KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava21. 10. 2014plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/34/2013 z 21. 10. 2014

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2014, sp. zn. 2S/34/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200261.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200261
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200261.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne 1/: B.. O. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, K., a žalobkyne X/: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, K., obe
zastúpené: LEGAL ADVISORS SK, s.r.o., Klariská 14, Bratislava, JUDr. Janette Prétiová, advokát a
konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Ružová dolina 27,
Bratislava, za účasti: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, zastúpená: Sedlačko & Partners,
s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, JUDr. František Sedlačko, advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-290/2012 zo dňa 29.11.2012,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej
len žalovaný) č. X-290/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorým žalovaný podľa § 30 ods. 1 písm. g/ zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a § 59 ods. 5 zák. č. 162/1995 Zb. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny
zákon) zastavil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte začaté na návrh žalobkýň, týkajúce sa
výmazu poznámky - „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom OTP Banka Slovensko,
a.s., IČO: 313 189 16, na byt č. XX-DX, X.p., vchod Q. X F, formou dobrovoľnej dražby, P-XXXX/XX“ a
výmazu záložného práva - „Záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 313 189 16,
na rozostavanú stavbu, Polyfunkčný dom - Agátová, na pozemku parc. č. XXXX/XX, podľa V- XXXXX/
XX zo dňa 10.07.2007- Vz XXXX/XX“, zapísané pre nehnuteľnosť - byt č. XX-DX, na 6.p., vchod Q. X/
F, s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti XXXX/
XXXXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavený na pozemku registra „C“ parc.č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vedený na liste vlastníctva č. XXXX k.ú.
Dúbravka v prospech :B.O.S. Slovakia, a.s., IČO: 358 108 07 v celosti.

Žalobkyne v žalobe tvrdili, že napadnuté rozhodnutie i postup správneho orgánu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je v rozpore s § 151d ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore s § 39 ods.
3, 59 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona. Vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko správny orgán považuje rozostavanú stavbu a byt za rovnaké veci v právnom
zmysle a bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia uvádza, že „údaje katastra nehnuteľností sú v súlade
s listinami predloženými na zápis do katastra nehnuteľností“. Rozostavanú stavbu a byt posudzuje
nielen ako totožný predmet vlastníckeho práva, ale aj ako totožný záloh, na ktorý sa zriaďuje záložné



právo. Opomína skutočnosť, že ak bolo zriadené záložné právo k rozostavanej stavbe, nemohlo byť
súčasne zriadené aj k bytom a nebytovým priestorom, ktoré mali z takejto rozostavanej stavby v
budúcnosti vzniknúť ako samostatné predmety vecných práv. Napriek tomu, že správny orgán zapísal
do katastra nehnuteľností záložné právo k rozostavanej stavbe, naďalej eviduje oznámenie o začatí
výkonu záložného práva k bytu, čo je podľa žalobkýň v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami
Katastrálneho zákona aj Občianskeho zákonníka, nakoľko nemožno začať s výkonom záložného práva,
ktoré nie je riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti a teda neexistuje. Žalobkyne poukázali na to,
že akýkoľvek výkon záložného práva k bytu je v rozpore s predbežným opatrením, ktoré vydal dňa
05.11.2012 Okresný súd Bratislava IV pod sp. zn. 6C/273/2012 (potvrdené Krajským súdom v Bratislave
uznesením zo dňa 28.12.2012 sp. zn. 5Co/637/2012), ktorým bolo spoločnosti OTP Banka Slovensko,
a.s. ako záložnému veriteľovi zakázané začatie a realizovanie výkonu záložného práva k predmetnému
bytu.

Žalobkyne namietali, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je v
rozpore s obsahom spisov, nakoľko zmluvou o zriadení záložného práva k rozostavanej stavbe uzavretou
dňa 04.07.2007 medzi spoločnosťou B.O.S. Slovakia, a.s. a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s.
bolo zriadené záložné právo v prospech banky iba k rozostavaným stavbám, a to aj napriek zákonnej
možnosti zmluvne zriadiť záložné právo k budúcim veciam, konkrétne k bytom a nebytovým priestorom,
ktoré mali vzniknúť v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako
samostatné predmety občianskoprávnych vzťahov, t.j. ako veci v právnom zmysle, ktoré sú odlišné
od budovy, v ktorej sa byt alebo nebytový priestor ako stavebno-technická súčasť budovy nachádza.
Správny orgán mal na základe vyššie uvedených skutočností a na základe obsahu administratívneho
spisu dôjsť podľa žalobkýň k zisteniam, že

- záložná zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by zriaďovalo záložné právo k bytu č. 15-D3 na 6.
nadzemnom podlaží polyfunkčného domu D, blok D3 - Q. 7F v Bratislave na Q. ulici, ani k iným bytom,
či nebytovým priestorom; že na základe záložnej zmluvy nie je možné rozširovať predmet zálohu, ktorý
bol definovaný ako rozostavaná stavba;

- žalobkyne neboli nikdy vlastníčkami rozostavanej stavby a teda nevstúpili do práv a povinností záložcu
- spoločnosti B.O.S. Slovakia. a.s.;

- rozostavanú stavbu nemožno ako samostatnú vec v právnom zmysle zamieňať s bytom alebo
nebytovým priestorom;

- zo záložnej zmluvy nie je možné identifikovať výšku pohľadávky a už vôbec nie výšku pohľadávky na
predmetný byt, pričom ak výška pohľadávky nie je určiteľná, je záložná zmluva neplatná.

Žalobkyne uviedli, že správny orgán i naďalej nezákonne podmieňuje vklad vlastníckeho práva žalobkýň
k predmetnému bytu súhlasom OTP Banky Slovensko, a.s., čím vážnym spôsobom zasahuje do ich
vlastníckych práv, nakoľko OTP Banka Slovensko, a.s. nie je záložným veriteľom vo vzťahu k tomuto
bytu.

Žalobkyne tiež namietali, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie a odvoláva
sa na neexistujúcu zmluvu o prevode rozostavaného bytu, evidovanú pod číslom konania V-14065/08
a preto je nezrozumiteľné. Nezákonný postup žalovaného tiež podľa ich názoru narúša princíp právnej
istoty a tým aj ich práva.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že platnosť či prípadnú nezákonnosť zápisu
vlastníckych práv správa katastra v konaní o oprave chyby nie je oprávnená skúmať. Odborná právna
teória a judikatúra súdov potvrdzuje, že konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb,
teda chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra. Z celkovej povahy inštitútu
opravy údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na riešenie
sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam, ani na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, či
preskúmavaniu zákonnosti zápisov, nakoľko na to slúžia iné právne prostriedky.



Navrhovaná oprava, ktorej podstatou je zrušenie zápisu záložného práva a poznámky, pričom žiadateľ
nedokladuje inú listinu, na základe ktorej by sa malo zrušiť právo k nehnuteľnosti, nie je založená na
rozpore zápisu s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov
katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je podľa žalovaného napríklad
určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie vlastníckych sporov k
nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu a nie je žiadnou právnou úpravou zverené správnemu orgánu
(rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3Sž-o-KS 109/2006).

Správa katastra na základe vykonaného prešetrenia údajov katastra týkajúcich sa nehnuteľností, ktoré
boli predmetom podaného návrhu, zistila, že žalobkyne podali dňa 26.10.2012 na Okresnom súde
Bratislava IV návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zákazu začatia realizácie záložného
práva, pričom konanie sa vedie pod sp. zn. 6C/273/2012. Na základe tohto zistenia správny orgán podľa
§ 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku zastavil konanie o oprave, nakoľko v predmetnej veci bolo
začaté konanie na príslušnom súde.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správa katastra uviedla, že údaje katastra nehnuteľností sú v
súlade s listinami predloženými na zápis. Spomenula tiež zmeny, na základe ktorých došlo k zápisu
nehnuteľností (rozostavaných bytov) do katastra listinou prijatou pod číslom V-14065/08, keď vlastník
odpredával jeden rozostavaný byt v predmetnej stavbe, pričom zápisom tejto listiny bola rozostavaná
stavba rozpísaná na jednotlivé rozostavané byty a nebytové priestory.

Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že postup správnych orgánov i závery napadnutého
rozhodnutia boli v medziach zákona.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti žalobkýň zo
dňa 31.10.2012, doplnenej podaním zo dňa 14.12.2012, sa na bývalej Správe katastra pre hl. m.
SR Bratislavu začalo konanie o opravu chýb v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/
Katastrálneho zákona, ktorou sa žalobkyne domáhali výmazu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva k vyššie označenému bytu veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. a zápisu o záložnom práve k
bytu v prospech OTP Banka Slovensko, a.s. z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. Dúbravka. Dôvody žiadosti
o opravu chýb sa zhodujú s vyššie opísaným obsahom žaloby.

Správa katastra pre hl. m. SR Bratislavu rozhodnutím č. X-290/2012 zo dňa 29.11.2012 konanie
o oprave chyby v katastrálnom operáte zastavila podľa § 30 ods. 1 písm. g/ správneho poriadku
a § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona s odôvodnením, že zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. 2500/06/360-ZZ-06 prijatou pod číslom konania V-XXXX/XX bolo zriadené záložné
právo na rozostavané stavby postavené na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX,
č. XXXX/XX v k.ú. V. pre stavebníka B.O.S. Slovakia, a.s. v celosti podľa stavebného povolenia č.
D-2005-04/12366-1553/G/3/Ry v prospech OTP Banka Slovensko a.s.. Na základe zmluvy o prevode
rozostavaného bytu prijatej pod č.k. V-14065/08 bola rozostavaná stavba postavená na pozemku parc. č.
XXXX/XX rozpísaná na rozostavané byty a rozostavané nebytové priestory. Dňa 27.07.2012 bolo správe
katastra doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s.
na byt č. XX-DX na X.p., vchod Q. XF, formou dobrovoľnej dražby. S poukazom na § 3 ods .XX, 16
Katastrálneho zákona, ďalej na § 21 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny
zákon a na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona správa katastra konštatovala, že
údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s listinami predloženými na zápis do katastra nehnuteľností.
Uviedla, že žalobkyne dňa 26.10.2012 podali na Okresnom súde Bratislava IV návrh na nariadenie



predbežného opatrenia vo veci zákazu začatia realizácie záložného práva (sp. zn. 6C/273/2012). Ďalej
citovala ustanovenie § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie
zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak
a na záver uviedla, že po ukončení katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vykoná
v zmysle § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona zápis poznámky o začatí konania o vydanie predbežného
opatrenia vo veci zákazu začatia a realizácie záložného práva k predmetnému bytu.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Podľa § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na
ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni
rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné
usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Podľa ods. 16 rozostavaný byt alebo rozostavaný
nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením
na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni
rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

Podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu

a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,

b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené
hranice pozemkov,

c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností
sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa
katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od
doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Podľa ods. 4 oprava chýb v katastrálnom operáte nemá
vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods.
1 písm. a) a § 78 ods. 1. Podľa ods. 5 na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.

Podľa § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním
návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

V konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte správa katastra posudzuje súlad údajov zapísaných na
liste vlastníctva, či tieto zodpovedajú verejným alebo iným listinám, na základe ktorých boli tieto údaje
do katastra nehnuteľností zapísané, alebo s výsledkami prešetrovania zmien či s výsledkami revízie
údajov katastra. V opravnom konaní správa katastra nemá oprávnenie rozhodovať o súkromnoprávnych
vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov konania, nahrádzať rozsudky civilných súdov vo veci
určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, či robiť si úsudok k zmene alebo zániku
vlastníckeho práva.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobkyne videli nesúlad namietaných údajov týkajúcich sa záložného
práva k predmetnému bytu v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. na príslušnom liste vlastníctva s



listinami predloženými na zápis do katastra nehnuteľností v tom, že záložnou zmluvou zo dňa 04.07.2007
zriadil stavebník - B.O.S. Slovakia, a.s. záložné právo v prospech záložného veriteľa OTP Banka
Slovensko, a.s. k rozostavaným stavbám na vyššie označených pozemkoch v katastrálnom území
Dúbravka, nie však k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, ktoré mali neskôr v procese výstavby
vzniknúť. Žalobkyne preto tvrdili, že záložné právo k trojizbovému bytu č. 15-D3 na 6. nadzemnom
podlaží polyfunkčného domu D, blok D3 - Q. 3, 7F v K. podľa práva nikdy nevzniklo, príslušný súd
právoplatným predbežným opatrením zakázal jeho realizáciu a preto je údaj o jeho existencii ako aj
oznámenie o začatí jeho výkonu na liste vlastníctva nesprávny, priečiaci sa listinám predloženým na
zápis do katastra nehnuteľnosti.

Zo zápisov na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. V. vyplýva, že pod č. V-XXXXX/XX bola do
katastra zapísaná listina, na základe ktorej vlastník bytového domu predal jeden rozostavaný byt v
predmetnej stavbe, v dôsledku čoho bola rozostavaná stavba rozpísaná na jednotlivé rozostavané byty
a nebytové priestory. Táto zmena údajov na liste vlastníctva bola vykonaná pod č. XXXX/XX. Evidenciu
rozostavaných bytov a nebytových priestorov v katastri nehnuteľností Katastrálny zákon pripúšťa za
predpokladu, že sa nachádzajú v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je
uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Rozpísanie rozostavanej stavby na jednotlivé
byty a nebytové priestory v súvislosti s predajom prvého bytu v založenej rozostavanej stavbe preto
možno považovať za súladné so zákonom.

Právna prax potvrdzuje aj zákonnosť prechodu záložného práva z bytového domu alebo budovy na
jednotlivé byty a nebytové priestory ako samostatné veci v právnom zmysle. V takom prípade totiž
dochádza k transformácii záložného práva, ktoré vo vzťahu k stavbe zaniká a prechádza na všetky byty
a nebytové priestory v stavbe, ktoré vznikli jej reálnym rozdelením. Práve otázka zákonnosti prechodu
záložného práva z rozostavanej stavby na jednotlivé byty a nebytové priestory (vrátane bytu, na ktorý si
uplatňujú práva žalobkyne) bola pre posúdenie veci kľúčová. Krajský súd je toho názoru, že túto otázku
vyriešil orgán správy katastra správne, keď konštatoval, že namietané údaje katastra nehnuteľností sú v
súlade s listinami predloženými na zápis do katastra. Záložné právo veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s.
aj k rozostavanej stavbe bytového domu na vyššie označených pozemkoch v k.ú. Dúbravka bolo riadne
vložené do katastra nehnuteľností a vyznačené na list vlastníctva, pričom po rozdelení rozostavanej
stavby na jednotlivé byty a nebytové priestory sa týmto spôsobom transformovalo i záložné právo. Údaje
o existencii záložného práva k predmetnému bytu v prospech pribratého účastníka na liste vlastníctva
preto zodpovedajú príslušným listinám. K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave i v rozsudku
č.k. 8Co 368/2013-253, ktorý vychádzal z obdobných skutkových i právnych okolností.

Krajský súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že hoci bývalá Správa katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu dospela k správnemu záveru, že údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s listinami
predloženými na zápis, rozhodla napadnutým rozhodnutím o zastavení konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte podľa § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku, keď zistila, že v súvisiacom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6C/273/2012 bolo nariadené predbežné opatrenie
vo veci zákazu začatia a realizácie záložného práva. S týmto záverom sa Krajský súd v Bratislave
nemôže stotožniť, nakoľko konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV sa netýka opravy chyby v
katastrálnom operáte, teda súladu zápisu na príslušnom liste vlastníctva so stavom vyplývajúcim z listín
predložených na zápis, ale samotnej existencie záložného práva veriteľa k predmetnej nehnuteľnosti. Do
skončenia uvedeného konania bolo veriteľovi zakázané realizovať výkon záložného práva. So zreteľom
na vyššie spomenutý rámec konania o oprave chýb je zrejmé, že výsledok civilného konania o určovacej
žalobe sa nepremietne do zápisu na liste vlastníctva prostredníctvom opravy chyby v katastrálnom
operáte v zmysle § 59 Katastrálneho zákona, ale v záznamovom konaní podľa § 34 a nasl. tohto zákona.
Predmetné súdne konanie preto nemá na konanie o oprave chýb prakticky žiaden dopad. Okrem toho
ustanovenie § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku primárne rieši situáciu, keď účastník správneho
konania podá návrh na obnovu právoplatne skončeného správneho konania a zároveň aj žalobu proti
rozhodnutiu správneho orgánu na správny súd. Aplikácia uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci
preto nebola správna.



Keďže žalobkyne zákonnosť záveru o zastavení konania so zreteľom na prebiehajúce konanie pred
Okresným súdom Bratislava IV vedené pod sp. zn. 6C/273/2012 v žalobe nenamietali, bol krajský súd
oprávnený preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia len z tých hľadísk, ktoré boli uplatnené v
žalobe, teda v medziach žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p., § 250j ods. 1 O.s.p.). Dispozičná
zásada, ktorá limituje preskúmavaciu právomoc správneho súdu, totiž vyžaduje, aby žalobca v žalobe
vymedzil, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie preskúmať. Správny súd
zásadne nie je oprávnený tieto limity prekročiť.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutie bolo z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom a žalobné námietky
neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobkyne vo veci úspech nemali a žalovanému ani pribratému účastníkovi právo
na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje