Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/91/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200670 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200670.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: U.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 5, V., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-6/2013 zo dňa 01.03.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-6/2013 zo dňa 01.03.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný rozhodol o jeho rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 739 zo dňa 06.12.2012, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej aj len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že dňa 15.10.2012 asi o 02.30 hod. bolo v Bratislave na križovatke ulíc Stará Vajnorská, Vajnorská a Rožňavská motohliadkou OO PZ Bratislava Nové Mesto východ z dôvodu neosvetlenia zastavené biele motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Sprinter s namontovanými tabuľkami s EČ: BA- XXXUV, ktorého vodič po zastavení z vozidla vystúpil, členov hliadky oslovil ako kolegov, dal im k nahliadnutiu služobný preukaz a spýtal sa, čo sa stalo. Keď mu ako príčinu uviedli neosvetlenie vozidla, povedal, že svetlá zabudol rozsvietiť a napraví to. Na otázku kde pracuje, vodič uviedol, že na zvláštnych činnostiach pre SIS, preto mu člen hliadky oznámil, že môže pokračovať v jazde. Keď sa v tom čase z ložného priestoru vozidla ozval hluk pripomínajúci pohyb nákladu, policajti odišli k zadnej časti vozidla zistiť, čo hluk spôsobilo. Uvideli poodchýlené, sťahovacím lanom zaistené dvere, a za nimi naložené pneumatiky, preto chceli na to upozorniť vodiča, ten sa však pri vozidle už nenachádzal a nebol nájdený ani pri prepátraní okolia. Následným šetrením bolo zistené, že vozidlo má prednú kapotu prekrytú bielou látkou, pod ktorou je oranžová maľba s nápisom. Na ložnom priestore vo vozidle bolo naložených 104 ks pneumatík rôznych značiek v hodnote 7.089,-€, vysokotlakový čistič Kärcher v hodnote 3.000,-€, dva predlžovacie káble v hodnote 50,-€, 4 ks päťlitrových obalov s motorovým olejom v hodnote 140,-€, lyže, lyžiarske palice, lyžiarske topánky a dámske zimné korčule v hodnote 890,-€. Všetky uvedené veci boli odcudzené toho istého dňa pri krádeži vlámaním do areálu autopožičovne Buchbinder Rent-a-Car. Uvedenými tabuľkami, ktoré sú vedené ako odcudzené z iného vozidla, boli na uvedenom vozidle zn. Mercedes Benz Sprinter prekryté tabuľky s EČ: BL-XXXBB pridelené tomuto vozidlu. Vyhodnotením 4 pachových stôp zaistených v tomto vozidle zo sedadla vodiča, zväzku kľúčov, rukoväte radiacej páky, z podlahy pred sedadlom vodiča a z 2 ks rukavíc bola na pracovisku metódy pachových konzerv OSK OPP KR PZ v Bratislave zistená zhoda s porovnávacími pachovými vzorkami, odobratými žalobcovi. Žalobca teda predmetné vozidlo riadil pri zastavení a kontrole hliadkou PZ dňa 15.10.2012 asi o 02.30 hod. a následne z miesta ušiel, využijúc nepozornosť hliadky. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na personálny rozkaz č. 739 zo dňa 06.12.2012, rozklad a obsah napadnutého rozhodnutia. Zopakoval námietky uvedené v rozklade proti personálnemu rozkazu, ktorý považuje za predčasný a teda nezákonný. Ďalej poukázal na trestné stíhanie, ktoré je proti nemu vedené v predmetnej veci. Vykonané procesné úkony povereného príslušníka PZ počas skráteného vyšetrovania považoval za neprofesionálne, povrchné a teda nezákonné, vyvolávajúce pochybnosti o spôsobilosti zistiť objektívne skutočný stav veci. Napr. pri výsluchu svedkov - členov hliadky PZ nebol zisťovaný popis oblečenia a obutia kontrolovanej osoby, jej zvláštne znamenia a pod., ale dokazovanie bolo sústredené iba na popis služobného preukazu. Namietal aj proti vykonaniu rekognície ako aj proti nevyužitiu procesných oprávnení povereného príslušníka na zadováženie ďalších presvedčivých a nezvratných dôkazov (zábery z kamerového systému z miesta činu krádeže vlámaním, lokalizácia jeho mobilného telefónu a pod.). Považuje to za porušenie § 206 Trestného poriadku ako aj čl. 17 ods. 1, 3 Ústavy SR, čím malo dôjsť k závažnému zásahu do jeho základných práv a slobôd. Hoci podľa neho neexistovali a neexistujú žiadne priame ani nepriame dôkazy o tom, že spáchal trestný čin, nadriadený začal proti nemu konanie. Tieto skutočnosti sa podľa neho neskôr premietli aj do návrhu na jeho prepustenie, čo považuje tiež za predčasné a nezákonné. Má za to, že ak nadriadený využil v jeho prípade inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby (od 06.11.2012 do 05.05.2012), mal počas neho možnosť ale aj povinnosť zisťovať, či dôkazy zaistené v skrátenom vyšetrovaní smerujú v jeho prospech alebo neprospech a až potom pristúpiť k začatiu konania o prepustení. Vyslovil názor, že upovedomením o začatí konania sa jeho nadriadený dopustil porušenia zásady prezumpcie neviny, keď uviedol, že sa žalobca vlámal do areálu autopožičovne, kde nezisteným spôsobom vypáčil plechové dvere a odtiaľ mal odcudziť rôzne veci a že jeho účasť na uvedenej krádež bola zistená hliadkou PZ, ktorá ho mala zastaviť a kontrolovať počas jazdy nákladným motorovým vozidlom. Ide o porušenie čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, teda jeho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena. Nesúhlasí s formuláciou, že návrh na jeho prepustenie bol vopred prerokovaný s OZP, pretože správne malo byť uvedené, že návrh bol ZO OZP predložený, avšak táto sa v lehote nevyjadrila. Taktiež namietal, že nebola vzatá do úvahy jeho doterajšia služobná činnosť a nemalo byť alibisticky tvrdené, že touto nie je možné ospravedlniť jeho protiprávne konanie. Podľa neho je zarážajúce, keď sa služobný orgán v personálnom rozhodnutí zníži ku konštatovaniu, že nie je vylúčené, že jeho rodičia otec I. X. a matka Y. X. ako aj sestra U.. G. X. ako osoby blízke, mu neváhali poskytnúť aj falošné alibi, aby zabránili jeho prepusteniu zo služobného pomeru, hoci podľa zásad trestného konania ako osoby blízke majú právo odoprieť vypovedať. Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ sp. zn: ČES: PPZ-KEÚ-BA-EXP-2012/15805 zo dňa 04.12. 2012 sa nepreukázala žiadna zhoda stôp z miesta činu s jeho DNA. Pritom tento znalecký posudok si poverený príslušník PZ prevzal najneskôr dňa 06.12.2012, teda pred vydaním personálneho rozkazu. Záverom citoval čl. 47 ods.1 a čl. 50 ods. 1, 2 Ústavy SR ako aj § 225 ods. 1, 2 písm. c) zákona. Postup nadriadeného ohľadne predloženia návrhu na prepustenie na prerokovanie a zaujatie stanoviska príslušnému odborovému orgánu nemožno považovať za prerokovanie návrhu služobného úradu s odborovým orgánom v zmysle zákona. Išlo iba o oznámenie návrhu, pretože prerokovanie je dvojstranný rokovací proces, z ktorého má byť určitý výstup. Ak by mal byť tento postup len formálny, bolo by príslušné ustanovenie zákona obsolentné. Keďže sa však v zákone nachádza, vyjadril ním zákonodarca svoj záujem na ochrane záujmov príslušníkov PZ kontrolnou činnosťou odborového orgánu. Len sčasti bolo šetrenie udalostí vykonané nadriadeným žalobcu, pričom v podstatných dôkazoch a záveroch správny orgán vychádzal z obsahu vyšetrovacieho spisu a dôkazov zabezpečených orgánmi prípravného trestného konania. Namietal, že nedostatok poučenia jeho rodičov a sestry o možnosti odmietnuť výpoveď nemožno ospravedlniť argumentáciou, že neboli vypočúvaní v trestnom konaní ako svedkovia. Podľa neho ako svedkovia vypočúvaní boli a Ústava SR v čl. 47 im zabezpečuje právo odmietnuť výpoveď, ak by ňou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej. Ani otázka posúdenia vierohodnosti ich výpovedí neprislúcha služobným orgánom ale iba súdu. Taktiež všetky ostatné dôkazy zadovážené v trestnom konaní podliehajú schvaľovaniu súdom a nie služobným orgánom. Nakoľko neboli súdom ešte schválené, nemal ich služobný orgán použiť ako dôkazy ani v konaní o prepustení. Nie je totiž vylúčené, že obvinenie žalobcu bude zrušené alebo súd rozhodne o tom, že žalobca skutok nespáchal. Citoval ustanovenie § 238 zákona a poukázal na zásadu prezumpcie neviny a právo na spravodlivý proces. Zopakoval, že predmetného protiprávneho konania sa nedopustil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v samostatnom personálnom konaní nezávisle na výsledku samostatného trestného konania alebo samostatného konania o priestupku. V rámci personálneho konania sa nerieši otázka, či policajt spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. Každé porušenie zákona nemusí byť priestupkom alebo trestným činom, ale dôležité je, či konkrétny subjekt porušil zákon. V danom prípade bolo konanie žalobcu posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou policajta a nie ako konanie majúce znaky trestného činu alebo priestupku. Poukázal na obsah personálneho rozkazu ako aj napadnutého rozkazu a vykonané rozsiahle dokazovanie potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Vyhodnotením dôkazov dospel nadriadený k záveru, že žalobca porušil svojim konaním služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Žalobcovi v personálnom konaní nebola vyslovená vina zo spáchania trestného činu a preto nemožno hovoriť o porušení zásady prezumpcie neviny. Personálnym rozkazom bolo rozhodnuté iba o nemožnosti zotrvania žalobcu v služobnom pomere z hľadiska konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Konanie zakladajúce skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona nemusí dosahovať intenzitu trestného činu, prečinu a dokonca ani priestupku. Policajt ním však musí zvlášť hrubým spôsobom porušiť služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pri posudzovaní návrhu bol vzatý do úvahy aj žalobcov doterajší priebeh výkonu služby a plnenie jeho služobných povinností. V danom prípade sa odborový orgán v lehote nevyjadril a preto nadriadený postupoval v súlade s ustanovením § 225 ods. 3 zákona. Stanovisko odborového orgánu navyše nie je pre nadriadeného záväzné. K posudku o vykonaní expertízy metódou DNA uviedol, že tento posudok žalobcu nevylúčil ako vodiča predmetného vozidla. Navyše bol žalobca jednoznačne ako vodič vozidla zistený na základe pachových stôp, ako aj na základe rekognície podľa fotografií. V súčasnosti je proti žalobcovi vedené trestné stíhanie za prečin krádeže spolupáchateľstvom. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pretože svojim konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvod prepustenia je uvedený vyššie. Skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona využil úradné záznamy hliadky OO PZ Bratislava Nové Mesto - východ i hliadky OVK OR PZ Bratislava III; zápisnice o výsluchu žalobcu ako účastníka konania i jeho záznam k oboznámeniu s návrhom na prepustenie; zápisnice o výsluchu R. V., U. U., U.. G. X., I. X., Y. X., nstržm. U. M., stržm. U. V., kpt. L. I., F. Z.; správu o výsledku porovnania pachových stôp na pracovisku metódy pachových konzerv č. p.: KRPZ-BA-OPP-10-111/2012 zo dňa 25. 10. 2012 s protokolom porovnávania pachových stôp; zápisnice o konfrontáciách žalobcu s nstržm. U. M. i so stržm. U. V. v trestnom konaní; zápisnice o výsluchu svedkov nstržm. Martina M. i stržm. U. V. v trestnom konaní; zápisnice o rekognícii žalobcu podľa fotografie v trestnom konaní; trestný spis OO PZ Bratislava Nové Mesto - východ ku krádeži vlámaním do auto požičovne V. E.-a-N.; podrobný rozpis hovorov na mobilnom telefóne žalobcu v kritickom čase; príkaz Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 17. 10. 2012 na prepustenie žalobcu zo zadržania; DVD nosič so záznamom kamery z miesta predmetnej krádeže vlámaním; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu i prehľad o jeho disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach; záznam o predložení návrhu ZO OZP č. 8/11 v Bratislave II so žiadosťou o zaujatie stanoviska zo dňa 12.11.2012; prezenčné listiny o oboznámení žalobcu s internými predpismi; stanovisko nadriadeného k námietkam a pripomienkam žalobcu; súvisiace úradné záznamy a záznamy. Konanie o prepustení žalobcu začal nadriadený dňa 18.10.2012. Nadriadený vypočul žalobcu ako účastníka konania, ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 24.10.2012 poprel uvedené konanie a uviedol, že v kritickom čase spal doma, kde býva spoločne s rodičmi i sestrou. Doplnil, že vo vozidle Mercedes Benz Sprinter EČ: BL-XXXBB sa nikdy nenachádzal. Pri výsluchu dňa 06.11.2012 po oboznámení s výsledkami porovnávania pachových stôp uviedol, že ho zhoda zaistených stôp s jemu odobratými vzorkami pachu prekvapila, nakoľko v tom vozidle v živote nesedel. Skutočnosť, že žalobca riadil predmetné motorové vozidlo v čase zastavenia a kontroly motohliadkou PZ však vyplýva z vyhodnotenia pachových stôp zaistených vo vozidle v priestoroch vodiča ako aj z výsledkov rekognície v trestnom konaní. Pri rekognícii vykonanej v trestnom konaní prostredníctvom fotoalbumu stržm. U. V. i nstržm. U. M. žalobcu opoznali ako osobu, ktorá dňa 15.10.2012 asi o 02.30 hod. riadila motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Sprinter prevážajúce odcudzené veci, preukázala sa im služobným preukazom a následne z miesta ušla. Pri konfrontácii v trestnom konaní však obaja policajti vyjadrili určité pochybnosti čo do výšky tela a hlasu odvolateľa, preto boli v konaní o prepustení vykonané ich výsluchy. Stržm. U. V. vo výpovedi uviedol, že na inšpekcii sa zúčastnil konfrontácie so žalobcom, kde ho podľa tváre, výzoru a postavy jednoznačne opoznal ako vodiča, ktorého kontrolovali a z miesta ušiel. Pochybnosti mal v jeho telesnej výške a farbe hlasu, pretože pri konfrontácii sa mu zdal vyšší ako si ho zapamätal z miesta kontroly. Hlas však mohol pri kontrole pozmeniť. Nstržm. U. M. vo výpovedi uviedol, že dňa 23.10.2012 bol konfrontovaný so žalobcom na odbore inšpekčnej služby, kde ho aj videl priamo pred sebou. Nemôže s určitosťou povedať, že je to ten istý muž, ktorého kontrolovali vo vozidle Mercedes Sprinter. Žalobca sa mu zdal o kúsok vyšší. Aj to však nemôže tvrdiť s istotou, lebo bol od neho asi tri metre. Milan U. vypovedal, že je majiteľom vozidla zn. Mercedes Benz Sprinter EČ: BL-XXXBB bielej farby, ktoré dňa 15.10.2012 zapožičal Andrejovi V. rovnako ako už aj v minulosti s tým, že tento si potrebuje niečo previezť, nepovedal mu však čo a taktiež mu nepovedal, že vozidlo niekomu ďalej požičia. Andrej V. dňa 23.10.2012 vypovedal, že si vozidlo od U. U. skutočne zapožičal, avšak následne ho ďalej požičal mužovi menom R., ku ktorému však nevie žiadne ďalšie údaje. Aj napriek tomu mu dôveruje, pretože mu vozidlo už požičal aj v minulosti a vždy mu ho vrátil. Stretávali sa iba náhodne, kontakt na neho nemá. Dňa 15.10.2012 však pri šetrení k predmetnej udalosti R. V. hliadke uviedol, že pre zapožičané vozidlo k Milanovi U. ho priviezol sám žalobca. Pri výsluchu to však poprel s tým, že si to vymyslel, pretože kritického dňa bol v strese. Otec, matka aj sestra žalobcu, ktorí s ním bývajú v spoločnej domácnosti, vo výpovediach uviedli, že žalobca v kritickom čase spal doma. Tieto výpovede blízkych osôb sú však vzhľadom na všetky ostatné dôkazy potrebné vnímať ako účelové. Žalobca uviedol, že v predmetnom vozidle Milana U. nikdy nesedel, aspoň o tom nevie. Mohlo sa stať, že u ich spoločného známeho v servise v jeho vozidle sedel, avšak nevie, či toto vozidlo v servise vôbec bolo a kedy. Snažil sa spochybniť výsledky rekognícií, konfrontácií i výsluchov. Relevantným spôsobom však žalobca nevyvrátil závery, ktoré vyplynuli z dokazovania a ktoré opodstatnene viedli k jeho prepusteniu. Treba spomenúť hlavne služobný preukaz žalobcu, ktorým sa vodič preukázal, zhodné pachové stopy a napokon aj výsledky rekognície. Súd súhlasí s názorom žalovaného, ktorý zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď ako policajt v čase mimo výkonu služby viedol motorové vozidlo s namontovanými odcudzenými tabuľkami s EČ a prekrytým nápisom na prednej kapote, v ktorom prevážal veci pochádzajúce z krádeže vlámaním, po zastavení motohliadkou sa preukázal služobným preukazom a pri jej snahe skontrolovať ložný priestor vozidla z miesta ušiel. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu práv a majetku iného ale sám do neho zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je vyššie uvedené a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti si žalobca plnil služobné úlohy riadne a včas, bol iniciatívny, samostatný a aktívny. Neustále sa snažil zdokonaľovať v teoretickej ako aj praktickej oblasti a často prichádzal s vlastnými iniciatívnymi návrhmi na riešenie konkrétnych situácií pri plnení služobných úloh. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bol doposiaľ 36 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené raz. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ. Preto ním nemožno ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 zákona oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 4 zákona oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 prvá veta zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa § 241 ods. 3 zákona v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných zákonných ustanovení a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný tiež rešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy, princíp rovnosti zbraní a princíp nezneužitia uváženia. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal. Poukazovanie žalobcu na to, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti v PZ, nie je namieste. Je potrebné konštatovať, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám negoval svojím protiprávnym konaním. Aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. Zákon dokonca v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní nerozhodoval o tom, či sa žalobca dopustil niektorého z priestupkov uvedených v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo trestného činu podľa Trestného zákona. Je potrebné uviesť, že zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Príslušný nadriadený policajta nerieši otázku, či tento spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin (napr. rozsudky NS SR sp. zn. Sž-o-NS 53/03, sp. zn. 6 Sž 120/03, sp. zn. 6 Sž 13/01, sp. zn. 7 Sž 86/02, sp. zn. 7 Sž 34/02, sp. zn. 7 Sž 107/2001, sp. zn. 6 Sž 62/03, sp. zn. 7 Sž 158/2001, sp. zn. 7 Sž 50/02, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 6 Sžo 118/2008, sp. zn. 6 Sžo 272/2008, sp. zn. 6 Sžo 92/2008). V začatí konania o prepustení, v návrhu na prepustenie ani v napadnutom rozhodnutí nebola žalobcovi vyslovená vina zo spáchania trestného činu. Z uvedených dôvodov nemožno hovoriť o porušení zásady prezumpcia neviny, ktorá je zásadou trestného konania. Personálnym rozkazom bolo rozhodnuté iba o nemožnosti zotrvania žalobcu v služobnom pomere z hľadiska konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. V tejto súvislosti je teda irelevantné, že žalobca je dnes obžalovaný z trestného činu, vec sa nachádza na súde a nebolo o vine alebo nevine žalobcu ešte rozhodnuté. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladá § 241 ods. 3 zákona. Žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom rozklade poukazoval. Žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27. 8. 2003). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených práve žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6 Sžo 84/2007, 6 Sžo 98/2008, 1 Sžo 33/2008, 2 Sžo 5/2009, 8 Sžo 547/2009). V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Z uvedených dôvodov a rešpektujúc koncentračnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom súdnictve sa súd nezaoberal dôvodmi doplnenými až na pojednávaní. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v rozpore s postavením príslušníka PZ preukázateľne vykonával protiprávnu činnosť popísanú vyššie. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), g), h) zákona. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí okrem iného aj povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Ako príslušník PZ bol povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má v porovnaní s iným občanom väčšiu zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním ma byť vzorom iným občanom. Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Podľa § 250 ods. 2 zákona, právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Z uvedeného vyplýva, že ak § 225 zákona neobsahuje tzv. doložku sankcie neplatnosti, aj napriek tej skutočnosti, že odborový orgán sa v stanovenej lehote nevyjadrí k predloženému návrhu, nebráni to prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Ak by aj nadriadený vopred neprerokoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, išlo by síce o porušenie uvedeného ustanovenia zákona, ktoré však nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť personálneho rozkazu. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola v danom prípade dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a dôkazy so žiadosťou o zaujatie stanoviska, boli pred vydaním personálneho rozkazu doručené príslušnému odborovému orgánu. Preto je aj v personálnom rozkaze uvedené, že návrh bol vopred prerokovaný. Nakoľko sa odborový orgán v lehote desiatich dní nevyjadril, nadriadený postupoval v realizácii návrhu ako to stanovuje ods. 3 citovaného ustanovenia zákona. Z pasivity odborového orgánu nemožno usudzovať, že by sa tento orgán s návrhom nestotožnil. Také stanovisko by určite nadriadenému predložil. Stanovisko odborového orgánu navyše nie je pre nadriadeného záväzné. Nedôvodná je aj námietka o predčasnosti personálneho rozkazu. Ak nadriadený začal konanie o prepustení žalobcu, bolo to na základe hlásenia zo SKIS MV SR o vznesení obvinenia. V tomto hlásení bolo uvedené konanie, ktorým sa mal dopustiť trestného činu. Nadriadený správne v začatí konania uviedol, že z konania uvedeného v hlásení je žalobca pre účely konania o prepustení iba dôvodne podozrivý. Následným vlastným šetrením nadriadený zistil skutkový stav, ktorý uviedol aj v návrhu na prepustenie. Jednalo sa o iný skutok, pretože v ňom už nebolo uvedené, že by sa žalobca dopustil krádeže vlámaním alebo iného trestného činu. K námietke o využití inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby treba uviesť, že sa jedná o dočasné opatrenie, ktoré nenahrádza prepustenie zo služobného pomeru. Jeho využitie bolo opodstatnené potiaľ, kým konanie žalobcu bolo iba v rovine pravdepodobnosti. Keď nadriadený zistil, že žalobca sa dopustil konania napĺňajúceho skutkovú podstatu prepustenia, bol povinný ho realizovať. Nakoľko prepustenie je možné realizovať iba v zákonom stanovených lehotách, nadriadený nemohol čakať do skončenia trestného stíhania žalobcu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Hromadný výskyt určitého protispoločenského konania totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej regulácie vzťahov, alebo využívaním prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii. Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.