Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/87/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200642 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200642.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: AGROVIN Častá, akciová spoločnosť, Družstevná ul., Častá 900 89, IČO: 17 639 611, zastúpený: JUDr. Blanka Neštická, advokátka, Paulínska 24, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 22, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPaK/2013/286- KTP zo dňa 04. februára 2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, č. účtu SK31 8180 0000 0070 0014 2457, súdny poplatok vo výške 70,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Obvodný úrad životného prostredia, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č.: OPaK/2013/286- KTP zo dňa 04.02.2013, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku, č. OUŽP/OPaK-Ži zo dňa 02.11.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2500,- eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 33,19 eur za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 02.03.2011 protiprávne konal - porušil zákon výrubom ovocných produkčných drevín v počte cca. 2500 (presne nezistené) na parc. č. 799/5, 799/25, 799/7, v k.ú. Častá. Žalobca namieta, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) v platnom znení, keďže podľa ust. § 1 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona sa tento nevzťahuje na ochranu poľnohospodárskych plodín a kultúr. Príslušné ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 471/2001 Z.z., ktorý upravuje rastlinolekársku starostlivosť. Nestotožňuje sa s názorom správneho orgánu, že problematika ochrany drevín rastúcich mimo lesného pôdneho fondu je upravená v ust. § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa tohto ustanovenia citovaného zákona sa na výrub týchto drevín vyžaduje súhlas príslušného správneho orgánu ochrany prírody a krajiny, resp. sú v tomto ustanovení upravené podmienky, kedy nie je potrebný súhlas s výrubom drevín a ďalšie podmienky vykonania výrubu a následnej novej výsadby drevín. Žalobca má však za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny, keďže podľa jeho ust. § 1 ods. 3 písm. a/ sa tento zákon nevzťahuje na ochranu poľnohospodárskych plodín a kultúr, kam zaraďuje žalobca i vyrúbané dreviny. Všetky dotknuté pozemky sú v katastri nehnuteľností zapísané ako ovocné sady. Poukazuje preto na ust. § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v platnom znení, podľa ktorého sa na účely tohto zákona rozumie. Vzhľadom na to, že poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Vzhľadom na to, že ovocné sady sú poľnohospodárskou pôdou, je nepochybné, že patria do kategórie poľnohospodárskych plodín a kultúr a teda ich ochrana je vyňatá z pôsobnosti zákona o ochrane prírody a krajiny a na ich ochranu, využívanie a starostlivosť o ne sa vzťahujú iné právne predpisy (napr. zákon o rastlinolekárskej starostlivosti). Podľa odbornej literatúry (Líška E. a kol.: Všeobecná rastlinná výroba, Vydavateľstvo SPU, 2008) je poľnohospodárskou kultúrou trvalý porast na ornej pôde (vinohrady, chmeľnice, ovocné sady a pod.). Pojem „poľnohospodárska plodina a kultúra“ nie je v právnom poriadku SR, avšak ani v biológii presne definovaný, osvojili si ho poľnohospodári. Názoru žalobcu má potvrdiť i názor RNDr. Jána Nováka, DrSc., biológ - dendrológ, podľa ktorého sa rovnako jedná o kultúrne rastliny a tento ďalej vysvetľuje rozdiel medzi planými a kultúrnymi rastlinami. Plané rastliny sú výsledok živelného prírodného výberu, t.j. objekt, ktorý je predmetom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Kultúrne rastliny sú neprírodný produkt umelého výberu, resp. šľachtenia riadeného človekom. Ochranou kultúrnych (poľnohospodárskych) rastlín sa nemôže zaoberať zákon o ochrane prírody a krajiny, nakoľko sa pri kultúrnych (poľnohospodárskych) rastlinách používajú špeciálne agrotechnické zásahy, ktoré podliehajú inej legislatíve. Ochrana týchto kultúrnych rastlín bola zverená ministerstvu poľnohospodárstva, konkrétne Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu. Ochrana poľnohospodárskych plodín a kultúr so zameraním na životné prostredie sa teda vykonáva inou legislatívou než je zákon o ochrane prírody a krajiny. Na režim ovocného sadu patriaceho k poľnohospodárskym kultúram a plodinám sa použije zákon č. 597/2006 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registračných odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh v znení jeho novely - zákona č. 467/2008 Z.z., ktorý o.i. upravuje aj register ovocných sadov a kontrolný ústav, ktorý tento register vedie a aktualizuje, ktorým je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Na základe vyššie uvedených skutočností a z predložených dokladov - osvedčenia o registrácií ovocného sadu, správy o vykonaní kontroly na mieste dňa 11.05.2011 a e-mailu zo dňa 17.05.2011 s prílohou Aktuálny výpis z údajov o registrácií sadu k 03/2011, má žalobca za jednoznačne preukázané, že žalobca využíva ovocné sady, ktoré sú v jeho vlastníctve, na výkon svojej podnikateľskej činnosti, a to na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t.j. obhospodaruje poľnohospodárske kultúry - ovocné stromy za účelom dopestovania poľnohospodárskych plodín - ovocia - jabĺk konkrétnej odrody, pričom z dôvodu lepšieho využitia poľnohospodárskej pôdy a zefektívnenia poľnohospodárskej výroby uskutočnil aj čiastočný výrub ovocných sadov a túto skutočnosť riadne a včas oznámil kontrolnému ústavu, ktorý vedie a aktualizuje register ovocných sadov, t.j. oznámil mu zmenu obsahu registra, a to likvidáciu ovocného sadu v súlade s ust. § 4a ods. 3 písm. b/ zákona č. 597/2006 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín. Ani jeden správny orgán neskúmal na mieste samom ani výpoveďami svedkov, či skutočne došlo k udalosti, ktorá mala byť porušením zákona a teda nezistil presne a úplne skutkový stav veci. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.07.2013 žalovaný uvádza, že nemožno súhlasiť so žalobcovým tvrdením, že bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, keďže podľa ust. § 1 ods. 3 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny sa tento zákon nevzťahuje na ochranu poľnohospodárskych plodín a kultúr. Príslušné ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 471/2001 Z.z., ktorý rieši najmä rastlinolekárske opatrenia proti zavlečeniu škodcov, nie ochranu drevín v zmysle zákona. Zotrváva na názore, že problematika ochrany drevín, rastúcich mimo lesného pôdneho fondu je upravená v § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa § 47 ods. 4 písm. b/ uvedeného zákona súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do 6 mesiacov odo dňa výrubu. V zmysle § 47 ods. 6 zákona ten, kto z dôvodov uvedených v ods. 4 písm. b/ drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody, najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Žalobca povinnosť uloženú mu zákonom nesplnil. Potom žalovaný ani nemal pochybnosti v tom, že žalobca porušil obe zákonné ustanovenia, a preto príslušný správny orgán uznal žalobcu za vinného z porušenia zákona a spáchania správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. f/ a § 90 ods. 3 písm. n/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a má za to, že obe rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a sú súladné so zákonom. Preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa § 244 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a po ich preskúmaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. a v jeho intenciách súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že dňa 02.03.2011 bol Slovenskej inšpekcií životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava, doručený podnet C. R. oznamujúci výrub ovocného sadu v kat. úz. obce Častá. Z tohto podnetu vyplynulo, že žalobca začal s výrubom ovocného sadu o rozlohe 11-15 hektárov, a to asi dňa 01.03.2011, pričom oznamovateľ tento výrub považoval za protizákonný. Z pripojeného úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR zo dňa 02.03.2011 potom vyplynulo, že dňa 02.03.2011 bola hliadka PZ v čase o 14:30 hod. vyslaná preveriť oznámenie C. R. o výrube ovocných stromov. V uvedenom čase sa v ovocnom sade nachádzali tri mechanizmy spoločnosti ZINB, s.r.o.. Dva nakladače JCB vytrhávali betónové stĺpy, pričom jeden z pracovníkov spoločnosti ZINB, ktorá práce vykonávala, uviedol, že pracujú na príkaz p. Tichého, ktorý si ich práce objednal. Jeden mechanizmus vytrhával ovocné stromy aj s koreňovými systémami. Na miesto sa dostavil aj p. Pavol Tichý (predseda predstavenstva žalobcu), ktorý uviedol, že všetky práce sú v súlade so zákonom, keďže pri výrube nerodiacich ovocných stromov je možné tieto odstrániť a po ukončení práce túto skutočnosť oznámiť na príslušný orgán. Oznamovateľ tvrdí, že sa jednalo o rodiace dreviny a predložil fotodokumentáciu týkajúcu sa predmetu konania, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu. Slovenská inšpekcia životného prostredia tento podnet potom postúpila na konanie Obvodnému úradu životného prostredia v Pezinku. Tento vydaním oznámenia o začatí konania o inom správnom delikte na úseku ochrany prírody a krajiny č. ZP-OPaK/2012/20 zo dňa 23.05.2012 začal vo veci konať, žalobcovi bolo oznámené začatie konania o inom správnom delikte a zároveň Obvodný úrad životného prostredia v Pezinku nariadil ústne pojednávanie určené najprv na deň 07.06.2012 o 14:00 hod. Ako je potom zrejmé zo zápisnice z ústneho pojednávania č. ZP-OPaK/2012/26 zo dňa 07.06.2012, predseda predstavenstva žalobcu Pavol Tichý, prítomný na tomto ústnom pojednávaní najprv popieral, žeby si výrub objednal (i keď v žalobe vlastníctvo ani výrub nespochybňuje). Zo zápisnice ďalej vyplýva, že spoločnosť KOWA s.r.o. (štatutárny zástupca Ing. Jozef Kubala) výrub ovocných stromov zrealizovala a tento tvrdí, že výrub si u spoločnosti KOWA s.r.o., objednal predseda predstavenstva spoločnosti AGROVIN Častá Pavol Tichý. Tiež uviedol, že nemal úmysel spôsobiť škody na prírode a mrzí ho, že nevedome porušil zákon, ale mal za to, že na ovocný sad nie je potrebné žiadne povolenie. Na druhom ústnom pojednávaní dňa 22.06.2012 bol vypočutý svedok C. R., ktorý vypovedal, že pán Tichý vedel o vyklčovaní sadu, keďže spoločnosti, ktoré toto vykonávali, si objednal. Svedok Végh (vodič mechanizmu, ktorý vytrhával betónové stĺpy za spoločnosť ZINB s.r.o.) potvrdil, že pracuje na žiadosť zástupcu spol. AGROVIN Častá, a.s. - Pavla Tichého. Toto uviedol aj do úradného záznamu spísaného na mieste samom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Pezinku, Obvodné oddelenie PZ v Modre dňa 02.03.2011. Štatutárny zástupca spoločnosti AGROVIN Častá, a.s. i na tomto pojednávaní tvrdil, že likvidáciu sadu si neobjednal ani ako fyzická osoba, ani ako štatutár právnickej osoby, pána Végha nepozná a o klčovaní sa dozvedel až po prizvaní policajným zborom. Na ďalšom pojednávaní dňa 13.08.2012 už tvrdil, že sad bol nerodiaci, pričom sa odvolával na územný plán obce Častá. Ďalší svedok vo veci vypočutý C. R. vyrúbaný sad považoval za funkčný, živý a teda jeho dreviny za také, ktoré potrebujú povolenie na výrub. Toto tvrdil aj svedok C. R.. Potom rozhodnutím č.: OUŽP/OPaK-26/2012-Ži zo dňa 02.11.2012 Obvodný úrad životného prostredia v Pezinku rozhodol tak, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania porušením zákona o ochrane prírody a krajiny v časti ust. § 47 ods. 6 tým, že pri obnove produkčných ovocných drevín písomne neoznámil a zároveň nepreukázal splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu a následne tým, že výsadbu nových ovocných drevín neuskutočnil do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, teda porušil zákon dňa 02.03.2011 výrubom ovocných produkčných drevín v počte cca. 2500 (presne nezistené) na p.č.: 799/5, 799/25, 799/7 v k.ú. Častá, čím spáchal správny delikt podľa ust. § 90 ods. 1 písm. f/ a § 90 ods. 3 písm. n/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Výšku uloženej pokuty zdôvodnil závažnosťou protiprávneho konania a spôsobom jeho spáchania, keď výška pokuty 2500,- eur je na dolnej hranici. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom druhostupňový správny orgán rozhodnutie č. OUŽP/OPaK-26/2012-Ži zo dňa 02.11.2012 ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na ochranu a/ poľnohospodárskych plodín a kultúr, b/ hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat, c/ rastlinných a živočíšnych škodcov vonkajšej a vnútornej karantény, d/ rastlinných a živočíšnych pôvodcov nákaz a ochorení ľudí a zvierat. Podľa ust. § 3 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny, tento zákon sa nevzťahuje na ochranu poľnohospodárskych plodín a kultúr. V poznámke zákon odkazuje na zákon č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa ust. § 1 zákona č. 405/2011Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti (platnom v čase spáchania priestupku a rozhodnutie správneho orgánu), tento zákon upravuje a/ pôsobnosť orgánov rastlinolekárskej starostlivosti, b/ povinnosti osôb na úseku rastlinolekárskej starostlivosti, c/ rastlinolekárske opatrenia proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty a proti ich rozširovaniu, d/ podmienky schvaľovania účinných látok, safenerov a synergentov, uvádzania na trh, používania a kontroly prípravkov na ochranu rastlín, adjuvantov, e/ podmienky skúšania biologickej účinnosti prípravkov na ochranu rastlín podľa zásad správnej experimentálnej praxe a osvedčovania pracovísk na vykonávanie skúšok biologickej účinnosti podľa zásad správnej experimentálnej praxe, f/ podmienky evidencie, používania a kontroly aplikačných zariadení, g/ sankcie za porušenie povinností. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 405/2011 Z.z., osoby sú na úseku rastlinolekárskej starostlivosti povinné dodržiavať zásady správnej praxe pri ochrane rastlín, opatrenia podľa osobitných predpisov a opatrenia na predchádzanie zavlečenia a rozširovania škodlivých organizmov, na ich kontrolu, eradikáciu a zamedzenie ich ďalšieho rozširovania tak, aby v dôsledku ich zavlečenia a premnoženia nevznikla škoda iným osobám a aby nedošlo k poškodeniu zdravia ľudí a zvierat, životného prostredia a zdravotného stavu rastlín. V poznámke 14 zákon ako osobitné predpisy uvádza napríklad zákon č. 543/2002 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17786082&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=17389&FragmentId1=0&FragmentId2=0> v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17786082&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=31744&FragmentId1=0&FragmentId2=0> o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 15/2005 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17786082&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=29967&FragmentId1=0&FragmentId2=0> o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub. Podľa ust. § 47 ods. 4 písm. b/ uvedeného zákona, súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu. Podľa ust. § 47 ods. 6 uvedeného zákona, ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b/ a c/ drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. f/ uvedeného zákona, orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9958,17 eur a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že neoznámi výrub dreviny (§ 47 ods. 6 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX', %XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXX',%XX'XXXXXX',%XX'X')>) alebo nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny (§ 38 ods. 3 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX', %XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXX',%XX'XXXXXX',%XX'X')>). Podľa ust. § 90 ods. 3 písm. n/ uvedeného zákona, pokutu do 33.193,91 eur a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že neobnoví produkčné ovocné dreviny v stanovenej lehote (§ 47 ods. 4 písm. b/). Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, bolo podľa názoru súdu potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a vydané rozhodnutie aj dostatočne a v súlade s pravidlami preskúmateľnosti odôvodnil, a potom žalobné námietky žalobcu neobstoja. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca bol vlastníkom predmetného ovocného sadu s vyrúbanými drevinami, a že k výrubu došlo. Toto napokon žalobca v samotnej žalobe i priznáva, len tvrdí, že predmetný výrub sa nerealizoval a nie je podriadený režimu zákona o ochrane prírody a krajiny a pritom argumentuje ustanovením § 1 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré v poznámke odkazuje na zákon č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti, súd jednak poukazuje na skutočnosť, že tento bol zrušený zákonom č. 193/2005 Z.z., pričom v čase prvostupňového rozhodnutia platným a účinným zákonom upravujúcim otázky rastlinolekárskej starostlivosti bol zákon č. 405/2011 Z.z. Zákon č.285/1995 Z.z. teda nebol spôsobilý v uvedenom čase akýmkoľvek spôsobom zakladať, rušiť, prípadne meniť práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov. Každopádne, predmetom úpravy ani tohto zákona, ani zákona č. 405/2011 Z.z. upravujúceho rastlinolekársku starostlivosť nie je ochrana drevín, resp. právna úprava podmienok, za akých možno dreviny vyrúbať. Táto sa nachádza len v ustanoveniach tretej hlavy zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom úmysel zákonodarcu subsumovať pod tieto ustanovenia aj právny režim výrubu ovocných sadov je zrejmý už zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje len pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, čo žalobca nevykonal. Súdu nie je zrejmé a žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo by zákon o ochrane prírody a krajiny upravoval okolnosti, za ktorých možno vyrúbať produkčné ovocné dreviny (ktoré sa obvykle pestujú za poľnohospodárskym účelom), ak by sa zároveň tento zákon na úpravu akýchkoľvek právnych otázok týkajúcich sa uvedených ovocných drevín nemal vzťahovať. Pokiaľ žalobca dôvodí, že na režim ovocného sadu sa použije iná legislatíva, napr. zákon č. 597/2006 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registračných odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu množiteľských rastlín na trh, ktorý upravuje register ovocných sadov a kontrolný ústav, ktorý tento register vedie, súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že takáto právna úprava nijakým spôsobom neruší ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny a pokiaľ osobitné predpisy aj ustanovujú určité povinnosti vyplývajúce žalobcovi v súvislosti s vlastníctvom ovocného sadu, tieto nemajú žiaden dosah na ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak žalobca tvrdí, že poľnohospodárske plodiny a kultúry potrebujú k prežitiu špeciálnu ochranu a metodiku pestovania, ktorá je upravená v špeciálnej legislatíve, a teda ochrana poľnohospodárskych plodín a kultúr so zameraním na životné prostredie sa vykonáva inou legislatívou než je zákon o ochrane prírody a krajiny, nemôže súd s týmto názorom súhlasiť, a to aj s poukazom na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 405/2011 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení platnom a účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia. Tento ukladá osobám na úseku rastlinolekárskej starostlivosti povinnosť dodržiavať opatrenia podľa osobitných predpisov, keď toto ustanovenie v poznámke pod čiarou ako aplikovateľný osobitný predpis uvádza práve aj zákon o ochrane prírody a krajiny, a teda aj v rámci rastlinolekárskej starostlivosti zákonodarca prikazuje osobám na úseku rastlinolekárskej starostlivosti plniť povinnosti vyplývajúce aj zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Na základe uvedeného, vychádzajúc zo zistení správneho orgánu prvého stupňa a i v súčinnosti s príslušným OR PZ v Pezinku, Obvodné oddelenie PZ v Modre (úradný záznam z ohliadky na mieste samom zo dňa 02.03.2011) súd sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu v tom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania porušením ustanovenia § 47 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny, tak ako to správny orgán ustálil, čím žalobca spáchal správny delikt podľa ust. § 90 ods. 1 písm. f/ a § 90 ods. 3 písm. n/ uvedeného zákona, keď dňa 02.03.2011 vyrúbal ovocné dreviny v počte cca. 2500 ks (presne nezistené) na parc. č. 799/5, 799/2, 799/7 v k.ú. Častá, písomne neoznámil a zároveň nepreukázal splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu a následne tým, že výsadbu nových ovocných drevín neuskutočnil do šiestich mesiacov odo dňa výrubu. Súd má za to, že správny orgán vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie spáchania iného správneho deliktu žalobcom, toto je obsahom predloženého administratívneho spisu dostatočne preukázané, tvrdeniam žalobcu v konfrontácii s výpoveďami svedkov vypočutými v administratívnom konaní neuveril, tieto považuje za jeho účelovú obranu, keď napokon v žalobe samotnej výrub ani nespochybňuje. Súd má tiež za to, že správny orgán vec i správne vecne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona a položky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 70,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keď tento si svoju poplatkovú povinnosť s podaním žaloby nesplnil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.