Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/85/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200631 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200631.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: SYSOON, spol. s r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 664 979, právne zastúpený advokátom: Mgr. Milan Kantuľák, Na Pažiti 19, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/38332/2013 zo dňa 25.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 5.4.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/38332/2013 zo dňa 25.1.2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2818677/2012 zo dňa 9.10.2012. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2818677/2012 zo dňa 9.10.2012 žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 1953,07 € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 90 € za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za obdobie január 2012. Podľa žalobcu celá kontrola nesie známky hrubej manipulácie a zneužívania právomoci zamestnancami správcu dane, výsledky sú nepravdivé, správca dane neprihliadol na dôkazy, ktoré mu boli doručené do dňa prerokovania protokolu a pod. Uviedol, že ako správca dane, tak aj žalovaný nemohli v žalobcovej veci rozhodovať, pretože voči konajúcim osobám bola podaná námietka predpojatosti a bola pochybnosť o ich nezaujatosti. Preto žalovaný hrubo porušil zásady správneho konania a poškodil žalobcu. Protokol o daňovej kontrole nemohol byť prerokovaný, pretože ho spísala osoba, neskôr aj prerokovala Ing. Daniela Slobodová, o ktorej sa v predmetnom čase rozhodovalo o jej vylúčení. Správca dane vykonával daňovú kontrolu celých 12 mesiacov, pričom nebolo treba preveriť viac než 20 dokladov, odvolacie konanie trvalo 3 mesiace. Namietal, že žalovaný nedostatočne zdôvodnil opodstatnenosť zamietnutia jeho odvolania až po 3. mesiacoch odo dňa jeho podania. Lehota na rozhodnutie 60 dní sa v daňovom konaní vyskytuje v osobitne zložitých prípadoch. Žalobcovi nie je známe, v čom bol jeho prípad mimoriadny, keď žalovaný o ňom nerozhodol v zákonnej lehote. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu napadnuté oznámenie nepreskúmateľné. Poukázal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so svedkami a ani ich na podnet žalobcu nepredvolal. Doklady a dôkazy požadované žalovaným nebolo možné objektívne splniť, čo žalobca nesprávne vyhodnotil ako nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcom. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nekorešponduje s obsahom spisu. Predovšetkým chýbajú dôkazy, ktoré predložil v rámci prerokovania protokolu o daňovej kontrole. Správca dane mu až pri prerokovaní protokolu o daňovej kontrole oznámil, že zásadné listiny, ktoré vyvracajú jeho závery sa pri žalobcovom vyjadrení nenachádzajú. Ak sa vo vyjadrení nenachádzali, správca dane mal vyzvať žalobcu na ich predloženie, pretože žalobca ich vo vyjadrení popísal. Ďalším procesným pochybením je prizvanie dvoch ďalších osôb k prerokovaniu o daňovej kontrole. Tesne pred prerokovaním protokolu boli do konania prizvaní O. a Ing. Q., ktorí boli poverení kontrolou dňa 28.9.2012, t.j. v deň vypracovania Dodatku k protokolu o daňovej kontrole. Rozpor žalobca vidí v tom, že protokol vypracovali zamestnanci správcu dane 17.8.2012 a 28.9.2012 boli títo dvaja zamestnanci poverení výkonom daňovej kontroly. Správca dane neobjasnil, prečo vyjadrenie R. rozporuje, v čom spočíva nejasnosť v jeho vyjadrení, prečo neprijal dôkaz EORI o mieste sídla spoločnosti a prečo predložené dôkazy vo fotokópii správca dane považuje za nepreukázateľné. Doručením dokladu aj vo fotokópii prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Správca dane počas daňovej kontroly neoznámil žalobcovi, že v dokazovaní nastal nejaký rozpor. Ak by o tom žalobca vedel, tak by predložil vyhlásenia a navrhol by svedkov. Namietal, že daňovú kontrolu vykonávali iní ako miestne príslušní zamestnanci správcu dane a v tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6sžf 19/2010 a nález Ústavného súdu 118/08-61 z 10.12.2009. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.6.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že O.. C. J., ktorej vylúčenie žalobca namietal v návrhu z 3.10.2011, rozhodnutím č. 600/321/226639/2011/ Sev zo dňa 6.10.2011 nebola vylúčená z daňových kontrol za zdaňovacie obdobie november 2010 až február 2011 vykonávaných u žalobcu. Dňa 17.7.2012, kedy Daňový úrad Bratislava poveril O.. J. výkonom predmetnej daňovej kontroly, bola právoplatným rozhodnutím zabezpečená istota o jej nezaujatom konaní voči žalobcovi. O jej nezaujatosti svedčia aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zo dňa 24.10.2012, ktorými O.. J. nebola vylúčená z ďalšieho konania v súvislosti s daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia jún až október 2010, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej zaujatosť. Ostatní zamestnanci správcu dane uvádzaní v návrhu žalobcu sa na daňovom konaní žalobcu nijako nezúčastňovali, a preto je v tomto smere návrh žalobcu irelevantný. Námietku zaujatosti voči osobám, ktoré sa zúčastnili odvolacieho konania žalobca nevzniesol. Daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci správcu dane v súlade so zákonom. Uviedol, že žalobca podal proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie dňa 2.11.2012 a jeho doplnenie zo dňa 19.11.2012. Správca dane predmetné odvolanie spolu s predkladacou správou a spisovým materiálom predložil odvolaciemu orgánu dňa 3.12.2012. Finančné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie o odvolaní dňa 25.1.2013. Správca dane teda vykonal potrebný úkon v odvolacom konaní v lehote 30 dní a odvolací orgán rozhodol v lehote 53 dní od doručenia podania, teda v zákonnej lehote. Odvolací orgán konal v súlade s ust. § 74 a 63 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu. Správca dane dodržal aj dĺžku výkonu daňovej kontroly v súlade so zákonom. Lehota na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2011 bola predĺžená Daňovým riaditeľstvom SR o 6 mesiacov. Po posúdení návrhu na predvolanie svedkov žalovaný dospel k záveru, že žalobca v návrhu neuviedol v akej súvislosti, alebo k akým konkrétnym skutočnostiam by bolo potrebné vypočuť navrhnutých svedkov, ktorí nie sú vo vzťahu so žalobcom. O vypočutie svedkov E. M., R. C. a C. J. žalobca nežiadal, čo vyplýva aj zo spisového materiálu a nenachádzali sa ani medzi navrhnutými svedkami zo dňa 21.6.2012. Žalobca bol správcom dane vyzývaný na predkladanie dokladov a dôkazov počas celej doby trvania daňovej kontroly, ktoré boli jasne vyšpecifikované. Požadované doklady nepredkladal, alebo predkladal oneskorene. Žalobca reagoval podaním rôznych vyjadrení, ktoré nemali žiadnu nadväznosť na preverovaný zdaniteľný obchod, sťažnosti, námietky a žiadosti, alebo doklady, ktoré boli podľa jeho uváženia potrebné k výkonu daňovej kontroly. Na ústnom pojednávaní dňa 8.8.2012 bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že neplní požiadavku správcu dane v súlade s jeho povinnosťami. S námietkou žalobcu, že obsah rozhodnutia nekorešponduje s obsahom spisu, sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že žalobca opäť neuviedol, ktoré zásadné dôkazy predložil v rámci prerokovania protokolu daňovej kontrole a ani v rámci odvolacieho konania žalobca neuviedol, ktoré dôkazy mal na mysli a ani žiadne takéto dôkazy nepredložil. Ani pri prerokovaní protokolu žalobca neoznámil, že zásadné listiny, ktoré vyvracajú jeho závery sa pri vyjadrení nenachádzajú. Správca dane nezistil, že by žalobca uvádzal podstatné dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. K námietke procesného rozporu prizvania ďalších osôb (O.. D. B. a O.. Q. U.) k prerokovaniu protokolu o daňovej kontrole žalovaný uviedol, že tento postup správcu dane neodporuje žiadnej právnej norme. Správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi pri ústnom pojednávaní dňa 3.10.2012. S námietkou žalobcu ohľadne vyhlásenia R. C. sa žalovaný zaoberal už v odvolacom konaní. Podľa predložených preberacích protokolov počas daňovej kontroly práce mali byť vykonané v sídle odberateľa - žalobcu, avšak R. uviedol, že už,, spracované údaje“ dodal do sídla odberateľa. Žalobca nepreukázal, čo konkrétne bolo v tom ktorom zdaňovacom období, resp. v konkrétnej faktúre predmetom zdaniteľného odchodu, ani kto deklarované práce vykonal. Navyše správca dane zistil, že v priestoroch sídla žalobcu, žalobca svoju ekonomickú činnosť reálne nevykonáva. Čestné vyhlásenie R. C. je preto v rozpore s preberacími protokolmi. Žalovaný sa s námietkou daňového subjektu týkajúceho sa dôkazu - číslo EORI, tiež vysporiadal, keď uviedol, že zaregistrovanie žalobcu a pridelenie čísla EORI ešte nie je dôkazom, že žalobca reálne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mieste zapísanom v obchodnom registri ako sídlo. K námietke predložených kópií žalobcom žalovaný uviedol, že každý predložený dôkaz správca dane posúdil, preskúmal a prehodnotil. V rámci toho aj skonštatoval, že ide o kópiu dokladu, keďže pre prípad čestného vyhlásenia by mal byť predložený originál. Spoločenská žiadanosť služieb, ktoré majú byť poskytované žalobcom nie je predmetom daňovej kontroly a záujem o internetovú stránku spoločnosti ani jej hodnota nie sú dôkazom, že žalobca prijal nejaký zdaniteľný obchod od dodávateľa AKROPOLA, spol.s.r.o. a že tento zdaniteľný obchod aj použil na svoje podnikateľské účely. Správca dane nespochybnil existenciu dát, ale spochybňuje ich pôvod, teda tvrdenie žalobcu, že dáta mu boli dodané spoločnosťou AKROPOLA, spol.s.r.o., pretože toto svoje tvrdenie nevie žalobca nijakými dôkazmi (okrem faktúry) preukázať. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1, veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/38332/2013 zo dňa 25.1.2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2818677/2012 zo dňa 9.10.2012. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2818677/2012 zo dňa 9.10.2012 žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet v sume za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 1953,07 € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 90 €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2011 o výsledku ktorej vyhotovil dňa 17.8.2012 Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9102403/5/2244611/2012 (ďalej len protokol). Protokol spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 28. septembra 2012 bol prerokovaný dňa 3. októbra 2012. Konateľ žalobcu E. C. protokol odmietol podpísať, čo odôvodnil: „Protokol nepodpíšem. Nesúhlasím s jeho záverom. Tiež neobsahuje všetky dôkazy, ktoré som predložil správcovi dane “. Správca dane na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu číslo 600/321/171 612/11 zo dňa 25.7.2011 začal u žalobcu dňa 26.7.2011 daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2011. V súlade s ustanovením § 15 ods. 14 zákona číslo 511/1992 Zb. bol žalobca požiadaný, aby v mieste svojho sídla dňa 25. augusta 2011 predložil doklady ( vymenované v upovedomení) potrebné ku kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane rozhodnutím číslo 9102400/1/465631/2012 zo dňa 14. 3. 2012 prerušil podľa § 25 a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. daňovú kontrolu z dôvodu konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydania rozhodnutia, pretože správca dane zaslal dňa 21.februára 2012 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 6.6.2012 oznámil správca dane žalobcovi, že dňa 5.6.2012 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a zároveň listom zo dňa 6.6.2012 bol žalobca informovaný o výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií, ktorú správca dane zaslal dňa 21.2.2012 za účelom preverenia nadobudnutia služieb na web stránke smer.sk zo SRN od spoločnosti BSB Service GmbH. Vykonaným preverovaním správca dane nemal preukázané, že deklarované plnenie, uvedené na faktúre číslo 210 415321 spoločnosť Akropola, spol s.r.o., táto spoločnosť je reálne dodala. Z pohľadu zákona o Dani z pridanej hodnoty, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň, nakoľko nebolo preukázané, že daňovému subjektu Akropola, spol s.r.o. ako dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania služby. Samotné vyjadrenia alebo prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenia podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Žalobca si teda z dodávateľskej faktúry číslo 2110415321 od dodávateľa Akropola spol. s.r.o. odpočítal daň v sume 2043,07 eur neoprávnene. Správca dane ďalej zistil, že uvádzanej sídlo žalobcu Lubenská 18, Bratislava ako miesto výkonu ekonomickej, hospodárskej činnosti nezodpovedá ekonomickej realite. Podľa správcu dane žalobca - platiteľ dane, resp. skupina personálne (cez osobu konateľa) a obchodne prepojených platiteľov dane vykonala plnenia, ktoré nemajú žiadne autonómne ekonomické opodstatnenie, ale ako celok tvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane z pridanej hodnoty na vstupe. Na základe vykonaného dokazovania Daňový úrad Bratislava dodatočným platobným výmerom číslo 9102403/5/2818 77/2012 zo dňa 9. 10. 2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 1953,07 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 90 eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1100305/1/38332/2013 zo dňa 25. januára 2013 potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava číslo 9102403/5/2818677/2012 zo dňa 9. októbra 2012. Dôvody rozhodnutia sú totožné za dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 5. 6. 2013. IV. Podľa §19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z.z., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z.z., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. zákona č. 511/1992 Z.z., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa §165 ods. 1 zák. č. 563/2009 - daňový poriadok, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti Rozhodnutia žalovaného mal súd za preukázané, že dodatočným platobným výmerom číslo 9102403/5/2818 77/2012 zo dňa 9. 10. 2012 Daňový úrad Bratislava podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona číslo 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 1953,07 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 90 eur. Žalobca predložil v rámci daňovej kontroly preberacie protokoly/vyúčtovania spracovania dát a služieb, na ktorých je uvedené, že miesto plnenia (monitorovanie dátových procesov, tvorba dátových štruktúr, úprava XML, XSLT procedúr, tvorba a optimalizácia JAVA script a HTML kódov a pod.) je sídlo príjemcu. Ďalej preložil čestné vyhlásenie R. C., ktorý uviedol, že ak mal za úlohu spracované údaje dodať odberateľovi, dodával tieto údaje a CD/DVD nosiče do miesta sídla odberateľa. Zároveň je na predmetnej faktúre od spoločnosti AKROPOLA, spol.s.r.o. uvedený predmet plnenia zber a automatizované spracovanie dát, triedenie a identifikácia a finálna úprava. V preberacích protokoloch je teda uvedené, že práce mali byť vykonané v sídle odberateľa - žalobcu. Konateľ spoločnosti R. C. však uviedol, že už ,,spracované údaje“ dodal do sídla odberateľa. Žalobca teda nepreukázal, čo konkrétne bolo v tom - ktorom zdaňovacom období, resp. konkrétnej faktúre predmetom zdaniteľného odchodu, ani kto deklarované práce vykonal. Naviac bolo zistené, že žalobca v priestoroch sídla, svoju ekonomickú činnosť reálne nevykonáva. Tieto skutočnosti možno považovať za dostatočné dôvody na prijatie záveru, že čestné vyhlásenie R. je v rozpore s preberacími protokolmi. Číslo EORI sa používa na identifikáciu hospodárskych subjektov a iných osôb pri styku s colnými orgánmi Spoločenstva v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 312/2009 zo 16.4.2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva. K listine, ktorú žalobca predložil ako dôkaz svojho usadenia a miesta podnikania, správca dane uviedol, že zaregistrovanie žalobcu a pridelenie čísla EORI ešte nie je dôkazom, že žalobca reálne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mieste zapísanom v obchodnom registri ako sídlo. Spoločenská žiadanosť služieb, ktoré majú byť poskytované žalobcom, záujem o internetovú stránku spoločnosti a ani jej hodnota nie sú dôkazom, že žalobca prijal nejaký zdaniteľný obchod od dodávateľa AKROPOLA, spol.s.r.o., a že tento zdaniteľný obchod aj použil na svoje podnikateľské účely. Správca dane nespochybnil existenciu dát, ale spochybil ich pôvod. Tvrdenie žalobcu, že dáta mu boli dodané spoločnosťou AKROPOLA, spol.s.r.o., pretože toto svoje tvrdenie nevie žalobca nijakými dôkazmi (okrem faktúry) preukázať. Preukázaním návštevnosti internetovej stránky by mohol žalobca dokázať jedine to, že o stránku je záujem. Jej vysoká návštevnosť dokonca nemusí byť ani dôkazom toho, že spoločnosť dokazuje zisk a už vôbec nemôže byť dôkazom toho, že dáta dodala spoločnosť AKROPOLA, spol.s.r.o.. Podľa názoru súdu správca dane dospel k správnemu právnemu záveru. V daňovom konaní nebolo preukázané, že spoločnosť Akropola, spol s.r.o. reálne dodala preverovanú službu. Z kontrolných zistení vyplýva, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane vo výške 2043,07 eur zo zdaniteľného obchodu (zber a automatizované spracovanie dát, triedenie, identifikácia a finálna úprava) na základe faktúry číslo 211415321 zo dňa 15.4.2011 vyhotovenej spoločnosťou Akropola, spol s.r.o. v rozpore s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., pretože nebolo preukázané, že deklarované plnenie táto spoločnosť reálne dodala, teda, že pri týchto službách vznikla daňová povinnosť, a teda aj právo na odpočítanie dane, a že žalobca použije tieto služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Je zrejmé, že v danom prípade ide o deklaráciu obchodu medzi personálne prepojenými platiteľmi dane Akropola, spol. s.r.o. Lipovník 223 ako dodávateľom (vymazaná ex offo ku dňu 1.2.2012) a žalobcom ako odberateľom cez osobu E. C., ako jediného konateľa v oboch spoločnostiach, ktorý nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, ale ako celok tvorí umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť vhodné podmienky potrebné na vrátenie odpočítania dane. V súlade s rozsudkom Súdneho dvora ES č. C - 255/02 Halifax plc správca dane vyhodnotil zistený postup tzv. obchodovania medzi uvedenými spoločnosťami ako postup, ktorý nesie znaky zneužitia s cieľom získať neoprávnenú výhodu, t.j. nadmerný odpočet. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie dane oprávnene. S názorom žalobcu, že celá kontrola nesie známky hrubej manipulácie a zneužívania právomoci zamestnancami správcu dane sa súd nestotožnil. Dňa 3.10.2011, t.j. v deň prerokovania protokolov z daňových kontrol za zdaňovacie obdobia jún 2010 až október 2010, ktoré vykonávali O.. C. J. a O.. C. P., žalobca predložil správcovi dane návrh na vylúčenie zamestnancov správcu dane. Žalobca žiadal z ďalšieho konania vylúčiť všetkých zamestnancov Daňového úradu Bratislava I., ako aj riaditeľa Daňového úrad Bratislava I. O.. D. M. vrátane všetkých námestníkov Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica, predovšetkým O.. R., ako aj O.. O. P., pretože u všetkých osôb sa prejavili známky toho, že by v ďalšom konaní nevedeli vystupovať nezaujato. Po vyhodnotení opodstatnenosti návrhu žalobcu rozhodnutím č. 600/321/226639/2011/Sev zo dňa 6.10.2011 priamo nadriadený vedúci zamestnanec O.. J. rozhodol tak, že nevylúčil zamestnancov Daňového úrad Bratislava I. - O.. C. J. a O. z daňových kontrol za zdaňovacie obdobie november 2010 až február 2011 vykonávaných u žalobcu. Dňa 17.7.2012, kedy Daňový úrad Bratislava poveril O.. J. výkonom predmetnej daňovej kontroly, bola právoplatný rozhodnutím zabezpečená istota o jej nezaujatom konaní voči žalobcovi. O jej nezaujatosti svedčia aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zo dňa 24.10.2012, ktorými O.. J. nebola vylúčená z ďalšieho konania v súvislosti s daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia jún až október 2010, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej zaujatosť. Ostatní zamestnanci správcu dane uvádzaní v návrhu žalobcu sa na daňovom konaní žalobcu nijako nezúčastňovali, a preto v tomto smere bol návrh žalobcu irelevantný. Ani postup správcu dane pri poverení zamestnancov správcu dane - O.. D. B. a O.. Q. U. podľa názoru súdu neodporuje žiadnej právnej norme. Za účelom zistenia skutkového stavu veci žalovaný všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. Vysporiadal sa aj s navrhnutými, resp. nenavrhnutými svedkami žalobcom - E. M., R. C. a C. J.. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol v akej súvislosti, alebo k akým konkrétnym skutočnostiam by bolo potrebné vypočuť navrhnutých svedkov, ktorí nie sú vo vzťahu so žalobcom. Žalobca vypočutie svedkov- E. M., R. C. a C. J. nežiadal, čo vyplýva aj zo spisového materiálu a nenachádzali sa ani medzi navrhnutými svedkami zo dňa 21.6.2012. Žalobca bol na predkladanie dokladov a dôkazov vyzývaný správcom dane počas celej doby trvania daňovej kontroly. Žalobca požadované doklady nepredkladal, alebo predkladal oneskorene. Na výzvu správcu dane, v ktorých boli požadované jasne vyšpecifikované, žalobca reagoval podaním rôznych vyjadrení, ktoré nemali žiadnu nadväznosť na preverovaný zdaniteľný obchod, sťažnosti, námietok a žiadostí, alebo predkladal len také doklady, ktoré boli podľa jeho uváženia potrebné k výkonu daňovej kontroly. Na ústnom pojednávaní dňa 8.8.2012 bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že neplní požiadavku správcu dane v súlade s jeho povinnosťami. Pri prerokovaní protokolu žalobca žalovanému oznámil, že protokol neobsahuje všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane. Žalobca však počas celého konania neuviedol, ktoré dôkazy mal na mysli a ani žiadne takéto dôkazy nepredložil. Súd konštatuje, že žalovaný správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzaným žalobcom v odvolaní. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zák.č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly (ktorý bol platný v čase vykonávania daňovej kontroly) daňové riaditeľstvo zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov (podľa § 2 ods. 1 cit.zák. daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo a daňové úrady). Podľa § 1a písm. j) zák.č. 511/1992 Zb. zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je (v danom prípade) Daňové riaditeľstvo. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Na základe tohto právneho rámca je zrejmé, že daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci správcu dane v súlade so zákonom a je irelevantné, že ich pravidelným miestom výkonu štátnej služby je iný daňový úrad ako miestne príslušný daňovému subjektu. Námietka žalobcu je preto neopodstatnená. Stav, ktorý popisuje s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR a nález Ústavného súdu SR týkajúci sa tejto problematiky spadá do obdobia pred platnosťou zák. č. 494/2010 Z.z., ktorým bolo od 30.12.2010 zmenené ust. § 15 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. na terajšie znenie. A teda tvrdenie žalobcu, že v čase, kedy sa kontrola začala (dňa 26.7.2011), by mohli vykonávať túto kontrolu iní ako miestne príslušní zamestnanci správcu dane len za predpokladu, že by bolo predtým rozhodnuté o vylúčení všetkých zamestnancov správcu dane, je mylné a neopodstatnené. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože o ich náhradu nepožiadal a ani mu trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.