Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/85/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200630 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200630.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: T.. V. A., A. XX, XXX XX K., zastúpenej advokátom, JUDr. Ing. Branislavom Pechom, Piaristická 2, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava v Bratislave, Ševčenkova 32, 850 00, P.O.BOX 154, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9102308/5/234541/2013/Myd zo dňa 7.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.4.2013 žalobkyňa žiadala súd, aby preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 9102308/5/234541/2013/Myd zo dňa 7.1.2013, ktorým žalovaný nevyhovel námietke žalobkyne podanej proti výzve č.: 9102308/5/3139782/12/Myd na zaplatenie daňového nedoplatku. Výzva bola vypracovaná na základe právoplatných rozhodnutí, a to dodatočného platobného výmeru č. 601/231/146282/07/Myd zo dňa 17. 12. 2007 a rozhodnutia č.: 601/231/18141/08/Myd zo dňa 21. 2. 2008, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Oprávnenosť rozhodnutia zo dňa 21. 2. 2008 o pokute vyrubenej na základe dodatočného platobného výmeru zo dňa 17. 12. 2007 bola potvrdená rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 23. 5. 2008. Podľa názoru žalobkyne, je napadnuté rozhodnutie nepravdivé a rozporné. Žalovaný sa vo svojom rozhodovaní plne neriadil platnými právnymi predpismi a nedodržiaval jednotlivé ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len na daňový poriadok). Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 10. 2012, voči ktorému podala odvolanie. Týmto rozhodnutím žalovaný vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume XXXX,XX € za nezaplatenie rozdielu dane z príjmu fyzickej osoby vyrubeného rozhodnutím správcu dane zo dňa 17. 12. 2007 za zdaňovacie obdobie 2003. Podľa názoru žalobkyne, dodatočný platobný výmer zo dňa 17. 12. 2007 je nezákonný a neplatný pretože je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b) a § 15 ods. 17 zákona číslo 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie 2003 bola začatá dňa 17. 5. 2006 a nebola ukončená podľa § 15 ods. 17 zákona. Kontrola bola predložená na základe oznámenia správcu dane o 6 mesiacov a mala byť ukončená najneskôr 16. 5. 2007. V nadväznosti na uvedené je podľa jej názoru dodatočný platobný výmer zo dňa 17. 12. 2007 nezákonný a neplatný. Žalobkyňa sa o doručení tohto dodatočného platobného výmeru nedozvedela, pretože jej doručenie nebolo riadne a včas oznámené. Predmetný dodatočný platobný výmer správca dane expedoval dňa 30. 12. 2007. O jeho existencii sa žalobkyňa dozvedela z iného podania správcu dane zo dňa 21. 2. 2008. Dodatočný platobný výmer bol fiktívne doručený z dôvodu jeho neprevzatia daňovým subjektom v odbernej lehote. Na základe uvedených dôvodov sa žalobkyňa rozhodla požiadať o zaslanie rovnopisu dodatočného platobného výmeru. Žiadosť žalovaný prevzal dňa 17. 3. 2008, vyzval ju na zaplatenie poplatku za vyhotovenie odpisu. Podľa názoru žalobkyne správca dane manipuluje lehotami vo svoj prospech, tieto nedodržuje a podania vkladá do obálok, na ktorých nie je viditeľný dátum oznámenia, o spôsobe doručenia poštovým doručovateľom prípadne uloženie zásielky na poštovom úrade. Správca dane zabezpečil, aby sa žalobkyňa nemohla dostať k dodatočnému platobnému výmeru skôr. Dňa 9. 6. 2008 podala odvolanie voči dodatočnému platobnému výmeru, teda v zákonom určenej lehote z čoho vyplýva, že dodatočný platobný výmer nebol splatný dňa 15. 2. 2008. Žalobkyňa poukázala na lehoty určené daňovým poriadkom, podľa ktorého je správca dane povinný rozhodnúť bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania prípadne v lehote 30 dní, respektíve 60 dní od začatia konania. Poukázala na predĺženie lehoty druhostupňovým orgánom o ktorom musí byť daňový subjekt upovedomený. Žalobkyňa v žalobe citovala ustanovenie § 246 ods. 1, § 247 ods. 1a 2, § 250b ods. 1 O.s.p. , článok 1, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V závere žaloby žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. 1. 2013 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti a neplatnosti dodatočného platobného výmeru číslo 601/231/146282/07/Myd zo dňa 17. 12. 2007 ako i rozhodnutia číslo 601/231/18141/08/Myd zo dňa 21. 2. 2008. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.5.2013 uviedol, že žalobkyňa napadá rozhodnutie vydané podľa § 71 v nadväznosti na § 80 ods. 1 daňového poriadku, ktorým žalovaný nevyhovel námietke žalobkyne podanej voči výzve zo dňa 29. 10. 2012. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobkyne dňa 7. 2. 2013. Výzvou zo dňa 29. 10. 2012 vyzval žalovaný, ako správca dane, žalobkyňu na zaplatenie evidovaného daňového nedoplatku vyplývajúceho z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane zo dňa 17. 12. 2007, ktorým bola vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za rok 2003 a z rozhodnutia zo dňa 21. 2. 2008, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní. Žalobkyňa mala možnosť podať voči dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 17. 12. 2007 odvolanie. Dodatočný platobný výmer žalobkyňa neprevzala a ani nepodala odvolanie v zákonom určenej lehote. Odvolanie podala až 9. 6. 2008, čo bolo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a preto žalovaný musel oneskorene podané odvolanie zamietnuť. Keďže dodatočný platobný výmer zo dňa 17. 12. 2007 nadobudol právoplatnosť, po márnom uplynutí odvolacej lehoty nie je možné toto rozhodnutie napadnúť žalobou. Žalobkyňa v danom prípade nevyčerpala riadny opravný prostriedok, a preto rozhodnutie nemôže preskúmavať súd. Čo sa týka oprávnenosti rozhodnutia zo dňa 21. 2. 2008 o uložení pokuty, toto bolo potvrdené nadriadeným orgánom rozhodnutím zo dňa 23. 5. 2008, ktorý preskúmal v odvolacom konaní postup žalovaného a rozhodnutie o pokute potvrdil. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím nadriadeného orgánu, mala možnosť podať žalobu na súd, čo však nevyužila, a preto žalovaný považuje jej námietky voči tomuto právoplatnému rozhodnutiu za právne irelevantné. Podľa názoru žalovaného, podaná žaloba voči napadnutému rozhodnutiu nebola podaná v zákonom určenej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a preto žiadal konanie zastaviť, prípadne žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 247 ods. 2 a 3 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy ( druhá hlava piatej časti O.s.p.), aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p., sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákona neustanovuje inak. Zmeškania lehoty nemožno odpustiť. V danom prípade súd z obsahu spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 7. 2. 2013 a žalobu mohla podať do 7. 4. 2013. Keďže posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na nedeľu, posledným dňom na podanie žaloby sa stal nasledujúci prvý pracovný deň, teda pondelok, 8. 4. 2013. Žalobkyňa podala žalobu na poštovú prepravu dňa 8. 4. 2013, teda v posledný deň zákonom určenej lehoty, t.j. včas. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 9102308/5/234541/2013/ Myd zo dňa 7.1.2013 súvisiace s postupom správnych orgánov v súvislosti s vymáhaním právoplatných rozhodnutí : 601/231/146282/07/Myd zo dňa 17. 12. 2007 a č.: 601/231/18141/08/Myd zo dňa 21. 2. 2008. Súd v danom prípade nemohol v rámci skúmania postupu žalovaného a zákonnosti napadnutého rozhodnutia preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 601/231/146282/07/Myd zo dňa 17. 12. 2007, pretože žalobkyňa riadne a včas nevyužila opravné prostriedky voči predmetnému rozhodnutiu ani rozhodnutie č.: 601/231/18141/08/Myd zo dňa 21. 2. 2008, pretože toto bolo potvrdené odvolacím orgánom a žalobkyňa v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. nepodala voči rozhodnutiu druhostupňového orgánu žalobu na súde. Súd preto musel vychádzať z domnienky o správnosti rozhodnutí , ktoré boli podkladom pre vydanie výzvy zo dňa 29.10.2012 ako i z konečného petitu samotnej žaloby. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17.12.2007 vydal správca dane dodatočný platobný výmer č: 601/231/146282/07/Myd, ktorým žalobkyni vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume XXX XXX Sk. Zásielka s dodatočným platobným výmerom bola žalobkyni, respektíve jej splnomocnenému zástupcovi doručovaná dňa 27. 12. 2007. Z dôvodu nezastihnutia adresáta bolo doručovanie opakované dňa 28. 12. 2007 opäť neúspešne, pričom v tento deň bola zásielka uložená na pošte. Dňa 21. 2. 2008 vydal správca dane rozhodnutie č: 601/231 k/18141/08/Myd, ktorým žalobkyni uložil pokutu vo výške XX XXX Sk podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 6. 3. 2008. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala dňa 26. 3. 2008 odvolanie. Na žiadosť žalobkyne jej boli dňa 29. 5. 2008 doručené overené fotokópie dodatočného platobného výmeru zo dňa 17. 12. 2007 ako i Dodatku č. 1 k Protokolu č: 601/320/128416/07/Bolg zo dňa 11. 12. 2007. Dňa 3. júna 2008 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k rozhodnutiu zo dňa 17. 12. 2007 súčasne s odvolaním k príslušnému protokolu. Dňa 23. 5. 2008 vydalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 2. 2008 o uložení pokuty vo výške XX XXX Sk. V rozhodnutí správny orgán dospel k záveru, že pokuta bola žalobkyni uložená v súlade so zákonom, pričom predmetom prieskumu nebol dodatočný platobný výmer zo dňa 17. 12. 2007, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie a nadobudol právoplatnosť dňa 29. 1. 2008. Dňa 30. 6. 2008 správca dane vydal rozhodnutie číslo 601/231/87020/08/Myd, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne voči dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 17. 12. 2007 z dôvodu, že bolo podané po zákonom určenej lehote. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala dňa 1. 8. 2008 námietku, ktorej správca dane rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008 nevyhovel, pretože bola podaná po zákonom určenej lehote. Námietke žalobkyne doručenej správcovi dane dňa 1. 10. 2008 voči rozhodnutiu zo dňa 20. 8. 2008 tento opäť nevyhovel rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2008 z dôvodu jej oneskoreného podania. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 27. 11. 2008 odvolanie, ktoré správca dane svojím rozhodnutím ma zo dňa 16. 12. 2008 zamietol z dôvodu, že voči takémuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa opätovne podala dňa 30. januára 2009 námietku. Správca dane reagoval na toto podanie oznámením zo dňa 26. 2. 2009, ktorým žalobkyni oznámil, že predmetné podanie považuje za bezpredmetné z dôvodu, že námietka bola podaná voči právoplatnému rozhodnutiu. Dňa 29. 10. 2012 vydal správca dane rozhodnutie číslo 9102308/5/3134743/2012/Myd, ktorým vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume XXXX,XX € za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby vyrubeného rozhodnutím správcu dane zo dňa 17. 12. 2007 za zdaňovacie obdobie 2003 v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane t.j. od 15.2.2008. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 27. 11. 2012. Dňa 6. 12. 2012 bola žalobkyni doručená výzva správcu dane na zaplatenie dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2003 vo výške XXXX,XX € splatnú dňa 15. 2. 2008 v zmysle dodatočného platobného výmeru zo dňa 17. 12. 2007 a na zaplatenie pokuty na dani z dane z príjmov fyzickej osoby vo výške XXX,XX € splatnú dňa 9. 4. 2008 na základe rozhodnutia zo dňa 21. 2. 2008 do 15 dni odo dňa doručenia výzvy. Žalobkyňa podala dňa 12. 12. 2012 voči uvedenej výzve námietky a zároveň aj odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 29. 10. 2012. O námietke žalobkyne voči výzve zo dňa 29. 10. 2012 rozhodol správca dane dňa 7. 1. 2013 napadnutým rozhodnutím, ktorým námietke nevyhovel. V spise sa nachádza aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vo veci odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu správcu dane zo dňa 29. 10. 2012, ktorým rozhodnutie č: 9102308 /5/3134743/2012/Myd potvrdil a odvolanie žalobkyne voči vyrubeniu úrokov z omeškania v sume XXXX,XX € v zamietol. Podľa ust. § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov, účinného v posudzovanom čase, správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami. Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z obsahu spisu súd mal za nepochybne preukázané, že splnomocnenému zástupcovi žalobkyne bolo rozhodnutie zo dňa 17. 12.2007 doručované dňa 27. 12. 2007, pričom tento nebol zastihnutý. Dodatočný platobný výmer bol opätovne doručovaný dňa 28. 12. 2007, pričom adresát nebol zastihnutý, preto bola zásielka dňa 28. 12. 2007 uložená na pošte. Pätnástym dňom od uloženia dodatočného platobného výmeru zo dňa 17. 12. 2007 na pošte sa tak stal deň 12.1.2008 (sobota), a preto sa za posledný deň doručenia rozhodnutia považoval nasledujúci prvý pracovný deň, 14.1.2008. Podľa ust. § 46 ods. 1 až 5 zákona o správe daní, proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Proti rozhodnutiu o určení dane dohodou a proti výzve podľa § 41, ktorá predchádza určeniu dane, nemožno sa odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný prostriedok. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). Odvolanie musí obsahovať a) presné označenie prvostupňového orgánu, b) presné označenie odvolávajúceho sa, c) číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, d) uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, e) dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, f) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom, správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Voči dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 17. 12. 2007 žalobkyňa nepodala včas odvolanie, preto nadobudol právoplatnosť dňa 31. 1. 2008. Odvolanie podala až dňa 9.6.2008, teda po uplynutí zákonom určenej lehoty na odvolanie. Z obsahu spisu takisto vyplýva, že žalobkyňa nevyužila možnosť požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty, či inú formu preskúmania dodatočného platobného výmeru zo dňa 17. 12. 2007, napríklad návrhom na obnovu konania prípadne návrhom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Na oneskorene podané odvolanie doručené dňa 9.6.2008 správca dane neprihliadal. Podľa ust. § 47 ods. 5 a 6 zákona o správe daní, prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné, b) je podané po určenej lehote, c) je podané osobou na to nepríslušnou, d) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok. Zamietnutie odvolania podľa odseku 5 sa písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal; v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. Správca dane vydal dňa 30. 6. 2008 rozhodnutie, ktorým oneskorené podanie žalobkyne zamietol. Napriek okolnosti, že tak mohol vykonať len vo forme oznámenia, vydanie formálneho rozhodnutia nespôsobilo takú vadu v postupe žalovaného, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť. Na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 17.12.2007 vznikla teda žalobkyni povinnosť zaplatiť rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume XXX XXX Sk do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného dodatočného platobného výmeru, t. j. do 15. 2. 2008. Podľa ust. § 35 ods. 1, písm. a) zákona o správe daní, správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení. V zmysle predmetného ustanovenia správca dane uložil žalobkyni rozhodnutím č: 601/231/18141/08/ Myd zo dňa 21. 2. 2008 pokutu vo výške XX XXX Sk za nesplnenie povinnosti uloženej právoplatným dodatočným platobným výmerom zo dňa 17. 12. 2007 v určenej lehote. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 23. 5. 2008 a nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 6. 2008. Podľa ust. § 165b ods. 1 daňového poriadku, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 80 ods. 1 a 2 daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1)alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. Výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov. Podľa ust.§ 71 daňového poriadku, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky. Podľa ust. § 65 ods. 1 až 3 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. V danom prípade námietku žalobkyne voči výzve zo dňa 29.10.2013, žalovaný obdržal dňa 12.12.2012, kedy začalo konanie správneho orgánu o námietke. Žalovaný rozhodol o námietke žalobkyne dňa 7.1.2013. Podľa názoru súdu, zákonom určené lehoty na vydanie rozhodnutia sú lehotami procesnými a vydanie rozhodnutia po uplynutí takejto lehoty nemôže mať vplyv na ich zákonnosť. V danom prípade nebola lehota od obdržania námietok po vydanie rozhodnutia dlhšia ako 60 dní, a preto nebolo potrebné obstarať si súhlas s predĺžením lehoty od nadriadeného orgánu a upovedomiť o tom daňový subjekt. Podľa názoru súdu, žalovaný konal v súlade so zákonom, na základe vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku. Súd v danom prípade nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto na základe vyššie uvedených dôvodov žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9) zákon č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.