 Z.z. a nárok na príspevok účastníka národného boja za oslobodenie jej nevznikol. Navrhovateľka návrhom zo dňa 9.11.2012 doplneného podaním zo dňa 4.12.2012 žiadala o preskúmanie tohto rozhodnutia a uviedla, že zaslala Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, oddeleniu veteránov nimi vyžiadané doklady, aby mohli urobiť „vyhodnotenie“ ohľadne protifašistického odboja počas vojny jej osoby a jej dvoch bratov V. Q. T. a po obdržaní týchto dokladov tieto obratom zašle odporkyni. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.3.2013 poukazovala na svoju činnosť počas druhej svetovej vojny, v prílohe tohto podania zo dňa 12.2.2011 podrobne opisovala svoju činnosť počas vojny, ktorú vykonávala aj so svojimi rodičmi ako maloletá a mala za to, že jej patrí aspoň tretina odbojárskeho príspevku, aj vzhľadom na jej zdravotný stav. Uviedla, že v roku 2001 mohla tento príspevok dostávať po jej otcovi B.. V. U., avšak si ho nevybavila. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach zo dňa 10.1.2013 a 22.2.2013 uviedla, že oprávnenými osobami na priznanie príspevku účastníka národného odboja podľa zákona č. 285/2009 Z.z. pri splnení ďalších zákonom ustanovených podmienok je buď priamo účastník národného odboja alebo vdova, resp. vdovec po takomto účastníkovi národného odboja, pričom z obsahu žiadosti navrhovateľky zo dňa 10.9.2012 vyplýva, že sa domáha zvýšenia jej dôchodku na základe odbojovej činnosti jej nebohého otca V. U., na základe čoho nie je oprávnenou osobou na priznanie príspevku podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 285/2009 Z.z. Poukázala aj na list Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. OVV-50-1/2012- MV zo dňa 11.12.2012, podľa ktorého činnosť navrhovateľky nie je možné považovať za sústavnú odbojovú činnosť, ktorá ideovo alebo materiálne poškodzovala nepriateľa. Zdôraznila, že požiadavka navrhovateľky o poskytnutie aspoň tretiny príspevku je neopodstatnená a nemá oporu v zákone. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2012 preskúmal podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou došlou odporkyni dňa 10.9.2012 požiadala o zvýšenie dôchodku z dôvodu, že sa jej otec zúčastnil národného boja za oslobodenie, čo doložila duplikátom Osvedčenia Č. j.: 243769/1980 zo dňa 12.5.1982, podľa ktorého je podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. B.. V. U. účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb. a od 15. marca 1939 do 11. apríla 1945 sa zúčastnil domáceho hnutia a poukazovala na to, že do odbojovej činnosti bola cez vojnu zapojená celá jej rodina. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2012 odporkyňa podľa čl. l § 2 ods. 2 a § 3 zákona č. 285/2009 Z.z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepriznala navrhovateľke príspevok účastníka národného boja za oslobodenie. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na návrhu, opätovne doložila duplikát Osvedčenia Č.j. 243769/1980 zo dňa 12.5.1982 podľa ktorého podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. je B.. V. U. účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb. a od 15. marca 1939 do 11. apríla 1945 sa zúčastnil domáceho hnutia a žiadala o príspevok podľa zákona č. 285/2009 Z.z. jednak za odbojovú činnosť jej otca ako aj za odbojovú činnosť jej samej. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 285/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože je dcérou po B.. V. U. a nie vdovou a zároveň z doložených dokladov nebolo preukázané, že by sama bola účastníkom národného boja za oslobodenie. Podľa § 1 zákona č. 285/2009 Z.z. o o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje poskytovanie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách (ďalej len "príspevok"). Podľa § 2 cit. ods. 1 zákona oprávnená osoba je fyzická osoba, ktorej sa vypláca a) starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo vdovský dôchodok podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení alebo výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo vdovský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu upravujúceho sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov a ktorej bol tento dôchodok upravený z dôvodu, že je účastníkom národného boja za oslobodenie, b) vdovský dôchodok podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení alebo vdovský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu upravujúceho sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na odbojovú činnosť manžela. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona oprávnená osoba je aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca a) starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok priznaný podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení alebo výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok priznaný podľa osobitného predpisu upravujúceho sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, a ktorá je účastníkom národného boja za oslobodenie, b) vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok priznaný podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení alebo vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok priznaný podľa osobitného predpisu upravujúceho sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, a ktorá je vdovou alebo vdovcom po účastníkovi národného boja za oslobodenie. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona o priznaní príspevku rozhodne Sociálna poisťovňa alebo útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 255/1946 Zb. o příslušnících československé armády v zahraničí a o některých jiných účastnících národního boje za osvobození v znení zákona č. 101/1964 Zb. účastníkem národního boje za osvobození je 1. kdo v letech 1939 až 1945 a) byl příslušníkem československé armády v zahraničí nebo v ní konal vojenskou službu za podmínek uvedených v § 2, odst. 1, č. 2, b) konal vojenskou službu ve spojenecké armádě, c) byl příslušníkem první československé armády na Slovensku, d) byl československým partyzánem (§ 1 zákona ze dne 14. února 1946, č. 34 Sb., jímž se vymezuje pojem "československého partyzána"), e) zúčastnil se aspoň 3 měsíce soustavnou činností zahraničního nebo domácího hnutí, směřujícího přímo k osvobození republiky Československé, nebo Slovenského národního povstání třeba po dobu kratší takovým způsobem, že tato činnost přivodila nebo byla prokazatelně způsobilá přivodit jemu nebo jeho rodině újmu na životě, osobní svobodě nebo zdraví, f) zúčastnil se povstání v květnu 1945, při čemž za bojů padl nebo byl těžce raněn nebo utrpěl těžkou poruchu zdraví, g) byl československým politickým vězněm, 2. kdo byl československým dobrovolníkem ve Španělsku v letech 1936 až 1939. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona stejně jako účastníci národního boje za osvobození se posuzují příslušníci stráže obrany státu zřízené vládním nařízením ze dne 23. října 1938, č. 270 Sb., o stráži obrany státu, kteří v roce 1938 v souvislosti s bojem proti nepřátelské protistátní činnosti v pohraničí utrpěli újmu na životě, osobní svobodě nebo zdraví. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona vlastnosti osob uvedených v odstavcích 1 a 2 nemůže nabýt, i když splňuje podmínky těchto odstavců, a) kdo konal službu v nepřátelské armádě, nebo zúčastnil se jinak nepřátelského válečného podnikání proti spojencům, vyjímajíc službu v armádě tzv. Slovenského státu do 29. srpna 1944; v případech zvláštního zřetele hodných může ministr národní obrany povolit výjimku z tohoto ustanovení, b) kdo byl na vedoucím místě Národní odborové ústředny zaměstnanecké, Ústředí veřejných zaměstnanců, Svazu zemědělství a lesnictví nebo Hlinkovy slovenské ľudové strany, nevyužíval-li tohoto místa k činnosti zvláště významné v národním boji za osvobození, nebo kdo byl dobrovolně členem Svazu pro spolupráci s Němci, Českého svazu válečníků, Rodobrany, Vlajky, České ligy proti bolševismu, Německo-české společnosti, Kuratoria pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě, Hlinkovy gardy, Německo-slovenské společnosti, Hlinkovy mládeže nebo jiných fašistických organizací podobné povahy, jejichž účelem bylo šířit nacistickou ideologii a udržovat mocenské postavení Němců a Maďarů, c) kdo byl okupanty nebo jejich pomahači pověřen vedoucím místem ve veřejných službách, leč že využíval tohoto místa k činnosti zvláště významné v národním boji za osvobození, nebo šlo o funkce zastávané v armádě tzv. Slovenského státu do 29. srpna 1944, d) kdo zaujímal vedoucí místo ve válečném průmyslu, pracujícím pro německou nebo maďarskou armádu, nebo prováděl opevňovací práce pro Němce nebo Maďary, aniž byl k uvedeným činnostem donucen a nemohl se jim vyhnout, nebo kdo se obohatil v souvislosti s poměry v době nesvobody, e) kdo přímo nebo nepřímo, i když nebyl členem některé organizace uvedené pod písm. b), vyvinul jakoukoli činnost proti slovenskému národnímu povstání, nebo o své újmě činy nebo slovy podporoval nebo obhajoval režim nacistů, fašistů, zrádců a kolaborantů, nebo se projevil jako osoba protidemokratická nebo protilidová nebo státně nebo národně nespolehlivá, f) kdo je německé nebo maďarské národnosti, leč že se nikdy neprovinil proti národu českému a slovenskému nebo proti samostatnosti republiky Československé a zúčastnil se dobrovolně národního boje za osvobození, způsobem uvedeným v § 1, odst. 1, č. 1, písm. a), d), e) a g). Podľa § 1 ods. 4 cit. zákona ustanovení odstavce 1, č. 1, písm. b) až g), č. 2 a odstavce 2 vztahuje se pouze na československé státní občany. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona podle tohoto zákona je 1. příslušníkem československé armády v zahraničí, t.j. československých vojenských jednotek zřízených v letech 1939 až 1945 mimo území republiky Československé: kdo dobrovolně vstoupil do této armády nejpozději dne 6. října 1944, a) učinil-li tak při první příležitosti vyjímajíc případy, kdy ke vstupu došlo do 31. prosince 1941 nebo zúčastnil se bojů v polním útvaru nebo byl v souvislosti s výkonem vojenské služby usmrcen nebo těžce raněn, a b) neopustil-li službu v této armádě, leč následkem demobilizace nebo po superarbitračním řízení nebo podle rozhodnutí orgánů československého zřízení v zahraničí uvolněním pro některý jiný jeho obor, avšak byl-li takto uvolněn jen tehdy, konal-li činnou službu alespoň šest měsíců nebo zúčastnil-li se bojů v polním útvaru, 2. osobou, která konala vojenskou službu v československé armádě v zahraničí podle tohoto ustanovení: kdo vstoupil do této armády po 6. říjnu 1944, učinil-li tak při první příležitosti a mimo to zúčastnil-li se bojů v polním útvaru nebo byl v souvislosti s výkonem vojenské služby usmrcen nebo těžce raněn a neopustil službu v této armádě, leč následkem demobilizace nebo po superarbitračním řízení, 3. osobou, která konala vojenskou službu ve spojenecké armádě: kdo vstoupil do této armády před 5. květnem 1945 dobrovolně, nemohl-li sloužit v československé armádě v zahraničí z důvodů na jeho vůli nezávislých nebo projevily-li příslušné československé orgány souhlas s jeho vstupem do spojenecké armády a jsou-li u něho splněny - vyjímajíc příslušnost k československé armádě v zahraničí - obdobně podmínky uvedené pod č. 1, písm. a) a b), 4. příslušníkem první československé armády na Slovensku: kdo v ní nastoupil činnou službu nejpozději dne 28. října 1944 a setrval v boji nebo v činném odporu proti okupantům až do osvobození, leč že a) v souvislosti s výkonem služby přišel o život nebo pro zranění nemohl pokračovat v boji, nebo b) upadl v boji do zajetí, nebo c) nastoupil činnou službu v prvním československém armádním sboru z SSSR při první příležitosti a zúčastnil se bojů v polním útvaru, 5. československým politickým vězněm: kdo byl v době mezi 15. březnem 1939 a 4. květnem 1945 omezen na osobní svobodě vězněním, internováním, odvlečením nebo jinak pro protifašistickou bojovou nebo politickou činnost směřující přímo proti nacistickým nebo fašistickým okupantům, jejich pomahačům nebo zrádcům národa českého nebo slovenského nebo z důvodů persekuce politické, národní, rasové nebo náboženské, trvalo-li omezení osobní svobody alespoň 3 měsíce, nebo sice dobu kratší, utrpěl-li však újmu na zdraví nebo na těle vážnějšího rázu nebo zemřel následkem omezení osobní svobody, 6. československým dobrovolníkem ve Španělsku: kdo se v době mezi 19. červencem 1936 a 28. březnem 1939 ve Španělsku zúčastnil války proti fašismu jako dobrovolník španělské republikánské lidové armády (mezinárodních brigád). Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona za vstup do útvarů uvedených v § 1, odst. 1, č. 1, písm. a) až c), do partyzánské jednotky, jakož i do španělské republikánské lidové armády (mezinárodních brigád) se považují jednání podle § 15, č. 1, písm. a) až d) a h). Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona práva podle tohoto zákona může uplatnit jen osoba, které bude vydáno osvědčení o účasti na národním boji za osvobození. Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona toto osvědčení obsahující údaje o osobě, způsobu její účasti na národním boji za osvobození a právech, k jichž uplatnění je oprávněna, vydá v jediném vyhotovení oprávněné osobě na její žádost ministerstvo národní obrany; u účastníků zahraničního boje za osvobození stane se tak, je-li třeba, v dohodě s ministerstvem zahraničních věcí, a u účastníků domácího boje za osvobození v dohodě s ministerstvem vnitra. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou došlou odporkyni dňa 10.9.2012 požiadala o príspevok k dôchodku podľa zákona č. č. 285/2009 Z.z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a domáhala sa zvýšenia jej dôchodku na základe odbojovej činnosti jej nebohého otca B.. V. U. ako aj za odbojovú činnosť jej samej. Z duplikátu Osvedčenia Č. j.: 243769/1980 zo dňa 12.5.1982 vyplýva, že podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. B.. V. U.L. je účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb. a od 15. marca 1939 do 11. apríla 1945 sa zúčastnil domáceho hnutia. Z listu Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. OVV-50-1/2012-MV zo dňa 11.12.2012 vyplýva, že činnosť navrhovateľky (vtedy 9 ročnej) v súlade s vykonávacou smernicou Federálneho ministerstva obrany č.j. 4816/19692 zo 14. júla 1992 k zákonu č. 255/1946 o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb. sa hodnotí tak, ako ju pani I. popísala, ako príležitostná charitatívna pomoc ilegálnym pracovníkom a nie je ju možné považovať za sústavnú odbojovú činnosť, ktorá ideovo alebo materiálne poškodzovala nepriateľa. Okrem toho bola v uvedenej dobe maloletá a musela by preukázať, že vykonávala zvlášť významnú činnosť, alebo v súvislosti s touto činnosťou bola zranená, alebo u nej došlo k ujme na zdraví. Je nesporné, že otec navrhovateľky pán B.. V. U. K.ol účastníkom národného odboja, avšak navrhovateľka nespĺňa podmienky na priznanie príspevku k dôchodku podľa zákona č. 285/2009 Z.z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ako dcéra po účastníkovi národného boja za oslobodenie nie je oprávnenou osobou na priznanie tohto príspevku podľa § 2 ods. 1 a 2 cit. zákona, podľa ktorých je možné vyplácať príspevok buď priamo účastníkovi národného odboja, alebo vdove alebo vdovcovi po takomto účastníkovi národného odboja. Navrhovateľka taktiež nepreukázala žiadnym dokladom, že by sama bola účastníkom národného odboja a jej činnosť počas vojny nie je možné považovať za sústavnú odbojovú činnosť, ktorá ideovo alebo materiálne poškodzovala nepriateľa a ani nepreukázala, že ako maloletá vykonávala zvlášť významnú činnosť, alebo v súvislosti s touto činnosťou bola zranená alebo u nej došlo k ujme na zdraví. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie príspevku k dôchodku podľa zákona č. č. 285/2009 Z.z. zamietla, nakoľko navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky na priznanie tohto príspevku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./