Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/71/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200516 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200516.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: I.. N. K., bytom U. Y. XXX, XXX XX D., zast. advokátom JUDr. Peter Kubina, so sídlom Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, sídlom Limbová 2, P.O.BOX 52, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S08569-OP-2012 zo dňa 15.1.2013 a rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. 4401/2012/OZ zo dňa 10.7.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.3.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca vykonáva povolanie zubný lekár v špecializovanom odbore stomatológia. Je oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení - ambulancii špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní zubný lekár, v študijnom odbore zubné lekárstvo, v špecializačnom odbore stomatológia. Vo februári 2012 doručil prvostupňový orgán žalobcovi list, v ktorom ho upozornil na existenciu zákonnej povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch podľa rozpisu určeného ŽSK. Služby sa mali vykonávať v priestoroch poskytovateľa ADMEUM s.r.o.. Následne v apríli 2012 poskytovateľ doručil žalobcovi návrh zmluvy o spolupráci v dvoch alternatívach. Tieto zmluvy sa mali riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo zákon o poskytovateľoch nepripúšťa a neupravovala rovnomerne a dostatočne právne vzťahy medzi žalobcom a poskytovateľom, neobsahovala adekvátne podmienky odmeňovania a neupravovala viaceré aspekty vzťahu medzi žalobcom a poskytovateľom. Žalobca odmietol tento návrh zmluvy o spolupráci prijať a v máji 2012 zaslal poskytovateľovi list so svojimi pripomienkami. Žalobca zároveň upozornil poskytovateľa, že ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy medzi ním a žalobcom, tak nebude môcť vykonávať lekársku službu prvej pomoci v zariadení poskytovateľa. Upozornil ho, že je ochotný vykonávať lekársku službu prvej pomoci vo svojej ambulancii a pomocou svojej vlastnej techniky a za odplatu podľa platného cenníka. Poskytovateľ odmietol rokovať o uzatvorení zmluvy iného typu. Dňa 20.6.2012 bolo proti žalobcovi začaté správne konanie pre porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v ) zákona o poskytovateľoch. Žalobca má za to, že prvostupňový orgán, aj žalovaný nesprávne právne posúdili konanie žalobcu, ktoré kvalifikovali ako porušenie jeho povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Namieta nesprávne právne posúdenie ústavnej konformity vypracovania splnenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Napadnuté rozhodnutia porušujú základné práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 1 a 2 Ústavy a čl. 14 Dohovoru a zákaz nútenej práce a nútenej služby podľa čl. 18 ods. 1 Ústavy SR, čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru a čl. 4 Dohovoru. Poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS/113/2011 v zmysle ktorého, uloženie povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch, v súlade s ktorou sú nútení konať pod hrozbou sankcie podľa § 82 zákona o poskytovateľoch vo všeobecnosti spĺňa vyššie uvedené podmienky primeranosti, vhodnosti a potrebnosti vo vzťahu k tým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí sú zaradení do verejnej minimálnej siete poskytovateľov podľa § 5 zákona o poskytovateľoch a bol im pridelený zdravotný obvod a zároveň s ktorými má každá zdravotná poisťovňa povinnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a zároveň, ktorí majú uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami, na základe ktorých sú im vyplácané mesačné paušálne kapitačné platby. Žalobca uvádza, že právny poriadok SR umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez uzatvorenia zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Legitímne sa tak vytvorila skupina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, medzi ktorých patrí aj žalobca, ktorí sú za kvalitu svojich služieb odmeňovaní v plnej výške pacientmi bez potreby uzatvorenia zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Takýmto poskytovateľom preto nie sú vyplácané mesačné kapitačné platby vôbec a ich zaradenie do rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci za rovnakých podmienok ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým sú vyplácané mesačné kapitačné služby jednoznačne predstavuje diskrimináciu v rozpore s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 14 Dohovoru. Zdravotné poisťovne nemajú voči nim žiadnu kontraktačnú povinnosť. Žalobca teda patrí do opomenutej skupiny poskytovateľov, nakoľko nie je zaradený do verejnej minimálnej siete poskytovateľov podľa § 5 zákona o poskytovateľoch a nebol mu pridelený zdravotný obvod podľa § 2 ods. 22 a 23 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa s ním nemá povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o zdravotných poisťovniach a žalobca nemá uzavretú zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou a nie sú mu vyplácané žiadne paušálne kapitačné platby. Žalobca teda patrí do tzv. opomenutej skupiny poskytovateľov, ktorá je diskriminovaná. Ústavný súd SR neskúmal súlad § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch vo vzťahu k tzv. opomenutej skupine poskytovateľov. V okolnostiach konkrétneho prípadu nie teda vylúčené skúmať, či vynucovanie splnenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch môže porušovať základné práva dotknutej osoby. Žalobca ďalej uvádza, že uzavretím predloženej zmluvy by porušil § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch. Jediný typ zmluvy, na základe ktorej je podľa § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prípustné vykonávať zdravotnícke povolanie jedným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je zmluva zakladajúca pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah. Zákon o poskytovateľoch v § 3 ods. 4 rovnako nepripúšťa výkon zdravotníckeho povolania bez zmluvného základu, pokiaľ nejde o formu výkonu zdravotníckeho povolania podľa písm. b) až d), čo nie je tento prípad. Žalobca uvádza, že bol v danom čase k dispozícii vo svojej ambulancii, kde bol pripravený poskytovať neodkladnú stomatologickú zdravotnú starostlivosť vo vlastnom mene a na vlastný účet. 2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Poukazuje na § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Povinnosť žalobcu vykonávať špecializovanú zubno- lekársku službu prvej pomoci vyplýva žalobcovi priamo zo zákona o zdravotnej starostlivosti a nie je podmienená uzavretím zmluvy medzi prevádzkovateľom a žalobcom. Neuzavretím takej zmluvy sa žalobca nezbavuje povinnosti vykonávať službu podľa rozpisu. Žalobca bol povinný dňa 5.6.2012 v čase od 16.30 hod. až 19.30 hod. vykonávať ŠZLSPP v Poliklinike II., P. Mudroňa 14, Martin a nebol oprávnený vykonať službu vo svojej ambulancii. Tým, že žalobca nenastúpil na výkon služby, porušil povinnosť podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“). Žalobca sa odvoláva aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý argumentuje aj so skutočnosťou, že zásadné ochromenie fungovania systému nepretržitej zdravotnej starostlivosti by mohlo vyústiť do vzniku neodstrániteľných škôd na živote a zdraví obyvateľstva a preto uloženú povinnosť podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom nemožno považovať za zjavne nespravodlivú a neprimerane prísnu. Správne orgány správne posúdili konanie žalobcu vo vzťahu k poskytovateľovi, pretože podľa § 3 ods. 4 písm. b) zákona o poskytovateľoch sa zdravotnícke povolanie vykonáva aj na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (§ 11 zákona o poskytovateľoch). Žalobca je držiteľom povolenia, ktoré ho oprávňuje prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. To znamená, že vykonaním pohotovosti by neporušil § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch. 3. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutia sú vecne správne. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydané v intenciách § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch tým, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal dňa 5.6.2012 zubno-lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom a bola mu uložená podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch pokuta vo výške 200,- eur. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti vo vtedy platnom znení, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno- lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch, poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. Podľa § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch vo vtedy platnom znení, zdravotnícke povolanie sa vykonáva a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalobca bol listom prvostupňového orgánu zo dňa 23.2.2012 upozornený na povinnosť poskytovateľa vykonávať lekársku službu prvej pomoci a bol poučený na následok nesplnenia si tejto povinnosti. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalobcovi bol zaslaný rozpis lekárskych služieb prvej pomoci, na základe ktorého mal dňa 5.6.2012, v čase od 16.30 - 19.30 hod. vykonať službu prvej pomoci v priestoroch Polikliniky II., P. Mudroňa 14, Martin s vlastnou sestrou. 4. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k nasledovnému právnemu záveru. Žalobca správne poukázal na Nález Ústavného súdu SR, PL.ÚS 113/2011-74, na základe ktorého Ústavný súd SR rozhodol tak, že návrhu generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade §79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch a §82 ods. 1 písm. b) toho istého zákona v časti vzťahujúcej sa na uloženie pokuty za porušenie povinnosti uloženej § 79 ods. 1 písm. v) s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 36 písm. c) až e), čl. 38 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 Ústavy SR a čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Dohovoru č. 29 o nútenej alebo povinnej práci nevyhovel. Žalobca však zároveň poukazuje na to, že tento Nález nie je možné plne použiť na žalobcu, pretože tento patrí do tzv. opomenutej skupiny lekárov - tí, ktorí nemajú uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktorou sa Ústavný súd nezaoberal. S týmto argumentom žalobcu krajský súd nemôže súhlasiť. Ústavný súd SR sa zaoberal súladom príslušných ustanovení zákona o poskytovateľoch s Ústavou SR a Dohovorom. Otázkou odmeňovania lekárov za službu prvej pomoci sa zaoberal len okrajovo. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania je uloženie pokuty za nenastúpenie žalobcu na službu prvej pomoci v zmysle rozpisu určených služieb. Je nesporné, že žalobca na túto službu nenastúpil (sám to aj priznáva, i keď dodáva, že ju vykonal v daný deň vo vlastných priestoroch za ceny podľa ním určeného cenníka). Ústavný súd SR v predmetnom Náleze jednoznačne povedal, že vykonaním testu proporcionality je možné konštatovať, že napadnutá právna norma je primeraná zamýšľanému cieľu, pretože reálny výkon nepretržitej lekárskej služby prvej pomoci má pre spoločnosť zásadný význam. Skutočnosť, ktorou ďalej argumentuje žalobca - neuzavretie predloženej zmluvy o spolupráci, ktorá je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, nemá podľa názoru krajského súdu vplyv na vznik povinnosti nastúpiť lekársku službu prvej pomoci zo zákona (teda aj bez uzatvorenia zmluvy). Uvedené konštatoval už aj Najvyšší súd SR, vo svojom rozsudku, sp. zn. 7 Sž/158/2002 zo dňa 6.5.2003, kde okrem iného uviedol, že „neuzavretím zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci, resp. odmietnutím jej podpísania sa žalobca uvedenej zákonnej povinnosti nezbavuje. Svoj nesúhlas a to aj oprávnený s podmienkami zmluvy nebol žalobca oprávnený vyjadriť odmietnutím nastúpiť výkon lekárskej služby prvej pomoci, lebo uvedená povinnosť mu vyplynula priamo zo zákona.“ Krajský súd má síce zhodne so žalobcom za to, že predložená zmluva o spolupráci (resp. dve zmluvy) podľa Obchodného zákonníka bola v rozpore s §3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch, táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na predmet tohto súdneho konania - vznik povinnosti nastúpiť lekársku službu prvej pomoci v určenom čase a mieste podľa rozpisu služieb samosprávnym krajom. To isté sa týka aj odmeňovania na ktoré žalobca poukazuje, pričom uvádza, že sa cíti byť ako privátny lekár diskriminovaný voči iným poskytovateľom, ktorí majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Tieto námietky žalobcu sa všetky týkajú len podmienok samotnej zmluvy, nie však vzniku jeho povinnosti nastúpiť na lekársku službu prvej pomoci zo zákona a sankciu za nenastúpenie (administratívne trestanie), ktorá je predmetom tohto konania. Podľa názoru krajského súdu, zákon síce nezaväzuje žalobcu na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy upravujúcej ich právny vzťah, pokiaľ sa však tieto subjekty nedohodnú na znení zmluvy, neznamená to, že poskytovateľ - žalobca nemá povinnosť nastúpiť na výkon lekárskej služby prvej pomoci. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalobca by vykonaním služby prvej pomoci porušil § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch krajský súd uvádza, že na ňu v podstate odpovedal v predchádzajúcom odseku. Ešte dopĺňa a zdôrazňuje, že povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci vyplýva z § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch, pričom toto ustanovenie má kogentný charakter a je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom (viď Nález Ústavného súdu SR). Krajský súd má zhodne so žalovaným za to, že žalobca by vykonaním lekárskej služby prvej pomoci neporušil § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch, pretože zdravotnícke povolanie sa vykonáva aj na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ( § 3 ods. 4 písm. b) a § 11 zákona o poskytovateľoch) a žalobca je držiteľ povolenia, ktoré ho oprávňuje prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ako špecializovanú ambulanciu v odbore stomatológia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.