Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/75/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200567 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: DUOCENTER Slovakia s.r.o., Pribinova 23, 811 01 Bratislava, IČO: 35 832 126, proti žalovanému: Obvodný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/479/PLJ zo dňa 18.01.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. A/2013/1980/PLJ zo dňa 18.01.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. A/2013/479/PLJ zo dňa 18.01.2013 ako aj stavebného úradu č. SU/CS 1448/2012/6/KOP-45 zo dňa 12.09.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že napadnutým rozhodnutím žalovaného mu bola uložená pokuta vo výške 1.500,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona za to, že žalobca umiestnil v čase od 10.06.2011 do vydania rozhodnutia dňa 12.09.2012 a užíval reklamné zariadenie umiestnené na pozemku č. XXXX/X kat. ú. I., lokalita B. ul. - L. dolina bez predpísaného povolenia stavebného úradu. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zmenené rozhodnutie stavebného úradu v časti uloženej pokuty z X.XXX,- eur na X.XXX,- eur. Žalobca uvádza, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom tak stavebného úradu ako aj rozhodnutím žalovaného a namietal, že rozhodnutie a celý postup správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaným rozhodnutiam sú v rozpore so zákonom. Žalobca uvádza, že nie je vlastníkom žiadneho informačno-reklamného zariadenia umiestneného na Prievozskej ul. v Bratislave, ktorý by bol pevne spojený so zemou spôsobom popísaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného (str. 6 ods. 2) vyplýva: „Z vyhotovenej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu možno jednoznačne konštatovať, že predmetné reklamné zariadenie je pevne spojené so zemou, nakoľko je umiestnené na betónových základoch, ktoré sú pevne spojené so zemou a samotné reklamné zariadenie je na týchto betónových základoch pripevnené skrutkami.“ Žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tiež z odôvodnením rozhodnutia stavebného úradu, pretože nie je vlastníkom ani užívateľom žiadneho informačno-reklamného zariadenia uvedeného podľa popisu v odôvodnení, ktorý by bol príčinou spáchania správneho deliktu. Predpokladá, že sporné reklamné zariadenie patrí inému podnikateľskému subjektu, ktorý vo svojej podnikateľskej činnosti, rovnako ako žalobca, sa venuje outdoorovej reklame, teda zo strany správneho orgánu došlo k omylu pri stotožnení vlastníka sporného reklamného zariadenia. Žalobcove reklamné zariadenia sú prenosného charakteru na nožičkách v tvare „A“ - tzv. roznožkách, voľne stojace na zemi, nestoja na žiadnom betónovom základe a nie sú k nemu pripevnené skrutkami, na ktoré podľa stanoviska Ministerstva dopravy , výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej iba MDV a RR SR) nie je potrebné stavebné povolenie. Žalobca kým začal vykonávať predmetnú podnikateľskú činnosť si vyžiadal stanovisko MDV a RR SR, ako autora a gestora Stavebného zákona, či zamýšľaný typ žalobcovho prenosného reklamného zariadenia podlieha stavebnému režimu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, teda či je potrebné stavebné povolenie. Z odpovede uvedeného MDV a RR SR vyplýva, že: „V prípade, ak reklamné zariadenie stojí na nohách v tvare A voľne postavené na pozemku, teda nie je pevne spojené s pozemkom má, prenosný charakter nepodlieha povoleniu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona.“ Žalobca ďalej poukazuje na procesné pochybenia oboch správnych orgánov, ktorých sa dopustili pri vydaní rozhodnutí a uvádza, že žalovaný neprizval žalobcu, ako účastníka konania, k obhliadke miesta umiestnenia reklamného zariadenia v deň uskutočnenia štátneho stavebného dozoru 10.06.2011, čím porušil § 38 ods. 3 Správneho poriadku. Rovnako žalobcu neprizval a dokonca ani neoznámil určený dátum ústneho pojednávania, údajne zaslaný listom zo dňa 15.12.2011, č. SÚ/SC 8661/2011/6/KAR, na deň 10.01.2012, ktorým svoje rozhodnutie o odstránení informačno-reklamného zariadenia odôvodňuje. Zdôrazňuje, že žiadna zásielka o ústnom pojednávaní ani o ohliadke na mieste zisťovania nebola žalobcovi doručená a nemal o nej vedomosť. Po celú dobu vedeného správneho konania a ani pred samotným vydaním napadnutého rozhodnutia sa správne orgány nevysporiadali, v súlade so správnym poriadkom, s námietkou, že žalobcove prenosné reklamné zariadenie je postavené na nohách v tvare A a je voľne postavené na zemi. Tiež uviedol, že aj stanovisko MDV a RR SR jeho reklamné a propagačno- informačné zariadenia je prenosné a nepodlieha stavebnému konaniu v zmysle Stavebného zákona. Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 12.09.2012 žalobcovi uložil za spáchanie správneho deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona pokutu vo výške 3.000,- eur a žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.01.2013 zmenil výšku uloženej pokuty o čiastku 1.500,- eur. Žalobca uvádza, že okrem množstva neprávd, množstva procesných vád v súvislosti s uvedeným správnym konaním, ktoré je v rozpore so Správnym poriadkom, nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva omyl správneho orgánu v totožnosti účastníka konania, poukazuje na skutočnosť, že reklamné zariadenie na Prievozskej ulici stojí od 01.08.2012 a nie od 10.06.2011 ako je v rozhodnutí uvedené a stojí tam stále. Žalobca Stavebný zákon neporušil, navyše v zmysle ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona zastáva názor, že ide o zmeškanie lehoty na uloženie pokuty. V danom prípade sa nestotožňuje s právnym názorom správnych orgánov, že ide o trvajúci správny delikt a vymedzením času protiprávneho konania v nadväznosti na ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona v prípade užívania reklamného zariadenia možno uložiť pokutu viackrát, vždy však za určité obdobie. Podľa jeho názoru ide o svojvoľný výklad uvedeného ustanovenia. Žalobcove reklamné zariadenie stojí na mieste od 01.08.2009 stále, z čoho vyplýva, že ani v tomto prípade by nebola splnená zákonná podmienka na uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu. Vzhľadom na uvedené poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa dopustil procesných vád a to najmä porušenia ust. § 3 ods. 1 a 2, § 21 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1, 2, § 32 ods. 1 a 2, §33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 2 a 3, § 38 ods. 3, § 41 ods. 1, 2, § 46 a § 47 ods. 3, § 49 ods. 2 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, a aby súd s poukazom na ust. § 250j ods. 5 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, za poškodzovanie dobrého mena vo výške rovnajúcej sa vymáhanej neoprávnenej pokuty 3000,- eur a taktiež priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca vo svojom návrhu sa domáhal, že bol na svojich právach rozhodnutím oboch správnych orgánov ukrátený a to predovšetkým tým, že nie je vlastníkom žiadneho informačno-reklamného zariadenia umiestneného na Prievozskej ulici v Bratislave a má za to, že predmetné reklamné zariadenie patrí inému podnikateľskému subjektu, ktorý sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venuje reklame, teda zo strany správneho orgánu došlo k omylu pri stotožnení vlastníka sporného zariadenia. Žalovaný uvádza, že má zato, že žalobca sa dopustil porušenia zákona na úseku stavebného poriadku, nakoľko predmetné reklamné zariadenia podlieha povoleniu stavebného úradu a teda jeho umiestnenie ako aj užívanie bez takéhoto povolenia zakladá skutkovú podstatu správneho deliktu s následným sankčným postupom. Žalobca sa v žalobe odvolával na stanovisko MDV a RR SR zo dňa 20.02.2009, ktoré uvádza, že predmetné reklamné zariadenie je takého charakteru, že nepodlieha povoleniu stavebného úradu. Napadnutým rozhodnutím žalovaný upravil výšku uloženej pokuty stavebný úradom, pretože bola neprimerane vysoká a nebola v súlade so zásadou vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vyčerpávajúco ho odôvodnil, protiprávne konanie žalobcu mal dostatočne preukázané, výška pokuty zodpovedá výškam pokút ukladaných skutkovo podobných prípadoch, a teda napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preskúmateľné. Žalovaný uvádza, že v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Ďalej poukazuje na ust. § 106 ods. 1 písm. e/ a § 107 ods. 1 Stavebného zákona a podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku najmä na spôsob jeho spáchania na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Žalovaný ďalej uvádza, že postupoval pri vybavení odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu v súlade so zákonom, nakoľko protiprávne konanie žalobcu mal za dostatočne preukázané, stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktoré vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe vychádzajúcich z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúmal či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR a to najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných s hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú v zákone. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne je aj povinný vykonávať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Predmetom preskúmacieho konania v danom prípade je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím s konečnou platnosťou rozhodol o pokute uloženej žalobcovi podľa § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 12.05.2011 obdržal stavebný úrad podnet na vykonanie štátneho stavebného dozoru v ktorom sa uvádza, že reklamné zariadenie na Prievozskej ulici - Ružová dolina je umiestnené bez príslušného povolenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu, pričom vlastníkom reklamného zariadenia by mala byť buď spoločnosť WESTWOOD Slovakia s.r.o. alebo spoločnosť DUO CENTER Slovakia s.r.o. Bratislava. Ide o spoločnosti, ktoré sú personálne prepojené. Z dostupných informácií je zrejmé, že predmetné reklamné zariadenie bolo na pozemku parc. č. XXXX/X, v kat. úz. I. umiestnené v rozpore s § 7X ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, nakoľko na jeho umiestnenie nebolo vydané potrebné povolenie hoci ide o reklamné zariadenie spojené s pozemkom, ktoré je viditeľné z verejných priestorov. Dňa 17.05.2011 bolo oznamovateľ upovedomený o výkone štátneho stavebného dozoru, ktorý sa mal uskutočniť v zmysle § 98 Stavebného zákona. Štátny stavebný dohľad sa uskutočnil dňa 10.06.2011. Oznámenie bolo doručované aj spoločnosti WESTWOOD Slovakia, DUO CENTER Slovakia a BigBoard Slovensko a.s., Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov. V spise nie sú založené doručenky uvedených spoločností, ktoré potvrdzujú prevzatie zásielky. Dňa 18.07.2011 vyzval stavebný úrad žalobcu na predloženie dokladov, ktoré žalobcu oprávňujú k umiestneniu predmetného zariadenia. Dňa 30.08.2011 oznámil Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov stavebnému úradu, že došlo k správnemu deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona stavebníkom DUO CENTER Slovakia, s.r.o. Bratislava. Dňa 13.10.2011 stavebný úrad žalobcovi zaslal oznámenie o začatí konania o správnom delikte a konanie ústneho pojednávania stanovil na deň 09.11.2011 vo veci užívania reklamného zariadenia bez predpísaného stavebného povolenia. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu podľa výpisu z obchodného registra, vrátila sa však stavebnému úradu neprevzatá (adresát neznámy). Žalobcovi bolo doručené dňa 23.11.2011 oznámenie o začatí konania o správnom delikte, z ktorého vyplýva: „že v predmetnej veci Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad podľa stanovenia § 117 Stavebného zákona v spojení s uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 23/2003, ktorým bol schválený dodatok Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy zvolal vo veci ústne pojednávanie správneho deliktu podľa § 21 správneho poriadku v spojení s § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona na deň 05.12.2011 o 9,00 hod. Pri tomto ústnom konaní si uplatnite svoje pripomienky a námety k predmetnému konaniu, predložte výpis z obchodného registra Vašej spoločnosti a v prípade zastupovania Vašej spoločnosti doloží splnomocnený plnomocenstvo k zastupovaniu v tomto konaní. Podľa § 41 Správneho poriadku, v neprítomnosti obvineného zo správneho deliktu možno vec prejednať vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez závažného dôvodu.“ Dňa 06.12.2011 obdržal stavebný úrad oznámenie od žalobcu v ktorom uvádzal, že dňa 26.08.2011 bolo zaslané žalobcom stanovisko, na základe ktorého podľa charakteru jeho reklamného zariadenia nepodlieha režimu Stavebného zákona. Podľa stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave žalobcove prenosné reklamné zariadenia nepodliehajú stavebnému konaniu v zmysle Stavebného zákona. Toto stanovisko - výklad k Stavebnému zákonu Krajským stavebným úradom v Bratislave je stavebnými úradmi v rámci celej Slovenskej republiky akceptované. Súd uvádza, že toto stanovisko Krajského stavebného úradu sa v administratívnom spise nenachádza a taktiež nie je žalobcom preukázané, že bolo stavebnému úradu doručované v prílohách k jeho podaniam zo dňa 25.11.2011, 10.02.2012 taktiež k odvolaniu zo dňa 30.10.2012 a dodatku k podanému odvolaniu zo dňa 21.11.2012. Dňa 02.02.2012 obdržal žalobca predvolanie na ústne pojednávanie na deň 20.02.2012 o 10,00 hod. na Mierovej ulici č. 21, Bratislava, č. A 108. Žalobca opätovne listom doručeným Miestnemu úradu v Bratislave - Ružinov zopakoval svoje stanovisko v oznámení tak, ako bolo uvedené v oznámení zo dňa 06.12.2011. Dňa 20.02.2012 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania na ktoré sa nedostavil žalobca. Dňa 17.02.2012 bolo stavebnému úradu doručené oznámenie žalobcu v ktorom uvádza, že podľa stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave ako aj Ministerstva výstavby regionálneho rozvoja SR predmetné prenosné zariadenie nepodlieha stavebnému konaniu v zmysle Stavebného zákona. Dňa 20.08.20121 bola vykonaná ohliadka stavby o ktorú požiadal stavebný úrad Bratislava - Ružinov na parc. č. XXXX/X kat. úz. I., lokalita B. - L. dolina vo veci správneho deliktu podľa § X06 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona z ktorej bol spísaný záznam, ktorého súčasťou je aj pripojená fotodokumentácia predmetného reklamného zariadenia. Dňa 12.09.2012 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SÚ/CS XXXX/XXXX/X/KOP, ktorým uznal žalobcu zodpovedným za spáchanie správneho deliktu pre porušenie ustanovenia § 106 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že umiestnil v čase od 10.06.2011 do 12.09.2012 a užíval reklamné zariadenie, umiestnené na pozemku parc. č. XXXX/X, kat. úz. I. v Z., lokalita B. ulica - L. dolina bez predpísaného povolenia stavebného úradu. Za toto protiprávne konanie bola uložená žalobcovi pokuta podľa ust. § X06 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona vo výške 3.000,- eur. Dňa 07.11.2012 obdržal žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu, v ktorom namietal, že predmetné reklamné zariadenie stálo od 01.08.2009 a nie od 10.06.2011 ako je v rozhodnutí uvedené. V zmysle § 107 ods. 1 Stavebného zákona pokutu možno uložiť do 2 rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, alebo keď mala byť splnená. Ďalej namietal, že neporušil Stavebný zákon, pretože jeho zariadenie je prenosné a na takéto zariadenie nie je potrebné stavebné povolenia. Žalobca nikdy neporušil Stavebný zákona a navyše ide o zmeškanie lehoty na uloženie pokuty. Dňa 21.11.2012 žalobca doručil žalovanému dodatok k podanému odvolaniu, v ktorom namietal okrem iného aj porušenie Správneho poriadku v ustanoveniach § 3 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 2 a 3, § 38 ods. 3, § 41 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3, § 49 ods. 2. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. Žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutím zo dňa 18.01.2013 č. A/2013/479/PLJ-3 zmenil rozhodnutie stavebného úradu tak, že znížil výšku uloženej pokuty z pôvodných 3.000,- eur na čiastku 1.500,- eur a ponechal v ostatných častiach rozhodnutie nezmenené a v platnosti. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že opätovne preskúmal dôvody, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie s tým, že s odvolaním žalobcu ohľadne porušenia § 3 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 2 a 3, § 41 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa vysporiadal tak, že „Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, spolu s predloženým spisovým materiálom ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým zo zákonom o Správnom konaní a Stavebným zákonom a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť, nakoľko stavebný úrad síce vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, avšak výšku pokuty uložil neprimerane vysoko a táto nie je v súlade so zásadou vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 právneho poriadku“. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné poklady pre rozhodnutie. Pri- tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podanie, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníkov konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. Podľa § 41 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná. V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade s zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákona neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 71 ods. 1 Stavebného zákona, povolenia stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, a/ terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, b/ ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, c/ informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Podľa § 106 od. 1 písm. e/ Stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 13.277,57 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním. Podľa § 107 ods. 1 Stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 21 ods. 1 a § 41 ods. 1 a 2 Správneho poriadku súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu neobstojí. V administratívnom spise sú založené písomnosti označené stavebným úradom ako Oznámenie o začatí konania o správnom delikte, predvolanie na ústne pojednávanie vo veci užívania reklamného zariadenia bez predpísaného povolenia stavebného úradu zo dňa 13.10.2011 kde bol stanovený termín pojednávania na 09.11.2011 o 11.00 hod. a zo dňa 09.11.2011 kde bol stanovený termín pojednávania na 05.12.2011 o 9.00 hod.. Zápisnice s týchto pojednávaní sa však v administratívnom spise nenachádzajú. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na deň 20.02.2012, ktoré predvolanie žalobca prevzal dňa 02.02.2012, ale sa ho nezúčastnil a z termínu pojednávania sa neospravedlnil. V predvolaní na ústne pojednávanie bol žalobca upozornený na právne následky nedostavenia sa. K námietke žalobcu, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 38 ods. 3 Správneho poriadku, že žalobca nebol prizvaný na miestnu ohliadku a tým zo strany stavebného úradu nedošlo k možnosti žalobcu účinne obhajovať svoje práva, súd uvádza, že táto námietka nie je právne opodstatnená, pretože v danom prípade nebola potrebná súčinnosť účastníkov konania, najmä stavebníka, keďže reklamné zariadenie je určené širokej verejnosti a je viditeľné z verejných priestranstiev. V zmysle uvedeného sa teda nejednalo o ohliadku podľa § 38 Správneho poriadku, ktorá je typickým dôkazným prostriedkom, pomocou ktorého správny orgán získava poznatok o dôležitej skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia. Správny orgán nariadi ohliadku spravidla vtedy, ak predložené dôkazy neposkytujú spoľahlivý základ pre vydanie rozhodnutia alebo ak niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné. K námietke žalobcu, že zo strany stavebného úradu a žalovaného došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku tak, že správneho konanie začal stavebný úrad dňa 17.05.2011, stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 19.01.2012, platne žalobcovi bolo doručené až 12.03.2012 (po 242 dňoch) a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané až dňa 28.06.2012 ( po 95 dňoch). Súd uvádza, že dňa 13.10.2011 začalo správneho konanie, rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané dňa 12.09.2012 č.j. SU/CS/148/2012/6/KOP, žalobcovi doručené dňa 22.10.2012, rozhodnutie žalované bolo vydané dňa 18.01.2013 č. A/2013/479/PLJ, stavebný úrad predložil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 16.11.2012, oznámenie stavebného úradu o predložení odvolania žalovanému žalobca prevzal dňa 19.11.2012. Súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že lehota uvedená v ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku a to 30-dňová vo zvlášť zložitých prípadoch 60-dňová sa uplatňuje nielen v konaní v prvom stupni, ale aj v odvolacom konaní. V oboch prípadoch je spoločné to, že zákonnú lehotu nemôže konajúci správny orgán predĺžiť (lehota vyplýva totiž zo zákona a ten je záväzný aj pre správny orgán) a daná lehota plynie od začatia konania, v prípade odvolacieho konania zákonná lehota pre rozhodnutie začína plynúť až dňom predloženia spisového materiálu na odvolací orgán (§ 57 od. 2). Správny poriadok upravil možnosť predĺženia zákonnej lehoty, na ktoré predĺženie lehoty nie je zákonný nárok (§ 49 ods. 2 posledná veta). Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že stavebný úrad a tiež žalovaný požiadali o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a taktiež neoznámili žalobcovi, že rozhodnutia nevydajú v zákonnej lehote. Súd s poukazom na ust. 250i ods. 3 O.s.p. uvádza, že nedodržanie lehôt na rozhodnutie správnymi orgánmi nie je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že zo strany stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku súd dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci nepostupovali v intenciách § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 zo dňa 13.02.1991, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutiami dopustili takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásada č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj následné zásady; každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, pre ktoré sa ukladá. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad nepostupoval v súlade so s ust. § 33 ods. 2 Správnym poriadkom, pretože žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zisťovania pred vydaným rozhodnutím. Žalobca napriek riadne vykázanému doručeniu na ústne pojednávanie sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalobca v priebehu správneho konania oznamoval stavebnému úradu, že mu bolo doručené stanovisko Krajského stavebného úradu a stanovisko MDV a RR SR podľa ktorého jeho reklamné zariadenie nepodlieha stavebnému konaniu v zmysle Stavebného zákona. Je potrebné uviesť, že tieto dôkazy nedoručil stavebnému úradu počas celého správneho konania ani ho nepriložil k odvolaniu proti rozhodnutiu stavebného úradu, založil až k podanej žalobe iba stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20.02.2009. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení Stavebného zákona (§ 140) postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného správneho orgánu bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - žalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania (z administratívneho spisu je preukázané, že žalobca si uvedené povinnosti nesplnil). Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba však rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnych orgánov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám, správne orgány v prípade žalobcu takto nepostupovali. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Posúdenie takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom konaní, predmetom ktorého je administratívne trestanie, je však povinnosťou súdu aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu k správnemu poriadku sú prísnejšie pokiaľ ide o postup trestajúceho správneho orgánu a obvinenému účastníkovi správneho konania zaručujú práva na obranu vo väčšom rozsahu. Z obsahu administratívneho spisu súd mal preukázané, že žalovaný síce žalobcovi oznámil začatie správneho konania a správne ho aj vyzval na vyjadrenie sa k veci a na navrhnutie alebo predloženie dôkazov bez poučenia o jeho procesných právach, avšak neumožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k jeho podkladom, ako aj k spôsobu ich zistenia, resp. z administratívneho spisu táto skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedené súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v správnom konaní v rozpore s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené procesné pochybenie považuje súd za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- eur, ktorý mu zaplatí žalovaný v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.