Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/27/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200203 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200203.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: W.. J. G., A. 2, J., zastúpeného: Mgr. Peter Škriečka, advokát, Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, za účasti: Uhrová Development, s.r.o., IČO: 45 564 558, Sabinovská 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č.: ÚKaSP-2009-08/1991/2R- KON-744 zo dňa 08.10.2010 a č. ÚKaSP-2011-10/1896-SP-KON zo dňa 27.04.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi rozhodnutie o umiestnení stavby č. 744, č.k.: ÚKa SP-2009-08/1991/2R-KON-744 zo dňa 08.10.2010 a stavebné povolenie č.k.: ÚKaSP-2011-10/1896- SP-KON zo dňa 27.04.2011 do 15 dní od právoplatnosti uznesenia Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 70 eur a za náklady právneho zastúpenia v sume 487,98 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2013 žalobca napadol zákonnosť postupu žalovaného a jeho vyššie uvedených rozhodnutí, pričom predovšetkým namietal, že tieto mu neboli riadne doručené ako účastníkovi územného a stavebného konania týkajúceho sa stavby s názvom Mestská vila - JAROŇ na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX, k.ú. E., v J. - L. C. konania. Žalobca popísal skutkové okolnosti prípadu a uviedol, že dňa 07.09.2009 mu oznámil stavebný úrad (žalovaný) začatie územného konania vo veci umiestnenia predmetnej stavby, pričom podľa projektovej dokumentácie predloženej v územnom konaní mala na uvedených pozemkoch byť umiestnená stavba päťpodlažného bytového domu s 12 bytovými jednotkami. Týmto oznámením bol zároveň stanovený termín ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 09.10.2009. Oznámenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk. Následne žalovaný vydal dňa 15.12.2009 rozhodnutie o umiestnení stavby č. ÚKaSP-2009-08/1991/ oz-KON-744, ktoré taktiež bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené do vlastných rúk. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2010/1684/KIZ zo dňa 21.06.2010. Aj rozhodnutie krajského stavebného úradu bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk, rovnako ako všetkým známym účastníkom konania - vlastníkom susedných nehnuteľností. Od doručenia rozhodnutia krajského stavebného úradu zo dňa 21.06.2010 nebol žalobcovi zo strany žalovaného doručený žiaden individuálny správny akt týkajúci sa konania vo veci vyššie uvedenej stavby. Napriek tomu koncom roka 2012 spozoroval žalobca na susedných pozemkoch stavebný ruch naznačujúci začatie stavebných prác na stavbe. Keďže si žalobca nebol vedomý, že by žalovaný vydal nové rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie, zisťoval od osôb nachádzajúcich sa na stavbe, aká stavba má byť na predmetných pozemkoch vybudovaná a či sa realizuje na základe príslušných zákonom požadovaných povolení. Žalobca zistil, že stavba sa realizuje na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnený stavby a na základe právoplatného stavebného povolenia. Žalobca si následne túto skutočnosť overil aj u žalovaného a zistil, že oznámením zo dňa 10.08.2010 (č.k.: ÚKaSP-2010-08/1991 oz-KON) oznámil žalovaný účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania a upustenie od ústneho konania pre stavbu s názvom „Mestská vila JAROŇ, Bratislava“, následne dňa 08.10.2010 vydal žalovaný rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby č. ÚKaSP-2009-08/1991/2R-KON-744 a dňa 27.04.2011 vydal stavebné povolenie č. ÚKaSP-2011-10/1896-SP-KON , ktorým povolil stavbu bytového domu. Vyššie uvedené písomnosti boli doručované do vlastných rúk len stavebníkovi a jeho zástupcovi, ostatným účastníkom konania, vrátane žalobcu, boli doručované vo forme verejnej vyhlášky. Žalobca sa takýmto postupom žalovaného cítil byť ukrátený na svojich právach. Postup žalovaného považoval ho za rozporný s § 3 ods. 5, § 24 ods. 1 správneho poriadku a § 42 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný zmenou spôsobu doručovania písomnosti v konaní od štádia po vrátení veci na nové prejednanie v podstate znemožnil účastníkom, ktorým boli pôvodne písomnosti žalovaného doručované do vlastných rúk, uplatnenie ich práv a oprávnených záujmov v predmetných konaniach. Títo sa totiž spoliehali na to, že žalovaný im bude úradné písomnosti doručovať aj naďalej formou doručovania do vlastných rúk a že budú mať možnosť sa k týmto písomnostiam vyjadriť, resp. uplatniť svoje návrhy. Podľa názoru žalobcu žalovaný porušil povinnosť chrániť práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a tiež povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a uplatniť svoje návrhy. Svojim postupom zároveň žalovaný porušil aj právo žalobcu na inú právnu ochranu garantované Ústavou SR, pretože žalobcovi odňal konať právo konať pred správnym orgánom a chrániť tak svoje práva a oprávnené záujmy. Žalobca ako opomenutý účastník predmetných konaní z dôvodu nezákonného postupu žalovaného žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu predmetné rozhodnutia, aby ich mohol napadnúť odvolaním a iniciovať tak ich preskúmanie nadriadeným orgánom žalovaného. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.07.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že druhostupňový správny orgán v rozhodnutí, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby, vytýkal mimo iného aj neprimerane dlhý čas rozhodovania vo veci. Z dôvodov operatívnejšieho administratívneho postupu preto žalovaný pristúpil k doručovaniu formou verejnej vyhlášky, pričom okruh účastníkov konania mal ustálený a žiadosť stavebníka bola úplná. Žalobcovi ako účastníkovi územného konania bolo doručené rozhodnutie druhostupňového orgánu a preto bol informovaný o skutočnosti, že druhostupňový orgán napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby zrušil a vec vrátil žalovanému na opätovné nové konanie. Žalovaný mal za to, že bolo v prvom rade vo vlastnom záujme žalobcu vyvinúť dostatočný záujem, či žalovaný vo veci ďalej koná. Skutočnosť, že žalobca sa o vec ďalej nezaujímal a to až do momentu, kedy stavebník pristúpil k začatiu stavebných prác, nebola zapríčinená žalovaným. Úradná tabuľa žalovaného je verejnosti prístupná a žalobca mohol kedykoľvek zistiť, v akom stave sa konanie nachádza. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti aj zákon č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa žalovaného sa žalobca vlastným nekonaním zbavil možnosti aktívne v konaní vystupovať. Zo strany žalovaného boli dodržané všeobecne záväzné právne predpisy a preto návrh na doručenie predmetných písomností nepovažoval za dôvodný. Žalovaný tiež navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalobca podal žalobu oneskorene, nakoľko zmeškal 2-mesačnú prekluzívnu lehotu podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Uznesením č.k. 2S 27/2013-57 zo dňa 05.09.2013 súd pribral do konania účastníka správneho konania Q. C., G. 3, J., ktorý bol v zmysle napadnutých rozhodnutí stavebníkom predmetnej stavby. Po začatí konania pred súdom pribratý účastník správneho konania postúpil svoje práva a povinnosti súvisiace s vyššie uvedenými rozhodnutiami žalovaného na obchodnú spoločnosť Uhrova Development, s.r.o. Na základe uvedeného právneho úkonu došlo i k zmene účastníka správneho konania, nakoľko nastala právna skutočnosť, s ktorou príslušné právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Súd preto ďalej konal s osobou, na ktorú boli uvedené práva a povinnosti prevedené. Pôvodný účastník ani jeho právny nástupca sa ku písomným podaniam účastníkov konania nevyjadrili. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. V § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade ním podanej žaloby musí súd predovšetkým zisťovať, či mal byť tento subjekt účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré sa žalobou napáda. Tieto skutočnosti súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. V zmysle súdnej judikatúry ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa súd sa zaoberal výlučne otázkou, či v prípade žalobcu ide o opomenutého účastníka, t.j. osobu, s ktorou sa ako s účastníkom územného a stavebného konania k predmetnej stavbe nekonalo, hoci sa konať malo. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel súd k záveru, že žalobca bol na svojich právach a právom chránených záujmoch postupom žalovaného a napokon aj vydanými rozhodnutiami ukrátený, keďže žalovaný s ním nekonal riadne a v súlade s procesnými normami stavebného zákona ako s účastníkom týchto konaní. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.10.2012 sp. zn. II. ÚS 69/2011, v ktorom sa konštatuje, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou je v zmysle ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, resp. na veľký počet účastníkov stavebného konania. Účastníctvo v stavebnom konaní však nemá iba imaginárny (iluzórny) význam, resp. pojem účastník konania nie je iba akási bezobsažná veličina bez konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní (v danom prípade v stavebnom konaní, pozn.) je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho, ale aj procesného charakteru, ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. Inými slovami, aby účastník konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na reálny význam a obsah pojmu účastník stavebného konania je tak bezpochyby dôvodná aj požiadavka jeho identifikácie a až v prípade zistenia, že takýmto spôsobom identifikovaných účastníkov stavebného konania je veľké množstvo, prichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia o doručovaní stavebného povolenia verejnou vyhláškou. V súvislosti s uvedeným ústavný súd podotkol, že aj napriek tomu, že ustanovenie § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 a 2 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom období vytvára „priestor“ na to, aby stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou, ak ide o veľký počet „účastníkov stavebného konania“, pričom rozhodnutie o tom, že v konkrétnom prípade ide skutočne o „veľký počet účastníkov stavebného konania“, a teda že sa stavebné povolenie bude doručovať verejnou vyhláškou, je vecou úvahy správneho orgánu, ani v tomto smere nemôže byť táto voľná úvahu svojvoľná, resp. neodôvodnená a nepodložená. Doručovanie verejnou vyhláškou možno realizovať aj v prípade väčšieho množstva bližšie neurčitého počtu osôb, ktorých práva a oprávnené záujmy by eventuálne mohli byť stavebným konaním dotknuté. Podľa ústavného súdu vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania priznaných práv a povinností, nemožno z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh a výsledok stavebného konania. Niet pochýb o tom, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti bezprostredne susediacej s navrhovanou stavbou spĺňa podmienky účastníctva v predmetnom územnom konaní a stavebnom konaní. Účastníctvo žalobcu v konaní nespochybňoval ani žalovaný. Medzi práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti nesporne patrí i právo na jej nerušené užívanie a právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do tohto užívania. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravujúcich účastníctvo v konaní chráni subjekty pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckych oprávnení tým, že im umožňuje uplatniť námietky, pripomienky a tým chrániť svoje práva a záujmy v stavebnom konaní v postavení účastníkov konania, ak ich práva môžu byť stavebným konaním dotknuté. Účastník konania má viacero procesných práv priznaných či už stavebným zákonom alebo správnym poriadkom - napríklad má právo byť upovedomený o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miestnu obhliadku, má právo uplatniť námietky a pripomienky k zámeru stavebníkov, právo nazerať do spisu, navrhovať dôkazy, má právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov. So žalobcom bolo od začiatku konania (o umiestnení stavby) konané ako so známym účastníkom konania a listiny relevantné pre konania mu doručoval správny orgán na adresu jeho bydliska. Podľa názoru súdu nebolo žiadneho legitímneho dôvodu zmeniť tento postup (spôsob doručovania). V prvom rade treba povedať, že pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo doručované 17 známym účastníkom vrátane žalobcu a jeho manželky a verejnou vyhláškou vlastníkom dvoch susedných a piatich dotknutých pozemkov. Nemožno súhlasiť s tým, že v danom prípade išlo o konanie s veľkým počtom účastníkov. I keď v stavebnom zákone nie je pojem „veľký počet účastníkov“ definovaný, je potrebné toto slovné spojenie vykladať v duchu logiky a zdravého rozumu. Za kritériá takéhoto posúdenia možno vziať reálnosť doručenia listín a rozhodnutí všetkým účastníkom konania ako podmienky úspešného a bezprieťahového konania a rozhodnutia vo veci a tiež napríklad ekonomické kritérium, kedy by príliš vysoké náklady na doručovanie listín boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania pred správnym orgánom. Súd je toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu ani jeden z vyššie uvedených atribútov neumožňoval záver o tom, že v danom konaní bol veľký počet účastníkov konania a bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 42 ods. 2 a § 69 ods. 1 v spojení s § 61 ods. 1 stavebného zákona. Nemožno súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý bez vysvetlenia, prípadne predchádzajúceho upozornenia, zmenil prístup k žalobcovi pri doručovaní jemu určených rozhodnutí a listín relevantných pre konanie. V tomto kontexte bol uvedený postup rozporný s právom na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy SR). Jedným zo znakov právneho štátu v zmysle v čl. 1 Ústavy SR je aj požiadavka na predvídateľnosť postupu rozhodnutí štátnych orgánov a požiadavka na konzistentný, jasný a zrozumiteľný výklad právnych predpisov. Popretím princípov právneho štátu, ako aj záruk spravodlivého procesu, je svojvoľnosť postupu a rozhodnutí štátnych orgánov a z toho prameniaca arbitrárnosť v rozhodovaní. Stav, kedy nie je možnosť predvídať a legitímne očakávať výsledok konaní upravených právom, neakceptovateľne spôsobuje zásah do právnej istoty. Pokiaľ boli žalobcovi v konaní pred žalovaným najskôr doručované listiny a rozhodnutia do vlastných rúk, a od istého momentu, ktorý však nemal podklad v zmene skutkovej či právnej situácie, mu už doručované listiny a rozhodnutia takýmto spôsobom neboli, došlo k situácii, ktorú nemohol žalobca sám predvídať a ktorá mu zároveň sťažila, prakticky znemožnila, účinne uplatňovať v konaní svoje práva a záujmy. Taký stav podľa súdu narúša princípy právnej istoty, nezodpovedá záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti princípov právneho štátu. Žalovaný tým, že nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, neumožnil tomuto žiadne z jeho práv realizovať a teda odoprel žalobcovi možnosť ochrany práv a právom chránených záujmov už len tým, že mu neposkytol žiadnu možnosť vzniesť námietky proti povoleniu stavby v takom rozsahu, ako to urobil v žalobe jej doplneniach. O týchto všetkých námietkach totiž mali v prvom rade rozhodovať správne orgány, t.j. žalovaný v prvom stupni a v prípade využitia riadneho opravného prostriedku po doručení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán. V danom prípade totiž o všetkých námietkach žalobcu ako účastníka správneho konania musia najprv rozhodnúť správne orgány a až následne, v prípade, že žalobca napadne právoplatné druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, s ktorým nebude spokojný, bude toto podliehať na základe jeho žaloby preskúmaniu zákonnosti súdom. Napadnuté rozhodnutia neboli žalobcovi riadnym procesným spôsobom doručené a tento sa o ich vydaní dozvedel, až keď sa informoval na prebiehajúcu stavebnú činnosť. Žaloba bola podaná na krajský súd jednoznačne včas, keďže súd postupuje podľa § 250b ods. 2 O.s.p. len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota 3 roky. V danom prípade sa žalobca účinne domáhal postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. v tejto lehote, ktorá je lehotou objektívnou a ktorá začala plynúť od vydania napadnutého rozhodnutí, t.j. odo dňa 08.10.2010, resp. 27.04.2011. Žalovaný svojim nezákonným postupom odňal právo žalobcovi na spravodlivý proces a preto, keďže so žalobcom ako s účastníkom konania nekonal, sa napadnuté rozhodnutia ani nemohli stať právoplatnými. Rozhodnutia správneho orgánu môžu nadobudnúť právoplatnosť až po riadnom doručení žalobcovi v prípade, ak tento nepodá odvolanie a v prípade, ak ho podá, až právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu. S poukazom na uvedené súd postupoval podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutia žalobcovi a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, pričom žalovaný bez zbytočného odkladu upovedomí súd o tom, ak sa v rámci správneho konania po doručení rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobca proti nemu podá odvolanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom v sume 417,98 eur za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c a §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (05/2013) v sume 130,16 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 eur - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (05/2013) v sume 130,16 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 eur, - Účasť na pojednávaní (02.04.2014) v sume 134,00 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 eur. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 487,98 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, č. účtu: 5036941729/0900. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.