Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/41/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200307 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariana Trenčana, v právnej veci žalobcu: Dušan Kevický - DUKEB, IČO: 17 350 115, Jána Smreka 5, Bratislava, zastúpený: Mgr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: SK/0760/99/2012 zo dňa 23.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SK0760/99/2012 zo dňa 23.11.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č.: P/0201/01/2012 zo dňa 06.09.2012 mení v časti uloženej pokuty tak, že ukladá žalobcovi pokutu 300,- eur, ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0760/99/2012 zo dňa 23.11.2012 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný ako odvolací orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č.: P/0201/01/2012 zo dňa 06.09.2012 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj len zákon o ochrane spotrebiteľa) uložená pokuta 1500,- eur za porušenie § 4 ods. 2 písm. b/ a § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výroku rozhodnutia doplnil čas vykonania kontroly v znení: - „ kontrola vykonaná dňa: 14.05.2012“, že vo výroku pri porušení § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa znenie: - „nekalých obchodných praktík - predávajúci v obchodných a reklamačných podmienkach platných pri kúpe prostredníctvom internetovej stránky www.dukeb.sk <http://www.dukeb.sk> dojednaným ustanovením časti 5. Dodacie podmienky, bod 5.5 v znení: „Váha, rozmery a ostatné údaje o tovare obsiahnuté v katalógoch, prospektoch a iných písomnostiach predávajúceho umiestnenými na internetovej stránke elektronického obchodu predávajúceho sú nezáväznými údajmi“, naplnil znaky klamlivého konania a teda použil obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná.,“ nahradil znením: - „upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko predávajúci v Obchodných a reklamačných podmienkach platných pri kúpe prostredníctvom internetovej stránky www.dukeb.sk <http://www.dukeb.sk> dojednaným ustanovením časti 5. Dodacie podmienky, bod 5.5 v znení: „Váha, rozmery a ostatné údaje o tovare obsiahnuté v katalógoch, prospektoch a iných písomnostiach predávajúceho umiestnenými na internetovej stránke elektronického obchodu predávajúceho sú nezáväznými údajmi“, upieral právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keď na jedenej strane na uvedenej internetovej stránke elektronického obchodu ponúkal tovar s uvedením údajov o tovare ako rozmery, váha, farba, pričom zároveň uvedeným ustanovením Obchodných a reklamačných podmienok deklaroval, že tieto údaje o tovare sú nezáväzné. Predávajúci je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku. Uvedená podmienka bola s ohľadom na § 11 ods. 1 vyššie cit. zákona v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedením neprijateľných podmienok v Obchodných a reklamačných podmienkach účastník konania upieral právo spotrebiteľa garantované mu v § 3, kde je upravené právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3). Tým účastník konania porušil § 4 ods. 2 písm. b/) zákona o ochrane spotrebiteľa.“, že v príslušnej časti odôvodnenia pri porušení § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na str. č. 2 časť: - „..., ustanovenie je jednostranne zamerané proti spotrebiteľovi, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená podmienka je v rozpore s ustanovením § 13 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého predávajúci je povinný splniť objednávku spotrebiteľa do 30 dní od jej doručenia v spojení s § 15, ktoré deklaruje, že práva ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluve vylúčiť ani obmedziť.“ nahrádza znením: „... Z pohľadu Obchodných a reklamačných podmienok, ktoré sú účastníkom konania upravené a zverejnené na internetovej stránke jeho elektronického obchodu www.dukeb.sk <http://www.dukeb.sk>, je potrebné uviesť, že tieto ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, s ktorej ustanoveniami aj keď sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť vopred, však nemohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. predávajúci je povinný objednávku splniť do 30 dní od jej doručenia, ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú inak. Podmienka bola s ohľadom na § 13 ods. 1 vyššie cit. zákona v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotená ako neprijateľná podmienka, nakoľko umožňuje predávajúcemu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky (predĺžiť lehotu dodania, a to aj opakovane), a teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“ Napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu 1500,- eur. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že počas kontroly vykonanej dňa 14.05.2012 v prevádzke žalobcu, zameranej na prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 82/2012, za účelom preverenia súladu zmlúv uzavretých na diaľku so všeobecne záväznými právnymi predpismi z hľadiska dodržiavania zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, boli odobraté Obchodné a reklamačné podmienky zverejnené na internetovej stránke elektronického obchodu žalobcu. Kontrolou bolo zistené, že v časti 5 Dodacie podmienky bod 5.3 bolo uvedené: „... V prípade, ak dôjde k omeškaniu dodania tovaru zo strany predávajúceho, predávajúci je oprávnený jednostranne predĺžiť lehotu na dodanie tovaru, a to aj opakovane, o čom predávajúci vydá kupujúcemu potvrdenie.“ Ďalej bolo zistené, že v časti 5. Dodacie podmienky bod 5.5 bolo uvedené: „Váha, rozmery a ostatné údaje o tovare obsiahnuté v katalógoch, prospektoch a iných písomnostiach predávajúceho umiestnenými na internetovej stránke elektronického obchodu predávajúceho sú nezáväznými údajmi.“ Žalobca zároveň uviedol podstatný obsah napadnutého rozhodnutia. Jeho nezákonnosť videl v tom, že neporušil ani neohrozil právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, správnym orgánom vytýkané ustanovenia neboli spôsobilé privodiť spotrebiteľovi žiadnu ujmu a uložená pokuta je neprimeraná. Podľa žalovaného mal žalobca porušiť zákaz upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Ochranné prostriedky sú však zakotvené v zákonných ustanoveniach bez ohľadu na vôľu predajcov a teda ich existenciu ani predajca nemôže ovplyvniť. Za dodržiavanie práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami zodpovedá štát. Pri práve na ochranu pred neprijateľnými podmienkami treba rozlišovať dve úrovne - štátnu a súkromnoprávnu. Na štátnej úrovni je zabezpečená existencia ochranných mechanizmov v právnom poriadku. Na naplnenie tohto práva nemajú súkromnoprávne subjekty žiaden vplyv a nemôže ho ohroziť ani uvedenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Samotné neprijateľné podmienky totiž nerušia inštitúty na ochranu spotrebiteľa a nebránia spotrebiteľom v uplatnení takýchto inštitútov. K porušeniu práva na ochranu pred zakázanými podmienkami môže dôjsť až uplatnením neprijateľných podmienok v konkrétnom prípade. Súkromnoprávna úroveň teda začína až tam, kde samotné súkromnoprávne subjekty môžu vlastným konaním brániť spotrebiteľom v ochrane ich práv, čo však v danom prípade nebolo preukázané. Inšpektori totiž nezistili, či žalobca uplatňuje omylom uvedené neprijateľné podmienky, teda či naozaj postupuje podľa obsolétnych obchodných podmienok. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyplýva právo spotrebiteľa na to, aby neprijateľné podmienky neboli v spotrebiteľských zmluvách vôbec obsiahnuté, ale iba právo spotrebiteľa na ochranu proti nim. Vyslovil názor, že iba faktické uplatňovanie neprijateľných podmienok v konkrétnom prípade je popieraním práva spotrebiteľa na ochranu proti neprijateľným podmienkam. Toto vyplýva aj z toho, že samotná neprijateľná podmienka je v rozpore s platným právom a teda je neplatná. Žalobca ďalej uviedol, že sporné ustanovenia obsiahnuté omylom v obchodných podmienkach, resp. v podmienkach dávno neplatných, nemohli spôsobiť spotrebiteľovi žiadnu ujmu už z toho dôvodu, že pokiaľ by boli neprijateľnými podmienkami, boli by absolútne neplatné. Tieto ustanovenia navyše nemajú povahu neprijateľných podmienok, pretože nezakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V súvislosti s možnosťou predĺženia dodacej lehoty poukázal na bod 5.9 Obchodných podmienok upravujúceho oprávnenie spotrebiteľa bez ďalšieho odstúpiť od zmluvy, pokiaľ predávajúci nedodrží dodaciu lehotu podľa bodu 5.2 Obchodných podmienok. Ani ustanovenie obchodných podmienok o nezáväznosti údajov o váhe, rozmeroch a ďalších údajoch o tovare uvedených v katalógoch či na internetovej stránke nie je spôsobilé privodiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v danom prípade totiž ide o zmluvu uzavretú na diaľku, t.j. o tzv. zásielkový predaj, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 108/2000 Z.z. Spotrebiteľ tak má právo odstúpiť od zmluvy do 7 dní odo dňa dodania tovaru a to bez udania dôvodu. Žalobca napokon namietal neprimeranosť uloženej pokuty s poukazom na § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Zdôraznil, že išlo o krátkodobé uvedenie obsolétnych dodacích podmienok v dôsledku omylu tretej strany, závažnosť a následky porušenia povinností sú minimálne, keďže sporné ustanovenia neboli nikdy zo strany žalobcu použité a tiež s ohľadom na predávaný sortiment a jeho ceny. Ide o prvý prípad zistenia akéhokoľvek porušenia predpisov zo strany žalobcu. Poukázal tiež na obdobné prípady a na pojednávaní predložil zoznam druhostupňových právoplatných rozhodnutí, v ktorých bolo zistené porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa od 01.01.2012 do 15.02.2013 ako aj rozsudky Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach, ktorými preukazoval neadekvátnosť uloženej sankcie. Pokuta je pre žalobcu likvidačná, pričom úlohou správneho orgánu je najmä upozorniť na pochybenia, zabezpečiť ich nápravu a vyvarovanie sa takýchto pochybení v budúcnosti. Až následne je úlohou správneho orgánu sankcionovať, avšak nemôže ísť o likvidačnú sankciu a to najmä vtedy nie, ak porušenie povinnosti nie je tak závažného charakteru, že ďalšie pôsobenie takýchto subjektov na trhu by hrozilo výraznými škodami. Pokutu bolo možné udeliť aj vo výške 1 euro. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby konanie zastaviť, resp. v opačnom prípade žalobu zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu. Poukázal na priebeh správneho konania a obsah prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. V súvislosti so zmenou výroku a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že zmeny nemali vplyv na zistený skutkový stav ani na výšku uloženej sankcie. Zdôraznil, že predmetnými podmienkami zakomponovanými do Obchodných a reklamačných podmienok elektronického obchodu žalobcu (ďalej aj len VOP) žalobca upieral právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom tieto podmienky boli de facto spôsobilé privodiť následky a už ich samotná existencia týchto ustanovení v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje nebezpečenstvo ujmy spotrebiteľa bez ohľadu na skutočnosť, či došlo zo strany žalobcu k faktickej aplikácii daných ustanovení. Spotrebiteľ síce mal možnosť sa ešte pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s týmito podmienkami, no nemal možnosť pri uzatváraní zmluvného vzťahu ovplyvniť ich obsah a preto tieto nemohli obsahovať neprijateľné podmienky. Predmetné podmienky sú v neprospech spotrebiteľa - spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/163/2011 a sp. zn. 6S/175/2011. Je tiež irelevantné, či sporné ustanovenia boli žalobcom použité, keďže rozhodujúce je, že podmienky boli objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa a nie je tu rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uviedol, že napriek tomu, že VOP obsahovali i ustanovenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, zároveň obsahovali i ustanovenie, podľa ktorého bol predávajúci (žalobca) oprávnený jednostranne predlžovať lehotu na dodanie tovaru, a to aj opakovane, čím vytvoril stav právnej neistoty. Konaním žalobcu došlo k vytvoreniu nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany žalobcu ako predávajúceho poškodiť. K namietanej výške pokuty uviedol, že táto je výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu, pričom výška sankcie bola náležite odôvodnená v intenciách § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj v medziach § 24 ods. 5 cit. zákona. Žalobca má tiež možnosť obrátiť sa na odbor vymáhania pohľadávok žalovaného v prípade záujmu o dohodu ohľadne splátkového kalendára. Žalovaný záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2012. Žalobcom bolo síce prevzaté na pošte dňa 20.12.2012, avšak v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku bolo doručené dňa 06.12.2012. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku a § 250b ods. 1 O.s.p. navrhol konanie o žalobe zastaviť, keďže táto bola podaná oneskorene. Žalobca v súvislosti s námietkou oneskoreného podania žaloby uviedol, že v danom prípade nie je možné použiť § 24 ods. 2 správneho poriadku ale § 25 ods. 3 správneho poriadku, keďže žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom. V prípade doručovania podnikateľom nie je potrebné opakované doručovanie, avšak písomnosť sa považuje za doručenú až po troch dňoch odo dňa jej vrátenia ako nedoručenej správnemu orgánu. Napadnuté rozhodnutie tak bolo doručené až dňa 20.12.2012 a žaloba bola podaná včas. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti výroku o výške pokuty zmeniť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či bola žaloba podaná včas alebo ju žalobca podal oneskorene, čo by malo za následok zastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 O.s.p.). V danom prípade žalovaný vychádzal z toho, že napadnuté rozhodnutie bolo v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku žalobcovi doručené dňa 06.12.2012 (čo je aj dátum jeho právoplatnosti) a to napriek tomu, že žalobca prevzal rozhodnutie na pošte až dňa 20.12.2012. Argumentácia žalovaného ohľadne aplikácie ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku by bola správna vtedy, ak by účastníkom konania - adresátom písomnosti, ktorá sa doručovala do vlastných rúk, bola fyzická osoba - nepodnikateľ. V danom prípade však v osobe žalobcu ide o fyzickú osobu - podnikateľa, pre ktorého doručovanie písomnosti do vlastných rúk treba aplikovať ustanovenie § 25 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Je potrebné uviesť, že právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania ustanovená v právnej norme § 24 správneho poriadku je všeobecnou právnou úpravou a preto aplikácia tejto právnej normy prichádza do úvahy vtedy, ak nie je v zákone ustanovené inak. Právna úprava doručovania písomnosti správnym orgánom účastníkom správneho konania ustanovená v § 25 správneho poriadku je špeciálnou právnou úpravou, v zmysle ktorej sa posudzuje doručovanie písomností určených do vlastných rúk orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom a preto aplikácia tejto právnej normy má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou ustanovenou v § 24 správneho poriadku. V prípade doručovania podnikateľom nie je potrebné opakované doručovanie, pričom písomnosť sa považuje za doručenú až po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu. V danom prípade sa zásielka nevrátila ako nedoručená, ale žalobca si ju prevzal na pošte dňa 20.12.2012 a až od tohto dňa mu začala plynúť zákonná lehota na podanie žaloby na súd. Žaloba bola súdu zaslaná faxom dňa 20.02.2013 a následne osobne podaná do podateľne súdu dňa 21.02.2013, teda včas. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v žalobe, súd konštatuje, že tieto nie sú s výnimkou namietanej výšky pokuty dôvodné. Správne orgány rozhodli na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, čo žalobca v podstate ani nenamietal, postupovali v súlade so zásadami správneho konania, zaoberali sa námietkami žalobcu uplatnenými v správnom konaní a svoje rozhodnutia v zmysle zákona aj náležite odôvodnili. Súd sa stotožňuje so zisteniami správnych orgánov ako aj s právnym posúdením veci žalovaným, ktorý napadnutým rozhodnutím zmenil tak výrok ako aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keďže došlo k upretiu práva spotrebiteľa podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. b/ tohto zákona. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Je nesporné, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Aj súd je názoru, že bod 5.3 Dodacích podmienok VOP: „...V prípade, ak dôjde k omeškaniu dodania tovaru zo strany predávajúceho, predávajúci je oprávnený jednostranne predĺžiť lehotu na dodanie tovaru, a to aj opakovane, o čom predávajúci vydá kupujúcemu potvrdenie“ a bod 5.5 Dodacích podmienok VOP: „Váha, rozmery a ostatné údaje o tovare obsiahnuté v katalógoch, prospektoch a iných písomnostiach predávajúceho umiestnenými na internetovej stránke elektronického obchodu predávajúceho sú nezáväznými údajmi“..., sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Treba podotknúť, že VOP žalobcu vykonávajúceho zásielkový predaj prostredníctvom elektronického obchodu, uskutočňovaný na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku, predstavovali neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy. Uvedené zmluvné podmienky boli spôsobilé vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľné podmienky. Podstatným bolo už dojednanie takejto neprijateľnej podmienky v zmluvných ustanoveniach, s ktorými sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nijako nemohol ovplyvniť ich obsah. Pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je podstatné, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán ako ani skutočnosť, či takáto podmienka už bola zo strany žalobcu voči konkrétnemu spotrebiteľovi použitá. Rozhodujúca je teda už samotná existencia týchto podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez ohľadu na to, či došlo k faktickej aplikácii daných ustanovení v konkrétnom prípade. Žalovaný správne vyhodnotil charakter zmluvných podmienok spôsobujúcich nevyváženosť, resp. značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Záver žalovaného, že uvedenými podmienkami zakomponovanými do VOP žalobca upieral právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, je teda správny. Právnu konštrukciu žalobcu spočívajúcu v rozlišovaní dvoch úrovní - štátnej a súkromnoprávnej pri práve na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v súvislosti s tým, že žalobca by uprel právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami až v prípade, ak by spotrebiteľ uplatnil ochranné mechanizmy využitím svojho práva, ktoré je v rozpore s neprijateľnou podmienkou a predajca by mu v tomto bránil a až týmto bránením by došlo k upretiu práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, treba odmietnuť. Správne orgány neboli povinné preukazovať, že žalobca konkrétnym konaním v konkrétnom prípade bránil spotrebiteľom v ochrane ich práv, t.j. že by reálne uplatnil vyššie uvedené neprijateľné podmienky v praxi. Relevantným bolo v danom prípade už samotné dojednanie neprijateľných podmienok v zmluvných ustanoveniach, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Uvedené podmienky boli objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa a nie je tu podstatné, či žalobca skutočne chcel spotrebiteľa poškodiť alebo ho dokonca aj reálne poškodil. Jednou z povinností predávajúceho je aj zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa tak, aby neupieral spotrebiteľovi práva v zmysle § 3 tohto zákona. Jedným z týchto práv je taktiež právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa). Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že vyššie uvedené ustanovenie obchodných podmienok nezakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. VOP síce obsahovali ustanovenia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, no zároveň obsahovali aj ustanovenie, podľa ktorého bol predávajúci oprávnený jednostranne predlžovať lehotu na dodanie tovaru a to aj opakovane, čím došlo k vytvoreniu stavu právnej neistoty. Konaním žalobcu došlo k vytvoreniu nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na správne závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré na tomto mieste nebude zbytočne opakovať. Dôvodná bola iba námietka žalobcu týkajúca sa výšky uloženej pokuty. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. V danom prípade bolo možné uložiť pokutu až do výšky 66.387,83 eur (horná sadzba), pričom podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí dôkladne odôvodnil uloženú pokutu vo výške 1500,- eur, avšak súd je s poukazom na všetky okolnosti prípadu názoru, že takáto pokuta je neprimeraná charakteru protiprávneho konania - krátkodobému uvedeniu neprijateľných podmienok, závažnosti a následkom porušenia povinnosti, keďže nebolo preukázané, že neprijateľné podmienky boli žalobcom niekedy reálne využité na ujmu spotrebiteľov a tiež s ohľadom na žalobcom predávaný sortiment a jeho ceny. Bez významu samozrejme nie je ani to, že v danom prípade ide o prvé previnenie žalobcu. Výška uloženej pokuty je nepochybne výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu a je tiež zrejmé, že pokuta bola uložená v dolnom pásme rozpätia pre uloženie sankcie stanovenej zákonom, avšak s poukazom na § 3 ods. 4 správneho poriadku musia správne orgány dbať aj na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca už v žalobe namietal, že udelená pokuta je niekoľkonásobne vyššia než pokuty ukladané za obdobné, resp. závažnejšie porušenia povinností pri iných subjektoch, pričom na pojednávaní konanom dňa 05.11.2014 predložil jednak žalovaným spomínané rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/163/2011 a sp. zn. 6S/175/2011, kde išlo o prípady uloženia pokút v jednom prípade vo výške 1500,- eur a v druhom 900,- eur a to za 16 resp. 7 porušení zákona a navyše podnikateľovi, ktorý neprevádzkuje internetový obchod. V prípade žalobcu ide o živnostníka prevádzkujúceho menšie papiernictvo. Z predloženého zoznamu druhostupňových právoplatných rozhodnutí, v ktorých bolo zistené porušenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa v období od 01.01.2012 do 15.02.2013 vyplýva, že pokuta uložená žalobcovi je piata najvyššia. Najnižšou pokutou je pokuta vo výške 200,- eur. Zohľadniac kritériá uvedené v § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa tak, ako to urobil žalovaný a zároveň zohľadniac rozhodovaciu prax žalovaného v obdobných prípadoch, súd dospel k záveru, že pokuta vo výške 300,- eur spĺňa tak represívny ako aj preventívny účel. Takáto pokuta určite nie je likvidačnou a je spôsobilá zabezpečiť nápravu do budúcnosti. Žalobca bol jednak v správnom konaní ako aj v konaní pred súdom dôrazne upozornený na pochybenia, ktorých sa dopustil s tým, že je povinný sa ich v budúcnosti vyvarovať, keďže následne by už sankcia bola neporovnateľne vyššia. V súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je súd v zmysle § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu. Z dôvodov vyššie opísaných dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v časti výroku o výške sankcie v sume 1 500,- eur potrebné zmeniť a uložiť žalobcovi pokutu vo výške 300,- eur, ktorú súd považuje pri zohľadnení všetkých okolností prípadu za primeranú. V rozsahu výroku tohto rozsudku nahradil súd rozhodnutia správnych orgánov v prejednávanej veci. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože s výnimkou posúdenia primeranosti výšky peňažnej sankcie bolo rozhodnutie žalovaného správne. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).