Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/23/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200158 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO 31364501, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 10.01.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. č. 1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 10.01.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 10.01.2013, ktorým žalovaný nariadil podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky „ŽSR, Zavedenie ERTMS v úseku Bratislava Žilina Čadca št. hr. SR/ČR“, vyhlásenú žalobcom ako obstarávateľom vo Vestníku verejného obstarávania č. 160/2012 dňa 21.08.2012 pod značkou 09828-MSP a v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2012/S 1159-266205 dňa 21.08.2012, do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, nakoľko v dôsledku rozhodnutia dochádza k nemožnosti použitia zdrojov z fondu TEN-T a štátneho rozpočtu, z ktorých mala byť zákazka financovaná. Žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočného zistenia skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a dôkazov. Žalobca uviedol, že dňa 05.10.2012 doručil osobne žalobcovi písomné vyjadrenie k námietkam proti podmienkam uvedeným súťažných podkladov, ktoré podal záujemca Nokia Siemens Networks Slovakia, s.r.o. a zároveň doplnil dokumentáciu týkajúcu sa postupu zadávania zákazky, ktorú mal žalovaný k dispozícii už od 25.09.2012. Žalovaný rozhodol dňa 25.10.2012 o prerušení konania o námietkach a požiadal o odborné stanovisko odborníka z odboru informatiky. Nakoľko napadnuté rozhodnutie v konaní o námietkach je označené dátumom 10.01.2013 a žalobcovi bolo doručené dňa 15.01.2013, je podľa jeho názoru nepochybné, že žalovaný prekročil zákonnú lehotu podľa § 139 ods. 5 písm. c/ ZVO podstatným spôsobom. Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 26.10.2012 požiadal žalovaný odborníka z oblasti informatiky o zodpovedanie nasledovných otázok: 1/ Môže v tomto verejnom obstarávaní predložiť kvalifikovanú ponuku akýkoľvek iný uchádzač, okrem pôvodného dodávateľa ústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto, s prihliadnutím na to, čo musí návrh doplnenia ústredne GSM-R obsahovať? 2/ Môže v tomto verejnom obstarávaní predložiť kvalifikovanú ponuku akýkoľvek iný uchádzať bez toho, aby spolupracoval s pôvodným dodávateľom ústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto? 3/ Zvýhodnil kontrolovaný v tomto verejnom obstarávaní pôvodného obstarávateľa ústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto? 4/ V prípade, ak je odpoveď na otázku č. 3 áno, uveďte na základe akých skutočností ste dospeli k predmetnému záveru? Podľa názoru žalobcu bol uvedený postup žalovaného nekorektný, pričom za sporné považoval tak procesné ako aj vecné aspekty postupu žalovaného. Jednak o odborné posúdenie požiadal žalovaný až na konci lehoty, ktorú mal na vydanie rozhodnutia, pričom na ústnom konaní nesignalizoval žiadne odborné problémy, pre ktoré by sa mal obrátiť na odborníka. Žalobca mal za to, že pokiaľ by na ústnom konaní vznikla situácia vyžadujúca si odborné posúdenie, k takejto skutočnosti by sa vyjadrili účastníci konania o námietkach buď tak, že by v konečnom dôsledku odpadla potreba vyjadrenia odborníka, alebo by sa účastníci vyjadrili k formulovaniu problému, resp. požiadaviek na odborníka. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí ani v inom dostupnom dokumente nie je uvedená identifikácia odborníka ani jeho profesionálna orientácia. Žalovaným položené otázky na odborníka považoval žalobca za kapciózne a sugestívne, na viac išlo o neodborné otázky týkajúce sa skutočností, ktorých posúdenie prináleží žalovanému. Aj skutočnému laikovi je podľa žalobcu zrejmé, že k tomu, aby bolo pripojené zariadenie B k už existujúcemu zariadeniu A, je potrebná určitá forma súčinnosti dodávateľa B s dodávateľom A, pokiaľ majú tieto dve zariadenia spolu fungovať čo aj na primitívnej hardvérovej úrovni, nieto ešte na úrovni softvérovej. Na to sa podľa žalobcu nebolo treba pýtať žiadneho odborníka. Podľa názoru žalobcu za situácie, keď žalovaný oprel svoje rozhodnutie o vyjadrenie akéhosi odborníka, pričom toto vyjadrenie nedal žalobcovi k dispozícii a tento sa nemal možnosť k nemu vyjadriť, bolo žalobcovi odopreté jeho právo vyjadriť sa k predloženým návrhom, tvrdeniam a dôkazom, najmä keď vydané rozhodnutie je v rámci jednoinštančného konania právoplatné jeho doručením. Takéto rozhodnutie nemá podľa žalobcu atribúty spravodlivého rozhodnutia a je nepreskúmateľné. Žalobca tiež namietal, že žalovaný do svojho rozhodnutia nekriticky prevzal tvrdenie záujemcu Nokia Siemens Networks Slovakia, s.r.o. o nedostatočnom opísaní predmetu zákazky, pričom nepreukázal, v čom bol predmet zákazky nedostatočne opísaný - aká skutočnosť, aký parameter, neboli v súťažných podkladoch uvedené. Žalobca mal za to, že keby k takému niečomu došlo, záujemcovia by nepochybne túto skutočnosť reflektovali v požiadavkách na vysvetlenie (§ 38 ZVO). Rozhodnutie žalovaného má byť podľa žalobcu presvedčivé, úplné a svojim spôsobom má podľa žalobcu pôsobiť preventívne, v opačnom prípade nemôže účastník odstrániť správnym orgánom vytýkané či sankcionované vady, keď správny orgán len skonštatuje, že niečo je nesprávne, ale nepovie čo je správne. V danom prípade možno podľa žalobcu usúdiť, že ani samotný žalovaný nevedel, ako to má byť správne. Dôsledkom toho je rozhodnutie, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi zrušiť súťaž, aj keď by bolo možno vhodnejšie prijať iné rozhodnutie, napr. podľa § 139 ods. 2 písm. b/ alebo písm. g/ ZVO. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu bez opory v ZVO či inom všeobecne záväznom právnom predpise nadraďuje jeden princíp verejného obstarávania (princíp nediskriminácie) nad iný princíp verejného obstarávania (princíp hospodárnosti). Konštatovanie žalovaného, že žalobca postupoval pri definovaní požiadaviek diskriminačne a neprimerane, čoho dôsledkom by mohlo byť obmedzenie počtu možných uchádzačov vo verejnom obstarávaní, nebolo ničím preukázané, neopiera sa o žiadne argumenty a na ňom založené rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, arbitrárne a teda právne neprípustné. Žalobca tvrdil, že verejnú súťaž vyhlásil tak, aby poskytol možnosť zúčastniť sa jej čo najväčšiemu počtu záujemcov, aj keď v dôsledku toho riskuje prevádzkovanie veľkého počtu prístrojov a zariadení na rôznych aplikačných platformách. Ide o zákazku, ktorá logicky nadväzuje na už skôr dokončené stavby realizované podľa predchádzajúcich verejných obstarávaní, pričom pri definovaní požiadaviek žalobca nemohol postupovať diskriminačne a neprimerane, pretože existujúci stav je stavom faktickým a objektívnym a ako taký je pre všetkých dodávateľov bez rozdielu zhodný. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobu navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. K namietanému prekročeniu zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o námietkach uviedol, že lehoty upravené v ust. § 139 ods. 5 písm. c/ ZVO majú výlučne poriadkový charakter a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5Sž 162/01. Žalovaný ďalej uviedol, že pre posúdenie objektívneho stavu veci bolo potrebné zodpovedať aj na otázky odborného charakteru z odboru informatika, v dôsledku čoho konanie o námietkach podľa § 138 ods. 11 ZVO rozhodnutím zo dňa 25.10.2012 prerušil a požiadal odborníka o vypracovanie odborného stanoviska, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.11.2012. Táto skutočnosť mala za následok ďalšie predĺženie rozhodovania v konaní o námietkach. Žalovaný však mal za to, že v prípade rozhodovania o obzvlášť zložitých prípadoch nemožno od neho požadovať, aby priorizoval dodržiavanie poriadkovej lehoty na vydanie rozhodnutia na úkor kvality rozhodnutia, t.j. náležitého zistenia skutkového stavu a jeho dostatočného odborného posúdenia. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 138 ods. 11 ZVO má zákonom stanovenú možnosť prerušiť konanie o námietkach s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok kedykoľvek v priebehu konania a preto skutočnosť, že tak v danom prípade urobil po uskutočnení ústneho pojednávania, nezakladá nezákonný stav. Uviedol ďalej, že odborníka z predmetnej oblasti vybral štandardným spôsobom v súlade s právom, k tvrdeniu žalobcu o kapcióznosti a sugestívnosti položených otázok vyjadril názor, že ide len o žalobcovu subjektívnu a ničím nepodloženú domnienku. Zdôraznil, že odborné stanovisko je pre komisiu žalovaného v rámci rozhodovania o námietkach nezáväzné, predstavuje len jeden z podkladov objasňujúci niektoré skutočnosti dôležité pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Či sa jednalo o odborné otázky vyžadujúce si posúdenie odborníka, patrí podľa žalovaného do kompetencie komisie, ktorá rozhoduje o predmetných námietkach. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 153 ZVO sa všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok) nevzťahujú na konania podľa ZVO, okrem presne stanovených výnimiek, medzi ktoré nepatrí konanie o námietkach. Nie je preto podľa jeho názoru možné dovolávať sa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého má účastník pred vydaním rozhodnutia právo vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie správneho konania. Rovnako podľa žalovaného nie je možné v konaní o námietkach aplikovať § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalovaný poukázal na § 140 ods. 6 ZVO, podľa ktorého ak ide o nadlimitnú zákazku, úrad v konaní o námietkach nariadi ústne pojednávanie, ktoré je neverejné, pričom na pripomienky a návrhy uplatnené po ukončení ústneho pojednávania sa neprihliada. Ústne pojednávanie je podľa žalovaného akýmsi procesným vyústením sporového konania, v rámci ktorého musí mať každá zo strán možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a má právo na to, aby sa vypočuli argumenty jednotlivých strán. Právny názor a správna úvaha žalovaného, na základe ktorej hodnotí posudzovaný skutkový stav, je však už doménou a esenciálnou náležitosťou samotného odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru žalovaného ZVO síce neoprávňuje účastníka konania vyjadriť sa k odbornému stanovisku pred vydaním rozhodnutia, dáva mu však právo napadnúť rozhodnutie do 10 dní odo dňa jeho doručenia správnou žalobou na súde. Žalobcom uvádzané procesné záruky a inštitúty teda garantuje prípadné súdne konanie, ktoré môže iniciovať dotknutý účastník. Z uvedených dôvodov bol žalovaný toho názoru, že plne rešpektoval princíp legality a kogentnú úpravu konania o námietkach, ktorá vylučuje čo i len subsidiárne použitie inštitútov Správneho poriadku. Pokiaľ ide o opis predmetu zákazky, žalovaný uviedol, že aj na základe skutočností uvedených vo vyžiadanom odbornom stanovisku dospel k záveru, že opis predmetu zákazky nebol dostatočný predovšetkým z pohľadu zabezpečenia férovej a riadnej hospodárskej súťaže, nakoľko zvýhodňoval pôvodného dodávateľa voči ostatným uchádzačom. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia majúc za to, že sa v ňom vyčerpávajúco vysporiadal s tým, prečo vyhodnotil opis predmetu zákazky ako diskriminačný a priečiaci sa § 34 ZVO. Žalovaný v konaní identifikoval porušenie § 34 ods. 1 a § 9 ods. 4 ZVO, najmä princípu nediskriminácie a transparentnosti a jeho následný zásadný vplyv na celú verejnú súťaž, nakoľko žalobca neprimeraným spôsobom zvýhodnil pôvodného dodávateľa ústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto oproti ostaným potenciálnym uchádzačom. Žalobca postupoval pri definovaní požiadaviek diskriminačne a neprimerane, čoho dôsledkom mohlo byť obmedzenie počtu možných uchádzačov v danom verejnom obstarávaní, nakoľko táto skutočnosť mohla odradiť od účasti vo verejnej súťaži potencionálnych záujemcov, resp. mohla by odradiť uchádzačov od predloženia ponuky aj napriek tomu, že by mohli byť dostatočne spôsobilý na realizáciu predmetu zákazky. Žalovaný na základe záverov uvedených v odbornom stanovisku dospel k tomu, že kvalifikovanú ponuku v súťaži dokáže predložiť len pôvodný dodávateľ ústredne GSM-R alebo uchádzač, ktorý by zmluvne dohodol s týmto dodávateľom realizáciu predmetného verejného obstarávania (subkontrakt). Podmienky vyplývajúce z § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO pre výrok o nariadení zrušiť predmetnú súťaž boli preto podľa žalovaného kompletne naplnené. Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2014 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ako aj zo ZVO je podľa žalovaného zrejmé, že v prvom rade musí byť zabezpečená transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a následne prichádza do úvahy vysporiadanie sa s otázkou hospodárnosti. Princíp hospodárnosti je premietnutý do selekcie ponuky, ktorá je pre obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia. Princíp hospodárnosti nemôže byť za žiadnych okolností nadradený princípu nediskriminácie, pretože účasť vo verejnom obstarávaní musí byť umožnená všetkým potenciálnym subjektom spôsobilým realizovať tú ktorú zákazku. V rozpore s princípom hospodárnosti je podľa žalovaného situácia, keď obstarávateľ diskriminačne skoncipuje predmet zákazky a zúži tak účasť vo verejnom obstarávaní na konkrétny subjekt. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní prihliadol aj na princíp hospodárnosti a zároveň nepriorizoval žiaden princíp nad iný, ale posudzoval každý princíp uvedený v § 9 ods. 4 ZVO samostatne a vo všetkých vzájomných súvislostiach. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že postup žalovaného bol postihnutý vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že v žalobcom vyhlásenej verejnej súťaži s vyššie opísaným predmetom zákazky si súťažné podklady vyžiadalo 32 záujemcov, z ktorých jeden - spoločnosť Nokia Siemens Network Slovakia, s.r.o. podal žalobcovi žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, ktorú žalobca zamietol. Následne uvedený subjekt podal žalovanému dňa 01.10.2012 námietky proti podmienkam uvedených v súťažných podkladoch namietajúc predovšetkým porušenie základných zásad verejného obstarávania a narušeniu čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko požiadavky obstarávateľa považoval za diskriminačné a zvýhodňujúce predchádzajúceho dodávateľa žalobcu, ktorý s ohľadom na technické špecifikácie zákazky je ako jediný schopný zákazku realizovať. Žalovaný nariadil v konaní o námietkach ústne pojednávanie konané dňa 23.10.2012, na ktorom navrhovateľ námietok i žalobca uplatnili svoje návrhy a pripomienky. Rozhodnutím zo dňa 25.10.2012 žalovaný prerušil konanie o námietkach a požiadal doc. Ing. Valentina Vraniča, PhD. z fakulty informatiky a informačných technológií STU Bratislava o vypracovanie odborného stanoviska a položil mu vyššie citované otázky. Odborné stanovisko bolo žalovanému doručené dňa 14.11.2012. Menovaný odborník v závere svojho stanoviska konštatoval, že kvalifikovanú ponuku v zmysle predmetného verejného obstarávania dokáže predložiť len pôvodný dodávateľ ústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto alebo uchádzač, ktorý by zmluvne dohodol s týmto dodávateľom realizáciu predmetného verejného obstarávania. Rozhodnutím č. 1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 10.01.2013 žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO nariadil zrušiť verejnú súťaž na vyššie uvedený predmet zákazky do 30 dní od doručenia rozhodnutia z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 34 ods. 1 ZVO súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Uvedú sa v nich všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Predmet zákazky musí byť opísaný jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 5. Technické požiadavky a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, ak je to možné, b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená čestná hospodárska súťaž. Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. Podľa § 139 ods. 5 písm. c/ ZVO úrad rozhodne o námietkach podľa odsekov 2 až 4 do 30 dní od doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky úradu. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný v súvislosti s prerušením konania o námietkach a vyžiadaním si odborného stanoviska postupoval v súlade so zákonom a či závery žalovaného o porušení § 9 ods. 4 a § 34 ods. 1 ZVO, najmä však princípov nediskriminácie a transparentnosti v predmetnej súťaži, boli dostatočne podložené a náležite odôvodnené. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedodržania zákonnej 30-dňovej lehoty stanovenej v § 139 ods. 5 písm. c/ ZVO na rozhodnutie o námietkach, niet pochýb o tom, že k námietkam záujemcu proti podmienkam účasti v súťaži zo dňa 01.10.2012 sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným žalovanému dňa 05.10.2012, čo znamená, že nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanému 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o námietkach. Po uskutočnení ústneho pojednávania dňa 23.10.2012 za účasti obstarávateľa i podávateľa námietok sa žalovaný rozhodol prerušiť konanie o námietkach podľa § 138 ods. 11 ZVO, s cieľom získať odborné stanovisko pre potreby kvalifikovaného rozhodnutia. Tento postup žalovaného považoval súd za úplne legitímny, nakoľko potreba doplnenia podkladov rozhodnutia o odborné stanovisko alebo znalecký posudok je výlučne na uvážení žalovaného, pričom prerušiť konanie o námietkach za týmto účelom je žalovaný oprávnený kedykoľvek v priebehu konania. Odo dňa rozhodnutia o prerušení konania až do 14.11.2012, kedy bolo úradu doručené požadované odborné stanovisko, lehota vydania rozhodnutia o námietkach v zmysle § 138 ods. 11 ZVO neplynula. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že postup žalovaného v súvislosti s prerušením konania bol nekorektný a nie je toho názoru, že by bolo povinnosťou žalovaného signalizovať účastníkom potrebu posúdenia určitých skutočností odborníkom, či konzultovať formuláciu odborného problému, resp. zadaných otázok s účastníkmi konania. Ako bolo uvedené, rozhodnutie o tom, ktoré skutočnosti si vyžadujú odborné posúdenie, aké otázky je potrebné zodpovedať a tiež od koho bude vyžiadané odborné stanovisko, patrí žalovanému, ktorý samozrejme preberá zodpovednosť za správnosť a presvedčivosť záverov, ktoré vezme za podklad svojho rozhodnutia. Fakt, že žalovaný o námietkach rozhodol až dňa 10.01.2013, znamená porušenie § 139 ods. 5 písm. c/ ZVO spočívajúce v prekročení zákonnej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o námietkach, ktorá po vyššie uvedenom prerušení uplynula dňom 25.11.2012. Napriek tomu, že každé porušenie zákona v postupe orgánu verejnej správy je nežiaduce, je zároveň potrebné konštatovať, že lehoty stanovené v § 139 ods. 5 ZVO majú poriadkový charakter a ich nedodržanie nemá samo osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného po ich uplynutí. V tejto súvislosti žalovaný správne poukázal na judikatúru NS SR. Pokiaľ ide o presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej sa nedostatočnosti opisu predmetu zákazky a jeho rozporu s § 34 v spojení s § 9 ods. 4 ZVO, je súd toho názoru, že žalovaný zrozumiteľne a pre potreby súdneho prieskumu dostatočne vysvetlil, že v súťažných podkladoch vymedzený predmet zákazky zvýhodňuje jedného uchádzača voči ostatným, keďže žalobca neuviedol pre potenciálnych záujemcov všetky relevantné technické požiadavky dôležité na plnenie predmetu zmluvy a na vypracovanie ponuky v časti týkajúcej sa doplnenia ústredne GSM- R, čím došlo najmä k porušeniu princípu nediskriminácie predmetnej súťaži. Rovnako presvedčivo žalovaný zdôvodnil, prečo by uvedené porušenie zákona mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný v rozpore so zákonom nadradil princíp nediskriminácie nad princíp hospodárnosti a záujem potenciálnych uchádzačov nad záujem reálneho objednávateľa. Krajský súd je toho názoru, že predtým ako dôjde k naplneniu princípu hospodárnosti pri zadávaní a realizácii zákazky, je potrebné vytvoriť férové podmienky pre umožnenie účasti v súťaži čo najširšiemu okruhu uchádzačov, tak aby mohlo dôjsť k slobodnej súťaži a k naplneniu cieľov verejného obstarávania. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že princípy nediskriminácie a transparentnosti verejného obstarávania majú prednosť pred princípom hospodárnosti, nakoľko sledovanie hospodárnosti zadávania nadlimitnej zákazky nemôže ísť na úkor otvorenosti a transparentnosti súťaže. Opačný prístup by totiž mohol viesť k záveru, že najhospodárnejšie by bolo súťaž nerealizovať a zadať realizáciu zákazky vybranému dodávateľovi. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoje závery o zvýhodnení jedného uchádzača v súťaži a diskriminácii ostatných, ako aj o nedostatočnom opise predmetu zákazky časti týkajúcej sa prípustných „ekvivalentných riešení“ oprel predovšetkým o vyššie uvedené odborné stanovisko, z ktorého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozsiahlym spôsobom citoval. Nakoľko odborné stanovisko bolo kľúčovým a zásadným podkladom rozhodnutia, bolo podľa názoru krajského súdu povinnosťou žalovaného oboznámiť s jeho obsahom účastníkov konania ešte pred vydaním rozhodnutia o námietkach. Takýto postup si vyžadovala efektívna a účinná ochrana práv účastníkov a ich právo na ich spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj oprávnenie poznať všetky relevantné podklady a dôkazy, na základe ktorých orgán verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach účastníka správneho konania. Krajský súd si je vedomý toho, že ZVO vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku v konaní o námietkach a preto nie je možné sa dovolávať uplatnenia procesných štandardov stanovených týmto zákonom. Právna úprava postupu žalovaného obsiahnutá v ZVO je totiž podstatne jednoduchšia, aby umožňovala čo najefektívnejšie uplatnenie revíznych prostriedkov a vylúčila možné procesné obštrukcie predlžujúce rozhodovanie žalovaného v konaniach upravených v ZVO. Napriek tomu je však súd toho názoru, že postup a rozhodovanie žalovaného musí rešpektovať okrem iného aj článok 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorá okrem iného zakotvuje právo na dobrú správu vecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007)7 členských štátov z 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania zásady zákonnosti, rovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k súkromiu a transparentnosti. Krajský súd je tej mienky, že rešpektovanie zásady participácie si v prejednávanej veci vyžadovalo oboznámenie účastníkov konania s obsahom odborného stanoviska a umožnenie vyjadriť sa k nemu, keďže tento dokument bol kľúčovým podkladom pre rozhodnutie žalovaného vo veci a preto mal na rozhodnutie zásadný vplyv. Keďže žalovaný neumožnil žalobcovi využiť toto právo, zaťažil konanie o námietkach vadou, ktorá za daných okolností mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. Krajský súd si je vedomý toho, že s ohľadom na zopakovanie a ukončenie súťaže na ten istý predmet zákazky má tento rozsudok v zásade len akademickú povahu, vytvára však priestor pre prípadnú korekciu v aplikačnej praxi žalovaného. Senát Krajského súdu v Bratislave sa odchýlil od právneho názoru vysloveného vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 2S 131/2011, v ktorom podobný nedostatok v postupe žalovaného vyhodnotil tak, že nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozdiel v právnom posúdení podobnej istej veci je spôsobený tým, že odborné stanovisko, ku ktorému sa krajský súd vyjadroval v konaní vedenom pod sp. zn. 2S 131/2011, nebolo rozhodujúcim podkladom rozhodnutia žalovaného a týkalo sa výkladu relevantného práva EÚ, zatiaľ čo odborné stanovisko vyžiadané v prejednávanej veci sa týkalo skutkového stavu, obsahovalo hodnotenie zistených skutkových okolností - súťažných podmienok z pohľadu informatika a napokon smerovalo k záveru o ich diskriminačnej povahe. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., vzhľadom na plný úspech v konaní priznal náhradu trov, ktoré boli vynaložené na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.