Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/80/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200602 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200602.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Y. Q. Y. El J., štátna príslušnosť X., bytom: W. XXX/XX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Miroslava Mittelmannová, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-143/2012 zo dňa 30.januára 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.4.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-143/2012 z 30.januára 2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SVS-OVVS2-2012/000540 z 3. októbra 2012 bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov. Poukázal, že manželstvo uzavrel so slovenskou štátnou občiankou v roku 2005 a toto manželstvo stále trvá. So svojou manželkou a maloletým synom žijú v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky nepretržite po celú dobu, odkedy mu bol udelený trvalý pobyt v máji 2006 až do podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva, čo znamená, že žil v tomto manželstve a v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, čím splnil podmienku stanovenú v ust. § 7 ods. 2 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve (ďalej len zákon o štátnom občianstve). Z územia Slovenskej republiky v uvedenom období nikdy nevycestoval do zahraničia na čas dlhší ako na 3 mesiace. Teraz s manželkou kvôli jej zamestnaniu žije v Rakúsku a naďalej pravidelne dochádza na Slovensko. Je názoru, že žalovaný nesprávne interpretoval zákon o štátnom občianstve, ktorý nestanovuje podmienku, že žalobca „sa má zdržiavať na území Slovenskej republiky nepretržite v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi až do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky, pretože len tak je možné objektívne zhodnotiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti, efektívne fungovanie manželského zväzku a rodinného spolužitia, ako aj jeho pracovné návyky a celkový prínos pre spoločnosť“. Zákon o štátnom občianstve v ustanovení § 7 ods. 2 písm. a) jasne stanovuje povinnosť žiadateľa nepretržite sa zdržiavať v Slovenskej republike pred podaním žiadosti a nie do času konečného rozhodnutia o udelení štátneho občianstva. Žalovaný tak ide nad rámec zákona a rozširuje podmienky stanovené v zákone o ďalšie prísnejšie podmienky, na čo však nemá kompetenciu. Namietal, že zákon a štátom občianstve tiež nepožaduje preukázanie prínosu pre Slovenskú republiku žiadateľom o štátne občianstvo. Toto požaduje len v ustanovení § 7 ods. 2 písm. b) zákona o štátnom občianstve a žalobca však žiadal o udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 2 písm. a), teda z dôvodu, že uzavrel manželstvo so slovenskou štátnou občiankou a toto manželstvo naďalej trvá a majú spolu aj maloleté dieťa a chcú žiť v spoločnej domácnosti. Poukázal na Európsky dohovor o občianstve z roku 1997, ktorý Slovenská republika ratifikovala a účinnosť pre Slovenskú republiku nadobudol 1. marca 2000, ktorý v preambule zdôrazňuje právo na rešpektovanie rodinného života obsiahnutého v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a následne v článku 6 ods. 4 písm. a) stanovuje, že „Každý zmluvný štát vo svojej vnútroštátnej právnej norme uľahčí nadobudnutie občianstva manželom a manželkám svojich občanov“. Žalobca nepovažuje za primeranú a opodstatnenú požiadavku žalovaného, aby sa žalobca s rodinnými príslušníkmi nepretržite fyzicky zdržiaval na území Slovenskej republiky až do vydania konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva. Pre udelenie štátneho občianstva z dôvodu podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve je podstatné, že toto manželstvo trvá. Je názoru, že splnil všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve pri udelení štátneho občianstva. Zákon nehovorí nič o podmienke preukázania ekonomického a spoločenského prínosu pre Slovenskú republiku, či o podmienke trvalého pracovného pomeru počas uvedenej doby a dokonca uvedené ustanovenie zákona nepožaduje ani nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Stanovením podmienok, ako aj trvalý pracovný pomer, ekonomický a spoločenský prínos pre Slovenskú republiku, či nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky až do konečného rozhodnutia vo veci, žalovaný ide v prípade žalobcu nad rámec zákona a stanovuje nové podmienky, ktoré zákon nezakladá, čo predstavuje ľubovôľu v rozhodovaní správneho orgánu, ktorá je v rozpore so zásadami správneho konania aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok 1 Sžo/269/2008 zo dňa 8. decembra 2009). Uviedol, že vystriedal viaceré zamestnania a svoje povinnosti si riadne plnil aj v čase, keď bol nezamestnaný, keďže bol evidovaný ako dobrovoľne nezamestnaný a sám platil si potrebné odvody do poistného systému, a preto nikdy nebol záťažou pre sociálny systém. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôkaz o tom, že žalobca je nedostatočne integrovaný do spoločnosti. Žalovaný naviac svojou požiadavkou nepretržitého pobytu žalobcu spoločne s rodinnými príslušníkmi na území Slovenskej republiky až do vydania konečného rozhodnutia vo veci, zasahuje nielen do práv žalobcu, ale aj do práva jeho manželky a dieťaťa na rodinný a súkromný život, ako aj do ich práva na slobodný pohyb a pobyt v rámci štátov Európskej únie, nakoľko núti žalobcovu manželku a dieťa zdržiavať sa na území Slovenskej republiky so žalobcom až do času, kým vydá konečné rozhodnutie v jeho veci. Obmedzuje tým aj právo jeho manželky na slobodný výber zamestnania. Žalobca sa pritom v zahraničí zdržiava len z dôvodu, že jeho manželka si tam našla dobré zamestnanie. Žalovaný mal pri posudzovaní tejto skutočnosti zvážiť ekonomickú situáciu na Slovensku a situáciu na trhu práce v okrese Lučenec, v ktorom má žalobca s rodinou trvalý pobyt. Spočiatku, kým manželka začala pracovať v Rakúsku, staral sa o syna na Slovensku, ako aj o domácnosť, avšak v záujme udržania efektívneho manželstva a fungujúcej rodiny sa napokon odsťahoval za manželkou a stará sa o domácnosť a o syna v Rakúsku. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, podľa ktorého mala manželka žalobcu radšej zostať nezamestnaná a odkázaná na pomoc štátu napriek tomu, že ako občianka Európskej únie získala možnosť pracovať v zahraničí len preto, že žalobca mal aj s rodinou čakať na území Slovenskej republiky na konečné rozhodnutie v konaní o štátnom občianstve, pričom zákon takúto požiadavku vôbec neukladá. Naviac manželka žalobcu si neustále hľadá aj prácu na Slovensku a rodina by sa aj kvôli maloletému synovi chcela vrátiť späť na Slovensko, pretože od septembra má syn nastúpiť do školy v H.. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.6.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca si nesprávne vysvetľuje podmienku na udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve, a teda uzavretia manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky, trvania tohto manželstva a žitia v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. Je vo verejnom záujme, aby si kandidát na občana Slovenskej republiky dostatočne osvojil znalosť právneho poriadku Slovenskej republiky, získal pracovné návyky, bol prospešný pre spoločnosť, vytváral hodnoty, ktoré sú prínosom pre Slovenskú republiku a nebol záťažou pre sociálny systém. Uvedené je možné dosiahnuť len fyzickou prítomnosťou na území Slovenskej republiky a v súlade s požiadavkou v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve žitím v spoločnej domácnosti s manželkou na území Slovenskej republiky, a to nie iba 5 rokov pred podaním žiadosti, ako tvrdí žalobca, ale po celú dobu až do rozhodnutia v merite veci. Toto vyplýva z dikcie zákona „žije v manželstve..." a nie „žil v tomto manželstve...", čo by popieralo samotný účel a zámer zákonodarcu, nakoľko konanie môže trvať až 24 mesiacov od doručenia žiadosti a počas tejto doby by sa už neskúmal skutkový stav, čo by sa minulo zámeru zákonodarcu, tak vo vzťahu k zákonu o štátnom občianstve, ako aj zákonu o správnom konaní a jeho zásadám. Účelom tohto ustanovenia je neudeľovať štátne občianstvo Slovenskej republiky osobám, ktoré nežijú na jej území a pre Slovenskú republiku nie sú žiadnym prínosom. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p., podľa ust. tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1,2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-143/2012 z 30.januára 2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy č. SVS- OVVS2-2012/000540 z 3. októbra 2012 bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Žalobca dňa 13. septembra 2011 podal žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom obvodného úradu Banská Bystrica. Trvalý pobyt na území Slovenskej republiky žalobca má povolený od 10. mája 2006 za účelom zlúčenia rodiny, nakoľko dňa 1. decembra 2005 uzavrel manželstvo so štátnou občiankou Slovenskej republiky. Listom z 25. januára 2012 bol žalobca vyzvaný, aby zdokladoval svoj pobyt na území Slovenskej republiky od septembra roku 2011 po súčasnosť, a to predložením potvrdenia o zamestnaní na území Slovenskej republiky z dôvodu, že od uvedeného obdobia nebola žalobcom preukázaná žiadna pracovná činnosť na území Slovenskej republiky, čím žalovanému vznikli pochybnosti, či sa žalobca v uvedenom časovom období skutočne zdržiava na území Slovenskej republiky. Žalobca v čestnom vyhlásení zo dňa 7.2.2012 zaslanom poštou z Rakúskej republiky uviedol, že od septembra 2011 je dobrovoľne nezamestnaný a žije spolu so svojou manželkou a synom v spoločnej domácnosti v Rakúsku, nakoľko jeho manželka je tam zamestnaná. Na Slovensku pracoval 5 rokov s prestávkami, nie je na ťarchu sociálnemu systému a získanie štátneho občianstva by mu veľmi pomohlo k nájdeniu si dobrej práce. Vlastní obchod v X., z ktorého tiež žijú. V oznámení z 29. júna 2012 zaslanom poštou z Rakúskej republiky žalobca potvrdil, že prevádzkuje podnikateľskú činnosť v Egyptskej arabskej republike. Dňa 2. marca 2012 žalobca k svojej žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky doložil ďalšie čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že sa zdržiava na adrese svojho trvalého pobytu na území Slovenskej republiky so svojou rodinou a jeho maloletý syn navštevuje materskú školu, o čom doložil aj potvrdenie z 29. februára 2012. V čestnom vyhlásení tiež uviedol, že Slovensko neupustil na viac ako 2 mesiace a na živnostenskom úrade má podanú žiadosť o otvorenie živnosti na území Slovenskej republiky a priložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Zo správy Materskej školy v H. zo dňa 30. augusta 2012 vyplýva, že maloletý syn žalobcu bol prijatý do materskej školy 2. septembra 2010. Dochádzka dieťaťa do zariadenia bola do 13 septembra 2011 pravidelná, od tohto obdobia dochádzka dieťaťa bola na písomnú žiadosť matky z rodinných dôvodov opakovane prerušená až do 30. apríla 2012, pričom v období medzi jednotlivými prerušeniami bolo dieťa v materskej škole 5 dní. Na písomnú výzvu materskej školy zo dňa 19. júla 2012 z dôvodu naplnenia kapacity materskej školy a porušenia školského poriadku, matka písomne požiadala o predčasné ukončenie predprimárneho vzdelávania ku dňu 24. júla 2012 a tejto žiadosti bolo zo strany materskej školy vyhovené. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SVS-OVVS2-2012/000540 z 3. októbra 2012 zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky a nedostatočného ekonomického a spoločenského prínosu pre Slovenskú republiku, a preto nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva ani na základe výnimky podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca žiadal o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny a uzavretia manželstva so štátnou občiankou Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa nepretržite zdržiaval na území Slovenskej republiky fyzicky v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky s rodinnými príslušníkmi, a to až do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Len za týchto podmienok je možné objektívne zhodnotiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti, efektívne fungovanie manželského zväzku a rodinného spolužitia, ako jeho pracovné návyky a celkový prínos pre spoločnosť. Tieto atribúty nemôžu byť naplnené v prípade, že sa žiadateľ aj s rodinnými príslušníkmi zdržiava v cudzine, a to aj krátkodobo. V prípade manželky žalobcu ide už o ročný pracovný pomer v zahraničí s predpokladom jeho pokračovania a žitia v spoločnej domácnosti v Rakúskej republike tak, ako to uviedol sám žalobca v čestnom vyhlásení zo 7. februára 2012. Na základe podaného rozkladu žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo SLV-OLVS-143/2012 z 30. januára 2013 zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo SVS-OVVS2-2012/000540 z 3. októbra 2012 potvrdil. Stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu, ako aj so zisteným skutkovým stavom veci, správny orgán správne aplikoval ustanovenia zákona o štátnom občianstve a tiež po procesnej stránke zabezpečil v konaní všetky práva žalobcu. Podľa § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, b) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, 1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť rokov, 2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo päť rokov, 3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť rokov. c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia, d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie, e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení, g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike (ďalej len "ovládanie slovenského jazyka") podľa § 8 ods. 5 až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b) a i), odsekov 4 až 6 a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov, i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve, žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy SR nadobúdanie a stratu štátneho občianstva SR ustanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 2 Ústavy SR nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli. Udelenie štátneho občianstva je nezvratnou a trvalou skutočnosťou zabezpečujúcou osobe, ktorej bolo udelené postavenie občana SR so všetkými právami a povinnosťami z toho statusu vyplývajúcich. Je výsostným právom každého štátu, či prijme cudzieho štátneho občana do svojho štátneho zväzku napriek tomu, že už je príslušníkom iného štátu a nie je osobou bez štátnej príslušnosti. Právo na občianstvo znamená, že štát nepozbaví svojho občana občianstva, aby sa nestal osobou bez štátnej príslušnosti. To však neznamená právo cudzinca, ktorý má občianstvo určitého štátu na udelenie štátneho občianstva iného štátu, čím by sa takáto osoba stala bipolitom. Vzhľadom na to, že štátne občianstvo v zmysle čl. 5 ods. 2 Ústavy SR nemožno nikomu odňať proti jeho vôli, zákon o štátnom občianstve ustanovuje jednak podmienky, ktoré musí žiadateľ o udelenie štátneho občianstva spĺňať, pričom výnimka zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 8 rokov (§ 7 ods. 1 písm. a/) je prípustná iba u osôb, ktoré uzavreli manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žijú v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Podľa platného právneho stavu na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok. Štátne občianstvo nemožno odoberať, pričom ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba aj pri jeho udeľovaní postupovať zvlášť dôkladne. Záleží preto iba na správnej úvahe orgánu, ktorý vo veci koná, či pri splnení zákonom predpísaných podmienok žiadosti o udelenie štátneho občianstva vyhovie alebo nie. Štát je povinný zabezpečovať ochranu práv a slobôd svojich občanov, dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti, spoločenských a morálnych princípov, v záujme rešpektovania zásad verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Z týchto dôvodov je výsostným oprávnením, ako aj povinnosťou štátu dôkladne zvážiť všetky skutočnosti relevantné na udelenie štátneho občianstva SR tak, aby konečné rozhodnutie bolo v prospech občanov a v súlade so záujmami štátu. Žalobca požiadal o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny a uzavretia manželstva so štátnou občiankou Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve. Ide o ustanovenie, ktoré ustanovuje výnimku zo zákonných podmienok pre udelenie štátneho občianstva pri nesplnení nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o štátnom občianstve. Dodržanie ostatných podmienok pre udelenie štátneho občianstva SR v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve zostáva zachované. Podľa názoru súdu pre posúdenie efektívneho fungovania manželského zväzku a rodinného spolužitia, miery integrácie žalobcu do spoločnosti, ako aj jeho pracovných návykov a celkový prínos pre spoločnosť je nevyhnutné, aby sa žalobca nepretržite zdržiaval na území Slovenskej republiky v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky s rodinnými príslušníkmi až do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky. V danom prípade sa základná podmienka 8 rokov trvalého pobytu nevyžaduje, a práve preto nesmie byť žiadna pochybnosť o použití tejto výnimky, čo v prípade žalobcovho pobytu mimo územia Slovenskej republiky nemohol žalovaný posúdiť. Súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný svojou požiadavkou nepretržitého pobytu žalobcu s rodinnými príslušníkmi na území Slovenskej republiky do vydania konečného rozhodnutia vo veci, ide nad rámec zákona a rozširuje podmienky stanovené v zákone o štátnom občianstve. Súd konštatuje, že vyžadovanie dlhodobej fyzickej prítomnosti na území Slovenskej republiky za účelom integrácie do spoločnosti nie je porušením ľudských práv žalobcu, pretože ak žije v cudzine, nemôže si osvojiť právny poriadok a spoločensko-kultúrnu podstatu fungovania spoločnosti v Slovenskej republike. Z uvedeného dôvodu súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že žalovaný zasahuje aj do práva jeho manželky a dieťaťa na rodinný a súkromný život, ako aj do ich práva na slobodný pohyb a pobyt v rámci štátov Európskej únie. Rodina žalobcu si musí zvoliť prioritu, ktorú uprednostní. Je vo verejnom záujme, aby si žalobca dostatočne osvojil znalosť právneho poriadku Slovenskej republiky, získal pracovné návyky, bol prospešný pre spoločnosť, vytváral hodnoty, ktoré sú prínosom pre Slovenskú republiku a nebol záťažou pre sociálny systém. Tieto atribúty nemôžu byť naplnené v prípade, ak žalobca aj s rodinnými príslušníkmi sa zdržiava v cudzine a to aj, ak to nie je trvalo. Práva občana Európskej únie nemožno stotožňovať s postavením cudzinca. Slovenská republika plne garantuje právo na slobodu pohybu, pobytu a zamestnania, ale záujmy jednotlivca v súvislosti s ich uplatňovaním nemôžu byť nadradené záujmom štátu a spoločnosti. Voľný pobyt v rámci Schengenského priestoru je cudzincovi plne garantovaný, avšak podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a ich posudzovanie sú v plnej miere v kompetencii národných štátov a právo Európskej únie oblasť štátneho občianstva nereguluje. Dôležitými skutočnosťami pri posudzovaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je nielen posúdenie, ako sa žiadateľ integroval do spoločnosti, zžil sa s kultúrnym a sociálnym prostredím a zákonmi krajiny, o ktorej štátne občianstvo sa uchádza, ale aj posúdenie jeho prínosu pre spoločnosť. Žalovaný preto správne pri rozhodovaní o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky posudzoval aj ekonomický a spoločenský prínos žalobcu pre Slovenskú republiku, ktorý nebol v jeho prípade preukázaný. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza je v rozpore s obsahom spisov. Rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a žalovaný v súlade so zákonom prihliadol na všetky skutočnosti, z ktorých žalovaný správny orgán pri rozhodnutí vychádzal. Všetky skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k zamietnutiu žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR boli náležite odôvodnené. Samotné napadnuté rozhodnutie je presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, že žalobcovi musí byť zrejmý dôvod nevyhovenia jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva, na udelenie ktorého nemá právny nárok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.