KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 5. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/92/2013 z 21. 5. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. mája 2014, sp. zn. 1S/92/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200684.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/92/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200684
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200684.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: W.. V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. X, G., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: JP Legal, s.r.o., so sídlom
Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 246 715 proti žalovanému: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. inf/43/2013-118 zo dňa 11.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 12.04.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia fiktívneho prvostupňového rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácii doručené
žalobcovi dňa 24.01.2013 a druhostupňového rozhodnutia žalovaného číslo inf/43/2013-118 zo dňa
11.02.2013 s tým, aby uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie požadované v
žiadosti o sprístupnenie rozhodnutia zo dňa 09.01.2013 do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku eventuálne zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného číslo inf./43/2013 - 118 zo dňa
21.01.2013 a druhostupňového rozhodnutia žalovaného číslo inf/43/2013- 118 zo dňa 11.02.2013 a aby
uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie požadované v žiadosti o sprístupnenie
rozhodnutia zo dňa 09.01.2013 do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

V žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 09.01.2013 požiadal žalovaného podľa § 14 zákona č.
211/2000 Z.z. o sprístupnenie konečného arbitrážneho rozhodnutia vydaného rozhodcovským súdom
dňa 07.12.2012 v investičnej arbitráži PCA 2008-13 ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika. Dňa
17.01.2013 doplnil žiadosť o súhlas spoločnosti ACHMEA B.V. s tým, aby mu bolo žalovaným
sprístupnené celé rozhodnutie bez nutnosti akejkoľvek anonymizácie, či úpravy tohto rozhodnutia.
Na takto doplnenú žiadosť žalovaný odpovedal elektronicky dňa 21.01.2013 formou „Sprievodnej
informácie “ číslo inf/43/2013-118 zo dňa 21.01.2013, v ktorej žalobcovi oznámil, že zvažuje vo veci
ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika v zmysle procesných pravidiel v budúcnosti vykonať ďalšie
právne kroky, zároveň tento právny spor úzko súvisí s ďalším právnym sporom vedeným proti Slovenskej
republike, kde by sprístupnenie požadovaného rozhodnutia mohlo byť využité proti Slovenskej republike.
Vzhľadom na uvedené, požadované rozhodnutie možno sprístupniť až po vynesení rozhodnutí s
konečnou platnosťou v predmetnom a v súvisiacich konaniach. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
vydal fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácie považované za doručené žalobcovi dňa
24.01.2013. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal rozklad zo dňa 25.01.2013. Z dôvodu



právnej opatrnosti rozklad zároveň smeroval aj proti sprievodnej informácií, ktorá bola žalobcovi
doručená elektronicky dňa 21.01.2013, hoci má za to, že sprievodnú informáciu nemožno považovať za
rozhodnutie, keďže nebola vyhotovená písomne a ani nebola v písomnej podobe žalobcovi doručená.
Dňa 14.02.2013 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie k rozkladu zo dňa 11.02.2013, na základe ktorého
žalovaný oznámil žalobcovi, že „tak ako sme uviedli v našej odpovedi zo dňa 21.01.2013, požadované
rozhodnutie je možné sprístupniť až po vynesení rozhodnutí s konečnou platnosťou predmetnom a v
súvisiacich konaniach.“

Žalobca poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie, sprievodnú informáciu a druhostupňové
rozhodnutie považuje za nezákonné a vydaním týchto rozhodnutí a postupov správnych orgánov
bol žalobca ukrátený na svojich právach z dôvodu, že všetky rozhodnutia sú postihnuté závažnými
formálnymi nedostatkami a neboli splnené zákonné podmienky pre nesprístupnenie požadovaných
informácií žalobcovi, keďže požadované informácie nespadajú pod informácie uvedené v § 11 ods. 1
písm. e) zákona o slobode informácií a ani pod iné ustanovenie tohto zákona alebo iného zákona,
na základe ktorého by bolo možné požadované informácie žalobcovi nesprístupniť. Prvostupňové
rozhodnutie predstavuje tzv. fiktívne zamietavé rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode
informácií, ktoré je samo osebe nezákonné a preto musí byť príslušným orgánom zrušené ako
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Sprievodná informácia nespĺňa ani
obsahové náležitosti ani formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku, a preto
v prípade považovania sprievodnej informácie za rozhodnutie, by malo byť toto rozhodnutie zrušené
ako nezákonné. Podľa názoru žalobcu neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by žalovaný
bol oprávnený nesprístupniť žalobcovi požadované informácie. Potencionalita použitia rozhodnutia
spôsobom, ktorý by podľa názoru povinnej osoby, nevyhovoval Slovenskej republike, nie je totiž
kategóriou informácií, ktoré sa nemôžu sprístupniť podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií a
ani podľa osobitných zákonov. Okrem toho zákon o slobode informácií nepredpisuje, akú kvalitu má
mať rozhodnutie, ktoré má povinná osoba poskytnúť podľa § 11 ods. 1 písm. e) tohto zákona. Toto
ustanovenie iba ukladá povinnej osobe sprístupniť rozhodnutie vydané v arbitrážnom konaní. Žalobcom
požadované rozhodnutie je rozhodnutím vydaným v arbitrážnom konaní, preto nie je potrebné skúmať,
či ide o rozhodnutie s konečnou platnosťou alebo nie. Žalobca poukázal na to, že aj druhostupňové
rozhodnutie nespĺňa obsahové náležitosti a formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho
poriadku a je nezákonné aj z dôvodu, že nebolo vydané osobou na to oprávnenou.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.06.2013 uviedol, že prípisom č.
inf/43/2013 - 118 zo dňa 21.01.2013 označeným ako „Sprievodná informácia “ oznámil žalobcovi,
že v arbitrážnom spore ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika zvažuje ďalšie právne kroky a z
uvedeného dôvodu sprístupní požadované arbitrážne rozhodnutie až po vynesení konečných rozhodnutí
v predmetnom spore, v rámci ktorého prebiehajú ďalšie konania (napr. konanie o zrušenie rozsudku
vydaného rozhodcovským tribunálom dňa 07.12.2012 v medzinárodnej investičnej arbitráži medzi
spoločnosťou ACHMEA B.V. a Slovenskou republikou vedeného pod sp. zn. PCA Case No. 2008-13
pred nemeckým regionálnym súdom). Proti uvedenému oznámeniu podal žalobca dňa 25.01.2013
podanie označené ako „rozklad“. Žalovaný v prípise č. inf/43/2013-118 zo dňa 11.02.2013 označenom
ako „Vyjadrenie k rozkladu“ žalobcovi opätovne zdôraznil, že žiadosť o poskytnutie informácie v
zmysle zákona o slobode informácií bola vybavená kladne, avšak požadované arbitrážne rozhodnutie
sprístupní až po splnení rozväzujúcej zákonnej podmienky, t. j. po vynesení konečných rozhodnutí vo
všetkých prebiehajúcich konaniach v predmetnom spore. Žalobca teda podal údajný „rozklad “ napriek
skutočnosti, že nemal zákonnú možnosť podať opravný prostriedok v zmysle § 18 ods. 1 zákona o
slobode informácií.

Žalobcova žiadosť o sprístupnenie informácie bola vybavená kladne, nakoľko žalobca obdržal prípis
označený ako „Sprievodná informácia“, v ktorom bol informovaný, že mu požadovaná informácia
bude sprístupnená následne potom, čo budú prebiehajúce konania v predmetnom spore s konečnou



platnosťou ukončené. Z uvedeného dôvodu sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žiadosť o
poskytnutie informácie bola odmietnutá.

V súvislosti s tým poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp.zn. II ÚS 184/03, v zmysle ktorého
„Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo sťažovateľa dostávať
informácie podľa jeho predstáv a očakávaní.“

Uviedol, že v zmysle čl. 32 ods. 5 arbitrážnych pravidiel UNCITRAL z r.1976, ktorými sa riadi arbitrážne
konanie ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika, rozsudok môže byť zverejnený len so súhlasom
obidvoch (sporových) strán. Pritom Slovenská republika k dnešnému dňu súhlas na zverejnenie nedala.
Ďalej v zmysle čl. 25 ods. 4 arbitrážnych pravidiel UNCITRAL z r.1976 pojednávania sú neverejné, ak
sa (sporové) strany nedohodli inak. Pritom v tomto arbitrážnom konaní sa sporové strany nedohodli na
verejnom pojednávaní. Na použitie arbitrážnych pravidiel UNCITRAL odkazuje osobitný právny predpis,
konkrétne článok 8 (5) Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a Holandským
kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií publikovaná v Z.z. pod číslom 569/1992, na
základe ktorej bolo arbitrážne konanie ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika začaté.

Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný vykonáva ďalšie kroky v arbitrážnom konaní medzi
ACHMEA B.V. c/a Slovenskou republikou a sprístupnenie požadovanej informácie v tomto štádiu by
mohlo výrazným spôsobom znížiť ochranu záujmov Slovenskej republiky nielen v predmetnom, ale aj
v iných súvisiacich konaniach. Z uvedeného dôvodu sprístupní žalobcovi požadované rozhodnutie po
obdržaní konečného rozhodnutia v prebiehajúcich konaniach predmetného sporu.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v plnom rozsahu
zamietol.

III.

Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej OSP), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie
sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca vyjadril svoj súhlas písomne s
rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný na výzvu súdu nereagoval, preto súd u neho
takýto postup predpokladal.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.



Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný
zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda
prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a
slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania
alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa § 18 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie
v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise.
Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

IV.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žiadosťou zo dňa 09.01.2013 požiadal
žalobca podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácie, konečného arbitrážneho
rozhodnutia vydaného rozhodcovským súdom dňa 07.12.2012 v investičnej arbitráži vedenej na základe
Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a
vzájomnej ochrane investícií zo dňa 1.októbra 1992 medzi spoločnosťou ACHMEA B.V. a Slovenskou
republikou, vedené pod sp.zn. PCA Case No. 2008-13.

Dňa 17.01.2013 žalobca doplnil žiadosť o sprístupnenie rozhodnutia o súhlas spoločnosti ACHMEA B.V.
s tým, aby mu bolo žalovaným sprístupnené celé rozhodnutie bez nutnosti akejkoľvek anonymizácie, či
úpravy tohto rozhodnutia.

Žalovaný odpovedal elektronicky dňa 21.01.2013 a v „sprievodnej informácii “ číslo inf/43/2013-118 zo
dňa 21.01.2013 žalobcovi s odvolaním sa na § 4 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. oznámil, že zvažuje vo
veci ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika v zmysle procesných pravidiel v budúcnosti vykonať ďalšie
právne kroky. Zároveň tento právny spor úzko súvisí s ďalším právnym sporom vedeným proti Slovenskej
republike, kde by sprístupnenie požadovaného rozhodnutia mohlo byť využité proti Slovenskej republike.
Vzhľadom na uvedené, požadované rozhodnutie možno sprístupniť až po vynesení rozhodnutí s
konečnou platnosťou v predmetnom a v súvisiacich konaniach.



Podaním označeným ako „Rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu“ zo dňa 25.01.2013 žalobca napadol
vyššie uvedené oznámenie žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k rozkladu číslo inf/43/2013-118 zo dňa 11.02.2013 uviedol, že
požadované rozhodnutie je možné sprístupniť žalobcovi až po vynesení rozhodnutí s konečnou
platnosťou v predmetnom a v súvisiacich konaniach. Požadované rozhodnutie bolo vydané v spore, ktorý
stále trvá a to najmä z dôvodu, že arbitrážny tribunál dňa 26.10.2010 vydal rozhodnutie o tom, že má
jurisdikciu na prejednanie sporu, čím konanie posunul do meritnej fázy. Proti tomuto rozhodnutiu podala
Slovenská republika v mieste konania arbitráže (Frankfurt, Nemecko) návrh na zrušenie rozhodnutia
na Vyšší krajinský súd vo Frankfurte. Slovenská republika v konaní pred nemeckými súdmi žiada o
predloženie predbežnej otázky týkajúcej sa dopadu práva EÚ na aplikovateľnosť bilaterálnej investičnej
dohody Súdnemu dvoru Európskej Únie. V súčasnosti o návrhu Slovenskej republiky rozhoduje Najvyšší
spolkový súd. Ohľadom požadovaného rozhodnutia žalobcom, ktorého informoval, že žalovaný zvažuje
vo veci ACHMEA B.V. vs. Slovenská republika v zmysle procesných pravidiel v budúcnosti vykonať
ďalšie právne kroky, dňa 31.01.2013 bol za SR podaný návrh na zrušenie tohto rozhodnutia na Vyšší
krajinský súd vo Frankfurte. Súčasné sprístupnenie by mohlo mať za dôsledok zníženie ochrany
záujmov Slovenskej republiky tak v predmetnom konaní, a ako aj v súvisiacich konaniach. Poukázal
na znenie § 19 v spojení s § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého, ak povinná osoba
poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej
lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise, potom proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok. V odpovedi žalovaný poskytol žalobcovi podľa § 4 ods. 4 zákona o slobode informácií
sprievodnú informáciu o požadovanej informácii. Na základe uvedených skutočností podanie rozkladu
žalobcom vyhodnotil ako nedôvodné.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku súdy preskúmavajú zákonnosť nielen rozhodnutí, ale aj postupu
orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

Orgány verejnej správy sú pri sprístupňovaní informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám povinné postupovať v lehotách a za podmienok v zákone ustanovených, medzi ktoré patrí
zaevidovanie žiadosti, preskúmanie jej náležitostí, príprava a zhromaždenie podkladov na sprístupnenie
informácií alebo na vydanie rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií, samotné sprístupnenie
informácií alebo vydanie rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií.

Z uvedeného vyplýva, že ak bol orgán verejnej správy pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácií
nečinný, jeho postup bol v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a teda bol
nezákonný. Výsledkom nezákonnej činnosti orgánu verejnej správy je zákonná fikcia rozhodnutia o
odmietnutí poskytnutia informácií, z ktorej sa ani žalobca ako žiadateľ, ani súd v rámci súdneho
prieskumu nedozvedia dôvody fiktívneho nesprístupnenia informácií. Fiktívne rozhodnutie je preto z
hľadiska dôvodov fiktívneho nesprístupnenia informácií nepreskúmateľné, čo však nemožno stotožňovať
s jeho nezákonnosťou, pretože toto rozhodnutie je následkom, ktorý je priamo vytvorený zákonom a
ktorým je zákonná fikcia.

V predmetnej veci o prípad fiktívneho rozhodnutia nejde, keďže žalovaný v zákonnej lehote žalobcovi
spôsobom uvedeným v § 16 zákona o slobode informácií a to elektronickou poštou oznámil skutočnosti
týkajúce sa prebiehajúceho arbitrážneho konania ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika a s tým
súvisiacou žiadosťou žalobcu o zaslanie rozhodnutia v predmetnej veci s tým, že žalovaný poukázal
na tú skutočnosť, že nakoľko Slovenská republika v predmetnej veci a v s ňou súvisiacich konaniach
zvažuje podniknúť ďalšie právne kroky, zaslanie rozhodnutia by mohlo byť využité proti Slovenskej
republike. V sprievodnej informácii žalovaný ďalej informoval žalobcu, že požadovaná informácia mu
bude sprístupnená potom, čo budú prebiehajúce konania v predmetnom spore s konečnou platnosťou
ukončené. Zo znenia § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že ak povinná osoba v lehote na
vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu, a preto nemožno súhlasiť



s tvrdením žalobcu, že v danom prípade ide o fiktívne rozhodnutie resp., že žiadosť žalobcu o poskytnutie
informácie bola odmietnutá.

Žalovaný informáciu žalobcovi poskytol a to v rozsahu zodpovedajúcom charakteru a povahe predmetu
požadovanej informácie.

Informácie žiadané žalobcom v tomto prípade podľa zákona o slobode informácií sú informáciami, ktoré
sú spojené s prebiehajúcim, neskončeným arbitrážnym konaním a nepochybne sa týkajú arbitrážneho
konania. Poskytnutie požadovaných informácií by s pohľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
e) zákona o slobodnom prístupe k informáciám prekročilo rámec povinností ustanovených zákonom
povinnej osobe sprístupňovať informácie. V zmysle uvedeného ustanovenia informácie týkajúce sa
arbitrážneho konania sú vylúčené z použitia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj
požadované rozhodnutie, pretože sa na naň vzťahuje osobitný predpis. V danom prípade sa predmetné
arbitrážne konanie ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika riadi podľa rozhodcovských pravidiel Komisie
OSN pre medzinárodné právo obchodné UNCITRAL z r.1976, na použitie ktorých odkazuje osobitný
právny predpis, konkrétne článok 8 (5) Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a
Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií publikovanej pod číslom 569/1992
Zb., na základe ktorej bolo arbitrážne konanie ACHMEA B.V. c/a Slovenská republika začaté. V zmysle
čl. 32 ods. 5 arbitrážnych pravidiel UNCITRAL, rozsudok môže byť zverejnený len so súhlasom obidvoch
(sporových) strán. Slovenská republika, ako uviedol žalovaný súhlas na zverejnenie rozsudku nedala.

V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že zámerom právnej úpravy vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm.
e) citovaného zákona aplikovanej v danom prípade, je zamedzenie tomu, aby infozákon bol zneužívaný
v neprospech Slovenskej republiky, čo je zdôraznené aj v dôvodovej správe k zákonu o slobodnom
prístupe k informáciám.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že v postupe
žalovaného, ktorý v zákonnej lehote od podania žalobcovej žiadosti adekvátnym spôsobom reagoval
a svoju odpoveď zaslal žalobcovi, nie je čo vytknúť ani preskúmavať, pretože v danej veci nebolo
vydané žiadne prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie, ktoré by súdnemu prieskumu podliehalo.
Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;



b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje