Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/75/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200554 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Z.. Q. S., E. XX, C., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Vo 84/12-BK zo dňa 18.12.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: Vo 84/12-BK zo dňa 18.12.2012 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým Katastrálny úrad v Bratislave (právny predchodca žalovaného, v tomto rozsudku označený ako žalovaný) v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra Senec č. V-3874/07 zo dňa 08.08.2012 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a toto zároveň v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bolo zastavené konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v súlade s § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj len katastrálny zákon), keďže prvostupňový správny orgán mal za to, že plnomocenstvo, na základe ktorého je darkyňa zastúpená, nie je dostatočne určité, pretože neobsahuje presné určenie rozsahu splnomocnencovho oprávnenia konať za vlastníčku v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka a keďže účastníci konania v stanovenej lehote nedostatok podania neodstránili, bolo konanie potrebné zastaviť. Žalobca žiadal zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie (v žalobe nesprávne označené dátumom 06.10.2011) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť videl najmä v nesprávnom právnom posúdení veci a preto, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Nesúhlasil s argumentom žalovaného, že plnomocenstvo nie je dostatočne určité, t.j. že nie je z neho zrejmé, na ktoré nehnuteľnosti sa vzťahuje a akých právnych úkonov sa týka, keďže ide o generálne plnomocenstvo vzťahujúce sa na všetky a nielen na určité, konkrétne, špeciálne a formalisticky definované právne úkony. Plnomocenstvo bolo určené v tom najširšom rozsahu, kedy je aplikovateľné aj v prípadoch, ak sa na uskutočňovanie právnych úkonov vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Zdôraznil, že darovacia zmluva je právnym úkonom a pri výklade právnych úkonov platí zásada bezformálnosti, t.j. obsah zmlúv sa posudzuje podľa ich obsahu. Ak vznikli pochybnosti o obsahu a rozsahu generálneho splnomocnenia, mal byť použitý postup podľa § 31a ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona a teda v súčinnosti s účastníkmi konania odstrániť nedostatky brániace zápisu práv do katastra nehnuteľností. Správa katastra však takto nekonala, čo žalobca považuje za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutia sú protiprávne, porušujúce jeho práva. Vlastnícke právo nie je možné vykladať a chrániť iba jednostranne, izolovane od iných práv a oprávnených záujmov u ostatných dotknutých subjektov a už vôbec nie na ich ujmu, k čomu vlastne došlo vtedy, keď správne orgány nerešpektovali výslovne prejavenú vôľu darcu obsiahnutú prostredníctvom svojho povereného zástupcu v samotnej darovacej zmluve. Postupom správnych orgánov bolo porušené právo žalobcu na inú právnu ochranu. Namietal nesprávny výklad obsahu a účinkov plnomocenstva a tiež dlhodobú nečinnosť správnych orgánov, ktoré sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (správnym poriadkom) a v tejto súvislosti poukázal na § 3 správneho poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zákonné povinnosti správnych orgánov vyplývajúce z § 3 správneho poriadku boli porušené a taktiež správne orgány nespolupracovali s účastníkmi konania v jeho priebehu v zmysle § 4 správneho poriadku a dôsledne neposúdili návrhy, vyjadrenia, stanoviská účastníkov podľa § 19 správneho poriadku. Správne orgány taktiež nezistili presne a úplne skutočný stav veci v zmysle § 32 správneho poriadku a neumožnili účastníkom konania využiť ich práva uvedené v § 33 správneho poriadku. Postupovali v rozpore so zákonmi ako aj s Ústavou SR a ukrátili žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zotrval na názore, že konanie o návrhu na vklad bolo správne zastavené, nakoľko nebol odstránený nedostatok podania spočívajúci vo vadnom plnomocenstve. Plnomocenstvo na uzavretie darovacej zmluvy by malo obsahovať definovanie predmetu daru, teda malo by mať tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, aké vyžaduje katastrálny zákon pre ich označenie. Iba tak by mal splnomocnenec plné oprávnenie za zastúpeného platne uzavrieť zmluvu týkajúcu sa práv k nehnuteľnostiam. Zo všeobecnej formulácie obsiahnutej v dohode o splnomocnení o tom, že zástupca „je oprávnený v mene splnomocniteľa uskutočňovať všetky úkony, vrátane právnych, a to aj vtedy, ak sa na ich uskutočnenie vyžaduje osobitné plnomocenstvo“, a ktorá je neurčitá, splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzatvorenia tejto dohody nemohli vedieť, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, teda ktoré konkrétne nehnuteľnosti budú predmetom daru. Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, na ktorý sa vzťahujú podmienky platnosti právneho úkonu, akou je určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Správa katastra navyše zistila aj ďalšie nedostatky podania - zmena výmery pozemku parc. č. XXX/X, nejasnosť, či je predmetom prevodu aj pozemok pod domom so súp. č. XXX. Nedostatok neurčitosti plnomocenstva nebolo možné vzhľadom na smrť darkyne konvalidovať predložením nového plnomocenstva obsahujúceho náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože toto plnomocenstvo zo zákona zaniklo. Nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľky (darkyne) v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový orgán vydal dňa 08.08.2007 rozhodnutie o prerušení konania, darkyňa zomrela dňa 04.03.2008, pričom odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania ku dňu úmrtia darkyne uplynulo vyše 5 mesiacov. Správa katastra mohla zastaviť konanie už dňa 12.09.2007, avšak vyšla účastníkom v ústrety poskytnutím dlhšej lehoty na odstránenie nedostatkov. Žalovaný tiež poukázal na to, že po smrti darkyne bol jediným dedičom a to zo závetu, práve žalobca, keďže súdy zamietli návrh na určenie neplatnosti závetu. K namietanej nečinnosti uviedol, že jednak bola poskytnutá účastníkom konania dlhšia lehota na odstránenie nedostatkov podania a spisový materiál bol zapožičaný Okresnému súdu Pezinok ku konaniu o určenie neplatnosti závetu. Správne orgány neporušili povinnosti uvedené v § 3 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že už dňa 01.02. 2005 bola vyhotovená dohoda o plnomocenstve medzi splnomocniteľkou B. K. (ďalej aj len darkyňa) a splnomocnencom T. S. (bytom ako žalobca), ktorá bola podpísaná obidvomi stranami dňa 07.02.2005. Dňa 25.07.2007 bol správe katastra doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (zaevidovaný pod č. V-XXXX/ XX), ktorého prílohou bola darovacia zmluva uzatvorená dňa 08.09.2006 medzi B. K. ako darkyňou, zastúpenou T. S. a Q. S. ako obdarovaným. Prílohou návrhu na vklad bola dohoda o plnomocenstve, ktorou B. K. dňa 01.02.2005 splnomocnila B. S. na vykonávanie všetkých právnych úkonov v jej mene. Predmetom daru boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. N.: 1/ rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX mX a pozemok parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX mX evidované na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XX, 2/ spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXX na pozemku parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX a na pozemku parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, evidovaných na LV č. XXX, 3/ spoluvlastnícky podiel vo výške X na pozemku parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX a parc.č . XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, evidovaných na LV č. XXX, 4/ spoluvlastnícky podiel vo výške X na pozemku parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, evidované na LV č. XXX. Správa katastra bola názoru, že splnomocnenie Zlatice Palušovej nie je dostatočne určité, pretože neobsahuje presné určenie rozsahu jej oprávnenia konať za vlastníčku a preto prerušila konanie o návrhu na vklad za účelom odstránenia tohto nedostatku. Účastníci konania nedostatok neodstránili, pričom Obecný úrad Kostolná pri Dunaji oznámil správe katastra, že darkyňa B. K. dňa 04.03.2008 zomrela. Dňa 21.03.2012 bol Správe katastra Senec Okresným súdom v Pezinku vrátený spis, ktorý mal súd zapožičaný k veci o určenie neplatnosti závetu B. K., pričom jediným dedičom zo závetu bol práve žalobca (súdy právoplatne zamietli návrh na určenie neplatnosti závetu). Správa katastra prvostupňovým rozhodnutím konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darkyňou B. K. a žalobcom ako obdarovaným v súlade s § 31b písm. f/ katastrálneho zákona zastavila, keďže účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. O odvolaní žalobcu s obsahom prevzatým do žaloby žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. Súd sa stotožňuje so správnymi závermi žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí, postup správnych orgánov bol súladný so zákonom, zastavenie katastrálneho konania riadne odôvodnili a ich rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci pri náležite zistenom skutkovom stave, z ktorého vychádzali. Je nesporné, že v zmysle § 23 Občianskeho zákonníka vzniká zastúpenie na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o splnomocnení. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, teda vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme: 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu, 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Podľa § 31 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme: a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (Občiansky zákonník <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=22023> nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve), b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia, c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. V danom prípade zaniklo plnomocenstvo smrťou splnomocniteľky v zmysle § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka a to ešte počas katastrálneho konania. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona). Podstatným pre posúdenie, či správne orgány v danom prípade postupovali v súlade so zákonom, keď neakceptovali tzv. generálne plnomocenstvo pre T. S. na zastúpenie darkyne B. K. na prevod jej nehnuteľností v prospech žalobcu, je samotný obsah dohody o plnomocenstve. Táto bola uzatvorená v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka a z textu tejto dohody vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený v mene splnomocniteľa preberať všetky písomnosti, štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, príspevky, dôchodky, renty, ako aj iné platby a plnenia peňažnej alebo nepeňažnej povahy adresované, resp. určené splnomocniteľovi, ako aj uskutočňovať v mene splnomocniteľa všetky úkony, vrátane právnych úkonov, a to aj vtedy, ak sa na ich uskutočnenie vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Toto generálne splnomocnenie sa splnomocnencovi udeľuje na dobu neurčitú až do jeho písomného odvolania splnomocniteľom. Z uvedeného vyplýva, že v dohode o plnomocenstve nie je žiadna zmienka o nehnuteľnostiach, resp. o právnych úkonoch, na ktoré by bola Zlatica S. splnomocnená ohľadne prevodu nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľky. Naopak z nej celkom zrejme vyplýva, že účelom plnomocenstva bolo najmä pomáhať splnomocniteľke ohľadne preberania písomností, sociálnych dávok a iných platieb, ktoré táto vo svojom veku poberala. Treba zvýrazniť, že v čase podpisu dohody o plnomocenstve mala splnomocniteľka 91 rokov a preto tu existuje vysoká pravdepodobnosť, že plnomocenstvo malo slúžiť výlučne na pomoc, uľahčenie života splnomocniteľke a nie preto, aby táto bola zbavená majetku, čo sa v konečnom dôsledku zrejme aj stalo, aj keď nie na základe darovacej zmluvy ale prostredníctvom závetu, keďže návrh na určenie jeho neplatnosti súdy zamietli. Toto však nič nemení na správnom posúdení veci správnymi orgánmi, ktoré nepovažovali plnomocenstvo za dostatočne určité. Súd je taktiež názoru, že plnomocenstvo na uzavretie darovacej zmluvy musí obsahovať definovanie predmetu daru, t.j. malo by obsahovať náležitosti v označení nehnuteľností podľa § 42 katastrálneho zákona. Iba s takýmto plnomocenstvom môže splnomocnenec platne uzavrieť zmluvu týkajúcu sa práv k nehnuteľnostiam. Všeobecná formulácia o tom, že zástupca - splnomocnenec je oprávnený v mene zastúpeného - splnomocniteľa na všetky právne úkony, a to aj vtedy, ak sa na ich uskutočnenie vyžaduje osobitné plnomocenstvo, je neurčitá. Splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase uzatvorenia predmetnej dohody o plnomocenstve totiž nemohli vedieť, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami bude môcť nakladať splnomocnenec v čase uzatvorenia právneho úkonu, teda zmluvné strany nemohli vedieť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti a či vôbec nejaké, budú predmetom neskoršej darovacej zmluvy. V danom prípade bola dohoda o plnomocenstve podpísaná dňa 07.02.2005 a samotná darovacia zmluva až dňa 08.09.2006, pričom v tomto pomerne dlhom období mohla splnomocniteľka či už získať alebo stratiť vlastníctvo k niektorej nehnuteľnosti a preto je odôvodnená požiadavka, že plnomocenstvo na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí obsahovať špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu. Všeobecná formulácia plnomocenstva bez bližšieho označenia nehnuteľností teda postačovať nemôže. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3343787&FragmentId2=3977726> je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Formulácia predmetného plnomocenstva je, pokiaľ ide o prevod nehnuteľností, neurčitá a v podstatne ani splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude v budúcnosti nakladať, teda takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd odmieta aj námietky žalobcu ohľadne údajného porušenia ustanovení správneho poriadku správnymi orgánmi, keďže tieto sa vecou dôsledne zaoberali, za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci správa katastra rozhodla o prerušení konania a vyzvala účastníkov konania na predloženie perfektného plnomocenstva - odstránenie nedostatku podania. Dlhšie trvajúce správne konanie bolo zapríčinené tým, že súbežne konali súdy vo veci určenia neplatnosti závetu po Anne K. a administratívny spis bol vrátený správe katastra až dňa 21.03.2012 a dňa 08.08.2012 správa katastra vydala prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania. Vychádzajúc z administratívneho spisu súd dospel k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správne právne závery. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.