Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/83/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200616 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: O. A. O., Y. T., Vu A., Ha Z., X. socialistická republika, zastúpený: E. & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Boris Reken, advokát a konateľ, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000038 zo dňa 14.02.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky z a m i e t a a napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2013/000038-009 zo dňa 14.02.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-9/2012 zo dňa 17.10.2012 v časti o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec v tejto časti vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou osobne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000038-009 zo dňa 14.02.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-9/2012 zo dňa 17.10.2012, ktorým bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Vietnamskej socialistickej republiky a zároveň mu bol podľa § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na jeden rok. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje ho neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom mal za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Rozhodnutie žalovaného označil za nepreskúmateľné, nezákonné a zmätočné, nakoľko výrok predmetného rozhodnutia nebol formulovaný presne, určito, zrozumiteľne, stručne a nebolo z neho zrejmé, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia žalovaného žalobca poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na to, že v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha o uložených sankciách a o vykonaných dôkazoch a tiež o tom, ako sa žalovaný vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, resp., že z jeho odôvodnenia vyplýva rozpor so zásadou materiálnej pravdy, t. j. že žalovaný nezistil skutočný stav veci a neobstaral potrebné doklady pre rozhodnutie. Žalobca ďalej poukázal na to, že príslušníci Mobilnej jednotky Policajného zboru mu uložili dňa 17.10.2012 o 10:00 hod. blokovú pokutu vo výške 50 eur z dôvodu, že nevedel žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať pri kontrole pobytu na prevádzke reštaurácie Ázijské bistro MEKONG, finančné zabezpečenie povoleného pobytu vo výške najmenej 6 násobku sumy životného minima (1 167,48 eur). Blokovú pokutu mu uložili bez prítomnosti tlmočníka, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Príslušníci Mobilnej jednotky Policajného zboru ho následne predviedli, spísali s ním zápisnicu a na vyše 7,5 hodiny ho bez akéhokoľvek dôvodu obmedzili na osobnej slobode, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku, t. j. zásadou hospodárnosti konania. Žalobca počas celého konania tvrdil, že disponuje požadovaným finančným zabezpečením povoleného pobytu, na dôkaz čoho navrhol vypočuť v konaní aj dvoch svedkov. Počas kontroly mal pri sebe debetnú bankomatovú kartu od účtu, na ktorom mal požadované finančné zabezpečenie, nakoľko nosiť pri sebe v hotovosti sumu 1 168 eur je nielen nepraktické, ale aj nebezpečné. Vzhľadom na to, že ovláda len základné slová po slovensky a pri objasňovaní a akceptácii priestupku nebol prítomný tlmočník, žalobca nerozumel, z akého dôvodu mu policajt uložil sankciu. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného o tom, že sa na území Slovenskej republiky opakovane dopúšťal protiprávneho konania, nakoľko mu bol od 04.09.2012 v trvaní do 30.04.2013 predĺžený prechodný pobyt za účelom podnikania. Žalobca mesiac pred kontrolou preukázal prvostupňovému orgánu, že má zdaniteľný príjem minimálne vo výške 20 násobku životného minima a že je z neho schopný uživiť seba aj svoju rodinu a súčasne predložil doklady potvrdzujúce jeho príjmy. Prvostupňový orgán v povolení na prechodný pobyt za účelom podnikania konštatoval, že prihliadal najmä na prínos podnikateľskej činnosti žalobcu a potvrdil, že u neho neexistuje ani dôvodné podozrenie, že ohrozí verejný poriadok. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že prvostupňový orgán rozhodnutím o obnove prechodného pobytu potvrdil, že si žalobca ku dňu 04.09.2012 riadne plní všetky povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že sa mal dňa 09.10.2012 dopustiť priestupkov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 165 eur. Namietal tiež, že žalovaný neuviedol, koľko kontrol pobytu vykonal policajný orgán voči žalobcovi za účelom preukázania finančného zabezpečenia pobytu, keďže len v mesiaci október 2012 vykonal 5 kontrol, pričom v troch prípadoch mal žalobca pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť. Aj napriek snahe žalobcu postupovať v súlade s právnymi predpismi, bol rozhodnutím prvostupňového orgánu nielen administratívne vyhostený, ale mu bol uložený aj oveľa prísnejší zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na jeden rok, čo je podľa neho v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je možné v skutkovo podobných prípadoch očakávať podobné rozhodnutia. Vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti, trvanie protiprávneho stavu ako aj rozsah porušených povinností a zamedzenie vzniku neodôvodnených rozdielov nie je možné považovať administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky v trvaní jeden rok za primeranú sankciu, keďže postihuje žalobcu neprimerane a neúmerne vysokým postihom a je založené výlučne na formálne pozitivistickom výklade práva. K chýbajúcej správnej úvahe v odôvodnení rozhodnutia žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný síce formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení prvostupňového správneho orgánu, ako aj ustanovenia právnych predpisov, avšak bez jednoznačného uvedenia, o aké porušenie právnych predpisov išlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje správna úvaha a vysvetlenie dôvodov uložených sankcií a to pokuty vo výške 50 eur v blokovom konaní, administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na jeden rok. Žalovaný neprihliadol na charakter a dĺžku porušenia povinností žalobcu ani na počet absolvovaných kontrol bez porušenia zákona s preukázaním finančného zabezpečenia a ani riadne nepoukázal, na ktoré dôkazy pri svojom rozhodovaní prihliadal. Úvaha správneho orgánu nie je na ľubovoľnom posúdení, nakoľko takéto konanie by umožnilo svojvôľu správneho orgánu. Žalobca tiež vyjadril názor, že v prípade posúdenia, či popri postihu v blokovom konaní správny orgán uloží aj postih v zmysle § 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., musí správny orgán zohľadniť poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti prípadu a skutkovo podobné rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že žalobca bol dňa 17.10.2012 v čase o 11:00 hod. kontrolovaný hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru na prevádzke reštaurácie bistro MEKONG, nevedel hodnoverným spôsobom preukázať finančné zabezpečenie pobytu, čím sa dopustil priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 50 eur. Správny orgán prvého stupňa lustráciou v informačných systémoch policajného zboru zistil, že žalobca opakovane porušoval všeobecne záväzné právne predpisy a dopúšťal sa priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov, ako aj § 118 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Zo spisového materiálu ako aj z informácií v policajných evidenciách bolo zistené, že žalobca bol riešený v blokovom konaní šesťkrát. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu týkajúcou sa výroku rozhodnutí oboch stupňov a uviedol, že výrok bol v oboch prípadoch formulovaný jasne, presne a zrozumiteľne a nie je mu čo do formálnej stránky vytknúť, všetky paragrafové znenia sú uvedené zrozumiteľne a je z neho možné zistiť, na základe akých ustanovení zákona správny orgán rozhodoval. Žalovaný mal za to, že pred vydaním predmetných rozhodnutí dôkladne zistil skutkový stav veci, pričom skutočnosti o opakovanom porušení právnych predpisov žalobcom a skutkoch uviedol v prvostupňovom aj v druhostupňovom rozhodnutí. Na základe uvedeného konštatoval, že obidva správne orgány riadne zadokumentovali skutkový stav veci a zaobstarali si k tomu potrebné doklady, pričom dôkazná situácia bola aj obsahom odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca bol prevzatý policajtmi dňa 17.10.2012 v čase o 17:10 hod., v čase o 17:20 hod. bol neodkladne telefonicky vyrozumený tlmočník z vietnamského jazyka, ktorý sa dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o 18:45 hod.. Po vykonaní neodkladných úkonov a po poučení účastníka konania bola spísaná zápisnica v čase o 19:40 hod., správny orgán konal po príchode tlmočníka neodkladne a z jeho strany nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu účastníka konania. Za nepravdivé označil tiež tvrdenie žalobcu, že navrhol v konaní vypočuť dvoch svedkov. Počas vyjadrenia do zápisnice nežiadal žiadne vykonanie dôkazu a vypočutie dvoch svedkov navrhol až v odvolacom konaní. Žalovaný nepovažoval za potrebné navrhnutých svedkov predvolať z dôvodu hospodárnosti konania a tiež z dôvodu, že by svoje rozhodnutie nezmenil. K námietkam žalobcu ďalej uviedol, že opakované uloženie blokovej pokuty a teda spáchanie priestupkov bolo správnemu orgánu známe z úradnej činnosti, nakoľko všetky spáchané priestupky sú evidované v dostupných informačných systémoch. V danom prípade správny orgán neskúmal konanie Mobilnej jednotky Policajného zboru, ale vychádzal zo skutočnosti, že priestupok bol doriešený podľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nebol pri objasňovaní priestupku prítomný tlmočník, uviedol, že žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky od roku 2008, kedy mu bolo udelené povolenie na pobyt za účelom podnikania. Tvrdenie, že žalobca „...ovláda len základné slová po slovensky, t.j. nerozumel a ani nemohol rozumieť z akého dôvodu mu policajt dáva sankciu, preto túto sankciu zaplatil.“ svedčí po jeho cca 5 rokoch pobytu na území Slovenskej republiky v jeho neprospech. Aj napriek nedostatočnej znalosti slovenského jazyka u žalobcu podľa žalovaného nebol dôvod spochybňovať postup policajtov Mobilnej jednotky Policajného zboru pri ukladaní blokovej pokuty žalobcovi, nakoľko z jeho konania je dôvodné predpokladať, že si bol vedomý spáchaného priestupku, blokovú pokutu uhradil a tým ju plne akceptoval. V ďalšom konaní pred správnym orgánov prvého stupňa bol privolaný tlmočník z jazyka vietnamského do jazyka slovenského a naopak. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si splnil zákonom stanovené podmienky na obnovenie povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. Zároveň mu však z § 111 zákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva povinnosť si aj po obnovení povolenia na prechodný pobyt naďalej plniť všetky povinnosti a policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu. Žalobcovi nestačí preukázať dostatočné finančné zabezpečenie len v konaní o udelenie, resp. obnovenie povolenia na prechodný pobyt, ale aj počas celej doby udeleného pobytu, pričom právny predpis presne stanovuje aj výšku finančného zabezpečenia. Správny orgán v konaní postupoval podľa § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z., nakoľko má podľa zákona možnosť administratívne vyhostiť cudzinca v prípade, ak opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy a táto podmienka bola podľa názoru žalovaného splnená. Zároveň bola žalobcovi stanovená minimálna výška zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Je zrejmé, že právny predpis nestanovuje spôsob preukázania finančného zabezpečenia a v žiadnom prípade nenúti žalobcu nosiť pri sebe finančnú hotovosť v stanovenej výške. To, že žalobca nevedel hodnoverne preukázať finančnú hotovosť formou výpisu z účtu, je možné zistiť aj zo spisového materiálu a je to tiež uvedené v rozhodnutí. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o tom, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k neprimeranému sankcionovaniu. Správny orgán neuložil žalobcovi sankciu, ale rozhodol o jeho administratívnom vyhostení a vo vzťahu k dĺžke zákazu pobytu zopakoval, že bol uložený v dolnej hranici stanovenej zákonom. Na záver uviedol, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko mu ako správnemu orgánu prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán pri rozhodovaní v danej veci prihliadal k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca si v plnom rozsahu tieto práva uplatnil a bol riadne oboznámený s prebiehajúcim konaním o administratívnom vyhostení. Správny orgán pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky zohľadňoval závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. V závere dal žalovaný do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/39/2011-26 zo dňa 27.07.2012, kde v obdobnom prípade krajský súd zamietol žalobu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v časti o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky v súlade so zákonom. V časti o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok považoval súd rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z administratívneho spisu súd zistil, že hliadka Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava vykonala dňa 17.10.2012 v čase o 11:00 hod. kontrolu na prevádzke reštaurácie Ázijské bistro MEKONG na Záporožskej ulici 2 v Bratislave. Oprávnenosť pobytu žalobca preukázal predložením povolenia na pobyt č. RD7213461 platným od 04.09.2012 do 30.04.2013. Počas kontroly bol žalobca vyzvaný, aby v zmysle § 111 ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. preukázal finančné zabezpečenie povoleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. Splnenie tejto povinnosti nevedel žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať, čím sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Následnou lustráciou žalobcu v informačných systémoch policajného zboru žalovaný zistil, že žalobca opakovane porušoval všeobecne záväzné právne predpisy tým, že sa opakovane dopúšťal priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) a § 118 ods. 1 písm. b) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-7/2012 zo dňa 17.10.2012 vyplýva, že na základe podozrenia, že žalobca opakovane porušoval všeobecne záväzné právne predpisy, bol dňa 17.10.2012 v čase o 11:00 hod. predvedený na Mobilnú jednotku Policajného zboru Bratislava. Z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti bol v čase okolo 18:30 hod. predvedený na Oddelenie Policajného zboru Bratislava. Žalobca do zápisnice uviedol, že má na území Slovenskej republiky udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania. K spáchaným priestupkom ako aj k začatému konaniu vo veci jeho administratívneho vyhostenia sa nevyjadril. Ďalším šetrením bolo zistené, že žalobca sa počas povoleného pobytu na území Slovenskej republiky opakovane dopustil priestupkov v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) a s poukazom na § 118 písm. b) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov riešených v blokovom konaní, a to v dňoch: - 06.10.2010, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 32 eur, ktorú uhradil na mieste; - 21.04.2011, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 95 eur, ktorú uhradil na mieste; - 15.07.2011, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 95 eur, ktorú uhradil na mieste; - 04.06.2012, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 50 eur, ktorú uhradil na mieste; - 09.10.2012, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 165 eur, ktorú uhradil na mieste; - 17.10.2012, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 50 eur, ktorú uhradil na mieste. Správny orgán prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca opakovaným porušovaním právnych predpisov naplnil skutkovú podstatu ustanovenú v § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z. a rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-AV-128-9/2012 zo dňa 17.10.2012 žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Vietnamskej socialistickej republiky a zároveň mu podľa § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na jeden rok. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2013/000038-009 zo dňa 14.02.2013 tak, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil, v podstate z dôvodov uvedených vo vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) až l) zákona č. 404/2011 Z.z., tento zákon upravuje podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len "vstup") a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len "vycestovanie"), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "medzinárodná zmluva"), podmienky pobytu, vydávanie dokladov pre cudzincov, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení, policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky, letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona. Podľa § 75 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 404/2011, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. n) až p) na jeden rok. Podľa § 111 ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie udeleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu; ak ide o maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny, vo výške polovice životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. Podľa § 118 písm. a) až c) zákona č. 404/2011 Z.z., priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 9, § 96 ods. 3 alebo § 111 ods. 1 písm. b) až f), h), j) až l), o) až r), poruší povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. a), g), i), m), n) alebo písm. s) alebo ods. 2, 3 alebo ods. 4. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie udeleného pobytu najmenej vo výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu. V danom prípade Mobilná jednotka Policajného zboru, ktorá je v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. oprávnená vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, vykonala opakovane u žalobcu kontrolu za účelom zistenia dodržiavania povinnosti mať finančné zabezpečenie udeleného pobytu v požadovanej výške. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa počas pobytu na území Slovenskej republiky celkom šesťkrát dopustil priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) s poukazom na § 118 písm. b) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov, ktoré boli riešené v blokovom konaní a to v dňoch: - 06.10.2010, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 32 eur; - 21.04.2011, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 95 eur; - 15.07.2011, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 95 eur; - 04.06.2012, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 50 eur; - 09.10.2012, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 165 eur; - 17.10.2012, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 50 eur, pričom všetky pokuty uložené v blokovom konaní na mieste uhradil. Uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným správnym orgánom. Podmienkou prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je skutočnosť, že priestupok bol spoľahlivo zistený a priestupca je ochotný pokutu zaplatiť. V prípade, že by osoba podozrivá z priestupku poprela jeho spáchanie a nebola by ochotná pokutu zaplatiť, prípadne z iného dôvodu by priestupok nebol spoľahlivo zistený, nasledovalo by priestupkové správne konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. So začatím takéhoto správneho konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť; buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní, alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konanie o priestupku. Vo vyššie uvedených priestupkových konaniach žalobca svoje právo domáhať sa prejednania priestupku v správnom konaní ani raz nevyužil a ani v jednom prípade nenamietal, že nerozumie po slovensky a žiada o umožnenie konať s policajnými orgánmi v materinskom jazyku, čo mu ústavný poriadok Slovenskej republiky v plnom rozsahu garantuje. Keďže zaplatením pokút uložených v blokovom konaní žalobca vyjadril súhlas so spáchanými priestupkami, rozhodnutia o nich nadobudli právoplatnosť a sú záväzné. Krajský súd preto vychádza zo skutočnosti, že žalobca sa dopustil predmetných priestupkov a na účely konania o vyhostení je treba mať za to, že opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že by bol žalobca v konaní z akéhokoľvek dôvodu diskriminovaný, prípadne že by mu boli upreté jeho práva. K tvrdeniu žalobcu, že príslušníci Mobilnej jednotky Policajného zboru mu uložili blokovú pokutu bez prítomnosti tlmočníka a vzhľadom na to, že ovláda len základné slová po slovensky, nerozumel, z akého dôvodu mu bola uložená sankcia, súd uvádza, že pokiaľ žalobca sám neodmietne takého zaobchádzanie a včas sa neuchádza o práva, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky, nemá správny súd v konaní o jeho vyhostení nástroje na to, aby dôsledky jeho vlastného správania zmenil. Pokiaľ teda žalobca pred akýmkoľvek štátnym orgánom skutočne nerozumie, prečo má zaplatiť určitú sankciu, je treba, aby žiadal o tlmočníka a o možnosť konať v materinskom jazyku, pretože zaplatením pokút uložených v blokov konaní vyjadruje súhlas so spáchanými priestupkami aj s uloženými sankciami. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dôvodom predvedenia žalobcu dňa 17.10.2012 v čase o 17:10 hod. bola skutočnosť, že na základe vykonanej lustrácie v informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že sa žalobca opakovane dopúšťal priestupkov podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov účinného v čase spáchaných skutkov a na základe tejto skutočnosti bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde s ním bola dňa 17.10.2012 spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správny orgán prvého stupňa mu na vyše 7,5 hodiny bezdôvodne obmedzil osobnú slobodu. Desať minút po predvedení žalobcu bol telefonicky vyrozumený tlmočník z vietnamského jazyka, ktorý sa dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o 18:45 hod., správny orgán po jeho príchode neodkladne konal a v čase o 19:40 hod. spísal zápisnicu. Niet dôvodu spochybňovať záznamy žalovaného, že počas vyjadrenia do zápisnice žalobca nežiadal žiadne vykonanie dôkazu ani vypočutie dvoch svedkov, ale tento dôkaz navrhol až v odvolacom konaní, kde z dôvodu hospodárnosti predvolanie svedkov žalovaný neuskutočnil. Krajský súd poukazuje na to, že v predmetnej veci správny orgán začal konanie o administratívnom vyhostení až po šesťnásobnom porušení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré bolo preukázané právoplatnými rozhodnutiami o priestupkoch žalobcu v blokovom konaní. Aplikácia § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z. je fakultatívna, teda správny orgán môže, ale nemusí pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu cudzinca. Pokiaľ však za daných okolností správny orgán rozhodol o vyhostení žalobcu pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenej v § 82 ods. 1 písm. q) zákona č. 404/2011 Z.z., bolo jeho rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nezistil skutočný stav veci a neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v priebehu priestupkového konania riadne zisťovali skutkový stav veci, vychádzali z viacerých dôkazov a to zo spisového materiálu a z uskutočnených kontrol pobytu. Zákonným spôsobom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie aj náležite odôvodnili. Správny orgán zároveň v konaní skúmal, či existuje prekážka vyhostenia. V krajine pôvodu žalobcovi nebol uložený trest smrti a nie je ani predpoklad, že mu takýto trest môže byť uložený. V krajine pôvodu, do ktorej bol žalobca administratívne vyhostený, nie je ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, a teda v prípade žalobcu neexistovala žiadna prekážka administratívneho vyhostenia. Vzhľadom na to, že správny orgán dostatočne skutkovo i právne podložil svoje rozhodnutie, nebol dôvod spochybniť jeho úvahu v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky. Rovnako námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení vyhodnotil súd ako neopodstatnenú, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú v tejto časti presne a zrozumiteľne formulovaný výrok s uvedením zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodli. Pokiaľ ide o rozhodnutie o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok súd, súd poznamenáva, že v tejto otázke zákon zveruje správnemu orgánu právo voľnej úvahy (diskrečná právomoc). Znamená to, že sa ponecháva správnemu orgánu možnosť uvážiť, či a v akom rozsahu využije alebo nevyužije toto zákonné oprávnenie. S rozhodnutím o vyhostení zákon nevyhnutne nespája uloženie zákazu vstupu. Pokiaľ správny orgán pristúpi k prijatiu tohto opatrenia, musí svoj postup náležite odôvodniť, vyhodnotiť verejný záujem na zákaze vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky a zohľadniť pritom všetky okolnosti viažuce sa k osobe cudzinca. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou Slovenskej republiky i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka, akými úvahami bol vedený správny orgán, keď pristúpil k vydaniu rozhodnutia o zákaze vstupu a pri určení jeho dĺžky. Žalobca má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bolo voči nemu uplatnené toto opatrenie. Nedostatočné odôvodnenie pritom žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nápravu v tomto smere však neurobil ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Bez odstránenia uvedeného nedostatku rozhodnutia nie je možné jednoznačne posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky a teda v konečnom dôsledku ani preskúmať zákonnosť rozhodnutia z tohto pohľadu. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli v časti o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky v súlade so zákonom. Preto súd žalobu v tejto časti podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V časti o určení zákazu vstupu žalobcovi na územie Slovenskej republiky na dobu jeden rok dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať správny orgán možnosť zistené nedostatky odstrániť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože s výnimkou posúdenia primeranosti zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky bolo rozhodnutie žalovaného správne. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.