Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200727 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: SCOREX spol. s r.o., Vidlicova 24, Bratislava, IČO: 35 723 645, zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/ XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie B. úradu I. (ďalej iba správca dane) č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/Fá zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur. Y. napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie správcu dane vo výrokovej časti rozhodnutia, tak, že znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX,XX eur o čiastku XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur. Y. uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože správca dane napadnutým rozhodnutím porušil právo žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní za mesiac september XXXX tým, že bez existencie právneho dôvodu odmietol uznať oslobodenie od B. pri zdaniteľnom obchode, na základe ktorého bol dodaný tovar z tuzemska do inej krajiny EÚ (A.), napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru sa uskutočnilo v súlade s ustanovením § 43 ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o B.), a preto neexistoval žiaden zákonný dôvod na takýto postup. Y. nesúhlasí so záverom správcu dane a žalovaného, že nadmerný odpočet zistený pri daňovej kontrole sa odlišuje od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní. Na takýto záver správcu dane neexistuje žiaden relevantný právny dôvod a ani dôkaz. Y. správcu dane sú postavené na domnienkach a konštrukciách nerešpektujúcich skutkový stav a dôkazy vykonané v konaní. E., že predložil všetky listinné dôkazy (faktúry, T., baliace listy, doklad o zaplatení, kúpna zmluva, atď.), ktoré má riadne zaevidované vo svojom účtovníctve. Y. spochybnil listiny predložené žalobcom z dôvodu, že technicky sa dá vyhotoviť každý doklad bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, čo viedlo žalovaného a správcu dane k takýmto záverom, pretože nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom vyvrátil pravosť listín na základe ktorých bol uskutočnený zdaniteľný obchod s dodaním tovaru do A.. X. uskutočnenie zdaniteľného obchodu a dodanie tovaru na územie A. bolo preukázané aj ďalšími dôkazmi získanými v priebehu daňovej kontroly. Q., že z ust. § 43 ods. X zákona o B. vyplýva, že od dane je oslobodené dodanie do iného členského štátu, pričom z ods. X písm. a) citovaného ustanovenia vyplýva, že dodanie sa preukazuje prepravným dokladom. Y. predložil T., kde dodanie potvrdil príjemca svojou pečiatkou. A. príjemca, ktorý zabezpečoval prepravu, dodanie potvrdil na nákladnom liste. L. uskutočnenie prepravy a dodanie tovaru potvrdil aj dopravca (vodič), ktorý vykonal dopravu tovaru. J. dôkaz vykonal daňový úrad prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a žalobcovi neumožnil oboznámiť sa s týmto dôkazom, aj keď o to opakovane žiadal. U. o tomto dôkaze má iba sprostredkovane z protokolu z daňovej kontroly. D. faktické vykonanie prepravy na územie A. potvrdil vodič, daňový úrad jeho svedeckú výpoveď spochybnil, s poukazom na nesplnenie záväzkov medzi dopravcom a odberateľom, ktoré vyplývali z prepravnej zmluvy. E. faktúry a nezaplatenie dopravného odberateľom má podľa daňového úradu spochybniť uskutočnenie tohto zdaniteľného obchodu. S., že odberateľ nezaplatil za prepravu tovaru dopravcovi, s ktorým bol v právnom vzťahu, nemôže byť použitá ani ako nepriamy dôkaz. K. vodiča o tom, že tovar je na území A., je priamym dôkazom, že podmienky na oslobodenie od dane zo strany žalobcu boli splnené. Q. zdaniteľného obchodu bolo preukázané tiež svedeckou výpoveďou svedka S., ktorý na základe plnej moci preberal tovar osobne a potvrdil, že za tovar uhradil kúpnu cenu vkladom na účet žalobcu potom, keď bol tovar naložený na pristavený kamión. J. svedok potvrdil aj skutočnosť, že ani on, ani maďarský príjemca nereklamovali ani jeden uskutočnený zdaniteľný obchod a tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí tovar vystúpil z územia SR. Z. tovaru a jeho dopravenie na územie A. potvrdil aj vodič nákladného auta, ktorý predmetný tovar prevzal na prepravu. B. tovaru maďarskému odberateľovi potvrdzuje T., faktúra, zaplatenie kúpnej ceny a svedecké výpovede. B. o neuskutočnení zdaniteľného obchodu a nedodaní tovaru nemôže byť skutočnosť, že maďarský odberateľ nepodal daňové priznanie, čo nemôže spochybniť ani svedeckú výpoveď svedka S.. Z. na rozsudky E. súdu SR sp. zn. X S./X/XXXX a X S./XX/XXXX, rozsudok S. dvora únie v spojených prípadoch C-XXX/XX (F.), C- XXX (L. C.) a C-XXX/X (I. G.), v ktorých súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. D. transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Y. tvrdí, že preukázal všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie dane a vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane a správca dane znáša aj dôkaznú núdzu. S. dane sa pri dokazovaní zameral výlučne na informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorým od začiatku pripisoval rozhodujúci význam a dôkazy navrhované žalobcom vykonal približne po dvoch rokoch a hodnotil ich nie z hľadiska hodnovernosti a dôležitosti vo vzťahu k správnemu určeniu daňovej povinnosti. Z. listiny neboli spochybnené žiadnym relevantným dôkazom. Podľa správcu dane tieto listiny boli spochybnené, pretože sa dajú technicky vyhotoviť a súčasne však boli dostatočným podkladom pre daň z príjmu. S. dane svoje podozrenie nepodložil žiadnym dôkazom, ktorý by odôvodňoval záver, že tovar nevystúpil z územia S. republiky a že nevstúpil na územie A.. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní, § 43 ods. X a X zákona o B., § 49 ods. X písm. a) a § 5X ods. 1 písm. a) zákona o B.. Y. tvrdí, že preukázal všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie dane a vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. S. výpoveďami ako aj medzinárodnými T. bolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským odberateľom a že bol dopravený na územie A.. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane a správca dane znáša aj dôkaznú núdzu. Y. namietal, že mu bolo upreté právo oboznámiť sa s celým administratívnym spisom, na čo poukazoval už v priebehu daňovej kontroly. S. dane nikdy neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s listinami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré boli použité aj vo vyrubovacom konaní ako dôkaz. S. dane síce uvádzal do zápisníc skutočnosti, ktoré mal získať v rámci medzinárodnej výmeny informácií a tak žalobca mohol reagovať len na to, čo bolo uvedené v zápisnici bez ohľadu na skutočnosť, aby si mohol overiť, či tieto listiny obsahujú závery prezentované v protokole, či sú uvádzané informácie komplexné, či sú správne preložené do slovenčiny, akým spôsobom boli získané, či výpoveď vodiča je autentická a aké boli kladené otázky. J. postup správcu dane bol podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 1X ods. 5 písm. d), písm. e), písm. f) a aj v rozpore s ust. § 2 ods. X zákona o B.. Y. doručil súdu dňa XX.XX.XXXX podanie, v ktorom uvádza, že žalovaný a správca dane neprihliadajú k judikatúre C., resp. ak berú judikatúru do úvahy tak sa zaoberajú jedinou otázkou, či tovar fyzicky opustil územie S.. Z. na rozsudok C. C-XXX/XX (J. plc a i.) z hľadiska skutkového a právneho je použiteľný aj na tento prípad. Y. vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neopodstatnenosti žalobných dôvodov. Q., že dôkazné bremeno, ktoré v súlade s ust. § 29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. je na daňovom subjekte, primárne neuniesol daňový subjekt. B. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. D. maďarskej spoločnosti mal možnosť sa k rozpornej obchodnej transakcii vyjadriť do zápisnice u miestne príslušného správcu dane maďarskej daňovej správy a predkladať vierohodné dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenie v následnom čestnom prehlásení. V danom prípade maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie deklarovaného tovaru na územie A.. Z. oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávatelia boli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu. Z. tovaru (fyzické dodanie) na územie A. nebolo zo strany daňovej správy potvrdené a podľa maďarskej daňovej správy odberateľ W. J., D.. nadobudnutie tovaru nedeklaroval ani v podanom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze. S. dodanie tovaru v prospech spoločnosti W. J., D.. daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a ani v rámci odvolacieho konania žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Q. § 43 zákona o B. upravuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V zmysle § 43ods. X zákona o B., je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov X až 4. V prípade, ak nie sú splnené všetky podmienky v citovanom ustanovení zákona, napríklad tovar nie je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členskou štátu, potom musí byť predaj tovaru zdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku. Keďže podmienky stanovené v ust. § 43 zákona o B. neboli splnené, neboli relevantným spôsobom preukázané, postup správcu dane pri vyrubení rozdielu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi. F. potvrdenia o nadobudnutí nadobúdateľom nie je dôkazom pre oslobodenie intrakomunitárneho dodania od dane, pretože tým sa nedokáže, že tovar skutočne opustil dodávateľský štát. S. dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. X zák. č. XXX /XXXX Zb. a nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o preprave tovaru na územie A.. Z. výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať potrebné doklady a dôkazy a vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v dodatočnom platobnom výmere. S. dane sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporného zdaniteľného obchodu. K namietanému oboznámeniu sa s informáciami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií žalovaný uviedol, že žalobca bol oboznámený s výsledkami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré boli uvedené v protokole č. XXXXXXX/X/XXX/XXXX/Kri zo dňa XX.XX.XXXX. S. dane pri nahliadnutí do spisov postupoval v súlade s ust. § 22 citovaného zákona. Y. bolo pri ústnych pojednávaniach umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj k problémom v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia, o čom boli spísané zápisnice o ústnych pojednávaniach v zmysle ust. § 11 citovaného zákona, s obsahom ktorých bol žalobca oboznámený. D. súd v I., ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. X veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). V. súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/ XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Fá zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur. Y. zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX,XX eur o čiastku XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo XXXXXXX/X/XXX/XXXX/ D. zo dňa XX.XX.XXXX a B. č. X k protokolu. Na základe zistených skutočností správca dane neuznal žalobcovi dodanie tovaru do A. pre odberateľov W. J., D.. A S. U., kft. oslobodené podľa ustanovenia § 43 ods. X zákona o B.. Y. mal spoločnosti W.-J., D.. I. dodať tovar podľa fa. č. XXXXXXX o dňa XX.XX.XXXX - pšenicu v množstve XX,XXt v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku olejnú v množstve XX,XX t v hodnote XX.XXX,XX eur a spoločnosti S. U., D.. J. mal dodať tovar podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote X.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že konateľ spoločnosti W. J., D.. sa stal nekontaktným, nezastihnuteľným, nespolupracoval s úradom a nesplnil si povinnosti podania daňového priznania a zaplatenia dane, spoločnosť nepredložila účtovníctvo. S. dane spochybnil jeho čestné prehlásenie, ako aj čestné prehlásenie jeho zástupcu pána O. S., že tovar naložený na S. bol prepravený na územie A. republiky. Na jednej strane W. J., D.. tvrdí v čestnom prehlásení, že tovar bol prepravený na územie A. republiky, ale jeho nadobudnutie v A. republike ako kupujúci nepriznal. Aj vyjadrenia pána O. S. v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX považoval za nejednoznačné, keďže si ako zástupca spoločnosti W. J., D.. na základe splnomocnenia povereného nákupom nepamätá, ako zistil informácie, že žalobca má poľnohospodárske plodiny na predaj, peniaze na platby dostával od pánov, ktorých nepoznal a odovzdávali mu peniaze pri nakládke, pri banke a pod., nevie, či písal čestné prehlásenie, lebo to bola požiadavka dodávateľa - žalobcu a pečiatkou spoločnosti pečiatkoval T., vážne lístky a iné doklady potrebné k danej transakcii, podľa jeho vedomostí kamióny opustili územie S. republiky. Z. tovaru do A. mala byť uskutočňovaná vozidlom C. P. XXX a P. XXX spoločnosti S.-GA L. kft. a mala sa uskutočniť dňa XX.XX.XXXX. D. spoločnosti S.-GA L. D.. nevedel nič o type tovaru, o objednávke na prepravu, o balení tovaru, o mieste nakládky a vykládky tovaru a o prijatí tovaru a nemá žiadne doklady týkajúce sa uvedenej dodávky. S. dane na základe týchto zistení neakceptoval T. č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Z informácií poskytnutých E. diaľničnou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, že XX.XX.XXXX vozidlo P. XXX sa pohybovalo na území S. a to v čase od X:XX do XX:XXhod.. Z dokladov nevyplynulo, že by predmetné vozidlo vstúpilo na územie S. a ani výstup na územie A.. Podľa správcu dane dodanie tovaru, ktoré žalobca vyfakturoval maďarskej zdaniteľnej osobe W. J., D.. sa nepotvrdilo, nebolo preukázané, že bola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte - spoločnosti W. J., D.., preto nemožno toto dodanie považovať za oslobodené od dane. Y. mal spoločnosti S. U., D.., dodať tovar podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote X.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur; podľa fa. č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - repku v množstve XX,XX t v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur. V zdaňovacom období september XXXX žalobca deklaroval dodávky tovaru pre spoločnosť S. U., D.., ktoré správca dane preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. A. daňová správa deklarované dodanie nepotvrdila, spoločnosť nebola najdená ani na registrovanej centrále ani v jej sídle, adresa konateľa spoločnosti U. S. je neznáma. B. priznanie a súhrnné výkazy za rok XXXX nepodala. S. zástupca spoločnosti O. M. uviedol, že urobil vyhlásenie pred notárom, ale do dátumu prehlásenia nemal vedomosť o transakciách medzi spoločnosťami. E. maďarský preklad prehlásenia. J. súviseli s predajom pšenice. S. dane požiadal o preverenie prepravy maďarskú daňovú správu deklarovaného tovaru spoločnosťou Z. S., D., ktorá v odpovedi uviedla, že táto spoločnosť nikdy nebola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou S. U., D.. a ani so spoločnosťou S., spol. s r.o., nikdy neprepravila tovar zo S. do Budapešti pre uvedené spoločnosti, vozidlá uvedené na T. nie sú v jej vlastníctve. E. neprepravil a nedal poverenie na prepravu vozidlami s K.: DS XXXDA, D. XXX, D. XXX, nepozná vlastníka vozidiel. Zo záznamu poskytnutého E., a.s. je zrejmé, že vozidlo s C. DS XXXDA sa dňa XX.XX.XXXX pohybovalo v čase od XX:XX:XX do XX:XX:XX na území S. a to medzi obcou K. A. - L. X. - B. S. - K. A.. Z. štátnou hranicou nebol potvrdený. Y. správca dane si zabezpečil a záznamy s E., a.s. vozidiel C. DS XXXDA, zo dňa XX.XX.XXXX, DS XXXDA zo dňa XX.XX.XXXX, D. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, D. XXX, D. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z výsluchu svedka p. Z. T., ktorá podľa čestného prehlásenia, zabezpečovala predaj poľnohospodárskych produktov pre spoločnosť S. U., D... S. dane preveroval existenciu a pôvod tovaru u dodávateľa BM L. spol. s r.o. I., Y., s.r.o., H. spol. s r.o. B. S., J. s.r.o., K. A.. S. dane na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.. Podľa § 1a písm. c) zákona č. XXX/XXXX Zb. na účely tohto zákona sa rozumie správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1, 3, X zákona č. XXX/XXXX Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. S. dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z. uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. X písm. c), d), a e) zákona č. XXX/XXXX Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, X zák. č. XXX/XXXX Zb., dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie. S. dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. W. dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. U. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. B. subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 8 ods. X písm. a) zákona o B. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným C. centrálnou bankou alebo E. bankou S. Xa) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § X9 ods. 1 zákona o B. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. B. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z. prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Z. dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Z. dodaní tovaru podľa § 8 ods. X písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. X zákona o B., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § X3 ods. X zákona o B., platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov X až 4 . Z. je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Y. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. O. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Y. zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X V. SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. S. dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. V. daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Y. o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. B. subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že B. úrad I. vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXX/XXXX/Kri zo dňa XX.XX.XXXX a B. k protokolu č. 1. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly a doplneného dokazovania správca dane prvostupňovým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v ust. § 43 ods. X zákona o B., pretože nebolo preukázané, že žalobca dodal tovar odberateľovi do A.. E. rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia tak, že znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX,XX eur o čiastku XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalobca mal v evidencii účtovníctva faktúry, T., baliace listy, doklad o zaplatení, kúpnu zmluvu ešte neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti došlo. Pre uplatnenie odpočtu dane z danej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúry aj vystavil. L. je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. S. existencia faktúry, na ktorej je uvedená B. a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Q. dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, T., ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru). Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, pretože ani predložená T. nie je dostatočným dokladom na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Q. T. neobsahovala údaj o mieste určenia, za službu nebola vystavená faktúra a ani požadovaná platba, pričom povinnosťou každej zdaniteľnej osoby je za dodaný tovar alebo službu alebo tovar aj v rámci EÚ vystaviť faktúru. Súd rovnako nepovažoval výpoveď prepravcu za vierohodnú, ktorý ako sám uviedol, síce prepravu vykonal, ale faktúru za prepravu nevystavil a ani nechcel platbu, pretože odberateľ sa stal nekontaktným. Z. nevedel uviesť ani kto bol pri nakládke, hoci prepravu uskutočnil, nevedel ani kto uskutočnil objednávku za objednávateľa. Z. o vieryhodnosti jeho výpovede bolo potvrdené aj zisteniami E. diaľničnej spoločnosti, ktorá poskytla doklady z ktorých bolo zrejmé, že predmetné vozidlá v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX neopustili územie S. a neprešili ani hranice A.. Preto aj podľa názoru súdu nebolo potrebné správcom dane preverovať aj maďarský úsek ciest, keď vozidlá v daný deň neprekročili hranice A.. J. žalobcu, že tovar bol dodaný maďarskými odberateľmi nepotvrdili ani maďarský odberatelia, ktorí boli kontaktovaní maďarským správcom dane a mali možnosť sa k danej obchodnej transakcii vyjadriť ústne do zápisnice u príslušného maďarského správcu dane. A. správca dane bol dožiadaný slovenským správcom dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií o prešetrenie dodania tovaru do A., ktorý nepotvrdil uskutočnenie uvedených obchodných transakcií. K dodaniu tovaru dochádza v momente, ak kupujúci má právo nakladať s tovarom ako vlastník. S. formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V súlade s ust. § 29 ods. X zákona o správe daní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Z. musí vedieť preukázať skutočnosti uvedené v daňových dokladoch. Súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 43 ods. X zák. o B., podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. B., ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže na dodanie tovaru uplatniť oslobodenie dane len v prípade splnenia základných podmienok pre oslobodenie od dane a to, že tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou. V zmysle ust. § 43 ods. X zák. o B. je žalobca povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. X až 4, čo žalobca v konaní nepreukázal. Súd námietke žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, čo viedlo žalovaného k jeho právnym záverom, neprisvedčil. E. rozhodnutie, ako prvostupňové, tak aj druhostupňové je dostatočne odôvodnené a žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. X. nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že nebol oboznámený s celým administratívnym spisom, najmä s listinami získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože ako sám uviedol, s týmito informáciami bol oboznámený prostredníctvom protokolu z daňovej kontroly. D. súd v I. vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z. žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. J. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).