Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/19/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200350 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200350.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: T. U. F., trvale bytom L. XX, F., zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárová 83, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.12.2012 proti rozhodnutiu odporkyne Číslo rozhodnutia: 46992-2/2012-BA zo dňa 6.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne Číslo rozhodnutia: 46992-2/2012-BA zo dňa 6.12.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 256,92 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo rozhodnutia: 46992-2/2012-BA zo dňa 6.12.2012 odporkyňa v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.2.1984 nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 1, 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa s poukazom na príslušné právne predpisy opísala priebeh a aktuálny stav veci a na záver uviedla, že v prípade navrhovateľa nemožno aplikovať § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že odporkyňa na základe uvedeného ustanovenia preberá výplatu plnení len od zamestnávateľa. Toto plnenie však navrhovateľovi v čase podania žiadosti poskytovala a aj do budúcnosti bude poskytovať spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len „Allianz“) z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škody vzniknuté prevádzkou motorových vozidiel. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.12.2012, ktorým sa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že pre vznik nároku na úrazovú rentu je rozhodné splnenie predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz a navrhovateľovi by nemalo byť na ujmu, že jeho pôvodný zamestnávateľ plnil navrhovateľovi stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 23.2.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrvala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz ešte pred vznikom zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, je mu (doživotne) poskytované plnenie na základe (zákonného) poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a teda nespĺňa predpoklady na vznik nároku na poskytovanie úrazovej renty. Na záver konštatovala, že pokiaľ by odporkyňa bola eventuálne nútená prevziať od 1.1.2004 výplatu plnenia z titulu vzniku pracovného úrazu, pričom súčasne by predmetné plnenie naďalej vyplácala aj spoločnosť Allianz, došlo by tým k duplicitnému plneniu, t.j. ku dvom identickým plneniam z toho istého zákonného poistenia. Na strane navrhovateľa by tak mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ podaním doručeným na súd dňa 15.3.2013 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, sp. zn. 7So/100/2009 zo dňa 30.6.2010, podľa ktorého na povinnosť odporkyne prevziať výplatu náhrady za stratu na zárobku od 1.1.2004 ako úrazovú rentu nemôže mať vplyv skutočnosť, že do 31.12.2003 náhradu žiadateľovi o úrazovú rentu vyplácala za zamestnávateľa zmluvná poisťovňa, pretože z § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priamo vyplýva, že Sociálna poisťovňa od 1.1.2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993. A to bez ohľadu na skutočnosť, či náhradu škody poskytuje zamestnávateľ priamo zo svojich finančných prostriedkov alebo z prostriedkov, ktoré za neho na základe poistnej zmluvy poskytuje jeho zmluvný partner. Na pojednávaní odporkyňa poukázala na skutočnosť, že najdôležitejším dôvodom vydania negatívneho (napadnutého) rozhodnutia je fakt, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľa si nesplnil v zmysle § 272 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení jednak oznamovaciu povinnosť, podľa ktorej mal do 30.11.2003 oznámiť druh a výšku vyplácaného poistenia a podobne si nesplnil povinnosť odovzdať do 31.12.2003 príslušné písomné doklady odporkyni. K právnemu názoru vyjadrenom v R 7So/100/2009 uviedla, že tento nemožno vzťahovať na prípad navrhovateľa, u ktorého bolo rozhodné práve nesplnenie vyššie uvedených povinností zo strany bývalého zamestnávateľa. Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 324,52 eur za 4 úkony právnej služby, t.j. za prevzatie veci a prvú poradu s klientom, za podanie opravného prostriedku, za vyjadrenie - podanie z 13.3.2013 a za účasť na pojednávaní. Osvedčením č. L. preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) za prítomnosti všetkých účastníkov. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Súd sa pred rozhodnutím prejednávanej veci oboznámil s obsahom priloženého administratívneho spisu odporkyne. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ utrpel dňa 16.2.1984 pracovný úraz. Prípad navrhovateľa nebol odporkyni odovzdaný k 1.1.2004 podľa ustanovení § 272 zákona o sociálnom poistení, navrhovateľ o priznanie nároku na úrazovú rentu požiadal dňa 11.4.2005 sám. Súd zároveň z obsahu spisu zistil, že od 1.7.1989, kedy sa navrhovateľ stal následkom pracovného úrazu zo dňa 16.2.1984 invalidným, mu je zo strany Allianz vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. Osobitne posudzoval otázku, či u navrhovateľa možno aplikovať § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. či odporkyňa zo zákona prebrala výplatu plnenia vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze vzniknutého dňa 16.2.1984, ak bola táto dosiaľ vyplácaná zo strany Allianz z titulu existencie zmluvného vzťahu medzi (bývalým) zamestnávateľom a touto poisťovňou. Podľa ust. § 272 ods.1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že odporkyňa s účinnosťou od 1.1.2004 preberá výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ktorý vznikol pred dátumom 26.11.1993. Z formulácie zákonodarcu plnenie vyplývajúce zo zodpovednosti jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli všetky plnenia, ktoré sú poškodeným (bývalým) zamestnancom vyplácané z titulu preukázanej zodpovednosti zamestnávateľa, a teda smerodajnou je pri posudzovaní jednotlivého prípadu okrem dátumu vzniku úrazu existencia zodpovednosti zamestnávateľa za tento úraz, t.j. či je tento úraz pracovný. Výplatou zamestnávateľa sa teda rozumie aj výplata, ktorá je realizovaná poisťovňou na základe zmluvného vzťahu so zamestnávateľom. Ak by mal zákonodarca na mysli iba výplaty, ktoré nie sú realizované na základe zmluvného - komerčného poistenia (bývalého) zamestnávateľa, resp. ak by vzťahoval citované ustanovenie len na náhrady priamo vyplácané zo strany (bývalého) zamestnávateľa, takúto úpravu by zakomponoval priamo do dotknutého ustanovenia, resp. by uvedené ustálil v inom zákonnom ustanovení zákona o sociálnom poistení. K vyjadreniu odporkyne vyslovenom na pojednávaní, podľa ktorého bola najdôležitejším dôvodom vydania negatívneho (napadnutého) rozhodnutia skutočnosť, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľa si nesplnil povinnosti v zmysle § 272 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení súd len uvádza, že nečinnosť (bývalého) zamestnávateľa, resp. nesplnenie zákonných povinností zo strany (bývalého) zamestnávateľa nemôže mať za následok zánik nároku u navrhovateľa, najmä ak si ho u odporkyne sám uplatnil. Súd len dodáva, že samotná skutočnosť, že sa v prípade navrhovateľa jednalo o pracovný úraz nebola v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnená či namietaná. Námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne vec posúdila, teda súd vyhodnotil ako dôvodnú a to s poukazom na znenie § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého toto ustanovenie možno aplikovať na všetky prípady výplat plnení za škodu pri pracovnom úraze, ktorý vznikol pred dátumom 26. 11.1993 a za ktorý je zodpovedný zamestnávateľ. Navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 16.2.1984 (t.j. pred 26.11.1993), následkom ktorého sa stal dňa 1.7.1989 invalidným, od tohto dátumu mu je od spoločnosti Allianz vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Táto náhrada mu je vyplácaná z titulu existencie zmluvného vzťahu Allianz s bývalým zamestnávateľom a teda ide o výplatu plnenia vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze tak ako predpokladá § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Výplatu tohto plnenia teda v zmysle predmetného ustanovenia od 1.1.2004 prebrala odporkyňa, nakoľko boli splnené oba predpoklady - t.j. čas vzniku pracovného úrazu a zodpovednosť zamestnávateľa za tento úraz. Pretože odporkyňa v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na prípad navrhovateľa a teda zjavne vec nesprávne právne posúdila, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne riadne posúdiť žiadosť navrhovateľa o priznanie nároku na poskytnutie úrazovej renty a o tejto opätovne rozhodnúť. V meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. S poukazom na zistený stav veci sa pri opätovnom prejednaní nároku navrhovateľa ako nevyhnutnou javí úzka súčinnosť odporkyne s navrhovateľom, ako i so spoločnosťou Allianz. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právny zástupca náhradu trov konania uplatnil v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslil 6.10.2014 a to za štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom zo dňa 18.12.2012, napísanie opravného prostriedku dňa 27.12.2012, vyjadrenie zo 14.3.2013 a účasť na pojednávaní konanom dňa 1.10.2014) + 4x režijný paušál - spolu vo výške 324,52 eur, včítane DPH 20%. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní) v skladbe: - za dva úkony právnej pomoci v roku 2012 (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu á 58,69 eur) 117,38 eur + (2x režijný paušál á 7,63 eur): 15,26 eur = 202,55 eur; - za účasť na pojednávaní 1.10.2014 61,84 eur + režijný paušál 8,04 eur = 69,88 eur; - spolu: 202,55 eur + 69,88 eur = 272,43 eur; - DPH 20%: 54,49 eur; - Spolu: 272,43 eur + 54,49 eur = 256,92 eur. Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za podanie, došlé súdu 15.3.2013 a vyčíslené sumou (spolu) 67,88 eur, nakoľko toto podanie iba opätovne poukazovalo na platné ust. § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom naviac k nemu priložený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, sp. zn. 7So/100/2009 bol vydaný dňa 30.6.2010, teda k jeho vydaniu nedošlo po podaní návrhu, ktorý je predmetom tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že toto konanie pred súdom je zo zákona oslobodené od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom ku dňu podania návrhu). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).