Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/30/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200219 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200219.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: PARASECO, s.r.o., Pri Trati 15/A, 821 06 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Juraj Žucha, Gorkého 3, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100302/1/1239411/2012/885-r zo dňa 22.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.2.2013 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/1239411/2012/885-r zo dňa 22.11.2012, ktorým žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 9102401/5/2177599/2012/Cib zo dňa 13. augusta 2012. Prvostupňovým dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume XXX XXX eur. Uviedol, že žalovaný nedostatočným zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci ukrátil žalobcu na jeho právach. Dňa 9. mája 2008 spoločnosť Columbus Consulting Ltd., Belize podala patentovú prihlášku PCT/IB2008/051870 a jej podaním vzniklo dňa 9.5. 2008 právo prednosti z medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/IB2008/051870. Dňa 2. decembra 2008 bola podpísaná zmluva o prevode práva prednosti z medzinárodnej patentovej prihlášky medzi prevodcom Columbus Consulting Ltd., Belize a nadobúdateľom HUN SERVIS, s.r.o.. Dňa 17. marca 2009 bola podpísaná zmluva o prevode práva prednosti z medzinárodnej patentovej prihlášky medzi prevodcom HUN SERVIS, s.r.o. žalobcom ako nadobúdateľom, na základe ktorej vzniklo zdaniteľné plnenie. Predmetom tejto zmluvy bol prevod práv týkajúcich sa vynálezu „Systém rýchleho a bezpečného prenosu a spracovania dátových správ s komunikačným terminálom a spôsob uskutočňovania bezpečného prenosu dátových správ" a to konkrétne práv týkajúcich sa podanej patentovej prihlášky na tento vynález. Súčasťou tejto dohody bolo aj postúpenie práv z Rámcovej zmluvy o využívaní systému Paytec na uskutočnenie bezhotovostného platobného styku uzatvorenej Caxias do Sul, Brazília dňa 10. septembra 2008. Namietal, že spoločnosť HUN SERVIS, s.r.o. ako majiteľ práva prednosti ešte pred uzatvorením zmluvy so žalobcom podpísanej dňa 17. marca 2009 kontaktoval znaleckú spoločnosť PP CONSULT za účelom vyčíslenia všeobecnej hodnoty odčerpateľných zdrojov spoločnosti Columbus Consulting Ltd., vyplývajúcich z uzatvorenej Rámcovej zmluvy zo dňa 10. septembra 2008. Ku dňu podpisu predmetnej zmluvy zo dňa 17. marca 2009 medzi HUN SERVIS, s.r.o. a žalobcom už obidve zmluvné strany mali vedomosť o odbornom stanovisku číslo 17/2009 a o výške odčerpateľných zdrojov. Do zmluvy o prevode práva prednosti zo dňa 17. marca 2009 bola zahrnutá aj príloha číslo 1, znalecký posudok, respektíve odborné stanovisko. Druhý znalecký posudok číslo 11/2009 zo dňa 8. októbra 2009 a jeho doplnenie č. 1 zo dňa 19. novembra 2009 bol urobený na žiadosť správcu dane, pretože správca dane spochybňoval v rámci daňového konania relevantnosť odborného stanoviska č. 17/2009, a preto nebol podkladom pre uzatvorenie zmluvy o prevode práva prednosti medzi HUN SERVIS, s.r.o. a žalobcom. Žalobca vedel čo kupuje, mal jasný podnikateľský zámer, ktorý chcel zrealizovať. Žalovaný relevantne nespochybnil vznik zdaniteľného plnenia, subjektívne a účelovo si vysvetlil postoj žalobcu k predmetnej kúpe ako jeho nevedomosť. Po celý čas daňového konania správca dane spochybňoval dôkazy predložené žalobcom a nemal záujem pravdivo vyhodnotiť tieto dôkazy. Žalovaný vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, ako aj svedkov vytrhuje z kontextu, najmä čo sa týka vyjadrenia „Kto opravoval faktúru?" a „Čo všetko Ladislav Fekete vedel alebo nevedel o systéme Paytec?". Poukázal, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH, spoločnosť HUN SERVIS, s.r.o. dodala žalobcovi službu, ktorá je predmetom dane, za protihodnotu v tuzemsku. Službou sa rozumie aj prevod práv k nehnuteľnému majetku. Nehnuteľný majetok - právo prednosti vzniklo dňa 9. mája 2008. HUN SERVIS, s.r.o. nadobudol právo prednosti z medzinárodnej patentovej prihlášky dňa 2. decembra 2008. Právo prednosti bolo prevedené na žalobcu zmluvou zo dňa 17. marca 2009 a bola vystavená faktúra číslo 290100003 zo dňa 2. apríla 2009. Vznikla daňová povinnosť. Žalobca pri kúpe predmetného práva prednosti nemal žiadne pochybnosti o platnosti Rámcovej zmluvy zo dňa 10. septembra 2008, nebol si vedomý, že by mala byť sfalšovaná. Kúpou predmetného práva prednosti a s tým súvisiacich ďalších práv a povinností vznikol žalobcovi nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške XXX XXX eur v zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona o DPH. Právo prednosti, ktoré bolo predmetom zmluvy medzi žalobcom a HUN SERVIS, s.r.o. vzniklo a bolo predané v súlade so zákonom a dohodou zmluvných strán. V čase prevodu práva prednosti na žalobcu bola platná a účinná Rámcová zmluva zo dňa 10. septembra 2008. Žalovaný nechcel pripustiť tento fakt, účelovo vyhodnotil dôkazy tak, že zdaniteľné plnenie nevzniklo. Podľa žalobcu žalovaný porušil základné daňové zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady materiálnej pravdy a ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V rozpore s predloženými dôkazmi, vyjadreniami svedkov spochybnil dotknuté zmluvné vzťahy, ktoré nikto z účastníkov nespochybňuje. Vykonanie dokazovania žalovaným bolo absolútnym porušením zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady zákonnosti a materiálnej pravdy, pretože žalovaný vykonal selektívny účelový výber dôkazov. Žalovaný tiež nesprávne právne posúdil vec, nakoľko došlo k zdaniteľnému plneniu, t. j. k platnému uzavretiu zmluvy o prevode práva prednosti z medzinárodnej prihlášky medzi spoločnosťami HUN SERVIS, s.r.o. Šuľany a žalobcom, dňa 9. mája 2008 vzniklo právo prednosti z medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/IB2008/051870a nastali zákonné podmienky na nadmerný odpočet dane. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.3.2013 ju navrhol zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 290100003 vystavenej spoločnosťou HUN SERVIS, s.r.o., pretože žalobca nepreukázal, že dodávateľovi HUN SERVIS, s.r.o. vznikla 2. apríla 2009 daňová povinnosť dodaním služby, a preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. Krajský súd v Bratislave rozsudkom číslo 2S 357/10-103 zrušil rozhodnutie žalovaného číslo I/222/15837-1000444/2010/992895-r zo dňa 23.09.2010, aj rozhodnutie daňového úradu číslo 600/232/126409/10/Rok zo dňa 14.06.2010 s odôvodnením, že daňový orgán rozhodol vo veci predčasne, keď nepočkal na žiadanú informáciu z Brazílie. K žalobným dôvodom uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol, ktoré relevantné dôkazy predložené správcovi dane neboli riadne vykonané v zmysle zásady materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov. V súvislosti s cenou za predaj práva prednosti žalovaný poukázal na zmluvu o prevode práva prednosti z medzinárodnej prihlášky zo dňa 17. marca 2009 . V bode 2. 2 tejto zmluvy je uvedené: „na základe objednávky prevodcu zo dňa 4. mája 2009 bol vypracovaný odborno - znalecký posudok číslo 17/2009 znaleckou organizáciou PP Consult a.s., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako príloha číslo 1". V bode 7.7 je tiež uvedené, že posudok 17/2009 je prílohou číslo 1 k zmluve. Vo vyjadrení znaleckej organizácie bolo uvedené, že znalecká organizácia nenesie zodpovednosť za prípadnú nesprávnosť záverov uvedených v odbornom stanovisku, ak boli spôsobené v dôsledku nesprávnosti údajov, alebo predpokladov uvedených v dodaných podkladoch a to najmä v prehlásení zo dňa 24. marca 2009“. Aj v posudku je uvedené predmetné prehlásenie zo dňa 24. marca 2009 medzi dokladmi, z ktorých znalecká organizácia vychádzala. Zmluvné strany preto dňa 17. marca 2009 nemohli mať vedomosť o odbornom stanovisku číslo 17/2009, ani o výške odčerpateľných zdrojov, keď dôležitý podklad na vypracovanie stanoviska bol zo dňa 24. marca 2009. Preto vyjadrenie žalobcu, že zmluvné strany vedeli 17.3.2009 tieto informácie, bolo nepravdivé. Znalecký posudok bol podľa preberacieho protokolu, aj vyjadrenia zástupcu znaleckej organizácie odovzdaný zástupcovi HUN SERVIS, s.r.o., JUDr. Žuchovi dňa 16.6.2009. Konateľ HUN SERVIS, s.r.o., k podnikateľskému zámeru s kúpeným patentom sa do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22. júla 2009 vyjadril, že patent spoločnosť kúpila z dôvodu, že v tom niečo videl, dobrý obchod, má to budúcnosť. Preto nejde o domnienky správcu dane, ale o fakty uvedené p. Fekete, ktorý svoju výpoveď podpísal. Nesprávne faktúrovaný predmet dane, prípadne chybu v písaní v texte faktúry nenamietal. Pán Q. bol a je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HUN SERVIS, s.r.o.. Jediným spoločníkom a konateľom žalobcu bola V.. H., ktorá dňa 31. augusta 2009 bola oboznámená s tým, že podľa zistení, patent nebol udelený a podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zobrala uvedenú informáciu na vedomie, chybu v písaní nenamietala. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že obidve spoločnosti ako platitelia DPH deklarovali zdaniteľný obchod s patentom a nemali o fakturovanom predmete činnosti základné vedomosti, aj keď patent bol fakturovaný vo vysokej sume. Neobstojí preto tvrdenie, že pán Fekete nemá právne vzdelanie a pre laika je ťažké rozoznať patent a právo prednosti z patentu. Čo sa týka opravy faktúry, žalovaný poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18. mája 2011 a 5. marca 2012, opravu faktúry vykonal žalobca. Takéto konanie žalobcu odporuje § 71 ods. 1 zákona DPH, ktoré stanovuje, že pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku je povinný vyhotoviť dodávateľ faktúru. Ustanovenie § 75 ods. 4 zákona o DPH uvádza, že za správnosť údajov vo faktúre zodpovedá dodávateľ a § 75 ods. 7 zákona o DPH stanovuje, že každý doklad, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru a vzťahuje sa na ňu, sa považuje za faktúru a okrem povinných údajov musí obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry. Bolo preukázané vyjadreniami žalobcu, respektíve jeho splnomocneného zástupcu, že opravu faktúry nevykonal dodávateľ, ale samotný žalobca. Žalobca deklaroval, že daný vynález, na ktorý má právo prednosti na základe zaregistrovanej medzinárodnej prihlášky bude použitý v Brazílii. Z odpovede brazílskej daňovej správy vyplynulo, že rámcová zmluva údajne podpísaná spoločnosťami Servicred a Columbus Consulting Ltd. musela byť zmluva podľa stanoviska brazílskej daňovej správy pravdepodobne sfalšovaná. Podľa žalovaného v konaní bolo preukázané, že žalobca nenadobudol predmet dane deklarovaný faktúrou číslo 290100003 v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Fakturovaná cena bola neodôvodnene vo vysokej sume a žalobca jej úhradu nepreukázal, aj keď bol vyzvaný správcom dane. Na žalobcu nebol prevedený patent a ani právo prednosti, teda dňa 2. apríla 2009 nevznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dňom dodania služby III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: 1100302/1/1239411/2012/885-r zo dňa 22.11.2012, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 9102401/5/2177599/2012/Cib zo dňa 13. augusta 2012. Prvostupňovým dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume XXX XXX eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava I vykonal u žalobcu daňovú kontrolu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za apríl 2009 o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 600/322/91914/2010/Cib zo dňa 30.4.2010, ktorý bol prerokovaný 8.6.2010. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XXX XXX eur z dodávateľskej faktúry č. 290100003, dátum daňovej povinnosti a vyhotovenia faktúry dňa 2.4.2009, dodávateľ HUN SERVIS, s.r.o. za predaj patentu v počte 1 kus. Ku kontrole bol apredložená Zmluva o prevode práva prednosti z medzinárodnej prihlášky PCT/IB2008/051870 zo dňa 17. marca 2009 uzatvorená medzi prevodcom HUN SERVIS, s.r.o. a žalobcom ako nadobúdateľom. Pedmetom zmluvy je odplatný prevod práva prednosti z patentovej prihlášky PCT/IB2008/051870 a nadobúdateľ sa zaväzuje za prevod zapltiť odmenu. Daň z faktúry v sume XXX XXX eur bola uvedená v evidencii DPH za apríl 2009 a podľa fotokópie z bankového výpisu žalobca čiastočne uhradil faktúru v sume XX XXX eur dňa 1.7.2009. V bode 2. 2 zmluvy o prevode práva prednosti z medzinárodnej prihlášky PCT/IB2008/051870 zo dňa 17. marca 2009 je uvedené: „na základe objednávky prevodcu zo dňa 4. mája 2009 bol vypracovaný odborno - znalecký posudok číslo 17/2009 znaleckou organizáciou PP Consult a.s., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako príloha číslo 1". V bode 7.7 je tiež uvedené, že posudok 17/2009 je prílohou číslo 1 k zmluve. Posudok bol podľa preberacieho protokolu odovzdaný , aj vyjadrenia zástupcu znaleckej organizácie odovzdaný zástupcovi HUN SERVIS, s.r.o., JUDr. Žuchovi dňa 19.6.2009. V priebehu daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že fakturovaný patent na vynález „Systém rýchleho a bezpečného prenosu a spracovania dátových správ s komunikačným terminálom a spôsob uskutočňovania bezpečného prenosu dátových správ" nebol dňa 2.4.2009 udelený, kedy je vznik daňovej povinnosti uvedený na faktúre, teda podľa správcu dane dodávateľovi HUN SERVIS, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zák. o DPH a nadväzne žalobca ako platiteľ DPH nemá právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zák. o DPH. Konateľka žalobcu V. bola dňa 31. augusta 2009 oboznámená s touto skutočnosťou, uvedenú informáciu zobrala na vedomie, nepodala žiadne vyjadrenie. Žalobca deklaroval, že daný vynález, na ktorý má právo prednosti na základe zaregistrovanej medzinárodnej prihlášky bude použitý v Brazílii. Z odpovede brazílskej daňovej správy vyplynulo, že rámcová zmluva údajne podpísaná spoločnosťami Servicred a Columbus Consulting Ltd.ukazuje silné známky toho, že bola sfalšovaná, a že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že zmluva bola naozaj uzatvorená. Dôvodom, ktorý brazílsku daňovú správu viedol k uvedenému vyjadreniu bola zlá kvalita použitého portugalského jazyka v predmetnej zmluve, nereálnosť zámeru inštalovať určený počet terminálov, nesprávne umiestnené údajné podpisy pána Q. a C., ktorí boli v tom čase riaditeľmi spoločnosti Servicred, ktoré ale nie sú ich podpismi. Pečiatka spoločnosti Servicred použitá na rámcovej zmluve podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti Servicred nikdy neexistovala, boli zaslané vzorové skutočné pečiatky spoločnosti Servicred a nesprávne kontaktné telefónne číslo p. Q. uvedené v rámcovej zmluve. Brazílska strana predloženú rámcovú zmluvu nikdy nepodpísala, a keďže sa na zmluve nachádzajú nejaké podpisy, ktoré nie sú podpismi zástupcov brazílskej spoločnosti, musela byť zmluva podľa stanoviska brazílskej daňovej správy pravdepodobne sfalšovaná. Na základe zistenéh skutkového stavu dodatočným platobným výmerom číslo 9102401/5/2177599/2012/Cib zo dňa 13. augusta 2012 Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume XXX XXX eur. Na základe odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100302/1/1239411/2012/885-r zo dňa 22.11.2012, podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov; správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 15 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Podľa § 15 ods. 5 písm. f) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, Podľa § 15 ods. 6 písm. d) a e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústné alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 165 ods. 2 a 5 zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zák. o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava I vykonal u žalobcu daňovú kontrolu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za apríl 2009 o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 600/322/91914/2010/Cib zo dňa 30.4.2010, ktorý bol prerokovaný 8.6.2010. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XXX XXX eur z dodávateľskej faktúry č. 290100003, dátum daňovej povinnosti a vyhotovenia faktúry dňa 2.4.2009, dodávateľ HUN SERVIS, s.r.o. za predaj patentu v počte 1 kus. Ku kontrole bola predložená Zmluva o prevode práva prednosti z medzinárodnej prihlášky PCT/IB2008/051870 zo dňa 17. marca 2009 uzatvorená medzi prevodcom HUN SERVIS, s.r.o. a žalobcom ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol odplatný prevod práva prednosti z patentovej prihlášky PCT/IB2008/051870 za ktorý sa nadobúdateľ zaviazal zapltiť odmenu. Daň z faktúry v sume XXX XXX eur bola uvedená v evidencii DPH za apríl 2009 a podľa fotokópie z bankového výpisu žalobca čiastočne uhradil faktúru v sume XX XXX eur dňa 1.7.2009. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca prvostupňovým rozhodnutím nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za apríl 2009 v sume XXX. XXX eur, pretože žalobca nemá nárok na odpočítanie dane. Správca dane mal kontrolou a ďalším konaním preukázané, že dodávateľovi HUN SERVIS, s.r.o. nevznikla dňa 2.4.2009 daňová povinnosť dodaním služby podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH, preto platiteľ - žalobca nemá právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 (nemal k dispozícii faktúru vyhotovenú platiteľom dane podľa § 71 zák. o DPH) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH z faktúry 290100003. V konaní bolo preukázané, že žalobca nenadobudol predmet dane deklarovaný faktúrou číslo 290100003 v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Žalobcom predložené písomnosti a zmluvy boli vyhotovené za účelom deklarovania nadobudnutia služby a jej následného použitia na podnikanie v 3. štáte. Podľa výsledkov šetrení a vyjadrení bolo preukázané, že žalobcom deklarované vykonávanie ekonomickej činnosti sa nepotvrdilo, zdaniteľné obchody neboli reálne vykonané tak, ako tvrdil predložením dokladov. Zisteniami neboli potvrdené vyjadrenia žalobcu a predložené doklady. Fakturovaná cena bola neodôvodnene vo vysokej sume a žalobca jej úhradu nepreukázal, aj keď bol vyzvaný správcom dane. Na žalobcu nebol prevedený patent a ani právo prednosti, teda dňa 2. apríla 2009 nevznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dňom dodania služby, žalobca nenadobudol predmet dane. Podľa názoru súdu žalobca nenaplnil svoju dôkaznú povinnosť, že došlo k zdaniteľnému plneniu - teda k dodaniu služby dňa 2. apríla 2009 tak, ako je uvedené na faktúre číslo 290100003. Krajský súd konštatuje, že na preukázanie svojich tvrdení musí daňový subjekt vynaložiť aktivitu, aby vierohodnosť a správnosť svojich tvrdení správcovi dane dostatočne preukázal. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a dôkazných prostriedkov, ale žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Výpoveďami svedkov sa preukázali dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že platiteľom deklarované vyjadrenia o využití vynálezu v Brazílii, budúce vysoké výnosy z jeho použitia, ani realizácia skúšobnej prevádzky, ani pilotmi projekt sa nepreukázali a nepotvrdili, čo bolo uvedené aj v odpovedi z Brazílie. Tieto informácie vedel žalobca už počas vykonávania kontroly a napriek tomu splnomocnený zástupca po celý čas deklaroval budúce vysoké výnosy Brazílii. Budúce obchody v 3. štáte, ktoré deklaroval žalobca predložením dokladov, zmlúv so zahraničným odberateľom a vyjadreniami sa nepotvrdili. O patentovej prihláške nie je vedené konanie, predmetná prihláška bola vzatá späť dňa 10. júna 2011, čo bolo publikované dňa 13. júla 2011. Túto informáciu žalobca správcovi dane neoznámil ani JUDr. Žucha, ktorý vypovedal v konaní ako svedok a zúčastnil sa ako splnomocnený zástupca platiteľa aj výpovede svedka pána K. dňa 22. júna 2012. Podľa názoru súdu žalovaný neporušil základné daňové zásady voľného hodnotenia dôkazov ani Ústavu Slovenskej republiky, nestotožnil sa ani s tvrdením, že správne orgány selektovali dôkazy. Podľa zistení z daňového informačného systému, žalobca podľa daňových priznaní na DPH neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody. Od augusta 2010 podával negatívne daňové priznania na DPH, ani na výzvu správcu dane nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti. Správca dane spísal úradný záznam dňa 28. júna 2012 z miestneho zisťovania vykonaného v novom sídle platiteľa na adrese: Pri trati 15/A Bratislava, označenie názvu platiteľa sa nenachádzalo na zvončeku ani na budove a osoba, ktorá stráži budovu uviedla, že o spoločnosti PARASECO s.r.o. nepočula. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.