Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/53/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200382 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200382.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu 1/: C.. Z. F., bytom L. B. XXX, XXX XX Z., žalobkyne 2/: W. F., bytom tamtiež, obaja zast. advokátkou JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ U.. L. P., bytom P.. U. XX, XXX XX Z., 2/ U.. U. P., bytom P.. U. XX, XXX XX Z., zast. advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, 3/ U. F., bytom Š. XX, XXX XX V. 4/ IO.. X. F., bytom P.. U. XX, XXX XX Z., zast. advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom 5/ Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03315/2013/B622-Sv05762/To zo dňa 17.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 1.3.2013 domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a návrh na vyvlastnenie zo strany žalobcov 1/ a 2/ bol zamietnutý. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcov nezákonné, znemožňuje im realizovať stavbu miestnej komunikácie cesty „B“ MOK, ktorá cesta má byť prepojovacou miestnou komunikáciou medzi ulicami P.. U. a U.. B. v Z. v lokalite P. P.. Mesto Trnava oznámilo svoj vstup do konania z dôvodu, že rozhodnutím správnych orgánov sú dotknuté aj jeho záujmy vybudovať miestne komunikácie v Trnave, v lokalite M. - P. P., ktoré budú vo vlastníctve a správe Mesta Trnava. Správne orgány však s Mestom Trnava nekonali a nijako sa s tým nevysporiadali. Žalobcovia 1/ a 2/ sú toho názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a to nepreukázanie verejného záujmu. Je nesporné, že pre žalobcov 1/ a 2/ bolo vydané územné rozhodnutie zo dňa 20.3.2008, podľa ktorého na vyvlastňovanom pozemku bola umiestnená stavba miestnej komunikácie - cesta „B“ MOK X,XX/XX. Navrhovaná komunikácia bude vybudovaná ako miestna a po kolaudácii bude odovzdaná do majetku a správy Mesta Trnava. To, že sa jedná o miestnu komunikáciu preukazujú aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 vo veci územného rozhodnutia stavby „miestnej komunikácie - cesta „B“ MOK. S týmto dôkazom sa žalovaný nijako nevysporiadal a nevyhodnotil ho. Najvyšší súd SR v ňom zaujal stanovisko, že ako sa vlastníci pozemkov nedohodnú, bude postup podľa § 108 ods. 1 a ods. 2 písm. f) stavebného zákona v súlade so zákonom. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili s Mestom Trnava zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX, podľa ktorej vlastníctvo k telesu cesty ako aj k pozemkom pod cestou bude prevedené na Mesto Trnava do 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii. Dňa 19.12.2012 uzatvorili žalobcovia 1/ a 2/ s Mestom Trnava zmluvu o združení, podľa ktorej sa združili, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dohodnutého účelu, ktorým je realizácia verejnoprospešných stavieb. Podľa článku III ods. 1 zmluvy o združení sa Mesto Trnava zaviazalo vstúpiť do prebiehajúcich vyvlastňovacích konaní. Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia, že navrhovateľom vyvlastnenia musí byť obec, keďže podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vlastníkom miestnej cesty bude Mesto Trnava. 2. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že krajský stavebný úrad rozhodol v intenciách právneho názoru žalovaného keď zamietol vyvlastnenie. Žalovaný nemal jednoznačne preukázaný verejný záujem ako jednu zo základných podmienok vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 stavebného zákona. Poukazuje aj na právny názor Krajskej prokuratúry v Trnave v rozhodnutí o proteste zo dňa 8.8.2012, č. Kd 128/11-11. Titul vyvlastnenia nie je jednoznačný. Žalovaný poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS/19/09-115. Nie je možné podľa jeho názoru preukázať verejný záujem, keďže navrhovatelia vyvlastnenia subsumujú vyvlastnenie pod dva rozdielne verejné záujmy podľa § 108 ods. 2 stavebného zákona a to verejnoprospešné stavby alebo výstavbu miestnej komunikácie. Žalobcami predložené zmluvy, zmluva o budúcej kúpnej zmluve a zmluva o združení, nepreukazujú dostatočne záujem Mesta Trnava budúcu komunikáciu vlastniť a spravovať. Žalovaný uvádza, že stavebníci komunikácie mali v danom prípade možnosť dopracovať sa k svojmu cieľu cez iný konkrétny účel vyvlastnenia a to cez § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. Pribratí účastníci 2/ a 4/ sa písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že navrhovali žalobu zamietnuť a uplatnili si náhradu trov konania. Uviedli, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú aktívnu legitimáciu na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona. Poukazujú na § 3d ods. 3 cestného zákona, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Poukazujú tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013. Pokiaľ ide o vstup Mesta Trnava do vyvlastňovacieho konania, nie je navrhovateľom tohto konania, takže je to právne bezvýznamné. Považujú rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 za arbitrárny, pretože na jednej strane súd sám konštatuje rozpor skutočného stavu s územným plánom, na strane druhej verejný záujem posudzuje len cez územný plán. Pribratý účastník 1/ navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 vychádzal z predpokladu, že žalobcovi budú stavať komunikáciu B MOK v súlade s územným rozhodnutím a územným plánom mesta. Žalobcovia sa však rozhodli, že nebudú budovať prepojovaciu komunikáciu medzi ulicami P.. U. a U.. B. tak, ako to predpokladá územný plán. Poukázal na to, že časť ulice P.. U. nie je vo vlastníctve obce a nie je ani zaradená do siete miestnych komunikácií. Z týchto dôvodov nemôže mať charakter miestnej komunikácie. Podľa neho ide o účelovú komunikáciu, pre ktorú nie je možné použiť režim vyvlastnenia. Mesto Trnava teda nemá k dispozícii právny prostriedok k tomu, aby sa časť ulice stala miestnou komunikáciou. Pribratý účastník 3/ sa písomne vyjadril tak, že navrhuje žalobu zamietnuť. Poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov na podanie návrhu na vyvlastnenie, pričom aktívne legitimovaným je len obec. Rovnako tiež nie je v tomto prípade splnený verejný záujem, pretože žalobcovia sa rozhodli, že nebudú budovať prepojovaciu komunikáciu medzi ulicami P.. U. a U.. B., ako to predpokladá územný plán a územné rozhodnutie, ale vybudujú komunikáciu vedúcu k štyrom pozemkom v ich vlastníctve ukončenú otočom, tzv. slepú ulicu. Zmluva o budúcej zmluve nemôže preukazovať existenciu verejného záujmu. Pribratý účastník 5/ sa k žalobe písomne nevyjadril. 3. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na pojednávaní (bez prítomnosti riadne predvolaných pribratých účastníkov 1/ až 5/ a žalovaného) podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Krajský súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu pribratých účastníkov 2/ a 4/ na odročenie pojednávania z dôvodov krátkosti času medzi prevzatím právnej veci a termínu pojednávania, ako aj z dôvodu kolízie s paralelne prebiehajúcim pojednávaním na Okresnom súde Trnava. Krajský súd nevyhovel žiadosti na odročenie pojednávania z nasledovných dôvodov: - čo sa týka dôvodu kolízie s iným pojednávaním, právny zástupca pribratých účastníkov 2/ a 4/ túto nijako nepreukázal - čo sa týka krátkosti času medzi prevzatím veci a termínu pojednávania, tento dôvod nemohol byť súdom akceptovaný. Pribratý účastník 2/ bola do konania pribratá uznesením súdu zo dňa 18.4.2013 a pribratý účastník 4/ bola do konania pribrata uznesením súdu zo dňa 1.10.2013. Zastúpenie advokátom nie je pokiaľ ide o pribratých účastníkov obligatórne a krajský súd má za to, že mali dostatok času si zvoliť advokáta. Predvolanie na pojednávanie na deň 17.1.2014 bolo doručované v dostatočnom časovom predstihu, pribratému účastníkovi 2/ doručené dňa 22.11.2013 a pribratému účastníkovi 4/ dňa 4.11.2013. Advokáta splnomocnili až deň pred pojednávaním, t.j. dňa 16.1.2014. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o tom, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 23.10.2012, ktorým návrh žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK X,XX/XX“, M., P. P., Trnava, zamietol. Skratka MOK znamená miestna obslužná komunikácia s krajnicou. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím. Pred vydaním územného rozhodnutia možno vyvlastniť len pozemky a stavby určené územným plánom zóny alebo územným projektom zóny na sústredenú bytovú výstavbu a pozemky určené zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov (§ 6). Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Podľa § 112 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa § 108 ods. 3, veta prvá stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa § 17 cestného zákona, o vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre plnenie ostatných úloh určených týmto zákonom platia ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V obdobnej veci, týkajúcej sa vyvlastnenia stavby „miestnej komunikácie - cesta „A“ MOK X,XX/ XX krajský súd rozhodol rozsudkom, sp. zn. 6 S/2301/2012, zo dňa 10.5.2013 tak, že rozhodnutie žalovaného (o zamietnutí vyvlastnenia) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia. Okrem iného vychádzal v tomto rozhodnutí krajský súd aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011. Najvyšší súd SR, rozsudkom, sp. zn. 3 Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.5.2013 tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku dospel Najvyšší súd k právnemu názoru, že pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie, tento vyplýva zo schváleného územného plánu, ktorý je záväzný i pre Mesto Trnava, ktoré je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastnenia. Najvyšší súd SR však skonštatoval nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnenie pre účely miestnej komunikácie, pretože aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec (§ 2 ods. 3, veta tretia a § 3d ods. 3 cestného zákona). V prejednávanej veci, ide o vyriešenie totožnej právnej otázky a to existencie verejného záujmu a aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnení, ako v prípade vyššie uvedeného konania. Z tohto dôvodu, musel krajský súd vychádzať aj zo záverov súdu vyššieho stupňa a preto, pokiaľ ide o nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnenie, je týmto právnym názorom viazaný. Krajský súd chcel napomôcť k riešeniu vzniknutej situácie, pretože nedošlo k dohode medzi vlastníkmi pozemkov a Mestom Trnava. Nie je však možné prenášať na žalobcov 1/ a 2/ povinnosti obce - Mesta Trnava. Mesto Trnava bude teda povinné stať sa navrhovateľom vyvlastnenia a žalobcovia 1/ a 2/ sa na uvedenom môžu podieľať len ako zúčastnené osoby. Nepostačuje teda ani uzavretie zmluvy o združení a ani zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcami 1/ a 2/ a Mestom Trnava. Pokiaľ ide o otázku verejného záujmu, túto vyriešil Najvyšší súd SR zhodne s rozsudkom krajského súdu keď konštatoval, že vyplýva zo schváleného územného plánu. Pokiaľ išlo o námietku žalobcov 1/ a 2/, že Mesto Trnava sa domáhalo vstupu do správneho konania, pričom žalovaný s ním ako s účastníkom nekonal a nijako sa s tým v rozhodnutí nevysporiadal, krajský súd nemohol tejto procedurálnej námietke žalobcov vyhovieť. Žalobcovia 1/ a 2/ nie sú oprávnení chrániť záujmy Mesta Trnava, ktorý vystupuje v konaní pred súdom len ako pribratý účastník 5/. Bolo povinnosťou Mesta Trnava, pokiaľ malo za to, že boli porušené jeho práva, podať žalobu (prípadne spolu so žalobcami 1/ a 2/). Mesto Trnava však žalobu nepodalo a žalobcovia 1/ a 2/ nie sú aktívnej legitimovaní na ochranu práv tretieho subjektu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nevznikol nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o právneho zástupcu pribratých účastníkov 2/ a 4/, špecifické postavenie týchto účastníkov pred správnym súdom, neumožňuje priznať im náhradu trov konania voči žalobcom. „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP, by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.“ (rozsudok NS SR, sp. zn. 8 Sžo/52/2011 zo dňa 30.1.2012). V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným.“ Z týchto dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania advokátovi pribratých účastníkov 2/ a 4/. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.