Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/40/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200297 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200297.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: W.. B. Y., Z. J.. XXX, XXX XX Z. proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina (predtým Ministerstvo vnútra SR, odbor priestupkov a sekcie verejnej správy, Drieňová 22, Bratislava) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1 č. SVS-OP1-2013/001017/TDL zo dňa 18.1.2013, č. 2 č. SVS- OP1-2012/027485/TDL zo dňa 21.12.2012, č. 3 č. SVS-OP2-2013/001025/TKL zo dňa 24.1.2013 a č. 4 č. SVS-OP2-2013/001049/TKL zo dňa 24.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.2.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, odboru priestupkov a sekcie verejnej správy č. 1 č. SVS-OP1-2013/001017/TDL zo dňa 18.1.2013, č. 2 č. SVS-OP1-2012/027485/TDL zo dňa 21.12.2012, č. 3 č. SVS-OP2-2013/001025/TKL zo dňa 24.1.2013 a č. 4 č. SVS-OP2-2013/001049/TKL zo dňa 24.1.2013. Žalobca v žalobe k rozhodnutiu č. 1 uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že dňa 14.8.2012 bez náležitého ospravedlnenia sa nedostavil na ústne pojednávanie. Podľa jeho tvrdenia bol predvolaný dňa 15.8.2012, čo má dokazovať kópia predvolania, ktoré mu bolo doručené a ktorú predložil správnemu orgánu, ako aj čestné vyhlásenie K. Y., ktorá dané predvolanie videla. Žalobca tvrdí, že chybou prvostupňového správneho orgánu mu bolo doručené predvolanie na ústne pojednávanie na 15.8.2012 a nie na 14.8.2012, čím mu bola znemožnená účasť na ústnom pojednávaní. Obvodný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy, konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa mala dopustiť obvinená W. W., bytom Z. č. XX, K., tým, že dňa 10.3.2012 v čase okolo 20,00 hod. v obci Z. mala uverejniť nepravdivý výrok na verejnej facebookovej webstránke F. Y. : ... „Pozrite sa v spravodaji lepšie na fotky, kde je pán starosta zbitý, na jednej fotke nie je on, ale niekto iný, ale on si myslí, že ľudia sú sprostí a neprídu na to, je to jeden veľký klamár, čo tu pletie kresťanstvo, hrá sa na svätého, veď iba klame, ten spravodaj je plný klamstiev, ako aj to uvítanie novorodeniatok, prečo som aj ja nedostala 70,- €, keď to tak sľuboval, lebo je klamár...!“, na čo W.. B. Y. podal návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti, teda mala inému ublížiť na cti tým, že ho mala uraziť, podľa § 76 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch zastavil, pretože navrhovateľ W.. B. Y. sa nedostavil na ústne pojednávanie dňa 14.8.2012 bez náležitého ospravedlnenia, hoci bol riadne a včas predvolaný. Žalobca k rozhodnutiu č. 2 uviedol, že žalovaný sa mýli, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že výrok T. N., ktorý mal žalobcu uraziť na cti, bol aplikáciou jej práva na slobodu prejavu. Podľa názoru žalobcu išlo v danom prípade o uverejnenie nepravdivého údaja o jeho osobe, ktorého vo významnej miere poškodil v oblasti sociálnych a rodinných vzťahov a profesionálnej cti. Taktiež spochybňuje čestné vyhlásenie poslancov o tom, že mal vysloviť výrok o neschopnosti obecnej rady. Podľa žalobcu sa žalovaný mýli, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v danej veci uviedol, že konaním T. N. nebol naplnený objekt ako obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku. Obvodný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy, konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť obvinená T. N., bytom Z. č. XXX, tým, že dňa 24.2.2012 v čase okolo 23,00 hod. v zasadacej miestnosti Obecného úradu v Z. verejne vyslovila výrok: „Povedal si, že sme neschopná obecná rada. Zasahuješ do kompetencie školy, ako to, že si ho (manžela p. N.) vyhodil z obecného úradu. Nespolupráca s učiteľmi školy, riaditeľom a so všetkými takýmito ľuďmi“, čo malo W.. B. Y. uraziť na cti, čím mala inému ublížiť na cti tým, že ho mala uraziť podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Žalobca v žalobe proti rozhodnutiu č. 3 uvádza, že obvinená R.. M. M. sa dopustila priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Objekt priestupku bol naplnený, nakoľko objektom priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch je usporiadané spolunažívanie osôb žijúcich na jednom mieste a čase. On, ako starosta obce a obvinená, ako kontrolórka obce, sú osobami žijúcimi na danom mieste a čase, preto konanie obvinenej, kvôli nepravdivosti výroku, je narušením jeho práva na usporiadané spolunažívanie v obci. Nechýba ani objektívna stránka ani subjektívna stránka priestupku. Obvinená jasne komisívne konala, konala úmyselne s vedomím, že klame. Obvinená, kvôli jeho predošlým mnohonásobným upozorneniam, si bola vedomá, že ak vysloví jej zákonom nepodložený dojem, tak mu tým uškodí. Navrhovateľ tvrdí, že konaním obvinenej boli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku, a preto žiada, aby obvinená bola postihnutá za svoje konanie. Žalobca tvrdí, že preukázal, že tvrdenie obvinenej poškodilo jeho sociálne, rodinné a pracovné pomery. V spisovom materiáli je doložená smernica, z ktorej je zrejmé, že neobmedzuje kompetencie kontrolóra obce a tiež sú tam čestné prehlásenia žalobcu, že konanie obvinenej ho zásadným spôsobom poškodilo na jeho sociálnych väzbách voči spoluobčanom a jeho pracovné perspektívy a poškodilo aj jeho rodinné vzťahy, pretože jeho 73-ročná matka trpí posmechom spoluobčanov kvôli konaniu obvinenej. Taktiež prvostupňovému správnemu orgánu hovoril, že konanie obvinenej spadá aj do definície skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. c) a d) zákona o priestupkoch a žiadal, aby sa s tou skutočnosťou vysporiadal, čo neurobil. V žalobe k rozhodnutiu č. 4 žalobca uviedol, že takisto ako v predchádzajúcich prípadoch, aj v týchto prípadoch boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť W. Z.. Obvinená do televízie klamala, že žalobca na ňu podal trestné oznámenie, pretože predtým jej povedal, že len postúpil Obvodnému úradu oznámenie o spáchaní priestupku, ktoré urobil W. G.. Obvinená jasne komisívne konala, konala úmyselne s vedomím, že klame. Na základe komisívneho konania obvinenej bol kauzálne spôsobený negatívny následok, poškodenie jeho profesionálnej cti a dôstojnosti medzi občanmi a to všetko na základe zverejnenia nepravdivého údaja obvinenou do TV. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 1.7.2013 uviedol, že preskúmavanými rozhodnutiami nebolo dotknuté právo žalobcu na ochranu osobnosti, života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalovaný potvrdením preskúmavaných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu žalobcovi neodňal právo na ochranu osobnosti súdnou cestou. Žalovaný ďalej uvádza, že považuje právne posúdenie veci za správne, pretože táto vec bola riadne zdokladovaná, prejednaná a na základe všetkých podkladov, ktoré sa nachádzajú v spise. Podľa právneho názoru žalovaného pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu urážkou na cti, je potrebné splniť podmienku a to, že v prípade priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch platí pravidlo, že nikto sa nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Páchateľ teda musí vedieť jednak o urážlivosti svojho výroku alebo skutku, jednak jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok, ako aj následok, t.j. urážka na cti. Obvinený sa priestupku dopustiť nemohol, keďže sám nevedel, že svojím výrokom môže navrhovateľa uraziť na cti. K rozhodnutiu č. 1 žalovaný uvádza, že zo spisového materiálu je preukázané, že predvolanie na prejednanie priestupku zaslané žalobcovi má dátum 14.8.2012 a nie ako preskenované predvolanie zaslané navrhovateľom, kde je uvedený dátum 15.8.2012. Na deň 15.8.2012 pojednávajúca pracovníčka prvostupňového správneho orgánu ústne pojednávanie v danej priestupkovej veci nemala vytýčené. Uviedol, že dôvody zastavenia priestupkového konania uvedené v § 76 ods. 1 zákona o priestupkoch pod písmenami a) - l) sú obligatórne a platná zákonná úprava neumožňuje správnemu orgánu posudzovať dôvod na zastavenie konania fakultatívne. Proti žalobným dôvodom voči rozhodnutiu č. 2 uviedol, že obvinená T. N. sa nemohla dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého bola obvinená, pretože v danom prípade nebol porušený objekt chránený ust. § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorým je občianske spolunažívanie. Vzťah medzi T. N., poslankyňou Obecného zastupiteľstva obce Z. a W.. B. Y., starostom obce Z. pri danom incidente nebolo možné kvalifikovať ako vzťah občana k občanovi. V danom prípade išlo o vzťah verejných činiteľov, ktorými boli v danom čase T. N., ako poslankyňa orgánu územnej samosprávy a W.. B. Y., ako starosta obce. Ku konfliktu medzi W.. B. Y. a T. N. došlo k v súvislosti s vyslovením názoru poslankyne počas zasadania obecného zastupiteľstva, ako reakcia na vyjadrenie a konanie starostu obce, ktoré podľa nej nebolo správne. Proti žalobným dôvodom na rozhodnutie č. 4 žalovaný uvádza, že obvinená svojím konaním nenaplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu urážkou na cti. V tomto prípade chýba subjektívna stránka, objekt aj objektívna stránka. Chýba zavinenie a to aj nedbanlivostné, či už vedomá, ale aj nevedomá nedbanlivosť. Taktiež chýba objekt a to občianske spolunažívanie medzi občanmi podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch. V tomto prípade sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde navrhovateľ vystupoval ako starosta obce a obvinená ako hlavná kontrolórka, ktorá len počas zasadnutia skonštatovala, že k niečomu pripojí aj smernicu, o ktorej si myslela, že obmedzuje jej kompetencie, čím vyslovila len svoj názor na smernicu vydanú W.. B. Y., ako starostom obce. Na žalobné dôvody proti rozhodnutiu č. 4 žalovaný uviedol, že obvinená svojím konaním nenaplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu urážkou na cti. V tomto prípade chýba subjektívna stránka, objekt aj objektívna stránka. Chýba zavinenie a to aj nedbanlivostné, či už vedomá, ale aj nevedomá nedbanlivosť. Obvinená nevedela, že svojím konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom a ani to vedieť nemohla, pretože, ako je zo spisového materiálu preukázané, MQ., ako starosta obce skutočne podal oznámenie, avšak nie trestné oznámenie, ale listom zo dňa 11.11.2011 postúpil Obvodnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku W. Z., čo W. Z. považovala za trestné oznámenie. Taktiež chýba objekt a to občianske spolunažívanie medzi občanmi podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže obvinená uviedla tento výrok v súvislosti s činnosťou W.. B. Y., ktorý ako starosta obce postúpil oznámenie o spáchaní priestupku W. Z.. Žalovaný uvádza, že postupoval v súlade so zákonmi, nie je si vedomý porušenia akéhokoľvek právneho predpisu, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v rozhodnutí č. 1 bol podnetom na začatie priestupkového konania návrh W.. B. Y. na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť W. W., ublížením na cti W.. B. Y., doručený na Obvodný úrad Námestovo dňa 2.5.2012. Priestupku sa mala dopustiť obvinená W. W., bytom Z. č. XX, K. tým, že dňa 10.3.2012 v čase okolo 22,00 hod. v obci Z. mala uverejniť nepravdivý výrok na verejnej facebookovej webstránke F. Y.: „Pozrite sa v spravodaji lepšie na fotky, kde je pán starosta zbitý, na jednej fotke nie je on, ale niekto iný, ale on si myslí, že ľudia sú sprostí a neprídu na to, je to jeden veľký klamár, čo tu pletie kresťanstvo, hrá sa na svätého, veď iba klame, ten spravodaj je plný klamstiev, ako aj to uvítanie novorodeniatok, prečo som aj ja nedostala 70,- €, keď to tak sľuboval, lebo je klamár...!“, Následne žalobca podal návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti, teda mala inému ublížiť na cti tým, že ho mala uraziť podľa § 76 ods. 1 písm. j) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 14.8.2012 č. ObU- NO-OVVS-2012/03617-317-P-P priestupkové konanie zastavil. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie a následne rozhodoval žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Čo sa týka rozhodnutia č. 2: Podnetom na začatie konania bol návrh žalobcu na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť T. N., ublížením na cti W.. B. Y., doručený na Obvodný úrad Námestovo dňa 25.4.2012. Obvinená T. N., bytom Z. XXX tým, že dňa 24.2.2012 v čase okolo 23,00 hod. v zasadacej miestnosti Obecného úradu v Z. verejne vyslovila výrok: „Povedal si, že sme neschopná obecná rada. Zasahuješ do kompetencie školy, ako to, že si ho (manžela p. N.) vyhodil z obecného úradu. Nespolupráca s učiteľmi školy, riaditeľom a so všetkými týmito ľuďmi“, čo malo žalobcu uraziť na cti, čím mala inému ublížiť na cti tým, že ho mala uraziť podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ObU-NO-OVVS-2012/03447-247-P-P zo dňa 19.7.2012 konanie o priestupkoch zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a následne rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. OSV-OP1-2012/027485/TDL zo dňa 21.12.2012 a rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Čo sa týka rozhodnutia č. 3: Podnet na prejednanie priestupku bol doručený správnemu orgánu 25.4.2012 a v návrhu žalobca uviedol, že priestupku sa mala dopustiť MA. tým, že verejne vyslovila výrok, ktorý sa nezakladá na pravde a to: „Podal na mňa trestné oznámenie“, týmto ho verejne krivo obvinila, čo cíti ako poškodenie jeho dobrého mena. Prvostupňový správny orgán a to Obvodný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-NO-OVVS-2012/03450-250-P-P zo dňa 10.8.2012 konanie zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, následne rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.1.2013 č. SVS-OP2-2013/001025/TKL odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Čo sa týka rozhodnutia č. 4: Prvostupňový správny orgán, ktorým bol Obecný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy, konal na základe návrhu žalobcu v prejednaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Návrh bol správnemu orgánu doručený dňa 25.4.2012. K návrhu žalobca uviedol, že priestupku sa mala dopustiť R.. M. M. verejne vysloveným výrokom : „Pán starosta ja k ním pripojím aj túto moju smernicu obmedzovania tých mojich kompetencií (starostom Y.)“. Prvostupňový správny orgán konanie o priestupkoch zastavil, voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, následne rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. SVS- OP2-2013/001049/TKL zo dňa 24.1.2013 odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a), c) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že : a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal, alebo nie je priestupkom c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V preskúmavanej veci Krajský súd v Bratislave konštatoval, že všetky 4 rozhodnutia žalovaného ako aj 4 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, boli vydané v súlade so zákonom a v konaní, ktoré prebehlo pred správnym orgánom, boli dodržané všetky práva žalobcu, ktoré mu zákon priznáva. Čo sa týka žalobou napadnutého rozhodnutia č. 1, súd mal zo spisového materiálu preukázané, že prvostupňový správny orgán vytýčil ústne pojednávanie na deň 14.8.2012, pričom žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vo svojom odvolaní uviedol, že chybou prvostupňového správneho orgánu mu predvolanie na prejednanie priestupku bolo doručené s dátumom 15.8.2012 a nie s dátumom 14.8.2012. Prvostupňový správny orgán dňa 31.10.2012 požiadal žalobcu o doručenie originálu predvolania na ústne pojednávanie vytýčené na deň 14.8.2012, ktorý mu bol doručený od prvostupňového správneho orgánu. Žalobca dňa 31.10.2012 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu e-mail, v ktorom okrem iného uviedol, že originál predvolania na ústne pojednávanie, si naskenoval ako všetky originály a tento má len v elektronickej podobe. Originál predvolania na deň 14.8.2012 ku spisovému materiálu č. ObU-MO-OVVS-2012/03617-317-P-P jeho matka poliala kávou, čím ho znehodnotila. Žalobca tvrdil, že uvedený originál mu jeho matka už zrejme nedala, pretože on originál nemá. Súd považuje tvrdenie žalobcu o doručení predvolania na prejednanie priestupku na deň 15.8.2012 za nepravdivé, keďže predvolania na prejednanie priestupku sa vyhotovujú v 2 origináloch, pričom 1 originál zostáva v spisovom materiáli a jeden sa zasiela účastníkovi konania alebo svedkovi. Zo spisového materiálu je preukázané, že predvolanie na prejednanie priestupku zaslané žalobcovi, má dátum 14.8.2012 a nie ako preskenované predvolanie zaslané žalobcom, kde je uvedený dátum 15.8.2012. Na deň 15.8.2012 pojednávajúca pracovníčka prvostupňového správneho orgánu ústne pojednávanie v danej priestupkovej veci nemala vytýčené. Čo sa týka žalobou napadnutého rozhodnutia č. 2 súd poukazuje, že obvinená T. N. sa nemohla dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého bola obvinená, pretože v danom prípade nebol porušený objekt chránený ust. § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorým je občianske spolunažívanie. Vzťah medzi T. N. poslankyňou Obecného zastupiteľstva obce Z. a žalobcu, starostu obce Z., pri danom incidente nebolo možné kvalifikovať ako vzťah občana k občanovi. V danom prípade išlo o vzťah verejných činiteľov, ktorými boli v danom čase T. N., ako poslankyňa orgánu územnej samosprávy a žalobca ako starosta obce. Ku konfliktu medzi žalobcom a T. N. došlo v súvislosti s vyslovením názoru poslankyne počas zasadania Obecného zastupiteľstva, ako reakcia na vyjadrenie a konanie starostu obce, ktoré podľa nej nebolo správne. Súd je názoru, že ide o konflikt osôb, v danom prípade v postavení verejných činiteľov a výrok T. N. nenadobudol intenzitu takého konania, ktorým by porušoval, alebo ohrozoval záujem spoločnosti a bol by spôsobilý uraziť inú osobu na cti. Čo sa týka žalobou namietaného rozhodnutia č. 3 súd uvádza, že obvinená svojím konaním nenaplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu urážkou na cti. V tomto prípade chýba subjektívna stránka, objekt aj objektívna stránka. Chýba zavinenie a to aj nedbanlivostné, či už vedomá, alebo nevedomá nedbanlivosť. Taktiež chýba objekt a to občianske spolunažívanie medzi občanmi podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch. V tomto prípade sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde žalobca vystupoval ako starosta obce a obvinená ako hlavná kontrolórka, ktorá len počas zasadnutia skonštatovala, že k niečomu pripojí aj smernicu, o ktorej si myslela, že obmedzuje jej kompetencie, čím vyslovila len svoj názor na smernicu vydanú žalobcom ako starostom obce. Takýmto výrokom nemohla nijakým spôsobom uraziť navrhovateľa ako starostu obce. Taktiež chýba objektívna stránka a to následok konania obvinenej. Žalobca ani nepreukázal, že výrok obvinenej bol nepravdivý výrok, ani, že tento výrok nejako poškodil jeho sociálne, rodinné a pracovné vzťahy. V uvedenom prípade chýbajú 3 obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch urážkou na cti. Čo sa týka žalobou namietaného rozhodnutia č. 4 súd má za to, že obvinená svojím konaním nenaplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu urážkou na cti. V tomto prípade chýba subjektívna stránka, objekt aj objektívna stránka. Chýba zavinenie a to aj nedbanlivostné, či už vedomá, alebo aj nevedomá nedbanlivosť. Obvinená - W. Z. nevedela, že svojím konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom a ani to vedieť nemohla, pretože, ako je zo spisového materiálu preukázané, žalobca ako starosta obce skutočne podal oznámenie, avšak nie trestné oznámenie, ale listom zo dňa 11.11.2011 postúpil Obvodnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku W. Z., čo W. Z. považovala za trestné oznámenie. Taktiež chýba objekt a to občianske spolunažívanie medzi občanmi podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže obvinená uviedla tento výrok v súvislosti s činnosťou žalobcu, ktorý ako starosta obce postúpil oznámenie o spáchaní priestupku W. Z.. Chýba aj objektívna stránka priestupku a to príčinná súvislosť medzi konaním obvinenej, teda jej výrokom a následkom, teda naruším občianskeho spolunažívania, urážkou na cti. Žalobca nepreukázal, že výrok obvinenej bol nepravdivý, ani že tento výrok nejako poškodil jeho sociálne, rodinné a pracovné vzťahy. V uvedenom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch urážkou na cti. Keďže v postupe a rozhodnutí žalovaného správneho orgánu krajský súd nezistil porušenie zákona, súd nemal dôvody na pochybnosti poukázané žalobcom. Ak platí zásada, že priestupok musí byť spoľahlivo zistený a preukázaný danej osobe, senát Krajského súdu v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány prvého aj druhého stupňa vo veci dostatočným spôsobom zohľadnili všetky dôkazy, ktoré v predmetnom priestupkovom konaní zadovážili, sporné a spochybnené objasnili spôsobom v súlade s právom a vyhodnotili ich z hľadiska pravdivosti a dôležitosti v zmysle ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave dospel k totožnému právnemu záveru so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez pojednávania. Žalovaný súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania vyjadril v písomnom podaní zo dňa 1.7.2013. Žalobca súhlasil s prejednaním veci písomným podaním zo dňa 22.3.2013. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.