Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/99/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200725 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200725.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P.. B. O., 2/ P.. E. O., obaja bytom S. Q. XX, C., obaja právne zastúpení advokátom: Mgr. Peter Gemeran, Župné námestie 3, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: M. V., bytom K. XX, C. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/0492/JAN zo dňa 7.2.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2013/0492/JAN zo dňa 7.2.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Stavebného úradu MČ Bratislava - Karlova Ves č. KV/ SU/14255/2012/2387/LN zo dňa 8.12.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70 eur; titulom náhrady súdneho poplatku (spoločne a nerozdielne) a na účet právneho zástupcu žalobcov Mgr. Petra Gemerana trovy právneho zastúpenia vo výške 501,60 Eur; všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.4.2013 domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - Obvodného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. A/2013/0492/JAN zo dňa 7.2.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. KV/SU/14255/2012/2387/LN zo dňa 8.10.2012. V žalobe žalobcovia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Karlova Ves, obec Bratislava, miestna časť Karlova Ves, okres Bratislava IV., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava a to pozemkov parcelné č. XXX/XX a XXX/XX a rodinného domu so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXX/XX na adrese S. Q. XX, C.. Z titulu vlastníctva týchto nehnuteľností sú žalobcovia účastníkmi územného konania o umiestnení stavby rodinného domu na susednom pozemku s parcelným číslom XXX. Toto konanie sa začalo na základe návrhu navrhovateľa (stavebníka) M. V., ktorý je vlastníkom parciel č. XXX a XXX/X hraničiacich s parcelou č. XXX/XX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia, ako účastníci územného konania vedeného na príslušnom stavebnom úrade Mestská časť Karlova Ves, riadne uplatnili námietky voči umiestneniu stavby, v ktorých predovšetkým uviedli, že v súvislosti s navrhovaným umiestnením stavby nie sú dodržané príslušné príslušné územno- technické požiadavky na výstavbu podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Žalobcovia hlavne namietali odstup stavieb podľa § 6 citovanej vyhlášky a to vo vzťahu k rodinnému domu žalobcov nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/XX, od ktorého by nová stavba mala byť umiestnená vo vzdialenosti nezodpovedajúcej podmienkam stanovenej vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Mestská časť Bratislava - Karlova Ves námietky žalobcov zamietla a vydala príslušné územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. KV/SÚ/14255/2012/2387/LN, proti ktorému žalobcovia v zákonnej lehote podali odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 7.2.2013. Žalobcovia majú za to, že predmetné rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť Karlova Ves nebolo vydané v súlade so zákonom, v dôsledku čoho boli žalobcovia ukrátení na svojich právach. Žalobcovia majú za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní územného rozhodnutia porušil najmä ust. § 37 stavebného zákona, ako aj ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.z. upravujúce odstupy stavieb. Podľa územného rozhodnutia o umiestnení stavby (prvostupňové rozhodnutie) nová stavba má byť svojou dlhšou stranou umiestnená po šírke stavebnej parcely č. XXX s odstupovou vzdialenosťou 2,50 m od spoločných hraníc pozemku stavebníka a pozemku žalobcov s odstupovou vzdialenosťou 4,30 m od rodinného domu žalobcov na parcelnom čísle XXX/XX. Druhá odstupová vzdialenosť medzi samotnými rodinnými domami je výrazne nižšia, ako minimálna určená vzdialenosť 7 m (§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Rodinný dom žalobcov má pritom na stene protiľahlej k parcele č. XXX a XXX/ X vo vlastníctve stavebníka umiestnené okná 3 obytných miestností (kuchyňa, jedáleň, obývačka) a naviac navrhovaná stavba sa nachádza juhovýchodne od rodinného domu žalobcov, teda je zrejmé, že uvedený parameter odstupovej vzdialenosti medzi domami výrazne ovplyvňuje denné osvetlenie a preslnenie domu žalobcov a celkové zachovanie pohody bývania v ňom. Je nepochybné, že v tomto prípade neprichádza do úvahy použitie ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorý umožňuje znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 m, avšak len za súčasného splnenia podmienok, že: ,, Ide o stiesnené územné podmienky a že v žiadnej z protiľahlých častí okien nie sú okná obytných miestností, čo nie je a nemôže byť splnené bez ohľadu na dispozičné riešenie navrhovanej stavby a jej odstupovú vzdialenosť.“ Podľa názoru žalobcov taktiež nie je možné použiť ani ust. § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky, nakoľko z logického výkladu v ust. § 6 citovanej vyhlášky možno vyvodiť, že § 6 ods. 5 sa aplikuje subsidiárne až v prípade, ak vzhľadom na územné podmienky nie je uskutočniteľné ani štandardné riešenie odstupov v zmysle odseku 3 ani prípadné alternatívne riešenie podľa odseku 4 je súčasne zrejmé, že opäť platí domnienka, že stavba sa navrhuje v stiesnených územných podmienkach. Žalobcovia majú za to, že pozemok stavebníka svojou rozlohou, veľkosťou, šírkou a konfiguráciou terénu nevytvára pre stavbu rodinného domu so zastavanou plochou 84,50 m2 stiesnené územné podmienky a rovnako takéto stiesnené územné podmienky nevznikajú ani vo vzťahu k susedným pozemkom. Žalobcovia tvrdia, že v rámci príslušných konaní podľa stavebného zákona dodržali všetky príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom konkrétne ohľadom odstupov stavieb bolo v plnom rozsahu rešpektované základné ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého odstupová vzdialenosť od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia, ako 2 m a odstupová vzdialenosť rodinných domov nesmie byť menšia ako 7 m. Ďalej žalobcovia majú za to, že predmetné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore s príslušnými hmotno-právnymi predpismi a žalované správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný správny orgán nepostupoval korektne pri hodnotení dôkazov podľa § 59 správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú najmä na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 25.4.2012 č. A/2012/1727/KIZ, ktorým sa zrušilo napadnuté pôvodné územné rozhodnutie o umiestnení stavby a vec sa vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom tento bol právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Napriek tomu sa žalovaný správny orgán vo svojom postupe a rozhodnutí vo veci obsahom daného rozhodnutia nezaoberal, bez výhrady akceptoval použitie metodického usmernenia ministerstva ako stanoviska, ktoré je záväzné pre stavebný úrad v konkrétnom prípade. Žalobcovia majú za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nezodpovedá zákonným podmienkam určeným v § 47 ods. 3 správneho poriadku a to najmä v súvislosti s povinnosťou vyrovnať sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia boli žalobcovia ukrátení na svojich právach, majú žalobcovia za to, že predmetné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je v relevantnej časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave po vykonanom dokazovaní rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Karlova Ves zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia si uplatňujú náhradu trov konania. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.5.2013 uviedol, že zastáva názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, jeho správneho právneho posúdenia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Stavebný úrad predmetnú stavbu rodinného domu umiestnil v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby, bol platný územný plán hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007, ktorý stanovuje pre územie, „v ktorom sa umiestňuje predmetná stavba rodinného domu funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia kód 102, charakteristika funkčnej plochy územia slúžiaca pre bývanie v rodinných domoch a málopodlažných bytových domoch. V stabilizovaných územiach prihliadať na jestvujúci charakter prostredia - málopodlažné bytové domy do 4 podlaží a v územiach s izolovanou rodinnou zástavbou nepripúšťať. Premiešané formy rodinnej a málo podlažnej zástavby preferovať v nových rozvojových územiach, málopodlažné formy do 4. nadzemného podlažia umiestňovať ako prechodové formy medzi VPZ a rodinnou zástavbou. Územie, v ktorom sa umiestňuje predmetná stavba rodinného domu je definované ako stabilizované“. Stavebný úrad posúdil súlad navrhovanej stavby rodinného domu s platným územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 na základe súhlasného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. MAGS ORM 53052/11-350127 zo dňa 21.10.2011. Žalovaný uvádza, že pozemok navrhovateľa (stavebníka) naozaj nie je pozemkom, ktorý by mal z dôvodu svojej rozlohy, veľkosti, šírky či konfigurácie terénu reálne existujúce stiesnené podmienky, no tu k týmto vytvoreným stiesneným podmienkam prispeli aj žalobcovia, ktorí si vo svojom rodinnom dome, ako uvádzajú v žalobe, umiestnili okenné otvory z 3 obytných miestností smerom na pozemok navrhovateľa. Je úplne irelevantný argument žalobcov, že vtedy mal navrhovateľ starý rodinný dom umiestnený inde. Stavebný úrad žalobcom povolil rodinný dom s oknami obytných miestností smerom na pozemok suseda a prispel k tomu, že umiestnenie nového rodinného domu je problematické. Šírka pozemku vo vlastníctve stavebníka je cca 18 m. Rodinný dom žalobcov sa nachádza vo vzdialenosti od 2,3 do 2,83 m od hranice pozemkov a má orientované okná z obytných miestností k protiľahlej stene domu smerom k navrhovanému rodinnému domu. Susedný dom z druhej strany od navrhovateľa na pozemku parcelné č. XXX/X je umiestnený na hranici pozemkov a navrhovateľ by musel umiestniť svoj navrhovaný rodinný dom podľa ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. na vzdialenosť 7 m od hranice pozemkov. Zo strany od pozemku žalobcov by navrhovaný rodinný dom musel dodržať vzdialenosť cca 4,7 až 4,17 m, z čoho vyplýva, že zo cca 18 m širokého pozemku ostane cca 6,3 - 6,83 m. Navrhovaná stavba rodinného domu má rozmery 11,50 x 6,70 m a vo vstupnej časti 8,40 m. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie navrhovaného rodinného domu podľa ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., na ktoré sa odvolávajú žalobcovia a ktoré požadujú dodržať nevychádza a stavebný úrad pri posudzovaní umiestnenia rodinného domu musel vychádzať z ust. § 6 ods. 5 uvedenej vyhlášky. Žalovaný v odvolacom konaní posúdil stavbu rodinného domu vzhľadom na ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Umiestnenie predmetnej stavby a jej vzájomné odstupy od okolitej zástavby spĺňajú požiadavky urbanistické a architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany pamiatok, civilnej ochrany, požiarnej bezpečnosti a požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie. Vzhľadom na preukázanie splnenia všetkých uvedených požiadaviek predovšetkým na podklade súhlasných stanovísk dotknutých orgánov chrániacich osobitné záujmy podľa príslušných právnych predpisov, ako aj vzhľadom na to, že smerom k pozemku žalobcov v navrhovanej stavbe rodinného domu nie sú osadené okná, žalovaný vyslovuje názor, že umiestnením a zrealizovaním predmetnej stavby rodinného domu nedôjde k narušeniu pohody bývania žalobcov. K námietke žalobcov o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Žalobcovia odmietajú akceptovať predložený svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. Irenou Krojcovou a uvádzajú, že nie je postačujúci pre splnenie podmienok podľa § 6 citovanej vyhlášky. Žalovaný podotýka, že v územnom konaní sa v zmysle ust. § 36 stavebného zákona k predmetnej stavbe rodinného domu vyjadrili a kladné stanoviská vydali všetky dotknuté orgány. Žalovaný s poukazom na uvedené skutočnosti konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj z jeho správneho právneho posúdenia. Rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenie žalobcov, resp. dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uznesením zo dňa 22.7.2012 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania - stavebníka M. V., bytom K. XX, C. podľa ust. § 250 ods. 1 OSP. Pribratý účastník sa k podanej žalobe nevyjadril, ani sa nezúčastnil pojednávania. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.2.2013 č. A/2013/0492/JAN, ktorým Obvodný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodujúc o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. KV/SU/14255/2012/2387/ LN zo dňa 8.10.2012 zamietol odvolanie žalobcov a napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Karlova Ves potvrdil. IV. Podľa ust. § 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vyhláška stanovuje podrobnosti: a) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby, požiadavky na stavebno-technické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby b) všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie Podľa ust. § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m (§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). V stiesnených podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien, nie sú okná obytných miestností; v tých prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 (§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 - 4 možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny (§ 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a, inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ust. § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Podľa ust. § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. V. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom - jednoduchá stavba“, S. Q., parcelné č. XXX, k.ú. Karlova Ves, ktorú podal stavebník. Dňa 25.7.2011 bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves č. KV/SU/1397/2012/816/LN dňa 30.1.2012. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 17.2.2012 odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté Krajským stavebným úradom v Bratislave rozhodnutím č. A/2012/1727/KIZ dňa 25.4.2012 tak, že krajský stavebný úrad zrušil napadnuté územné rozhodnutie o umiestnení stavby a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne navrhovateľ (stavebník) v novom konaní podal návrh na umiestnenie stavby dňa 27.6.2012. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. KV/SU/14255/2012/2387/LN dňa 8.10.2012. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie dňa 31.10.2012. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. A/2013/0492/JAN dňa 7.2.2013, ktorým bolo odvolanie žalobcov zamietnuté a prvostupňové napadnuté územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo potvrdené. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok). Podľa ust. § 3 ods. 1,2,4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania s zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán je povinný si zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať úplné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1,2 Správneho poriadku). Krajský súd v Bratislave v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v územnom konaní nepostupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem. Z priloženého administratívneho spisu je možné skonštatovať, že správny orgán I. stupňa MČ Bratislava - Karlova Ves rozhodnutím zo dňa 8.10.2012 č.j. KV/SU/14255/2012/2387/LN vydal v územnom konaní územné rozhodnutie o umiestnení stavby pre navrhovateľa (stavebníka) ,,rodinný dom, ulica S., par.c.XXX, k.ú. Karlova Ves“. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 7.2.2013, č.: A/2013/0492/JAN, ktorý predmetným rozhodnutím odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu MČ Bratislava - Karlova Ves potvrdil. Stavebný úrad konštatoval, že predmetná stavba bola umiestnená v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol platný Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007, ktorý ustanovuje pre územie, v ktorom sa umiestňuje predmetná stavba rodinného domu funkčné využitia územia: ,, málopodlažná zástavba rodinného územia kód 102, charakteristika funkčnej plochy územia slúžiaca pre bývanie v rodinných domoch a málopodlažných bytových domoch“. Územie, v ktorom sa umiestňuje predmetná stavba rodinného domu je definované ako stabilizované. Stavebný úrad posúdil súlad navrhovanej stavby rodinného domu s platným Územným plánom hlavého mesta SR Bratislavy, rok 2007 na základe súhlasného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. MAGS ORM 53052/11-350127 zo dňa 21.10.2011. Ďalej žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní posúdil stavbu rodinného domu vzhľadom na ust. § 6 vyhl.č. 532/2002 Zb.z., pričom konštatoval, že umiestnenie predmetnej stavby a jej vzájomné odstupy od okolitej zástavby spĺňajú požiadavky urbanistické aj architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany pamiatok, civilnej ochrany a požiarnej bezpečnosti. Odvolával sa na súhlasné stanoviská Obvodného úradu životného prostredia, Odboru odpadového hospodárstva, ďalej stanovisko Hasičského a záchranného úradu hlavného mesta SR Bratislava, ako aj na svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. Irenou Kreutzovou z júla 2011. Súd konštatoval, že je možné súhlasiť, že Stavebný úrad správne posudzoval súlad navrhovanej stavby rodinného domu s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 na základe súhlasného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy investičnej činnosti č.: MAGS ORM 53052/11-350127 zo dňa 21.10.2011, z ktorého vyplýva, že predmetné územie slúži na bývanie v rodinných domoch a v málopodlažných bytových domoch. Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, že podľa názoru súdu Stavebný úrad si síce zadovážil stanoviská dotknutých orgánov a podmienky v nich nariadené zapracoval do podmienok územného rozhodnutia, avšak zistený skutkový stav nesprávne právne vyhodnotil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. V praxi ide o prípad, keď žalovaný správny orgán použije buď nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyloží. Alebo situáciu, keď správny orgán právnu normu správne vyloží, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikuje. V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná najmä otázka, ktorou je určenie odstupovej vzdialenosti navrhovanej stavby stavebníka od existujúcej stavby žalobcov. Na umiestnenie predmetnej stavby žalovaný správny orgán a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aplikovali vyhlášku č. 532/2002 Zb.z., konkrétne ods. 4. Keďže konštatovali , že v danom prípade sa jedná o tzv. ,, stiesnené územné podmienky“. Podľa vyššie citovaného ust. § 6 ods. 4 vyhl.č. 532/2002 Zb.z. , ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v stiesnených územných podmienkach, možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre ak v žiadnej z protiľahlých časti stien nie sú okná obytných miestností, v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3. Súd s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatoval právne pochybenie žalovaného spočívajúce jednak v tom, že žalovaný správny orgán vyhodnotil tzv. ,, stiesnené územné podmienky“, ktoré v tomto prípade podľa názoru súdu nie je možné konštatovať, keďže pozemok stavebníka nie je pozemkom, ktorý by mal z dôvodu svojej rozlohy, veľkosti šírky, či konfigurácie terénu reálne existujúce stiesnené podmienky. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, pozemok stavebníka má celkovú rozlohu 579 m2. Vzhľadom k návrhu stavby so zastavanou plochou 84,50m2 je podľa názoru súdu možné reálne umiestniť rodinný dom pri dodržaní odstupových vzdialeností od susedných nehnuteľností tak, aby navrhovaný rodinný dom svojou orientáciou a umiestením okien z obytných miestností rešpektoval existujúce okolité zástavby v danom území. Podľa názoru súdu ust. § 6 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Zb.z. je možné aplikovať len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok vyžadovaných týmto ustanovením, a síce: 1.) stiesnené územné podmienky 2.) ak v žiadnej z protiľahlých častí stien sa nenachádzajú okná obytných miestností. Na základe vykonaného dokazovania Krajský súd v Bratislave, konštatoval, že ani jedna z vyššie uvedených podmienok nebola podľa názoru súdu splnená. O stiesnených územných podmienkach pri parcele o šírke 18 metrov a celkovej rozlohe 579 m2 nemožno podľa názoru súdu hovoriť. Čo sa týka druhej podmienky (umiestnenie okien v protiľahlých stenách), skonštatoval súd, že táto rovnako nebola splnená, nakoľko ako je zrejmé, na existujúcej stavbe žalobcov nachádzajúcej sa na pozemku s par.č.: XXX/XX a XXX/XX a existujúceho rodinného domu nachádzajúcom sa na par.č.: XXX/XX sú umiestnené okná žalobcov z troch obytných miestností (kuchyňa , jedáleň, obývacia miestnosť) a naviac navrhovaná stavba sa nachádza juhovýchodne od rodinného domu žalobcov, v dôsledku čoho bude parameter odstupovej vzdialenosti medzi domami výrazne ovplyvňovať denné osvetlenie a preslnenie domu žalobcov. Podľa ust. § 250j ods. 2 súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko v danom prípade súd konštatoval, že na danú situáciu žalovaný správny orgán nesprávne aplikoval ust. § 6 ods. 4 cit.vyhl. v dôsledku čoho vydal protiprávne rozhodnutie, súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci: 1.) prevzatie a príprava zastúpenia - 130,17 Eur+ režijné výdavky - 7,81 Eur; 2.) písomné podanie žaloby - 130,17 Eur + režijné výdavky - 7,81 Eur; 3.) účasť na pojednávaní dňa 16.1.2014 - t.j. 134 Eur + 8,04 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcov je platiteľom DPH, má právo na náhradu trov právneho zastúpenia vrátane 20% DPH. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje 501,60 Eur, ktoré je podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov. Tiež je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom (spoločne a nerozdielne) 70 Eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.