Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200401 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: I.. I. Y., Y. X, G., právne zastúpeného advokátom: Mgr. Martin Hurtiš, Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5321/2012-52/SKPII./RK zo dňa 21.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.3.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. 5321/2012-52/SKPII. zo dňa 21.9.2012 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 5321/2012-52/SKPII./RK zo dňa 21.12.2012, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že správny orgán napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty mal povinnosť oznámiť skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Žalobca ihneď po vznesení obvinenia bol vzatý do väzby a následne po prepustení z väzby dostal ochorenie vo forme ťažkého ekzému na ktorý sa liečil niekoľko mesiacov a po prepustení z väzby sa mu objavila recidíva rakoviny obličky a musel podstúpiť ťažkú operáciu - odobratie celej pravej obličky. Jeho zdravotný stav sa tak vážne zhoršil, že nebol schopný z objektívnych dôvodov oznamovať nepodstatné veci. Začatie správneho konania mu bolo doručené ešte pred jeho operáciou, ktorá sa konala 14.2.2012 z čoho vyplýva, že nemal kedy oznámiť žalovanému dôvody uvedené v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2005 Z.z.). Poukázal, že správne konanie sa malo začať do 17.12.2011. Skutočnosti, o ktorých mal upovedomiť žalovaného považuje za všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné oznamovať a dokazovať, pretože uvedené skutočnosti boli zverejnené vo všetkých televíznych spravodajstvách v Slovenskej republike a v okolitých štátoch a nevidí preto dôvod, prečo by sa mali preukazovať takéto skutočnosti. Z toho vyplýva, že správne konanie sa malo začať do konca roku 2011, t.j. do 17.12.2011, kedy bolo zverejnené, že bol vzatý do väzby. Správny orgán sa o týchto skutočnostiach mal možnosť dozvedieť, a preto je názoru, že toto jeho právo bolo prekludované v jednoročnej lehote, ktorá začala plynúť 17.12.2012. Ďalej uviedol, že v jeho trestnom konaní, ktoré nadväzuje na správne konanie, bolo odvolanie Okresnej prokuratúry v Partizánskom zamietnuté v časti I.. I. Y. Krajským súdom v Trenčíne, t.j. žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. Začatie trestného stíhania, ako aj samotná väzba sú teda nezákonné. Minister spravodlivosti SR rozhodol až po právoplatnom skončení jeho trestnej veci, teda už vedel o tom, že začaté trestné konanie, ako aj väzba boli nezákonné a aj napriek tomu ho uznali za vinného. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 8.4.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 10.12.2010 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru pod ČVS:PPZ-128/BOK-SA-2010. Žalobca bol uznesením Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 vzatý do väzby, pričom jeho väzobné stíhanie trvalo v období od 13.12.2010 do 29.12.2010. O uvedených skutočnostiach sa žalovaný hodnoverne dozvedel až dňa 9.1.2012, kedy mu bol doručený list Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru. V uvedenom liste bolo oznámené, že dňa 10.12.2010 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a dňa 16.8.2011 bola na žalobcu podaná obžaloba. Uvedená správa bola vyžiadaná žalovaným na základe podnetu W.. B.. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. ukladá správcom povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Ministerstvu spravodlivosti SR každú skutočnosť (a to aj v prípade, že ju správca subjektívne považuje za nepodstatnú), ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie správcovskej činnosti alebo na vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Bolo preto povinnosťou žalobcu oznámiť Ministerstvu spravodlivosti SR skutočnosť, že bolo voči nemu vznesené obvinenie v najskoršom možnom termíne po tom, čo sa o vznesení obvinenia voči svojej osobe dozvedel. Je zrejmé, že žalobca si svoju všeobecnú oznamovaciu povinnosť nesplnil a nesplnil ju ani dodatočne po tom, čo bol prepustený z väzby na slobodu. Medzi jeho prepustením na slobodu a začatím správneho konania ubehla doba viac ako jedného roka. Poukázal, že plynutie jednoročnej lehoty je potrebné počítať od 9.1.2012, kedy bolo žalovanému doručené oznámenie Úradu boja proti organizovanej kriminalite Policajného zboru, pretože v tento deň sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti správcu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že začatie trestného stíhania voči žalobcovi je možné považovať za skutočnosť všeobecne známu, resp. za skutočnosť, ktorá by mala byť žalovanému známa z jeho činnosti a ktorú teda nie je potrebné dokazovať, ani preukazovať. Rozhodnutia vydávané orgánmi činnými v trestnom konaní nie sú povinne zverejňované, doručujú sa vybranému okruhu subjektov a z ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR medzi tieto subjekty nepatrí. Ani informácie prezentované v médiách nie sú skutočnosťou všeobecne známou, ktorá by mohla byť podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu a teda od nej nemožno odvodzovať začiatok plynutia žiadnej ani prekluzívnej lehoty. Podkladom pre začatie konania sú až konkrétne informácie príslušného orgánu, ktorým je oznámenie Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 9.1.2012. Od tohto dátumu možno počítať začiatok plynutia prekluzívnych lehôt, keďže až po získaní týchto informácií správny orgán hodnoverne zistil, že správca porušil svoju povinnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Žalovaný rovnako za neopodstatnené považuje aj tvrdenia žalobcu, že z objektívnych príčin, ako bol ekzém a operácia vo februári 2012 nemohol splniť svoju všeobecnú informačnú povinnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., ktorá mu vznikla dňa 10.12.2010, nakoľko je zrejmé, že aj pri zohľadnení väzby žalobcu (ktorá však podľa názoru žalovaného sama o sebe nebránila žalobcovi oznámiť zákonom stanovené skutočnosti), mal dostatočný časový priestor na vykonanie oznámenia o začatom trestnom stíhaní. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 5321/2012-52/ SKPII. zo dňa 21.9.2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 5 ods. 1 zákona o správcoch. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 5321/2012-52/SKPII./RK zo dňa 21.12.2012 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.9.2012 zmenené vo výroku uloženia sankcie tak, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 300,- €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že skutkový stav veci tak, ako ho zistil žalovaný je úplný a dostačujúci na posúdenie veci. Začatiu správneho konania predchádzal podnet W.. M. B. zo dňa 3.11.2011 na vykonanie dohľadu nad činnosťou žalobcu - I.. I. Y., správcu konkurznej podstaty úpadcu DAM, a.s.., v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 29K/10/2011 v ktorom poukázal aj na skutočnosť, že voči žalobcovi sa vedie trestné stíhanie a je podozrivý z úmyselnej trestnej činnosti. Uvedené skutočnosti žalovaný preveril dožiadaním na Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, ktorý listom doručeným žalovanému dňa 9.1.2012 oznámil ministerstvu spravodlivosti SR, že dňa 10.12.2010 bolo pod č. ČVS: PPZ-128/BOK-ZA-2010 vznesené obvinenie voči žalobcovi za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalobca bol zadržaný vyšetrovateľom dňa 13.12.2010 a následne bol uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Z väzby bol prepustený uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. 23Tpo/57/2010 zo dňa 29.12.2010. Predmetné vyšetrovanie bolo ukončené dňa 16.8.2011 návrhom na podanie obžaloby, kedy bola na žalobcu podaná obžaloba, ktorá skončila oslobodzujúcim rozsudkom.. Dňa 10.12.2010 bolo pod č. ČVS: PPZ-128/BOK-ZA-2010 vznesené obvinenie voči žalobcovi za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalovaný bol zadržaný vyšetrovateľom dňa 13.12.2010 a následne bol uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Ministerstvo spravodlivosti SR, sekcia civilného práva rozhodnutím č. 5321/2012-52SKPII. zo dňa 21.9.2012 uložilo žalobcovi podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. pokutu vo výške 500,- € za to, že „odvtedy, čo mu bolo dňa 10.12.2010 pod č.: ČVS: PPZ-128/BOK-ZA-2010 vznesené obvinenie za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo bol uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 vzatý do väzby (prepustený uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 23Tpo/57/2010 zo dňa 29.12.2012), neoznámil tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu žalovanému“ čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. a to povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovaný mal preukázané, že dňa 10.12.2010 bolo pod č. ČVS: PPZ-128/BOK-ZA-2010 voči žalobcovi vznesené obvinenie za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalobca bol zadržaný vyšetrovateľom dňa 13.12.2010 a následne bol uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Žalobca žalovanému neoznámil skutočnosť, že bolo voči nemu vznesené obvinenie a ani skutočnosť, že bol vzatý do väzby, hoci tak v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. urobiť mal a tieto skutočnosti mohli, alebo mali byť v prípade väzby dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti. Za skutok uvedený vo výroku rozhodnutia bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- €. Pri ukladaní pokuty žalovaný prihliadol na závažnosť a povahu porušenej povinnosti. Žalobca žalovanému bez zbytočného odkladu neoznámil skutočnosti, ktoré mu oznámiť mal a ktoré mohli a mali byť dôvodom na pozastavenie jeho činnosti, čím oddialil prípadné rozhodovanie správneho orgánu o pozastavení jeho činnosti a ďalej konal v konkurzných konaniach, aj keď v tej dobe už mohla existovať dôvodná pochybnosť, že správca bude naďalej vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne a svedomito. Žalovaný zároveň prihliadol aj na okolnosť, že voči správcovi doteraz nebolo vedené žiadne správne konanie pre porušenie povinnosti, preto sankciu v dolnej časti zákonného rozpätia považoval za dostatočnú. O porušení povinnosti žalobcom sa žalovaný dozvedel z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené dňa 9.1.2012. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 5321/2012-52/SKPII.RK zo dňa 21.12.2012 bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené v časti o uložení sankcie tak, že žalobcovi sa za porušenie povinnosti opísanej vo výroku prvostupňového rozhodnutia uložila pokuta vo výške 300,- €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pokuta vo výške 300,- € v plnom rozsahu spĺňa tak sankčnú, ako aj prevenčnú funkciu, ktorú predmetný postih ako forma uplatnenia administratívnej zodpovednosti za iný správny delikt sleduje. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., je správca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministerstvu každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2005 Z.z., ministerstvo pozastaví výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2005 Z.z., ministerstvo môže pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak orgán činný v trestnom konaní proti nemu vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., ministerstvo uloží správcovi pokutu do 3.310,- €, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z., pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne najmä na povahu, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti. Pri opätovnom porušení povinnosti možno uložiť pokutu opakovane. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z., pokutu možno uložiť do 1 roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V čase vznesenia obvinenia voči žalobcovi, bol žalobca zapísaný do zoznamu správcov ako správca konkurznej podstaty. Bez zbytočného odkladu je správca povinný oznámiť ministerstvu každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov (§ 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z.). Žalovaný pozastaví výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak sa správca nachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody (§ 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2005 Z.z.). Pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe žalovaný môže, ak sa voči správcovi vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním (§ 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2005 Z.z.). Dňa 10.12.2010 bolo voči žalobcovi Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva pod ČVS:PPZ-128/BOK-SA-2010. Dňa 13.12.2010 bol žalobca zadržaný vyšetrovateľom a uznesením Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 bol žalobca vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Z väzby bol prepustený uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. 23Tpo/57/2010 zo dňa 29.12.2010. Dňa 16.8.2011 bola na žalobcu podaná obžaloba, ktorá skončila oslobodzujúcim rozsudkom. Je nesporné, že žalobca tieto skutočnosti žalovanému neoznámil. Spornou zostala skutočnosť, či žalobca mal povinnosť oznámiť tieto skutočnosti (dňa 10.12.2010 - vznesenie obvinenia za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pod č. ČVS: PPZ-128/BOK-ZA-2010. Dňa 13.12.2010 bol žalobca zadržaný vyšetrovateľom a dňa 16.12.2010 uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010 bol vzatý do väzby) žalovanému bez zbytočného odkladu a či ich neoznámením žalobca porušil svoje povinnosti správcu v zmysle ust. § 5 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z.. Spornou bola aj skutočnosť plynutia 1-ročnej subjektívnej lehoty a 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 36 ods. 3 zák. č. 8/2005 Z.z.. Súd konštatuje, že v zmysle ust. § 5 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z. je povinnosťou správcu bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému akúkoľvek každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Žalobca jednoznačne skutočnosti (vznesenie obvinenia voči žalobcovi dňa 10.12.2010 pod č. ČVS: PPZ-128/ BOK-ZA-2010 za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zadržanie žalobcu dňa 13.12.2010 a jeho vzatie do väzby dňa 16.12.2010 uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010), ktoré boli, resp. mohli byť dôvodom na pozastavenie výkonu jeho správcovskej činnosti žalovanému vôbec neoznámil, hoci mu takáto povinnosť vyplývala z ust. § 5 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z.. Týmto svojim nekonaním podľa názoru súdu žalobca jednoznačne porušil ust. § 5 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z.. S námietkou žalobcu, že z objektívnych dôvodov, ktorými bol ekzém a operácia vo februári 2012 nemohol splniť svoju všeobecnú informačnú povinnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., ktorá mu vznikla dňa 10.12.2010, sa súd nestotožnil. Žalobcovi aj vzhľadom na jeho ochorenia jeho oznamovacia povinnosť nezanikla. Od vznesenia obvinenia, t.j. od 10.12.2010 do 21.9.2012 žalobca neoznámil žalovanému vznesenie obvinenia, zadržanie vyšetrovateľom a ani jeho vzatie do väzby, pričom aj pri zohľadnení väzby žalobcu, mal dostatočný časový priestor na vykonanie oznámenia o začatom trestnom stíhaní. Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že skutočnosti, o ktorých mal upovedomiť žalovaného sú všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné oznamovať a dokazovať, pretože uvedené skutočnosti boli zverejnené 17.12.2011 vo všetkých televíznych spravodajstvách v Slovenskej republike. Zverejnenie v televíznych spravodajstvách v Slovenskej republike a v okolitých štátoch má len informatívny charakter, ktoré slúži širokej verejnosti. Medializované informácie nie sú relevantným podkladom od ktorých by žalovaný mohol odvíjať svoju činnosť a začať voči žalobcovi správne konanie. Takýmto podkladom sú až konkrétne informácie od správcu, resp. od príslušného orgánu. Krajský súd mal preukázané, že v danom prípade sa žalovaný o uvedených skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu hodnoverne dozvedel až dňa 9.1.2012, kedy mu bol doručený list Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru. V uvedenom liste bolo žalovanému oznámené, že dňa 10.12.2010 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a dňa 16.8.2011 bola na žalobcu podaná obžaloba. Uvedená správa bola vyžiadaná žalovaným na základe podnetu W.. B.. Až odo dňa 9.1.2012 možno počítať začiatok plynutia prekluzívnych lehôt, keďže až po získaní týchto informácií správny orgán hodnoverne zistil, že správca porušil svoju povinnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z.. Ani doručením podnetu W.. B. zo dňa 3.11.2011 na vykonanie dohľadu nad činnosťou žalobcu - JUK.. I. Y., správcu konkurznej podstaty nezačala plynúť jednoročná prekluzívna lehota, pretože týmto podnetom nebolo preukázané porušenie povinnosti žalobcom v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z.. Pokutu možno uložiť (§ 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z.) do 1 roka od zistenia porušenia povinnosti (subjektívna lehota), najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo (objektívna lehota). Pri počítaní plynutia prekluzívnej lehoty je potrebné vychádzať z princípu plynutia subjektívnej lehoty v rámci objektívnej lehoty. Začiatok plynutia objektívnej lehoty je daný porušením povinnosti a končí uplynutím 3-ročnej lehoty. V rámci 3-ročnej objektívnej lehoty plynie jednoročná subjektívna prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť keď sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti. Dňa 10.12.2010 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie, čo bol piatok. Trojročná objektívna lehota teda začala plynúť v pondelok 13.12.2010 a skončila 13.12.2013. Subjektívna lehota začala plynúť 9.1.2012, kedy žalovaný správny orgán hodnoverne zistil, že žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. a uplynula 9.1.2013. Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna lehota uplynula v rámci objektívnej lehoty. Žalovaný správny orgán po zistení, že žalobca porušil všeobecnú informačnú povinnosť v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., žalobcovi uložil pokutu prvostupňovým rozhodnutím č. 5321/2012-52/SKPII. zo dňa 21.9.2012, teda v rámci jednoročnej subjektívnej a aj v rámci objektívnej 3-ročnej lehoty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca porušil všeobecnú informačnú povinnosť uloženú § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., za čo mu správny orgán uložil pokutu v sume 500,- €. Krajský súd v Bratislave s poukazom na uvedené konštatuje, že žalovaný správny orgán postupoval správne, keď rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie a v časti uloženia pokuty, pokutu znížil na sumu 300,- €, t.j. v dolnej hranici zákonnej sadzby. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, bolo vydané v súlade so zákonom a uložená pokuta zodpovedá miere, povahe, závažnosti, spôsobu, dĺžke, ako aj dôsledkom porušenia povinnosti. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.