Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/82/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200613 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200613.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianke združenie, Tulčík č. 26, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3006/2013-2.2 zo dňa 24.01.2013, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 05.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3006/2013-2.2 zo dňa 24.01.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2012/1060/Kr zo dňa 25.09.2012, ktorým správny orgán prvého stupňa žiadateľovi Lesy SR š.p. Banská Bystrica povolil výnimku zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. f/, d/ zák. č. 543/2002 Z.z. rušiť pokoj a ticho, chytať, alebo loviť živočícha v Poľovnom revíri Gader na území Prírodnej rezervácie Biela skala a Národnej prírodnej rezervácie Tlstá, kde platí priaty stupeň ochrany. Žiadosť vo vzťahu k jelenej zveri žiadateľ odôvodnil tak, že lov jelenej zveri je jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich výsledky obnovy lesa. Vo vzťahu k lovu diviačej zveri a líšky hrdzavej argumentoval tým, že táto fauna výrazne vplýva na reprodukciu na zemi hniezdiacich druhov vtákov, napr. vzácnych druhov tetraonidov. Žalobca počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žiadosť žiadateľa bola odôvodneným prípadom na udelenie výnimky a že by žiadateľ svojou žiadosťou sledoval záujem nadradený záujmom ochrany prírody v území s 5 najprísnejším stupňom ochrany prírody. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nijakým spôsobom nevysporiadal zo zmyslom a predmetom ochrany dotknutých chránených územiach vo vzťahu k žiadateľom zamýšľanej činnosti. V predmetnom konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by umožnil vyvodiť jednoznačne spoľahlivý záver, že existuje záujem ďaleko prevyšujúci verejný záujem na nedotknuteľnosti územia s piatym stupňom ochrany, ktorý si vyžaduje rušenie pokoja a ticha, chytanie, usmrtenie, alebo lovenie živočícha, teda výkon zakázaných činností. Ani vo vzťahu k ďalším druhom zveri, ktoré žiadateľ plánuje loviť nebolo preukázané, že by záujem na ich love prevyšoval nad záujmom chrániť nedotknuteľnosť predmetného územia. Žalobcovo presvedčenie, že postupom správnych orgánov je poľovná činnosť žiadateľa v nechránenom území a v chránenom území takmer bez rozdielu, je samotným žiadateľom deklarovaný fakt, že rovnakú výnimku, akú žiada udeliť, mu správne orgány udelili aj v rokoch 2007 až 2010. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal žalovaný porušil ustanovenia správneho poriadku, ktoré vyššie citoval vo svojej žalobe, ako aj citované ustanovenia ZOPK bolo postupom správnym orgánov a nimi vydanými rozhodnutiami porušené právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.11.2013 uviedol, že žalobca v celom konaní namietal tú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žiadosť žiadateľa bola odôvodneným prípadom na udelenie výnimky a že by žiadateľ svojou žiadosťou sledoval záujem nadradený záujmom ochrany prírody v území s 5 najprísnejším stupňom ochrany. K tejto námietke žalovaný uvádza, že za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu veci si listom zo dňa 04.07.2012 a lisom zo dňa 23.04.2012 vyžiadal k predmetnej odborné stanoviská od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Veľká Fatra v stanovisku ŠOP SR odporučila udeliť výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. f/, g/ zákon o ochrane prírody a krajiny na lov jelenej zveri, diviačej zveri a líšky hrdzavej na území prírodnej rezervácie Biela skala a Národnej prírodnej rezervácie Tlstá za rešpektovania stanovených podmienok zohľadňujúcich predmet ochrany dotknutých chránených území. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré by umožnili zistiť skutočný stav veci poukazuje žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo 93/2007, kde na strane 6 sa uvádza, že správny orgán rozhoduje na základe dokazovania, ktoré je možné vykonať; nie je možné rozhodnúť na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých ktoré nie je možné vykonať, ktoré sú v čase rozhodnutia nedostupné. Z predmetného rozsudku vyplýva, že správny orgán je síce povinný v konaní spoľahlivo zistiť stav veci, avšak nemožno od správneho orgánu spravodlivo požadovať, aby za tým účelom dopĺňal podklady rozhodnutia o dôkazy, ktoré nie je možné vykonať, resp. ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Žalobca ďalej namieta, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nejakým spôsobom nevysporiadali so zmyslom a predmetom ochrany, dotknutých chránených územiach vo vzťahu k žiadateľom zamýšľanej činnosti. Žalovaný má zato, že ako aj on tak aj prvostupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach podrobne a dôsledne zaoberali predmetom a cieľom ochrany dotknutých chránených územiach vo vzťahu k žiadateľom k zamýšľanej činnosti. Prvostupňový orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí o povolení výnimky z odborných stanovísk ŠOP SR, Správy NP Veľká Fatra zo dňa 14.08.2012 a zo dňa 24.09.2012, ktoré poukazovali na ohrozenie predmetu ochrany dotknutých chránených území poľovnou zverou, ktorej povolenie lovu bolo predmetom žiadosti žiadateľa. V uvedených stanoviskách bola podrobne odôvodnená potreba lovu jelenej zvery, diviačej zvery a líšky hrdzavej na území PR Biela skala a NPR Tlstá. Ako je zrejmé aj z odôvodnenia žalobcom napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného povolenie výnimky na rušenie pokoja a ticha a chytanie, usmrtenie a lovenie živočícha na území dotknutých prírodných rezervácií nebolo v rozpore s ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko bola povolená činnosť, ktorej účelom bolo zabezpečenie ochrany zachovalých komplexov lesných a nelesných spoločenstiev vrátane chránených druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Išlo teda o činnosť, ktorá mala prispieť k tomu, aby charakter týchto spoločenstiev zostal zachovaný, resp. aby zostali v stave, v akom sa nachádzali v čase vyhlasovania predmetných prírodných rezervácií. Žalovaný poukázal nato, že nakoľko na území prírodných rezervácií môže v zmysle § 22 ods. 4 a § 30 ods. 1,2 zákona o ochrane prírody a krajiny platiť aj iný ako piaty stupeň ochrany nemožno z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyvodiť záver, ku ktorému smeruje žalobca, že ide o územie, v ktorých by mala byť vylúčená akákoľvek ľudská činnosť bez ohľadu na rozsah a charakter jej vplyvu na predmet ochrany územia. Žalobca ďalej namieta, že nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by umožnil vyvodiť jednoznačne a spoľahlivý záver, že existuje záujem ďaleko prevyšujúci verejný záujem na nedotknuteľnosť územia, ktorý si vyžaduje rušenie pokoja a ticha, chytanie, usmrtenie, alebo lovenie živočícha, teda výkon zakázaných činností. Územie s piatym stupňom ochrany predstavuje územie s najprísnejším režimom ochrany, avšak aj tento režim ochrany neustanovuje zákazy vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré sa môžu na území vykonávať, ale vo vzťahu k vybraným činnostiam, ktorých vykonávaniu zákonodarca považoval za účelné obmedziť. Vzhľadom na skutočnosť, že systém zákazov ustanovený pre ten ktorý stupeň ochrany nemusí vždy v plnom rozsahu zodpovedať charakteristikám konkrétneho chráneného územia a cieľom jeho ochrany nemôže ani postihovať všetky situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti s potrebou manažmentu týchto území, resp. výkonom rôznych ľudských aktivít v týchto územiach. Žalovaný má zato, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný postupoval v súlade so správnym poriadkom ako aj zo zákonom o ochrane prírody a krajiny a preto žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žiadateľ podaním zo dňa 02.07.2012 požiadal Krajský úrad životného prostredia v Žiline o povolení výnimky zo zákazu podľa úst. § 16 ods. 1 písm. f/, g/ zákona o ochrane prírody a krajiny rušiť pokoj a ticho a chytať, usmrtiť a loviť živočícha na území PR Biela skala a NPR Tlstá. Žiadateľ výnimku zo zákona žiada na lov jelenej zvery, ktorá je jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich výsledky obnovy lesa, na lov diviačej zvery a líšky hrdzavej, ktorá zas výrazne vplýva na reprodukciu na zemi hniezdiacich druhov avi fauny napríklad vzácnych druhov tetranoidov. Lov týchto druhov raticovej zvery v rámci celkového schváleného plánu chovu a lovu raticovej zvery pre Poľovný revír Gáder v uvedených rezerváciách určite nepresahuje 30% z celkového plánovaného odstrelu. Žiadateľ uviedol, že obe rezervácie boli vyhlásené predovšetkým z titulu zachovania lesných spoločenstiev a viacerých tipov nelesných spoločenstiev Veľkej Fatry, teda lov raticovej zvery a líšky hrdzavej nemôže mať negatívny vplyv na dôvody vyhlásenia a záujmy ochrany, o čom svedčí aj stav územia po realizácii povolenej výnimky v rokoch 2007 až 2010. KÚŽP Žilina si listom zo dňa 04.07.2012 vyžiadala k predloženej žiadosti žiadateľa stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Veľká Fatra, v ktorom odporúča povoliť výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. f/, g/ zákona na rušenie pokoja a ticha, chytanie, usmrcovanie a lov živočíchov, čiže odporúča povoliť lov diviačej zvery a líšky hrdzavej v nadväznosti na ochranu výrazne klesajúcich populácií lesných kurovitých vtákov a lov jelenej zvery v súvislosti s výrazným ohryzom tisa obyčajného jeleňou zverou, čo negatívne vplýva na jeden z predmetom ochrany rezervácie. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 2012/1060/Kr zo dňa 25.09.2012 udelilo výnimku v zmysle už uvedeného citovaného rozhodnutia. Žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil svojim rozhodnutím č. 3006/2013-2.2 zo dňa 24.01.2013 a zamietol odvolanie žalobcu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území na ktorom platí piaty stupeň ochrany je zakázané rušiť pokoj a ticho, chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha. Podľa § 67 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany ak tak určí ministerstvo. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca v žalobe napáda, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že existuje taký dôležitý záujem, ktorý odôvodňuje porušenie ustanovení § 16 ods. 1 písm. f/, g/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Súd má zato, že obe námietky žalobcu sú neopodstatnené. Súd má za preukázané, že žiadateľ štátny podnik Lesy SR, š.p. Odštepný závod Žilina listom zo dňa 28.06.2012 požiadal Krajský úrad životného prostredia v Žiline o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na rušenie pokoja a ticha, chytania, usmrtenia a lov živočícha na území prírodnej rezervácie Biela skala a národnej prírodnej rezervácie Tlstá. Svoju žiadosť žiadateľ odôvodnil potrebou loviť jeleniu zver, ktorá je jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich výsledky obnovy lesa a diviačiu zver a líšku hrdzavú, ktorá zase výrazne vplýva na reprodukciu na zemi hniezdiacich druhov avi fauny. Správny orgán prvého stupňa si za účelom rozhodnutia vyžiadal stanovisko od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Veľká Fatra zo dňa 14.08.2012, v ktorom ŠOP SR, správy NP Veľká Fatra doporučila udeliť výnimku zo zákazov na lov jelenej zvery, diviačej zvery a líšky hrdzavej z dôvodu ochrany populácie lesných kurovitých vtákov tetrova hlucháňa, tetrova holniaka a jarabiaka hôrneho, ktoré v poslednom období zaznamenali výrazný pokles v dôsledku silnej predácie znášok a juvenilných jedincov. Lov jelenej zvery odporučila vzhľadom na výrazný ohryz tisa obyčajného jeleňou zverou, čo negatívne vplýva na jeden z predmetov ochrany dotknutých chránených území. V stanovisku sa ďalej uvádza, že tento efekt sa výrazne začal prejavovať za posledných 20 rokov, nakoľko diviačia zver začala intenzívnejšie osídľovať stanovištia nad 1000 metrov nad morom a ich pobytového znaky sú prítomné prakticky na všetkých Národným parkom Veľká Fatra evidovaných tokaniskách. Čo sa týka lovu jelenej zvery podľa usmernenia MŽP SR z 21.04.2005 je možné povoliť v prípade, ak výmera chráneného územia zaberá viac ako 50% výmery poľovného revíru, ďalej v prípade, ak vplyv zvery na ekosystém jeho zložky a prvky vyžaduje reguláciu početnosti. V tomto prípade je to odôvodniteľné výrazným ohryzom tisa obyčajného jeleňou zverou, čo negatívne vplýva na jeden z predmetov ochrany rezervácie. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal a riadne odôvodnil aj dôležitý verejný záujem. Súd pripomína, že zásada ochrany verejného záujmu neznamená, že by správne orgány mali verejné záujmy sami formulovať, to je úlohou zákonodarnej moci. Úlohou správnych orgánov je pri aplikácii zákonov, ktoré jednotlivé verejné záujmy definujú v jednotlivých prípadoch takto obecné formulované verejné záujmy konkretizovať. Zásada ochrany verejného záujmu spočíva v hľadaní a prijímaní takých riešení, ktoré sú v súlade s verejným záujmom a je jednou zo základných zásad správneho poriadku. V posudzovanej veci je nesporným verejným záujmom ochrana prírody a krajiny. Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 67 písm. i/ umožňuje v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatim stupňom ochrany. Súd má zato, že správny orgán prvého stupňa v danej veci riadne vysvetlil, že sa jedná o verejný záujem. Zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje v akých prípadoch môže orgán ochrany prírody povoliť výnimku zo zakázaných činností. Z ustanovenia § 67 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že by tomu tak malo byť len v odôvodnených prípadoch. Z konania na prvostupňovom správnom orgáne a jeho rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán povolenie výnimky žiadateľovi považoval za odôvodnený prípad vzhľadom na potrebu ochrany chránených druhov živočíchov tetrova hlucháňa, tetrova holniaka a jarabika hôrneho a chránenej rastliny tisa obyčajného, ktoré sú súčasťou lesných a nelesných spoločenstiev tvoriacich predmet ochrany dotknutých chránených území. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že povolenie výnimky na rušenie pokoja a ticha a chytanie, usmrtenie a lovenie živočícha na území dotknutých prírodných rezervácií nebol v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko bola povolená činnosť, ktorej účelom bolo zabezpečenie ochrany zachovalých komplexov lesných a nelesných spoločenstiev vrátane chránených druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Išlo teda o činnosť, ktorá mala prispieť k tomu, aby charakter týchto spoločenstiev zostal zachovaný, resp. aby zostali v stave, v akom sa nachádzali v čase vyhlasovania predmetných prírodných rezervácií. Na území prírodných rezervácií môže v zmysle § 22 ods. 4 a § 30 ods. 1,2 zákona o ochrane prírody a krajiny platiť aj iný ako piaty stupeň ochrany, nemožno z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyvodiť záver, že ide o územie, v ktorých by mala byť vylúčená akákoľvek ľudská činnosť bez ohľadu na rozsah a charakter jej vplyvu na predmet ochrany územia. Konajúci súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Žalovaný preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu prvého stupňa, riadne sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a preto súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách súdneho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.