Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/92/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200716 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Z.. A. K., bydliskom C. XX, XXX XX C., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 955 767, proti žalovanému: Starosta Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, 844 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8.2.2013, č. SP-2520/2013 ako aj prvostupňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 11.1.2013 č. SU-469/2076/2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou v čas podanou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SP-2520/2013 zo dňa 8.2.2013, ktorým zmenil rozhodnutie Miestneho úradu Bratislava - Dúbravka vedené pod sp.zn. SU-469/2076/2013 zo dňa 11.1.2013 a to tak, že žiadosti o informácie uvedené v bodoch č. 53, 54 vyhovel a v bodoch 1-35, v bode 37, v bode 39, v bodoch 41-52, v bodoch 55 a 56 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v tejto časti potvrdil. Prvostupňový správny orgán ako povinná osoba nesprístupnil informácie z dôvodu, že nimi nedisponuje, či nevedie požadovaný zoznam, resp. na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácii. Žalobca uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a porušil právo na konanie pred nepredpojatým orgánom a teda k porušeniu článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie 2007/C303/01, a článku 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Pokiaľ ide o predpojatosť žalobca uviedol, že ňou namietal starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka - ako odvolacieho orgánu v inom konaní (priestupkové konanie č. SU-2010/7297-4001/pk/VL) o ktorej podľa neho doteraz nebolo rozhodnuté. Žalobca predpojatosť namietal v odvolaní voči rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-469/2076/2013 zo dňa 11.1.2013, keď mal za to, že žalovaný nebol oprávnený vykonať žiaden iný úkon ako úkon nepripúšťajúci odklad a mal aj bez ďalších úkonov zvoliť postup zabezpečujúci žalobcovi riadne konanie o odvolaní voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. Uviedol, že žiadosť o sprístupnenie informácie obsahuje v napadnutej časti zásadne tieto okruhy otázok: 1. sprístupnenie právoplatných rozhodnutí o priestupkoch, ktoré prejednávala Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako Stavebný úrad, 2. sprístupnenie právoplatných rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo v spojenom konaní o umiestnení stavby a stavebnom konaní, 3. sprístupnenie právoplatných súdnych rozhodnutí z konaní v ktorých Mestská časť Bratislava - Dúbravka vystupovala ako účastník konania a s tým spojené nakladanie s verejnými prostriedkami. Podľa žalobcu neobstojí nesprístupnenie rozhodnutí o priestupkoch, keďže má zato, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka konala vo veci, vydala ich, preto ich musí mať k dispozícii. Má za to, že výsledky konaní o priestupkoch na úseku stavebného poriadku nie sú ochraňovanou informáciou. Podľa neho nežiadal výpis evidencie, ale celé rozhodnutie upravené tak, aby bolo sprístupnené v súlade so zákonom na ochranu osobných údajov. Po druhé poukázal na skutočnosť, že informácie požadované pod bodmi 35 a 37 podľa neho nemajú štatistický charakter, pretože nežiada vytvorenie nejakej informácie ani spracovanie štatistických údajov. Tieto informácie má k dispozícii prvostupňový i druhostupňový správny orgán, pretože je Stavebným úradom. Tieto informácie, taktiež nepodliehajú osobitnému utajovanému režimu. Po tretie rovnako považuje za nesprávne neposkytnutie informácii, v ktorých boli správne orgány účastníkmi konania, pretože aj tu boli tieto rozhodnutia zverejňované na úradnej tabuli Mestskej časti Bratislava - Dúbravka a to vo veci vypratania nehnuteľností. Má zato, že nesprístupnenie súdnych rozhodnutí žalobcovi, v ktorých je daný správny orgán účastníkom konania, je arbitrárne a to aj vzhľadom na predchádzajúcu prax Mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Rovnako nesprístupnenie zmluvy Mestskej časti Bratislava - Dúbravka s exekútormi, ktorí vykonávajú súdne rozhodnutia je nedôvodné, a to preto, že mu bráni v kontrole spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami správnym orgánom. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože odôvodnenie neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako ani ktoré dôkazy vykonal, ak nejaké vykonal a ktoré nevykonal. Rovnako považuje napadnuté rozhodnutia za také, ktoré nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci, pretože nie je pravdou, že by správne orgány nemali k dispozícii rozhodnutia o priestupkoch, ako ani zmluvy uzavreté Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka s exekútormi, keď tieto rozhodnutia sama vydávala resp. bola účastníkom konania. Keďže v daných prípadoch - požadované informácie neobsahujú žiadne výnimky na ich sprístupnenie, potom správny orgán vec nesprávne aj právne posúdil. Žalobca podaním zo dňa 19.9.2014 zobral časť žaloby späť a to v bodoch 36, 38 a 40, pretože tieto informácie mu medzičasom boli sprístupnené listom zo dňa 11.1.2013. Rovnako nežiadal vykonať výsluch P.. Ľ. N., pretože ho považuje za nadbytočný vo vzťahu k prejednávanej veci. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a tiež priznať náhradu trov konania. Žalovaný sa písomne vyjadril k návrhu dňa 31.5.2013 tak, že zotrval v celom rozsahu na doterajších vydaných rozhodnutiach. Považuje ich za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácii) ako aj zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2). Z administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave zistil, že žalobca sa písomnou žiadosťou doručenou dňa 3.1.2013 Mestskej časti Bratislava - Dúbravka v Bratislave domáhal sprístupnenia informácii, tak ako to uviedol v žalobnom návrhu, ktoré rozpísal do 56 otázok a týkajú sa sprístupnenia právoplatných rozhodnutí o priestupkoch, ktoré prejednávala Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako Stavebný úrad, sprístupnenia právoplatných rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo v spojenom konaní o umiestnení stavby a stavebnom konaní a sprístupnenia právoplatných súdnych rozhodnutí z konaní v ktorých Mestská časť Bratislava - Dúbravka vystupovala ako účastník konania a s tým spojené nakladanie s verejnými prostriedkami. Uvedené informácie žiadal zaslať na rôzne e-mailové adresy. Žalovaný mu poskytol informácie pod bodmi 36, 38 a 40 a rozhodnutím č. 469/2076/2013 zo dňa 11.1.2013 vo zvyšku (body 1-35, 37, 39 a 41-56) nevyhovela žiadosti. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že postupoval podľa § 89a ods. 4, § 89a ods. 9 a 10 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorých na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácii, evidencia priestupkov je neverejná a preto ich žiadateľovi nesprístupnil. Ďalej poukázal na to, že Stavebný úrad (ktorého kompetencie zastáva) podľa § 131, § 132 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku eviduje a ukladá územné rozhodnutia, stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb spolu so všetkými písomnosťami. Žiadateľom požadované informácie vo vymenovaných bodoch majú charakter štatistických údajov, ktorých evidenciu nevedie. Ďalej požadované informácie v bodoch 42, 44, 46 žalovaný nemá k dispozícii, nakoľko evidenciu a ukladanie vybavenia žiadostí tak ako žiadateľ ich požaduje, tiež nevykonáva, nakoľko mu to neurčujú ustanovenia § 131 a § 132 Stavebného zákona ani iný právny predpis. Ďalej poukázal na to, že v ostatných bodoch, ktorých sa vyjadril (47-50, 51 a 52) nesprístupňuje, keďže povinná osoba informácie tak ako ich požaduje žiadateľ nemá k dispozícii. Poukázal na to, že viesť evidenciu ako ju požaduje žiadateľ povinnej osobe neukladá žiaden právny predpis. Uviedol, že účelom zákona o slobode informácii nie je vytváranie nových informácii podľa požiadaviek žiadateľa. Na odvolanie žalobcu žalovaný z časti vyhovel a to v bodoch 53 a 54 a v tejto časti mu ich poskytol. Okrem toho jednotlivo rozpísal k neposkytnutým informáciám v bodoch ďalšie dôvody, pre ktoré ho povinná osoba neeviduje alebo neukladá mu žiaden právny predpis, aby takéto informácie evidoval resp. ich vytváral ako nové informácie podľa požiadaviek žiadateľa (rozbory, prehľady, evidencie). Rovnako reagoval aj na námietku žalobcu k predpojatosti starostu ako orgánu rozhodujúceho o odvolaní. Poukázal na to, že podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácii a odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby, rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla. V uvedenom prípade sa jedná o rozhodnutie Miestneho úradu a o odvolaní rozhoduje starosta príslušnej mestskej časti. V danom prípade starosta mestskej časti vystupuje ako odvolací orgán a ako taký, nemôže byť z konania o rozhodovaní vylúčený. Podľa zákona o správnom konaní z prejdnávania rozhodovania vecí môže byť vylúčený len zamestnanec správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 3.1.2013 v zmysle zákona o slobode informácii. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho konania (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácii osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácii, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššie územného celku alebo majetkom obce o životnom prostredí o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia o obsahu plnení a činnosti vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu pre ktorý sa informácia požaduje. Zákonodarca v zákone o slobode informácii ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnutie o sprístupnení resp. nesprístupnení žiadanej informácie, rozsah poskytovania obmedzenie poskytovania informácii a konanie o žiadosti o sprístupnení informácii. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že štátne orgány sú povinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, resp. ktoré má spracované v čase podania žiadosti. Pokiaľ teda v danej veci žalobca žiadal o poskytnutie informácie o spracovaní právoplatných rozhodnutí o priestupkoch, ktoré prejednávala Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako Stavebný úrad, sprístupnenie právoplatných rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo v spojení konaní o umiestnení stavby a stavebnom konaní resp. sprístupnenie právoplatných súdnych rozhodnutí z konaní, v ktorých Mestská časť Bratislava - Dúbravka vystupovala ako účastník konania a s tým spojené nakladanie s verejnými prostriedkami, aj podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, vychádzajúc zo skutkových a právnych zistení danej veci nebolo povinnosťou žalovaného takéto informácie žiadateľovi poskytnúť, pretože sa na ne nevzťahovala informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácii. Zo samotného textu žiadostí žalobcu vyplýva, že sa domáhal na povinnej osobe sumáru informácii, ktoré tento nie je povinný viesť a osobitne spracovávať. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že v danom prípade napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave sa žalovaný uvedenými ustanoveniami riadil, preto námietku žalobcu vyhodnotil ako bezdôvodnú. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade nebol dostatočne zistený ani skutkový stav veci, súd sa nestotožnil ani s týmto názorom, pretože z odôvodnenia žalovaného úplne jednoznačne vyplýva z akých skutkových okolností vychádzal. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii v momente podania žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľom je povinná v zákonnej lehote sprístupniť. Zákon o slobode informácií neukladá automaticky povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa o informácie tie informácie, ktoré je potrebné ešte len vytvoriť a neboli v momente podania žiadosti vytvorené. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe také povinnosti, podľa ktorých by musela vykonať také operácie požadované žiadateľom, na základe čoho by boli vytvorené kvalitatívne odlišné alebo dokonca nové informácie. V tejto spojitosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27. mája 2009. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Podľa § 13 ods. 1) cit. Zákona Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ cit. Zákona funkcia starostu obce je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce. Podľa odseku 4) Starosta po a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva, a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia, po b) vykonáva obecnú správu, po c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, po d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Podľa odseku 5) Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Podľa osobitných zákonov môže správny orgán tvoriť jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu. Takéto postavenie má aj starosta obce. Na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu (§ 9 Správneho poriadku) nevzťahujú. (viď aj rozhodnutie NS SR 8Sžp/5/2013 zo dňa 25.04.2013). K otázke vylúčenia starostu obce z prejednávania danej veci treba uviesť, že tento nekonal ako zamestnanec obce a Správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, teda z konania nemôže byť vylúčený ani starosta obce. Taktiež za zaujatosť nemožno považovať to, že správny orgán nekoná tak, ako si to žalobca predstavuje. Práve starosta obce vie, aké sú pomery na samotnom úrade a preto súd zastáva názor, že je na mieste, aby naďalej konal a rozhodoval v predmetnej veci. Týmto konaním nedochádza k žiadnemu rozporu s princípom spravodlivého konania. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia a v súlade so zákonom posúdili aj otázku možnosti poskytnutia informácii požadovaných žalobcom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.