Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/94/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200723 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200723.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: N.. I. H., bytom XXX XX W. XXX, zastúpený Mgr. Karol Haťapka, advokát, Jozefská 7, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-4/2013 zo dňa 01.03.2013, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-4/2013 zo dňa 01.03.2013 a Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 736 zo dňa 28.11.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-4/2013 zo dňa 01.03.2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to Personálny rozkaz č. 736 zo dňa 28.11.2012, ktorým bol žalobca dňom 30.11.2012 odvolaný z funkcie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne a prevedený na inú funkciu v rámci Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne. V odôvodnení Personálneho rozkazu č. 736 s uvádza len skutočnosť, že prevedenie žalobcu na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby, pričom dôvod sa v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa v tomto prípade neuvádza. Žalobca poukazuje na to, že personálny rozkaz neobsahuje žiadne odôvodnenie, nie je možné z jeho strany sa vyjadriť k prípadným nedostatkom, ktoré sa mu vytýkajú a ktoré boli dôvodom na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa. Uviedol, že z tohto dôvodu je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné súdom a teda mu postupom ministra vnútra SR bolo odňaté právo dožadovať sa ochrany na súde. Žalobca uviedol, že nepôsobil a ani nepôsobí v Útvare inšpekčnej služby a teda je toho názoru, že minister vnútra SR nebol oprávnený svoj personálny rozkaz odôvodniť len tou skutočnosťou, že si prevedenie žalobcu na inú funkciu vyžaduje dôležitý záujem služby v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ho nie je potrebné odôvodňovať. Zo zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že minister vnútra je oprávnený previesť akéhokoľvek nadriadeného na inú funkciu bez toho, že by musel svoje rozhodnutie zdôvodňovať. Je zrejmé, že toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a to aj v prípade, že je v rámci tohto konkrétneho útvaru v pozícii nadriadeného. Ďalej žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že ak by aj minister vnútra SR správne a oprávnene postupoval podľa úst. § 35 ods. 2 uvedeného zákona a teda by skutočne išlo o dôležitý záujem služby a svoje rozhodnutie preradiť navrhovateľa na inú funkciu by nemusel odôvodňovať je povinný vo svojom personálnom rozkaze uviesť z akého dôvodu je preradenie osoby dôležitým záujmom služby a poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/52/2011. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.11.2013 uviedol, že s námietkami žalobcu nesúhlasí z dôvodu, že z konštrukcie úst. § 35 ods. 2 zákona jednoznačne vyplýva, že minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj na nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Z úkonu nevyhnutne predchádzajúce prerokovanie s odborovým orgánom. Predmetné ustanovenie zákona obsahuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý môže (ale nemusí) práve z dôležitého záujmu služby aj nadriadeného previesť na inú funkciu a to aj bez uvedenia dôvodu. Zákonodarca ministrovi taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby, neupravuje je ho ani žiaden interný akt riadenia, preto okolnosti dôležitého záujmy služby sú ponechané na jeho úvahe. Žalovaný ďalej uviedol, že je potrebné konštatovať, že žalobca s ohľadom na jeho zaradenie vo funkcii riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne z hľadiska termínov použitých v zákone je potrebné považovať za „nadriadeného“. Z úst. § 35 ods. 2 zákona s poukazom na jeho gramatickú skladbu jednoznačne vyplýva, že minister môže ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu, pričom výraz bez uvedenia dôvodu platí súčasne pre policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby aj pre nadriadeného. Návrh na prevedenie žalobcu z predmetnej funkcie bol dňa 23.11.2012 prerokovaný s Odborovým zväzom polície SR. Rozhodovaním ministra, ktorým realizuje svoju právomoc menovať a odvolávať nadriadeného v zmysle zákona má povahu správneho úkonu. V danej veci minister vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne neterminovaných subjektívnych práv subjektov zo záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. Zákonodarca ministrovi taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby, neopravuje to ani žiaden iný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmy služby sú ponechané na jeho absolútnu úvahu. V predmetnej veci ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva príslušnému nadriadenému, v danom prípade iba ministrovi, možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, v čom spočíva dôležitý záujem služby. Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky a to aj nepodstatné pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje žalobcove námietky za nedôvodné, nakoľko práve úst. § 35 ods. 2 zákona nepožaduje zdôvodnenie prevedenia, resp. preloženia policajta - nadriadeného na inú funkciu. Z uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť, nakoľko obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle úst. 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.09.2014 o 10,30 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 736 zo dňa 28.11.2012 bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01.12.2012 z funkcie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline - miesto výkonu štátnej služby Dolný Kubín na inú funkciu v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca včas rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-4/2013 zo dňa 01.03.2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa úst. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. Podľa úst. § 35 ods. 9 vyššie uvedeného zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta v doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. Podľa úst. § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené otlačkom pečiatky zo štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa úst. § 247 zákona č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. bolo v danom prípade preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č. SLV-PS- PK-4/2013 zo dňa 01.03.2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 736 zo dňa 28.11.2012. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 736 zo dňa 28.11.2012 bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01.12.2012 v stálej štátnej službe vo funkcie riaditeľa ORPZ v Dolnom Kubíne, služobného úradu KR PZ v Žiline miesto výkonu štátnej služby Dolný Kubín na inú funkciu v rámci OR PZ v Dolnom Kubíne služobného úradu KR PZ v Žiline a súčasne žalobca bol dňom 30.11.2012 odvolaný z doterajšej funkcie. V uvedenom personálnom rozkaze sa uvádza, že návrh na prerokovanie na inú funkciu bol podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dňa 23.11.2012 vopred prerokovaný v Odborovom zväze polície Slovenskej republiky. Súd však konštatuje, že záznam z prerokovania odborového zväzu sa v administratívnom spise nenachádza. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-4/2013 dňa 01.03.2013 tak, že rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov, ktoré sú po tomto rozhodnutí uvedené v citácii vyjadrenia žalovaného. Zákonodarca v právnej norme § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ustanovil, že minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca v citovanej právnej norme zveril do právomoci ministra uváženie možnosti previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu z podmienkou, že prevedenie alebo preloženie predchádzalo prerokovanie s odborovým orgánom. Pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovanie o určitých otázkach na základe správneho uváženia, neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretože by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. V zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. je súd oprávnený preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia iba v rozsahu, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Z uvedených dôvodov z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu by mali vyplývať skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, právna úprava, v zmysle ktorej správny orgán v preskúmavanej veci postupoval a dôvody na základe ktorých rozhodol a to predovšetkým v tom prípade pokiaľ zákonodarca v právnej úprave odôvodnenie rozhodnutia nevylučuje, za účelom možnosti súdneho prieskumu. Vzhľadom k uvedenému súd v preskúmavanej veci neposudzoval účelnosť a vhodnosť rozhodnutia žalovaného ale skúmal, či správna úvaha žalovaného pri aplikácii zákonného ustanovenia, na základe ktorého bol žalobca odvolaný z funkcie nadriadeného nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, v rámci čoho skúmal existenciu dôležitého záujmu služby ako podmienky na odvolanie nadriadeného, pretože práve jeho existenciou zákonodarca podmieňuje postup ministra voči nadriadenému podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe. Konajúci súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že otázka dôležitého záujmu služby je ponechaná na úvahu ministra, avšak bez uvedenia dôvodu naplňujúceho obsah dôležitého záujmu služby, nemôže súd preskúmať, či správny orgán postupoval v zmysle zákona, keďže z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako ani z prvostupňového správneho rozhodnutia a ani zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie sú známe skutočnosti preukazujúce postup a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov v súlade so zákonom teda , či odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného si vyžadovalo alebo nie dôležitý záujem služby. Podľa odporúčania č. Rec (2004) 20 Výboru ministrov Rady Európy členských štátov o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B(1)(b) súd má byť schopný preskúmať akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení a zneužitia moci. Podľa bodu B (4) (e) tohto odporúčania súd musí byť v takej pozícii, aby mohol preskúmať všetky faktické aj právne otázky týkajúce sa predmetu konania prezentované účastníkmi. V danom prípade prvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia len konštatoval, že odvolanie z funkcie si vyžaduje dôležitý záujem služby, pričom konkretizácia skutočnosti preukazujúcich dôležitý záujem služby, ako dôvod odvolania žalobcu z funkcie nadriadeného absentuje, čo má za následok nepreskúmateľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré pochybenie neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní o rozklade žalobcu. Podľa názoru súdu nestačí len konštatovanie, že je daný dôležitý záujem služby, ale tento právny neurčitý pojem je potrebné niečím konkrétnym naplniť. Pri naplnení tohto pojmu disponuje minister voľnou úvahou, ktorú môže súd preskúmavať len do tej mieri, či nevybočuje z medzí hľadísk a zákona. Pojem dôležitý záujem služby na preložení policajta vníma súd širšie ako konkrétne dôvody preloženia vymedzené v § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktoré sa viažu k osobe policajta jeho spôsobilostiam a funkcii, ktorú zastáva. Dôležitý záujem služby na preložení policajta v postavení nadriadeného môže spočívať aj v iných okolnostiach týkajúcich sa povedzme aktuálnych potrieb policajného zboru. Nepomenovanie dôležitého záujmu služby na preloženie žalobcu a každého policajta v podobnom postavení nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprispieva k dôvere občanov v policajnom zbore. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave má za preukázané, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a preto rozhodnutie z uvedeného dôvodu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 70,- eur, čo je zaplatenie súdneho poplatku a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, keďže si ich na výzvu súdu zo dňa 23.08.2013 neuplatnil a nevyčíslil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.