Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/82/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200612 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200612.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: B.. O. O., O..U..K. XX, XXX XX K. T., proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpená: JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 60/2/2013 zo dňa 14.02.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 60/2/2013 zo dňa 14.02.2013, ktorým nezapísala žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len SAK) z dôvodu, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti stanovenú v § 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len ZoA) v znení účinnom do 31.12.2012. Žalobca uviedol, že v predmetnej veci SAK rozhodovala opakovane a to prvýkrát dňa 09.09.2011 a druhýkrát dňa 27.11.2012, pričom v oboch prípadoch ho požiadala, aby uviedol, aké trestné stíhania sú voči nemu vedené. Zoznam uviedol už v čestnom prehlásení: naposledy šlo o obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktoré bolo medzičasom zastavené, obvinenie pre trestný čin vydierania a obvinenie za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, pričom sa mu za vinu kládli veci o ktorých nebolo možné predvídať ako sa skončia. Uviedol, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by vykazovalo znaky trestného činu, pričom problémom je, že všetky trestné konania prebiehajú veľmi zdĺhavo. Túto okolnosť žalovaná využíva pri svojej argumentácii, keď na jednej strane “nespochybňuje skutočnosť, že na žalobcu sa podľa právneho poriadku hľadí akoby nebol odsúdený” avšak na druhej strane bezúhonnosť vykladá v širšom kontexte, keď v odôvodneniach svojich rozhodnutí vyslovuje pochybnosti o “čestnom a svedomitom vykonávaní povolania advokáta, na ktorého výkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou”, teda ho za bezúhonného v skutočnosti nepovažuje. Uvedené dôvody považuje za nesprávne a nedostatočne zdôvodnené, pričom svoje tvrdenie opiera o § 3 ods. 3 a 4 ZoA, čl. 6 ods. 2 Europskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 (ďalej len Dohovor). Tvrdí, že žiadny z uvedených skutkov nespáchal a je toho názoru, že spĺňa podmienku bezúhonnosti. Preto sa domáha aby konajúci súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že sa žalobca do zoznamu advokátskych koncipientov zapisuje od 12.12.2012 a komora započítava do praxe jeho prax, vykonávanú počas trvania jeho pracovného pomeru ako advokátskeho koncipienta alebo rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj náhradu trov konania. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 06.06.2013 zotrvala na svojom rozhodnutí. Uviedla, že medzi obligatórne podmienky zápisu patrí aj bezúhonnosť toho, kto je do zoznamu navrhnutý. PSAK (predsedníctvo slovenskej advokátskej komory) ju preto povinne skúmalo a zistilo, že veci vedené pod č.k. 2T 91/10 a ČVS: ORP-1557/2-OVK-B1-2009-P1 naďalej pokračujú. S prihliadnutím na počet a štádium v danej dobe vedených trestných stíhaní proti žalobcovi ju priviedlo k záveru, že bezúhonnosť žalobcu je spochybnená vo veci čestného a svedomitého plnenia povinností advokátskeho koncipienta. Žiadala žalobu zamietnuť . Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupov a rozhodnutia žalovanej, ktorá odmietla zapísať žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov Slovenskej advokátskej komory, nakoľko skutočnosť, že žalobca v minulosti spáchal trestnú činnosť a spolu so skutočnosťou, že v súčasnosti sú stale proti nemu vedené trestné stíhania spochybňuje predpoklady, že bude v budúcnosti čestne a svedomito vykonávať povolanie advokáta, na ktorého výkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou. Z predloženého administratívneho spisu, súd zistil, že žalobca bol Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2 T 68/94 z 21. 11.1994 (právoplatným dňa 26.01.1995) pre spáchanie trestného činu podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1 a 3 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Podľa uznesenia ObS BA IV z 03.07.1996 - príl. C sa žalobca osvedčil. Rozhodnutím zo dňa 29.12.2011 bolo trestné stíhanie žalobcu pre prečin zanedbania povinnej výživy zastavené. Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že trestné konanie v ktorom bola dňa 01.06.2010 okresnou prokurátorkou v Komárne podaná obžaloba vedená pod č. 2 T 91/10 pre trestný čin vydierania, doteraz nebolo ukončené. Ani trestné stíhanie v ktorom bolo dňa 25.11.2010 proti žalobcovi vznesené obvineniue za zločin poisťovacieho podvodu pod sp. zn. ČVS:ORP-1557/2-OVK-B1-2009-P1 v štádiu pokusu, doteraz nebolo ukončené. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ ZoA (stav k 30. decembru 2012) Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto je bezúhonný a spoľahlivý. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu (odsek 3). Spoľahlivým na účely tohto zákona nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (odsek 4). Podľa § 62 ods. 1 písm c/ ZoA komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto je bezúhonný. Zo zákona o advokácii vyplýva povinnosť SAK zapísať do zoznamu advokátskych koncipientov každého žiadateľa, ktorý splní zákonnom stanovené podmienky. Rovnako však z tohto ustanovenia vyplýva, že posudzovanie jednej z podmienok, bezúhonnosti, je prísne a neobmedzuje sa len na negatívny výpis z registra trestov ako je tomu u väčšiny iných zamestnaní alebo povolaní, pri ktorých sa preukazovanie bezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje sa jednak z odpisu registra trestov a dokonca podľa § 3 ods. 4 ZoA za nesplnenie podmienky bezúhonnosti postačuje preukázateľné spochybnenie čestného a svedomitého plnenia povinnosti advokáta. A takýmto spochybnením, aj podľa názoru krajského súdu môže byť odsúdenie žiadateľa v minulosti za trestnú činnosť ako aj množstvo neukončených trestných konaní vedených so žalobcom ešte aj v čase žiadosti o predmetný zápis. Z administratívneho spisu a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutočnosti popísané a zistené aj žalovanou. Súd nezistil rozpory v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a jeho záverov s obsahom administratívneho spisu. Krajský súd poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, (konanie Najvyššieho súdu SR 5Sžo/29/2012, 2Sžo/6/2011) a uvádza, že podľa jeho názoru nemožno konštatovať rozpor medzi ust. § 3 ods. 3 , 4 ZoA práve z dôvodu, že bezúhonnosť je potrebné aj v posudzovanej veci skúmať v súlade s §3 ods. 4 ZoA práve vo väzbe na charakter trestnej činnosti, ktorej sa v minulosti žalobca dopustil a za ktorú už bol žalobca právoplatne odsúdený, (charakter skutku, okolnosti spáchania skutku, miesto, čas a iné okolnosti, ktoré sa týkajú trestnej činnosti) a to aj keď od spáchania trestnej činnosti žalobcu uplynula doba viac ako 20 rokov. Práve okolnosti a charakter spáchanej trestnej činnosti žalobcu sú podľa názoru krajského súdu v prípade žalobcu rozhodujúcimi pre vyhodnotenie statusu bezúhonnosti jeho osoby v posudzovanej veci. Na tento postup nemá vplyv skutočnosť, že odsúdenie za trestný čin bolo žalobcovi zahladené. Z trestného hľadiska môže dôjsť len k zahladeniu odsúdenia a tento termín nemožno vykladať s akým si „anulovaním“ celého trestného rozsudku a teda nie „anulovaním“ výroku o vine. Práve vyhodnotenie konkrétnej trestnej činnosti správnym orgánom malo najpodstatnejší vplyv, aj podľa názoru súdu, pre posúdenie bezúhonnosti žalobcu podľa § 3 ods. 4 ZoA v prejednávanej veci. Práve charakter a ďalšie okolnosti spáchania trestnej činnosti sú východiskom pre vyhodnotenie statusu žalobcu z hľadiska bezúhonnosti, ktorá je definovaná v zákone o advokácii. Z obsahu administratívneho spisu a z dôvodov rozhodnutia žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v minulosti spáchal aj násilnú trestnú činnosť a v súčasnosti vedené a doteraz neukončené trestné konania majú relevanciu spochybniť, že žalobca si bude v budúcnosti čestne a svedomite plniť povinnosti advokátskeho koncipienta. Žalovaná má oprávnenie v konaní o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov skúmať aj zahladené odsúdenie a brať na nich zreteľ a žalovaná pri rozhodovaní o zápise žalobcu konal v medziach svojich právomoci a podľa správnej úvahy s prihliadnutím aj na povahu a okolnosti trestnej činnosti za ktorú bol žalobca odsúdený hoc sa jedna o zahladené odsúdenia. Krajský súd nespochybňuje, že osobu žiadateľa o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov treba posudzovať komplexne, avšak je potrebné pristupovať ku každej žiadosti z hľadiska jej individuálneho posúdenia, vyhodnotenia charakteru bezúhonnosti žiadateľa v každom jednotlivom prípade osobitne. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaná si trovy konania neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.