Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/41/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200311 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200311.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: C.. G. B., XXX XX J. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline, odbor opravných prostriedkov, ul. Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, č. SVS-OP1-2013/001018/TVK zo dňa 22.01.2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP1-2013/001018/TVK zo dňa 22.01.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy č. PK: 252/2012/MU zo dňa 05.10.2012 zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutím žalovaného nebol riadne zistený skutkový stav, že výrokom, ktorý uviedla reportérka TV JOJ p. Prečová, že „ľudí kvárilo to, že počas starostovania pribudlo viac ako 50 trestných oznámení“, čím mala žalobcu uraziť na cti. Prvostupňový správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon) zastavil z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. Žalobca s uvedeným názorom prvostupňového správneho orgánu nesúhlasil s poukazom na vyjadrenie riaditeľa OO PZ Námestovo, z ktorého vyplýva, že podal len 7 trestných oznámení na 5 fyzických osôb. Žalobca poukazuje v žalobe na stranu 3 ods. 10 rozhodnutia žalovaného kde sa uvádza „...platí pravidlo, že nikto sa nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Obvinená sa priepustku dopustiť nemohla, keďže sama nevedela, že svojim výrokom môže navrhovateľa uraziť.“ Ďalej poukazuje na stranu 4 ods. 1 a 2, 6 napadnutého rozhodnutie žalovaného a preto žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že sa obvinená na jeho úkor obohatila a to úplne vedome a úmyselne uverejnením nepravdivého údaju o ktorého zjavnej nepravdivosti a všeobecne chápanej urážlivosti dobre vedela. Škandalóznosť tejto nepravdivej informácie je pozitívna v oblasti jej podnikania, zvyšuje sledovanosť jej média a tým pádom aj jej ohodnotenie ako reportérky jej nadriadenými. Žalobca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v rozhodnutí, že v televíznom šote obvinená neuviedla, že trestné oznámenie konkrétne podal starosta obce. Uviedla len to, že počas starostovania pribudlo 50 trestných oznámení. Teda nie je jednoznačne preukázané, že trestné oznámenie podal žalobca. Žalobca uvádza, že televízny šot pojednáva o jeho osobe ako starostovi obce Babín v nadväznosti na referendum o jeho odvolaní z funkcie z pred cca 7 dní. Z videozáznamu je nad slnko jasné, že výrok o ktorom sa pojednáva sa nedá chápať otrocky formalisticky a vytrhnuté z kontextu ale len v súvislosti s obsahom celého šotu. Tvrdenie obvinenej, že za starostovania bolo podaných viac ako 50 trestných oznámení vedela, že táto skutočnosť je škandalózna informácia a že takáto informácia ho urazí na cti. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu žalobcu zamietnuť. Dňa 25.12.2012 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh žalobcu na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona, ktorého sa mala dopustiť obvinená Eliška G.. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona zastavil z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. Žalovaný s poukazom na ust. § 32 a § 47 Správneho poriadku uvádza, že prvostupňovým rozhodnutím bol riadne zistený skutočný stav veci a za tým účelom boli obstarané potrebné podklady pre rozhodnutie a riadne sa vysporiadal s dôvodmi, ktoré vznášal žalobca ako aj obvinená. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalovaným v odvolaní a preto potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Tento priestupok možno spáchať slovným alebo písomným výrokom alebo prejavom, ale aj inak, napr. posunkom, vyobrazením, ako aj fyzickým napadnutím, pokiaľ nedôjde k ublíženiu na zdraví. Urážka alebo zosmiešnenie môže spočívať aj v oznámení nepravdivého údaju o inej osobe, alebo pravdivého, avšak hanlivého, zavrhnutiahodného. Z uvedeného vyplýva, že pri skúmaní, či došlo k spáchaniu priestupku sa neskúma pravdivosť daného výroku, ale čo či sa jedná o výrok urážlivý alebo zosmiešňujúci. Ďalším pojmovým znakom tohto priestupku je skutočnosť, že páchateľ o jeho urážlivej alebo zosmiešňujúcej povahe vie, pretože nikto sa nemôže dopustiť urážky, pokiaľ nevie, že urážku hanlivým výrokom pácha. Obvinená pracuje ako reportérka pre televíziu JOJ a jej cieľom je informovať verejnosť o skutočnostiach, ktoré zistí pri prípravy reportáže. Zverejnenie nepresného počtu trestných oznámení podaných počas starostovania žalobcu nemožno považovať za oznámenie údaju inej osoby, ktoré je hanlivé alebo zavrhnutiahodné. Predmetný výrok obvinenej nie je možné vyhodnotiť ako urážlivý a skutočnosť, že žalobca ho subjektívne považuje za urážku na jeho cti, nepostačuje naplnenie skutkovej podstaty predmetného priestupku. Podľa názoru žalovaného nie je naplnený ani ďalší pojmový znak priestupku teda, že obvinená vedela o urážlivej alebo zosmiešňujúcej povahe výroku. Žalovaný uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zákonné, vecne správne a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené v zákonom stanoveným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť právneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc danú zákonom. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p., je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnými ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 20.04.2012 podal na Obvodný úrad Námestovo návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti s tým, že priestupku sa mal dopustiť páchateľ označený pani R. G. tým, že verejne vyslovil výrok, ktorý sa nezakladal na pravde: „ľudí kvárilo to, že počas starostovania pribudlo viac ako 50 trestných oznámení“. Dňa 19.06.2012 bol spísaný úradný záznam Obvodným úradom Námestovo, z ktorého vyplýva, že R. G. požiadala správny orgán o odstúpenie veci do Dolného Kubína, nakoľko je to miesto jej trvalého pobytu. Dňa 31.08.2012 bola spísaná zápisnica o prejednaní priestupku s obvinenou R. G. Obvodným úradom Dolný Kubín, ktorý za účelom prejednania priestupku, ktorého sa mala obvinená dopustiť podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona tým, že dňa 13.07.2012 o 17,00 hod. v novinách TV JOJ vyslovila výrok: „ľudí kvárilo to, že počas starostovania pribudlo viac ako 50 trestných oznámení, čím navrhovateľa C.. G. B. urazila na cti“. Obvinená vo výpovedi uviedla, že je pravda, že túto informáciu odvysielala, získala ju od zastupujúcej starostky obce Babín, túto informáciu považovala za vierohodnú, nemala dôvod jej neveriť, nakoľko sa jednalo o verejnú osobu, ktorá jej podala informáciu. Podotkla, že v informácii neuviedla osobu, teda menovite C.. G. B., ale uviedla, že počas starostovania pribudlo viac ako 50 trestných oznámení. Informáciu získala od zastupujúcej starostky čo môže potvrdiť svedok K. J. - kameraman, ktorý s ňou spolupracuje. Z informácie, podľa jej názoru, nie je zrejmé kto, na koho podal trestné oznámenie, či ľudia na starostu či starosta na ľudí, slová, ktoré uviedla v spravodajstve nemajú urážlivý charakter. Obvinená nemala v úmysle uraziť žalobcu, pretože chce občanov informovať objektívne a podľa jej informácii OO PZ v Námestove starosta obce C.. G. B. podal celkom XX oznámení. Pokiaľ teda trestné oznámenie p. B. podal, nemal by sa za čo hanbiť. Upresňuje, že príspevok nemá 4-5 minút ale trval 1 min. 40 sek.. Obvinená žiadala vykonať dôkaz, aby správny orgán zabezpečil relevantný počet podaní p. B. na OO PZ v Dolnom Kubíne a OO PZ v Námestove. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 31.08.2012 vyplýva, že žalobca podal na konkrétne osoby, resp. na neznámych páchateľov trestné oznámenia, nakoľko mu to vyplýva z § 20 Správneho poriadku. Ako starosta obce mal túto povinnosť. Ako fyzická osoba podal 8 trestných oznámení z toho 5 na fyzické osoby. K odvysielanej reportáži uvádza, že celý šot trval 4-5 minút a pojednával o výsledku miestneho referenda v obci Babín týkajúce sa odvolania starostu obce C.. G. B.. Má za to, že tento príspevok bol odvysielaný v televízii s početnou sledovanosťou, čo ho poškodilo ako fyzickú osobu a nesie z toho následky v súčasnosti nielen on ale aj jeho rodina a matka. Bol by rád, keby správny orgán na neho pozeral ako na fyzickú osobu, nakoľko svoje pôsobenie vo funkcii starostu obce ukončil 07.04.2012, relácia bola odvysielaná dňa 13.04.2012. Informácia, ktorá bola odvysielaná ho poškodila profesne, nakoľko je stále uverejnená na portály, teda ktokoľvek na Slovensku sa môže informovať a o nej dozvedieť, táto informácia ho kompromituje. Informácia o tom, že podal 50 trestných oznámení je nepravdivá. Dodnes pociťuje negatívny dopad z tejto informácie v rodine, v sociálnom prostredí ako aj vo vzťahu týkajúceho sa jeho profesie, jednoducho bol poškodený profesne a ľudsky. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 04.09.2012 požiadal OR PZ Dolný Kubín o informáciu koľko trestných oznámení podal žalobca na občanov obce Babín do 07.04.2012 ako starosta obce Babín a do 13.04.2012 ako fyzická osoba. Z odpovede OR PZ Dolný Kubín vyplýva, že Mgr. G. B. od 01.01.2011 do 26.09.2013 podal celkom 38 takýchto podaní, ktoré boli podané na OO PZ Námestovo. OO PZ Námestovo oznámilo prvostupňovému správnemu orgánu, že C.. G. B. podal do 13.04.2012 celkovo 8 trestných oznámení na občanov obce Babín. Dňa 08.10.2012 održal prvostupňový správny orgán upresnenie informácie od OR PZ Dolný Kubín, že od 27.12.2011 do 10.04.2012, že údaj 92 podaní sa vzťahuje na všetky podania, teda nielen podania podané C.. G. B., ale i podania podané inou fyzickou, resp. právnickou osobou, Udaj ktorý predložil I.. I. Polák, je vo vzťahu k počtu podaných oznámení C.. G. B. nesprávny. Dňa 30.10.2012 bolo opätovne pojednávanie vo veci uvedeného priestupku. Žalobca predložil prepis a doplnenie návrhu. Prepis odvysielanej relácii zo dňa 13.04.2012 vyhotovil žalobca. Žalobca uviedol, obvinená pracovala vo verejnom médiu s informáciou, ktorá sa nezakladá na pravde, nakoľko navrhovateľ v skutočnosti podal počas starostovania 7 trestných oznámení na 5 osôb. V obci opätovne kandidoval na post starostu obce Babín a žiaľ aj vďaka odvysielanému šotu TV JOJ sa mu nepodarilo očistiť jeho meno pred očami obce o čom svedčí ten fakt, že v nových voľbách neuspel. Touto informáciou je dotknutý tak, že v regióne, kde sa uchádzal o zamestnanie je jeho meno skloňované na facebooku a spájané s kauzou odvysielanou v TV JOJ. Má problém na základe tohto sa uplatniť na trhu práce. Cíti sa poškodený nielen na trhu práce ale aj v rodine, nakoľko rodina s ním prerušila kontakt, pri hľadaní zamestnania potencionálny zamestnávateľ si môže o ňom myslieť, že je notorický sťažovateľ. Žalobca uviedol, že v čase kedy bol odvysielaný šot spracovaný obvinenou už nebol verejnou osobou a tiež, že verdikty ESD sú na neho neuplatiteľné. Tieto údaje si pani G. neoverila. Na pojednávaní dňa 30.10.2012 vypovedal právny zástupca obvinenej, ktorý bol oboznámený so stanoviskom riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 04.10.2012. Vo svojom vyjadrení poukazuje na čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru, ktoré upravujú slobodu prejavu a tiež poukazuje na rozhodnutia ES pre ľudské práva ako aj na to, že z výroku ktorý uviedla obvinená nemožno bez ďalšieho identifikovať, že osoba, ktorá mala trestné oznámenia podať bol výlučne oznamovateľ, neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a preto žiada, aby voči obvinenej bolo konanie zastavené. Dňa 05.10.2012 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. PK:252/2012/MU, vo veci priestupku, ktorého sa mala dopustiť obvinená Eliška G. tým, že dňa 13.04.2012 o 17,30 hod. v TV JOJ vyslovila výrok: „ľudí kvárilo to, že počas starostovania pribudlo viac ako 50 trestných oznámení“, čím mala Mgr. G. B. uraziť na cti, konanie podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. zastavil, pretože skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. Prvostupňový správny orgán odôvodnil rozhodnutie tým, že teda ak aj konanie vykazuje znaky priestupku v konaní obvinenej chýba jedna zo zložiek skutkovej podstaty priestupku, a to objektívna stránka priestupku, ktorá spočíva v protiprávnom charaktere určitého konania a jeho následku. Prvostupňový správny orgán vychádzal z vykonaného dokazovania a má za to, že konanie obvinenej nenapĺňalo skutkovú podstatu priestupku a nie je priestupkom, pretože konaním neboli naplnené všetky obligatórne zložky skutkovej podstaty priestupku tak, ako to zákon o priestupkoch vyžaduje. Preto konanie zastavil. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a žalovaný vydal dňa 22.01.2013 napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný vydal rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom a taktiež dospel k záveru, že neboli naplnené všetky znaky, ktoré sú pri spáchaní priestupku potrebné. V danom prípade teda žalovaný dospel k záveru, že zo strany obvinenej nedošlo k spáchaniu priestupku.. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcie má byť informovaná o obvinení proti nej; mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej; má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), pred tým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia má obsahovať dôvody na ktorých sa zakladá. Súd konštatuje, že boli splnené všetky zásady Odporúčania Výboru ministrov, nakoľko bola obvinená riadne oboznámená so vznesením obvinením, bola vypočutá vo veci, navrhla vykonať dôkazy, ktoré správny orgán realizoval a bolo vydané rozhodnutie, ktoré spĺňalo náležitosti § 47 Správneho poriadku. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu Ministerstva vnútra SR č. SVS-OP1-2013/001018/PVK zo dňa 22.01.2013. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi výrokom, ktorý je kladený za vinu obvinenej bol spáchaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona. Zákon č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 2 ods. 2 definuje priestupok tak, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok vyslovene označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V danom prípade bolo konanie zastavené podľa § 51 zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy správneho poriadku. To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovávať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o posudzovanie cieľov v hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Žalovaný vydal rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom a taktiež dospel k záveru, že neboli naplnené všetky náležitosti, ktoré sú pri spáchaní priestupku potrebné. V danom prípade teda žalovaný dospel k záveru, že zo strany obvinenej nedošlo k spáchaniu priestupku a preto vydal napadnuté rozhodnutie. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne relevantné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí neprospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 a 47 ods. 3 Správneho poriadku). Taktiež výrok rozhodnutia musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ objasňovaný priestupok podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či: a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Podľa § 73 ods. 2 zákona, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani priznaniu ho nemožno donucovať. Je potrebné poznamenať, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci posudzuje otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Napokon posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právna predpis. Zistením skutkového stavu správny orgán určil subjekt, ktorý za priestupok zodpovedal a následne určil rozsah zodpovednosti premietnutý do výšky uloženej sankcie. Správne orgány zisťovali vo veci skutočnosti ohľadne toho, či došlo k spáchaniu priestupku zo strany obvinenej. Zaoberali sa tým, či priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného ublížením na cti je dôvodom na to, aby bola obvinená uznaná zo spáchanie priestupku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. a či jej konanie mohlo privodiť žalobcovi ublíženie na cti a konštatujú, na základe vykonaného dokazovania, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. Súd zistil, že dňa 13.07.2012 o 17.00 hod v novinách TV JOJ bol odvysielaný príspevok obvinenej R. G., v ktorom vyslovila výrok: „ľudí kvári to, že počas starostovania pribudlo viac ako 50 trestných oznámení“. Žalobca v čase kedy bol odvysielaný príspevok už nebol starostom obce, pretože na základe úspešného referenda bol pozbavený funkcii starostu obce. Podľa § 13 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyplýva, že predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Z § 3 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že k odhaľovaniu trestnej činnosti napomáha aj súčinnosť tretích osôb, podľa ktorého sú štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby povinné oznamovať orgánom činných v trestnom konaní každý trestný čin, o ktorom sa dozvedel. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom. V danom prípade povinnosťou starostu obce bolo postupovať v súlade s ust. § 3 ods. 2 Trestného poriadku oznamovať orgánom činným v trestnom konaní, že bol spáchaný trestný čin. Z odvysielaného príspevku nevyplýva, že obvinená uviedla, že žalobca podal viac ako 50 trestných oznámení, preto žalovaný a prvostupňový správny orgán postupoval správne keď konanie zastavil, pretože konanie obvinenej nie je priestupkom. Chýba jedna zo zložiek skutkovej podstaty priestupku a to objektívna stránka priestupku, ktorá spočíva v protiprávnom charaktere jej konania a jeho následok. Dňa 01.10.2013 nadobudol účinnosť zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 180/2013 Z.z.), ktorým bol zrušený zák. č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 263/2006 Z.z., zák. č. 254/2007 Z.z., zák. č. 102/2010 Z.z. a zák. č. 345/2012 Z.z.. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 180/2013 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 180/2013 Z.z. obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. 09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.