Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/43/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200330 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200330.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: GENERIX, a.s., Karadžičova 10, IČO: 36 172 243, zastúpený: Advokátska kancelária Felix Neupauer & Partners, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00006/2012/R zo dňa 18.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2012, č. DK 301/00006/2012/ R z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,94 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. DK 301/00006/2012/R zo dňa 18.12.2012, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. DK 301/00006/2012 zo dňa 18.05.2012 tak, že konanie vo veci nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len zákon č. 273/1994 Z.z.) podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku zastavil a správne konanie vo veci uplatnenia úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku zastavil, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu a rovnako aj zákonnosť postupu pred vydaním rozhodnutia napadá v celom jeho rozsahu. Považuje ho za nesprávne, arbitrárne, zmätočné a v konečnom dôsledku nezákonné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru na dĺžne poistné alebo poplatok z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dĺžne poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 272/1994 Z.z. a od 01.01.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z.z. len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Žalovaný sa pred vydaním rozhodnutia obrátil na Najvyšší súd SR so žiadosťou o rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a žalovaným podľa ust. § 8a O.s.p., v ktorej argumentoval, že len zdravotná poisťovňa je oprávnená uplatniť nárok na poistné a poplatok z omeškania, pričom návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt, a to ani v prípade, ak by na tento subjekt bola pohľadávka postúpená. Najvyššieho súdu SR v spore o právomoc podľa § 8a O.s.p. rozhodol uznesením sp. zn. 6 Rks/1/2010 zo dňa 21.04.2010 tak, že „na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z..... je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.....“ Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že „orgán ktorý je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil..... ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť.“ Napriek uvedenému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a/ a e/ Správneho poriadku napadnutým rozhodnutím konanie zastavil bez meritórneho prejednania veci. Ústava SR v čl. 46 ako aj čl. 6 ods. 1 prvého dodatkového protokolu k Dohovoru má žalobca právo, aby jeho vlastníckemu právu bola poskytnutá súdna ochrana. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 255/2010 zo dňa 30.06.2011. Žalobca považuje rozhodnutie správnych orgánov za príliš formalistické. Jedným z dôvodov, prečo žalovaný zastavil konanie je, že žalobcu nepovažuje za účastníka konania. Avšak podľa ust. § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. je práve žalovanému daná pôsobnosť vo veciach verejného zdravotného poistenia a výlučne žalovanému prináleží vydávať platobné výmery. Žalobca poukazuje na rozhodnutie žalovaného v ktorom uvádza, že „v prípade ak by úrad pripustil právny výklad, podľa ktorého je žalobca ako postupník pohľadávky aktívne legitimovaný podať návrh na vydanie platobného výmeru, účastníkom správneho konania by sa stal okrem platiteľa poistného aj subjekt práva súkromného.... Vzhľadom na to, že vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je vzťah verejnoprávny, v ktorom zdravotná poisťovňa vyberá a vymáha verejnoprávne pohľadávky zdravotnej poisťovne, nemožno pripustiť, aby účastníkom tohto verejnoprávneho vzťahu bol namiesto zdravotnej poisťovne súkromnoprávny subjekt....“ Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť, pričom zákonodarca odkazuje na Obchodný zákonník, a teda sa jedná o spoločnosť založenú podľa práva súkromného. Tak platiteľ poistného ako aj zdravotná poisťovňa majú pri podávaní návrhov u žalovaného postavenie účastníka konania a žalovaný je v pozícii správneho orgánu, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutia súdov, v konaní o zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorým súd rozhodol o postúpení veci žalovanému, že v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Nakoľko k začatiu konania u žalovaného nedošlo z dôvodu podania návrhu na vydanie platobného výmeru, ale na základe rozhodnutia súdu o postúpení veci žalovanému, žalobca má za to, že práve žalovaný je oprávnený o nároku žalobcu vo veci konať. Žalobca uvádza, že žalovaný napriek rozhodnutiu NS SR v spore o právomoc o rozhodnutie súdu vo veci zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi, konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vo veci úhrady poplatku z omeškania nie je účastníkom konania (nakoľko nie je zdravotnou poisťovňou) a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán a vo veci úroku z omeškania nie je príslušný na konanie a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu. Tým sa žalobca ocitol v situácii, že neexistuje orgán, ktorý by jeho vec meritórne prejednal a poskytol tak ochranu žalobcovmu právu, čo je v rozpore nielen s princípom právneho a demokratického štátu ale aj s Európskym dohovorom o ľudských právach a v neposlednom rade aj Ústavou SR a inými právnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca vidí arbitrárnosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného aj v tom, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že nemožno pripustiť, aby vzhľadom na verejnoprávny charakter pohľadávky sa žalobca stal majiteľom pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda, aby si žalobca úhradu takejto pohľadávky ponechal pre vlastnú potrebu, no na druhej strane uvádza, že ak by ich nadobudol predpísanými platobnými výmermi, tak by si ich pre svoju vlastnú potrebu ponechať mohol. V takom prípade de facto pripustil, že poistné a poplatok z omeškania môže byť príjmom súkromného subjektu. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že dobrovoľná úhrada pohľadávky žalobcovi, ktorá nie je predpísaná platobným výmerom sa majetkom žalobcu môže stať. Žalovaný zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nie je zdravotnou poisťovňou a teda že nemôže byť účastníkom konania. Žalovaný zvolil príliš formalistický prístup bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, čím podľa názoru žalobcu, inter alia došlo k rozporu s princípmi spravodlivosti a teda k porušeniu základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 269/99). Žalovaný pritom v rozhodnutí uviedol, že k postúpeniu pohľadávok nemohlo a nemalo dôjsť, no na strane druhej žalobca uviedol niekoľko dôležitých skutočností, že k platnému postúpeniu došlo, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj právoplatnými rozhodnutiami súdov. Žalobca považuje za potrebné uviesť, že pohľadávky, ktoré boli na žalobcu postúpené, vznikli PERSPEKTÍVE DZP. Pohľadávky na poistnom a poplatku z omeškania sú pohľadávkami, ktoré vznikli a na ktoré PERSPEKTÍVE DZP vznikol nárok. Žalobca sa domáha vydania platobných výmerov voči dlžníkom PERSPEKTÍVY DZP. Za súčasného stavu v dôsledku postupu žalovaného sa však dlžníci PERSPEKTÍVY DZP dostali do výhodnejšieho postavenia oproti všetkým ostatným poistencom iných zdravotných poisťovní, nakoľko iné zdravotné poisťovne sú oprávnené poistné a poplatky z omeškania vymáhať, no v prípade bývalých poistencov PERSPEKTÍVY DZP, ktorí si svoje zákonné povinnosti riadne a včas neplnili, sa zjavne jedná o poskytnutie platobnej imunity zo strany žalovaného, v dôsledku čoho podľa názoru žalobcu de facto dochádza k hromadnému odpusteniu dlhov dlžníkom PERSPEKTÍVY DZP. Žalobca má za to, že uvedené nemôže ani žalovaný považovať za stav súladný s účelom zákona č. 581/2004 Z.z. ako aj Správnym poriadkom, navyše, ak sa jedná o platne nadobudnuté pohľadávky z verejného práva. Žalobca nesúhlasí s uvedeným tvrdením žalovaného v rozhodnutí, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, nakoľko z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva, že by predmetom postúpenia nebolo celé príslušenstvo, resp., že by bolo úmyslom PERSPEKTÍVY DZP postúpiť len časť príslušenstva pohľadávky. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namieta vyššie uvedené skutočnosti žalobcu a pridržiava sa svojho rozhodnutia platobného výmeru pod č. DK 301/00006/2012/R zo dňa 18.12.2012 a tvrdení, ktoré v ňom uviedol. Zároveň uvádza, že správny orgán, resp. predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so Správnym poriadkom, keďže ide o procesnú normu v oblasti správneho práva a druhostupňový správny orgán dodržal procesnoprávny postup v uvedenom správnom konaní, t.j. dodržal základné pravidlá konania v súlade s ustanovením § 3 Správneho poriadku o čom svedčí postup správneho orgánu v konaní o právach žalobcu na vydanie platobného výmeru. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o zastavení správneho konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ Správneho poriadku bez meritórneho prejednania veci žalovaný uvádza, že postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010, v odôvodnení ktorého uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci. Na základe názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný posudzoval aktívnu legitimáciu v správnom konaní a rozhodol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným byť účastníkom konaní, a preto konanie, okrem iného, zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. Taktiež uvádza, že v konaní postupoval podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, kedy žalovaný postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalobca nesprávne posúdil argumentáciu žalovaného v súvislosti s podaním návrhu na vydanie platobného výmeru subjektom súkromného práva. Žalobca v celom konaní poukazuje na skutočnosť, že návrh na vydanie platobného výmeru, okrem platiteľa poistného, môže podať iba zdravotná poisťovňa (§ 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z.), ktorej postavenie je charakterizované v ust.§ 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., aj keď ide o subjekt práva súkromného, pričom žalobca nemá postavenie zdravotnej poisťovne. Žalovaný ďalej uvádza, že zákon č. 273/1994 Z.z. v § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Podľa uvedeného ustanovenia mohla zdravotná poisťovňa postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne tretej osobe s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií po predchádzajúcom súhlase správnej rady príslušnej poisťovne. Keďže právna úprava zákona č. 273/1994 Z.z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, avšak neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, postupovaná pohľadávka mala byť predpísaná platobným výmerom vydaním zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná. Platobný výmer na dlžné poistné a poplatok z omeškania bola počas platnosti a účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. oprávnená vydávať zdravotná poisťovňa (§ 18 ods. 9, § 19 ods. 2, § 19 ods. 3, § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z.).Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že v prípade, ak by došlo k postúpeniu pohľadávky podľa zákona č. 273/1994 Z.z., pričom pohľadávka by nebola predpísaná platobným výmerom a dlžník by pohľadávku postupníkovi dobrovoľne neuhradil, postupník pohľadávky by nemohol úspešne vymôcť zaplatenie pohľadávky, nakoľko by nemal exekučný titul. Uvedené však nebráni tomu, aby dlžník postupníkovi pohľadávky predmetnú pohľadávku dobrovoľne uhradil. Ak. by zdravotná poisťovňa postúpila podľa § 25a zákona č. 273/1994 Z.z. pohľadávku, ktorá nebola predpísaná platobným výmerom, postupník sa mohol u dlžníka domáhať len dobrovoľného zaplatenia pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávky podľa § 25a zákona č. 273/1994 Z.z. dostala zdravotná poisťovňa za postúpenie pohľadávky odplatu, ktorú mala použiť na uspokojenie pohľadávok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencom. V tomto prípade však navrhovateľ nenadobudol pohľadávku postúpením podľa § 25a zákona č. 273/1994 Z.z., pretože táto právna úprava bola v čase postúpenia pohľadávky neplatná. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor k ust. § 25a ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení (písomný súhlas ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií po predchádzajúcom súhlase správnej rady príslušnej poisťovne). Uvedené znamená, že v prípade, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená, nebola podľa zákona č. 273/1994 Z.z. oprávnená predmetné pohľadávky postúpiť vôbec. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že v čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda by umožnil postúpenie týchto pohľadávok. Vzhľadom na to, že pohľadávky na poistnom sú pohľadávkami z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný predpis práva verejného výslovne neustanovuje. Na to, aby bolo postúpenie pohľadávok v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.z., ktorý upravuje postavenie a činnosť zdravotných poisťovní, ako aj nakladanie s verejnými prostriedkami zdravotného poistenia, by tento zákon musel výslovne ustanoviť, že zdravotná poisťovňa môže postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatok z omeškania na inú osobu. Vzhľadom na špecifické postavenie zdravotnej poisťovne, resp. skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nakladá s verejnými zdrojmi, zákon č. 581/2004 Z.z. už v znení účinnom od 1. januára 2005 striktne ustanovil v § 2 ods. 5, že „Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa § 6“. Keďže zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovni v čase postúpenia predmetných pohľadávok v § 6 a ani iných ustanoveniach neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola oprávnená podľa zákona č. 581/2004 Z.z. postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Až zákonom č. 530/2007 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.01.2008 doplnené do zákona č. 581/2004 Z.z. ust. § 85g, ktoré umožnilo postúpenie niektorých pohľadávok zdravotnej poisťovne za presne určených podmienok. V danom prípade však došlo k postúpenia pohľadávky PERSPEKTÍVY DZP na inú osobu na základe toho, že konkurzný súd opatrením zo dňa 22.06.2005, sp. zn. 7K 70/01 udelil súhlas na predaj pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP navrhovateľovi. Žalobca tak nadobudol pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré uskutočňoval konkurzný súd ako orgán štátu poverený na uskutočňovanie tohto konania. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 4 Obo 52/2009-350 musia mať osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní istotu, že ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Žalovaný zastáva názor, že takéto rozhodnutie pohľadávky však nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa na vydanie platobného výmeru. Žalovaný taktiež zotrváva na svojom názore, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume 2.692,16 Eur za obdobie 20.08.2001 - 27.03.2009 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP vôbec postúpená. Ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do 20.08.2001. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do dňa zaplatenia pohľadávky na poistnom, a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka na obdobie 20.08.2001 - 27.03.2009. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho Zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V danom prípade Občiansky zákonník umožňuje právne vzťahy a ich obsah usporiadať tiež odlišne od úpravy obsiahnutej v zákone. Zmluvná voľnosť je obmedzená iba výslovným zákazom uvedeným v zákone. Z ust.§ 524 Občianskeho zákonníka nevyplýva nijaký taký zákaz, že by sa od neho nebolo možno odchýliť a neobsahuje ani vyhlásenie, že by v takom prípade bol právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky nemusí byť predmetom postúpenia, ale môže zostať postupníkovi. Špecifikácia pohľadávky a jej príslušenstva v danom prípade bola výslovne vymedzená v Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do 20.08.2001. Žalovaný záverom uvádza, že účelom vyberania poistného a poplatkov z omeškania je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia; tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako iné odvody, pokuty, penále, dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý ukladá zákonom povinnosť platiť poplatok adresátovi tejto povinnosti. Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu. Vyberaním týchto poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi ide o verejno-právne vzťahy (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.6 Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010). Pohľadávky na poistnom a poplatku z omeškania sú súčasťou verejných financií vytváraných platiteľmi poistného, ktoré zdravotná poisťovňa spravuje a použitie týchto prostriedkov je účelovo viazané zákonom č. 581/2004 Z.z. (predtým zákonom č. 273/1994 Z.z.) na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencom. V prípade, ak by úrad pripustil právny výklad, podľa ktorého je navrhovateľ ako postupník pohľadávky aktívne legitimovaný podať návrh na vydanie platobného výmeru účastníkom správneho konania by sa stal okrem platiteľa poistného aj subjekt práva súkromného. Vzhľadom na to, že vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je vzťah verejnoprávny, v ktorom zdravotná poisťovňa vyberá a vymáha verejnoprávne pohľadávky zdravotnej poisťovne, nemožno pripustiť, aby účastníkom tohto verejnoprávneho vzťahu bol namiesto zdravotnej poisťovne súkromnoprávny subjekt, ktorý by vybraté poistné a poplatok z omeškania nepoužil na účel uvedený v zákone , t.j. na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale tieto prostriedky by si ponechal pre svoju vlastnú potrebu. Poplatok z omeškania má charakter sankcie voči platiteľovi poistného za neuhradenie poistného riadne a včas, a v prípade, že by túto sankciu uplatňoval subjekt práva súkromného, stráca sa funkcia a účel tohto sankčného opatrenia v rámci solidárneho systému verejného zdravotného poistenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, a má všetky náležitosti ako ich stanovuje § 46 a § 47 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti žalovaný vyjadruje svoje jednoznačné stanovisko, že jeho rozhodnutie pod č. DK 301/00006/2012/R zo dňa 18.12.2012 je po právnej, skutkovej, ako i formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, je vydané príslušným orgánom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti a preto žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nemožno pre neúplnosť spisu preskúmať, a preto v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože je nepreskúmateľný pre neúplnosť spisu správneho orgánu. Súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný napriek výzve súdu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 12.09.2013. Vo výzve súdu bolo uvedené, že zo strany žalovaného je potrebné, aby súdu žalovaný predložil spis týkajúci sa veci a taktiež spis prvostupňového správneho orgánu. Pod spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia. Súd poukazuje na Záznam o chýbajúcom spise zo dňa 20.04.02012 (administratívny spis)a preto konštatuje, že zo strany žalovaného táto povinnosť nebola splnená. Zároveň konštatuje, že administratívny spi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nebol žurnalizovaný. Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. predseda senátu vyžiada spis žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spisom správneho orgánu prvého stupňa. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí a riadne nežurnalizovaný, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu. Ak žalovaný napriek výzve súdu nepredloží spis, je na mieste zrušiť rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť. Základným predpokladom pre realizáciu preskúmavacej právomoci súdu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je úplné poznanie a vyhodnotenie všetkých podkladov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal. Nakoľko však zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu súdom požadovaného administratívneho spisu, neostávalo súdu nič iné ako postupovať podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného pre neúplnosť a nepreskúmateľnosť spôsobenú žalovaným spôsobenú tým, že žalovaný doručil súdu nezažurnalizovaný a nekompletný. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným je nesporné, že administratívny spis nie je kompletný a zažurnalizovaný. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania , ktoré si žalobca uplatnil v žalobe a špecifikoval v podaní doručenom súdu dňa 20.09.2013. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v súlade s § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony (príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.02.2013; písomné podanie žaloby na pošte dňa 21.02.2013) á 2x130,16 eur; 2x7,81 eur režijný paušál; všetko spolu 275,94 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na podpísanom súdu, písomne, dvojmo.