Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/98/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200715 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200715.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: TANDEM No. 1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava, IČO: 44573804, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Gajer, Záhradnícka 7, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2013 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013, ktorým dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 910241/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 vo výrokovej časti zmenil tak, že: „Daňový úrad Bratislava na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vydáva dodatočný platobný výmer“. Ostatná časť výroku v dodatočnom platobnom výmere zostala nezmenená. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 910241/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume XX.XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane po výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou J&J GROUP, s.r.o., v celkovej sume XX.XXX,- € a z faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou D.B.A., s.r.o. v celkovej sume XX.XXX,- €. Podľa žalobcu správca dane rozhodoval na základe neúčinného právneho predpisu, skutkový stav nebol dostatočne zistený a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. 1/ Daňový úrad Bratislava rozhodoval dodatočným platobným výmerom zo dňa 29.10.2012 na základe neplatného zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly (ďalej len zák. č. 150/2001Z.z.), ktorého účinnosť bola 1.1.2012 zrušená zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov. Účinky tohto rozhodnutia nenastali z dôvodu neplatnosti zákona, a preto tento nedostatok nie je možné opraviť v rozhodnutí o odvolaní, pretože to spôsobuje porušenie zásady dvojstupňového rozhodovania v správnom konaní. 2/ Správca dane počas výkonu daňovej kontroly žalobcu priebežne neinformoval o výsledkoch vykonávaného šetrenia - miestnych zisťovaní, ani o výsledku medzinárodnej administratívnej spolupráce, čím porušil základné zásady daňového konania: a) zásadu zákonnosti, keď neumožnil žalobcovi využiť jeho práva v zmysle ust. § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia. Správca dane si len formálne splnil svoju povinnosť, aby ho informoval o vykonaných zisteniach, neposkytol mu však dostatočný priestor, aby sa s informáciami oboznámil a 8-dňovú lehotu považuje žalobca za nedostatočnú. b) zásadu súčinnosti - § 2 ods. 2 správca dane ho mal priebežne informovať o výsledkoch šetrenia, neoznámil mu pochybnosti o správnosti, pravdivosti predložených dokladov a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Správca dane ho ani nevyzval, ktoré konkrétne skutočnosti má preukázať, akým spôsobom a v akom rozsahu, neoznámil mu, že doklady pokladá za neúplné, nevyužil inštitút vytýkacieho konania v zmysle ust. § 41 zákona č. 511/1992 Zb. O záveroch správcu dane z vykonaných miestnych zisťovaní sa dozvedel až z protokolu o daňovej kontrole. Napriek zásade rovnosti účastníkov správca dane prikladal väčšiu váhu dôkazov k vyjadreniu p. Z. B., ako jeho vyjadreniu, že tovar nadobudol od spoločnosti D.B.A., s.r.o. dobromyseľne, pričom nemal vedomosť o neplnení si daňových povinností zo strany tejto spoločnosti. Poukázal, že správcovi dane boli zo strany k daňovej kontrole predložené všetky relevantné daňové a účtovné doklady. Tvrdenie, že žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane, považuje v rozpore so zákonom, ako aj so skutkovým stavom. Tvrdenie správcu dane, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal hospodárske operácie, je len formálnym tvrdením. Správca dane sa v protokole o daňovej kontrole žiadnym spôsobom nevyjadril ku skutočnosti, že dodávky tovaru u tuzemských odberateľov boli potvrdené, a prečo tieto dodávky tovaru poprel. Podľa žalobcu protokol o daňovej kontrole neobsahuje preukázané kontrolné zistenia, ako správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy správcu dane, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Podľa žalobcu svedecká výpoveď p. B. bola získaná v rozpore so zákonom, pretože svedok bol vypočúvaný správcom dane v čase prerušenia kontroly. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 600/322/250032/11/StrK zo dňa 4.11.2011 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu do dátumu odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 600/322/248672/11/StrK. Od 3.8.2012 správca dane pokračoval vo výkone kontroly, pretože pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. V období, kedy kontrola bola prerušená sa mohlo konať len vo veci medzinárodnej výmeny informácií. Daňovým úradom Žiar nad Hronom mu bolo síce doručené upovedomenie o vypočutí svedka p. B. zo dňa 16.11.2011, v ktorom mu bolo oznámené, že ústne pojednávanie so svedkom sa uskutoční 9.12.2011, ale v listoch nie je uvedené, že toto pojednávanie sa uskutoční v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou v jeho spoločnosti, na akej dani a za aké zdaňovacie obdobie. Z obsahu listu nebolo možné si urobiť úsudok, že sa jedná o vypočúvanie svedka, ktoré súvisí s vykonávanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, ktorá bola v tom čase prerušená. Tým, že nemal vedomosť o vypočúvaní tohto svedka, nemohol využiť jeho právo v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. Z dôvodu nezastihnuteľnosti daňových subjektov správca dane má pochybnosti o dodaní tovaru. Žalobca však nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo odberateľov. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03, podľa ktorých v spoločnom systéme DPH a s ohľadom na 1. a 6. smernicu, nárok subjektu na vrátenie dane treba posudzovať vzhľadom na konkrétne plnenie, ktorého sa subjekt zúčastnil a nie vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim plneniam, o ktorých subjekt nevedel, alebo nemohol vedieť, ani vo vzťahu k podvodným úkonom a úmyslom iných subjektov, ktorých účasť nie je uvedeným subjektom známa a o ktorej nevedel, alebo nemohol vedieť. V súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu žalobca poukázal na rozsudok NSSR 3Sžf 1/2010, v ktorom sa rieši otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena, medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nebola spochybnená materiálna existencia tovaru a disponuje odovzdávacími a preberacími protokolmi. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi, ako daňovému subjektu v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd. (C-354/03 Fullcroom Electronics Ltd. C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03) a Kittel (C-439/04). Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca má za to, že pokiaľ správcovi dane preukázal všetky doklady a skutočnosti súvisiace s nadobudnutím tovaru od dodávateľov, na predloženie ďalších dôkazov nikdy nebol správcom dane vyzvaný, potom má nárok na uplatnenie si odpočítania dane z nakúpených tovarov, ktoré použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a správca dane mal uznať jeho nárok na uplatnený nadmerný odpočet. Žalobca ďalej poukázal, že skutočnosť, že konateľ spoločnosti bol vo vyšetrovacej väzbe, ktorý bol aj prepustený, nemôže byť dôkazom, na základe ktorého by mohol správca dane rozhodovať v neprospech daňového subjektu. Žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov tým, že nepozná dôvody, na základe ktorých správca dane rozhodoval, a preto sa nemôže účinne brániť. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.6.2013 uviedol, že v dodatočnom platobnom výmere č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 správca dane omylom uviedol citáciu zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol účinný zákon č. 333/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Odvolací orgán tento zrejmý omyl správcu dane opravil tým, že zmenil výrokovú časť dodatočného platobného výmeru svojim rozhodnutím. Napriek tomuto omylu správca dane pri výkone kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto predmetný dodatočný platobný výmer nenapĺňa znaky nulitného rozhodnutia. V zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v rámci odvolania môže odvolací orgán odstraňovať chyby v konaní. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie zákona o dani z pridanej hodnoty nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej z dôvodu pochybností predložených listinných dokladov, z ktorých si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Správca dane preverovaním všetkých skutočností obchodných transakcií (reálne dodanie tovaru deklarované na predložených faktúrach) žalobcu neobral o žiadne jeho práva. Daňové konanie je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou (vyšetrovacou), a preto bolo povinnosťou žalobcu predkladať dôkazy preukazujúce správne uplatnenie nadmerného odpočtu. Je vecou žalobcu, aby zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľnosť mu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole predloží. Pri výkone daňovej kontroly sa správca dane riadi ust. § 15 zákona č. 511/1992 Zb., kde sú uvedené práva a povinnosti správcu dane a daňových subjektov pri výkone daňovej kontroly. Ustanovením § 41 zákona č. 511/1992 Zb. sa neriadi, nakoľko toto ustanovenie správca dane využíva pri odstránení nedostatkov podaného daňového priznania, hlásenia a iných podaní, z hľadiska jeho formálneho vyplnenia a odstránenia nedostatkov pri iných podaniach. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že správca dane si overoval dodanie tovaru u tuzemských odberateľov, u ktorých sa dodávky v plnom rozsahu potvrdili, nezodpovedajú realite. Správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň na základe vykonaného dokazovania. Žiaden z dodávateľov a ani žiaden z odberateľov, ktorým mal byť tovar dodaný, nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Žalobca bol o tejto skutočnosti oboznámený oznámením č. 9102401/5/2213329/12/StrK dňa 15.8.2012, na čo žalobca vôbec nereagoval a ani v ďalšom priebehu kontroly nepredložil žiadne rozhodujúce dôkazy o materiálnej existencii predmetného tovaru. Z dôvodu, že u priamych dodávateľov žalobcu - spoločnosti J&J GROUP, s.r.o. a D.B.A., s.r.o. sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a vykonanie prepravy, správca dane s poukazom na ust. § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničných odberateľov, na čo správca dane využil inštitút dožiadania v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. u tuzemských dodávateľov a inštitút medzinárodnej výmeny informácie u zahraničných odberateľov. Kontrolu v uvedenom rozsahu správca dane vykonal aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Na základe výsledku šetrenia miestne príslušného správcu dane, dodávateľa spoločnosti D.B.A., s.r.o. bolo zistené, že Z. B. bol konateľom uvedenej spoločnosti od 16.1.2010 do 19.10.2011, kedy bola spoločnosť z Obchodného registra vymazaná ex offo. Daňový úrad Žiar nad Hronom predvolal na výsluch svedka Z. B., ktorý predvolanie prevzal dňa 22.11.2011. Daňový úrad Žiar nad Hronom zaslal žalobcovi upovedomenie o vypočutí svedka č. 690/320/37349/2011/Ros zo dňa 16.11.2011, ktoré žalobca prevzal dňa 22.11.2011, ale na upovedomenie nereagoval a k správcovi dane sa nedostavil, čím nevyužil právo klásť otázky svedkovi. Svedok Z. B. uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy s ním nekomunikoval, žiadny tovar nenakúpil a ani nepredal, žiadne finančné prostriedky nikdy neprevzal. Aj tieto skutočnosti boli obsiahnuté v Oznámení č. 9102401/5/2213329/12/StrK zo dňa 15.8.2012, ku ktorým sa žalobca vôbec nevyjadril, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie svedka. Výsluch svedka B. nevykonal správca dane - Daňový úrad Bratislava v čase prerušenia kontroly, ale miestne príslušný správca dane - Daňový úrad Žiar nad Hronom, dodávateľskej spoločnosti D.B.A., s.r.o. Poukázal, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody, na základe ktorých došlo k dodaniu tovaru alebo služby, boli uskutočnené. Záleží od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane, aby preukázala, že spĺňa podmienky na toto odpočítanie. V záujme daňového subjektu je, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotno-právnych podmienok pre odpočítanie dane. Podľa žalovaného doklady predložené žalobcom a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu tovarov od dodávateľov J&J GROUP, s.r.o. a D.B.A., s.r.o. nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj vierohodnosti účtovnej evidencie kontrolovaného daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. K vierohodnosti predložených dôkazov neprispeli skutočnosti, že ani jeden z dodávateľov nepredložil žiadne doklady, nepotvrdil a nepreukázal uskutočnenie žiadnych obchodov so žalobcom, pričom spoločnosť J&J GROUP, s.r.o. je pre svojho miestne príslušného správcu dane nekontaktná a spoločnosť D.B.A., s.r.o. bola dňa 19.10.2011 vymazaná ex offo z Obchodného registra a jej bývalý konateľ sa vyjadril, že z neho urobili „bieleho koňa“, za prisľúbené peniaze podpísal „nejaké papiere“. O žiadnych obchodoch nevie a žalobcu a spoločnosť D.B.A., s.r.o. nepozná. K vierohodnosti predkladaných dôkazov neprispeli ani skutočnosti, že všetci odberatelia, ktorým mal byť tovar dodaný, sú pre svoju (maďarskú) daňovú správu nekontaktní, alebo priamo popierajú dodávky tovaru, nepotvrdili a nepreukázali uskutočnenie žiadnych obchodov s kontrolovaným daňovým subjektom. Hmotno-právne podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, pretože žalobca nepreukázal, že tovar, z ktorého si uplatňuje odpočítanie dane, reálne existuje a nie je iba fikciou uvedenou na predložených dokladoch. Vzhľadom na špecifikáciu tovaru (rezné kotúče na betón a prírodný kameň), na ktorý sa v reálnej praxi kladú vysoké nároky na kvalitu, by pre žalobcu nemal byť problém preukázať pôvod tovaru a to aj v prípade, ak by niektorý z jej obchodných partnerov, prestal poskytovať súčinnosť. Preukázanie homologizácie a certifikácie je pre bezpečné a riadne používanie rezných kotúčov na betón a prírodný kameň nevyhnutnosťou, rovnako ako poskytovanie skutočných záruk kvality (vyvážená rotácia, minimálna tepelná dilatácia, odolnosť voči naštrbeniu...). Žalobca naproti tomu preukazuje pôvod tovaru iba dokladmi od rizikových subjektov, ktoré nepreukázali uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Žalovaný s poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013, ktorým bol zmenený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012, vo výrokovej časti tak, že „Daňový úrad Bratislava na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vydáva dodatočný platobný výmer“. Ostatná časť výroku v dodatočnom platobnom výmere zostala nezmenená. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume XX.XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9102401/5/2511603/12/StrK zo dňa 11.9.2012. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 9102401/5/2511939/12/StrK zo dňa 11.9.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktorú žalobca prevzal dňa 17.9.2012. Žalobca doručil správcovi dane v zákonnej lehote písomné vyjadrenie k protokolu, ktoré správca dane zapracoval do Dodatku č. 1 k protokolu so záverom, že správca dane trvá na výsledku uvedenom v protokole č. 9102401/5/2511603/12/StrK zo dňa 11.9.2012. Protokol aj s dodatkom č. 1 boli prerokované dňa 26.10.2012, o čom bola spísaná zápisnica č. 9102401/5/3115309/12/StrK zo dňa 26.10.2012. Protokol aj s dodatkom č. 1 bol prerokovaný dňa 26.10.2012, t.j. dňom uvedeným vo výzve na prerokovanie protokolu z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na prerokovanie protokolu. Daňový úrad Bratislava dodatočným platobným výmerom č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 vydaným na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2001 v sume XX.XXX,XX € a určil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že z výsledku daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX od dodávateľa J&J GROUP, s.r.o. a z faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX od dodávateľa D.B.A., s.r.o.. Pri faktúrach č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX žalobca nepreukázal dodanie do iného členského štátu. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Daňová povinnosť žalobcu vznikla výlučne na základe ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže žalobca ako platiteľ nepreukázal, že zo strany dodávateľov dodanie tovarov bolo uskutočnené v zmysle ust. § 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nemá právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť týmto nevznikla a žalobca nemá právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že boli vyhotovené faktúry, nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je na faktúrach uvedený, v skutočnosti došlo. Aj keď doklady majú všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované a zaevidované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Žalobca si pri preverovaní zdaniteľných obchodov podľa predložených faktúr nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, postupoval v rozpore s ust. § 15 ods. 6 písm. d) a písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. a nepreukázal uvedené hospodárske operácie. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013 bol dodatočný platobný výmer vo výrokovej časti zmenený tak, že: „Daňový úrad Bratislava na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vydáva dodatočný platobný výmer“. Ostatná časť výroku v dodatočnom platobnom výmere zostala nezmenená. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane na základe výsledkov zistených pri kontrole, nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou J&J GROUP, s.r.o., za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €, z faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX vystavených spoločnosťou D.B.A., s.r.o. za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €, ktoré deklarované zdaniteľné obchody nevedeli vierohodným spôsobom preukázať. Tým, že si žalobca odpočítal daň z nákupu tovaru bez preukázania jej opodstatnenosti v celkovej výške XX.XXX,- € porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 19 a 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správca dane preto dodatočným platobným výmerom nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume XX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Rozhodnutie správcu dane žalovaný zmenil z dôvodu, že správca dane v dodatočnom platobnom výmere omylom uviedol nesprávnu citáciu zákona č. 150/2001 Z.z., a preto tento zrejmý omyl správcu dane opravil tým, že zmenil výrokovú časť dodatočného platobného výmeru. Napriek tomuto omylu správca dane pri výkone kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto predmetný dodatočný platobný výmer nenapĺňa znaky nulitného rozhodnutia. V odôvodnení žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu, že u priamych dodávateľov žalobcu, t.j. spoločnosti J&J GROUP, s.r.o. a D.B.A., s.r.o. sa vierohodne a reálne dodanie tovaru a vykonanie prepravy nepotvrdilo, správca dane s poukazom na ust. § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničných odberateľov. Na základe výsledku šetrenia miestne príslušného správcu dane dodávateľa spoločnosti D.B.A., s.r.o. bolo zistené, že Z. bol konateľom uvedenej spoločnosti od 16.1.2010 do 19.10.2011, kedy bola spoločnosť vymazaná z Obchodného registra ex offo. Daňový úrad Žiar nad Hronom predvolal svedka na výsluch, ktorý predvolanie prevzal dňa 22.11.2011 a zároveň správca dane zaslal žalobcovi upovedomenie o vypočutí svedka, ktoré prevzal dňa 22.11.2011. Žalobca sa bez ospravedlnenia v určený deň nedostavil k správcovi dane a nevyužil právo klásť otázky svedkovi. Svedok sa dostavil k správcovi dane, nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady a do zápisnice uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy s ním nekomunikoval, žiadny tovar nenakúpil a ani nepredal, žiadne finančné prostriedky nikdy neprevzal. Aj tieto skutočnosti boli obsiahnuté v Oznámení č. 9102401/5/2213329/12/StrK zo dňa 15.8.2012, ku ktorým sa žalobca nevyjadril, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie svedka. Predloženie dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie nie je postačujúce na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. K odpočítaniu dane nestačí predložiť len faktúru, musí prísť k dodaniu tovaru a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí byť naplnená materiálna podstata veci - skutočné dodanie tovaru a až následne vystavená faktúra. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie je dobromyseľnosť platiteľa, ani dodávateľské faktúry ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotná existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Žiaden z dodávateľov ani žiaden z odberateľov, ktorým mal byť tovar dodaný, nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. O týchto skutočnostiach správca dane oboznámil žalobcu (Oznámenie č. 9102401/5/2213329/12/StrK), na ktoré žalobca nereagoval a ani v priebehu kontroly nepredložil žiadne rozhodujúce dôkazy o materiálnej existencii predmetného tovaru. Ostatné dôvody rozhodnutia sú totožné s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 6.6.2013. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní); správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní). Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava, ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102401/5/2511603/12/StrK zo dňa 11.9.2012. Písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu správca dane zapracoval do Dodatku č. 1 k protokolu. Protokol aj s dodatkom boli prerokované dňa 26.10.2012, t.j. dňom uvedeným vo výzve na prerokovanie protokolu z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na prerokovanie protokolu. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou J&J GROUP, s.r.o., za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €, z faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX vystavených spoločnosťou D.B.A., s.r.o. za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €, ktoré deklarované zdaniteľné obchody nevedeli vierohodným spôsobom preukázať. Tým, že si žalobca odpočítal daň z nákupu tovaru bez preukázania jej opodstatnenosti v celkovej výške XX.XXX,- € porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 19 a 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správca dane preto dodatočným platobným výmerom nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume XX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Podľa názoru súdu, skutočnosť, že žalobca mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry od J&J GROUP, s.r.o. a od D.B.A., s.r.o., neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je na faktúrach uvedený v skutočnosti došlo a ani samotné faktúry nie sú za tým účelom relevantným dôkazom. Aj keď doklady majú všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované a zaevidované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, ale musí prísť ku skutočnému dodaniu tovaru, následne k vystaveniu faktúry a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Na základe vykonaného dokazovania správcom dane aj podľa názoru súdu bola spochybnená materiálna existencia tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, čo sa však v daňovom konaní nepreukázalo. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Skutočnosť, že žalobca predložil doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Žalobca vytýkal žalovanému, že mal byť vyzvaný správcom dane na konkrétne predloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu. S touto jeho námietkou sa súd nestotožnil z dôvodu, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. S námietkou žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím nemohol odstrániť nedostatok správcu dane, ktorý rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu sa súd nestotožnil, pretože správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol síce nesprávnu citáciu zákona č. 150/2001 Z.z., no žalovaný v zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona o správe daní môže odstrániť chybu, ktorú aj opravil, pretože správca dane pri výkone kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. S námietkou žalobcu, že rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaného dôkazu, sa súd nestotožnil, pretože dôkaz - výsluch svedka vykonal Daňový úrad Žiar nad Hronom a nie správca dane počas prerušeného daňového konania. O výsluchu svedka žalobca jednoznačne mal vedomosť, na výsluch svedka sa nedostavil, hoci s termínom výsluchu bol oboznámený. Počas prerušeného konania správca dane nevykonával žiadne dôkazy. Rovnako by potom aj medzinárodná výmena informácií nemohla byť podľa žalobcu vykonávaná, pretože konanie bolo prerušené. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci. Žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.