Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/113/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200822 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200822.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Development in Slovak Investmens, s.r.o., Tolstého 2885/7, Pezinok, IČO: 34 109 099, zastúpený: SLOV - LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, JUDr. Marián Janás, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Radničné nám. č. 9, Pezinok, (právny nástupca Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Pezinku), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Pezinku č. 2013/23 zo dňa 19.02.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Pezinku (ďalej len žalovaný) č. XXXX/XX zo dňa 19.02.2013, ktorým na základe odvolania žalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie Mesta Pezinok sp. zn.: X/X-X./XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.11.2012 o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 30.06.2009 vo veci vyhlásenia cesty vybudovanej na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX v k.ú. C. za účelovú neverejnú komunikáciu tak, že vo výrokovej časti za slová „...v súlade s § 46 zák. č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov...“ vložil slová „v spojení s § 22 ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon v znení neskorších predpisov)“. F. v žalobe namietal, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 59 zák. č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len G. poriadok), nakoľko vo výroku rozhodnutia len konštatuje, že zmenil prvostupňové rozhodnutie I. C., avšak v rozpore so zákonom nezmenil jeho výrok, keďže o predmete konania nerozhodol inak ako prvostupňový správny orgán, ale len formálne doplnil výrok prvostupňového rozhodnutia o iné zákonné ustanovenie. G. výrok vo veci samej ponechal bez zmeny, teda de facto rozhodnutie I. C. potvrdil, hoci uviedol, že ho mení, čím urobil celé napadnuté rozhodnutie nezákonným a zmätočným. F. mal za to, že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že je potrebné len formálne potvrdiť a doplniť zákonný text o legislatívny zdroj, podľa ktorého sa rozhodlo v prvom stupni, mal tak urobiť v odôvodnení a nie vo výroku napadnutého rozhodnutia. I. žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s čl. XX ods. X a X A. SR tvrdiac, že predmetná cesta slúži na účel napojenia novovybudovanej rodinnej zástavby na iné pozemné komunikácie a nie na prepojenie jednotlivých častí I. C., pričom žalovaný i I. C. nútia žalobcu bezodkladne užívať a spravovať cestu na účel, na ktorý nie je v zmysle zákona určená, čím dochádza k znehodnocovaniu cesty opotrebovaním a k zvýšeným nákladom žalobcu na jej údržbu. C. na to, že mesto na jednej strane odmieta vyhlásiť cestu za neverejnú účelovú komunikáciu, ale na druhej strane obmedzuje žalobcu vo vlastníctve tým, že mu prikazuje, aby cestu udržiaval a spravoval pre verejné účely a potreby I. C., čo je povinnosť a úloha mesta. U. je podľa žalobcu zasahované do jeho vlastníckeho práva k ceste a zároveň je nútený, aby vlastný majetok používal a poskytoval pre potreby a účely I. C. bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady alebo kompenzácie. F. tiež tvrdil, že výroková časť napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s § Xd ods. 3 a X zák. č. XXX/ XXXX Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len X. zákon), nakoľko z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, prečo mal žalovaný za preukázané, že v prípade predmetnej cesty ide o verejnú komunikáciu a to najmä s ohľadom na fakt, že jej vlastníkom nie je I. C., ale žalobca, ktorý na viac v správnych konaniach preukázal neverejný charakter cesty vzhľadom na jej určenie - napojenie obytného komplexu „S. vŕšok“ na okolité pozemné komunikácie, pričom slúži výhradne obyvateľom uzatvoreného obytného komplexu „S. vŕšok“, nie na účely tranzitu, dopravy v meste C. (nie je ani zaradená do cestnej siete obce). Z uvedených dôvodov dospel žalovaný podľa názoru žalobcu k nesprávnym záverom, pričom za jediný logický označil žalobca záver, že obytný komplex „S. vŕšok“ je uzatvoreným obytným komplexom a predmetná cesta je neverejnou účelovou komunikáciou, nakoľko nemá slúžiť všetkým obyvateľom mesta C., nie je v cestnej sieti obce, nie je určená na tranzit mestom, ale je určená na napojenie obytného komplexu na okolité pozemné komunikácie a má slúžiť výhradne obyvateľom tohto komplexu, čím sú dané predpoklady pre jej vyhlásenie za neverejnú účelovú komunikáciu v súlade s § 22 vyhlášky č. XX/XXXX Zb., ktorou sa vykonáva X. zákon. F. nakoniec namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne alebo vôbec s námietkami žalobcu prezentovanými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, prípadne tieto námietky pri vydaní napadnutého rozhodnutia nezohľadnil, napriek tomu, že boli podľa názoru žalobcu podané opodstatnene. V tejto súvislosti vytýkal žalovanému, že sa rovnako ako správny orgán prvého stupňa nesprávne odvoláva na nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko predmetom tejto nájomnej zmluvy nebol prenájom pozemkov pod cestou špecifikovanou vo výrokovej časti rozhodnutia I. C., ale prenájom časti pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k.ú. C., čo sú pozemky síce vo vlastníctve mesta, ale vyhlásenie za neverejnú účelovú komunikáciu týchto pozemkov žalobca nenavrhoval a ani o to nemá záujem. F. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v zmysle § 59 G. poriadku je odvolací orgán povinný preskúmať celý postup konania a ak zistí, že orgán prvého stupňa opomenul vykonať niektorý z úkonov alebo zistí, že tento orgán sa dopustil nejakej inej nesprávnosti, je povinný zjednať nápravu. F. rozhodnutia v zmysle G. poriadku môže byť čiastočná alebo úplná, ak odvolací orgán svojim rozhodnutím výrok prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu nahradí svojim rozhodnutím. F. napadnutým rozhodnutím čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie tým, že doplnil chýbajúci právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo. K tvrdeniam žalobu o porušení jeho vlastníckeho práva žalovaný uviedol, že I. C. ani žalovaný nikdy nespochybňovali vlastníctvo žalobcu k predmetnej ceste a preto napadnuté rozhodnutie nie je z tohto dôvodu v rozpore s A. SR. C. ide o údržbu predmetnej cesty, poukázal žalovaný na § 3d ods. X X. zákona, podľa ktorého sú vlastníci a správcovia pozemných komunikácií povinní udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý boli určené. T. vlastníkom komunikácie je žalobca, vyplýva mu zo zákona povinnosť túto komunikáciu udržiavať. B. tvrdenia žalobcu označil žalovaný za účelové a nepodložené a poukázal na to, že dôvody na nevyhlásenie komunikácie za neverejnú sú najmä tie, že komunikácia bola rozhodnutím o umiestnení stavby, stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím povolená tak, že zabezpečuje nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu územia. Y. bola definovaná uvedenými rozhodnutiami ako miestna zberná a v zmysle platnej normy G. XXXXXX C. miestnych komunikácií má miestna zberná komunikácia plniť spájaciu a dopravnú funkciu prevedením na vonkajšiu cestnú sieť alebo na rýchlostné miestne komunikácie. F. uviedol, že I. C. pred uzatvorením nájomnej zmluvy, v ktorej sa zaviazal žalobca po kolaudácii stavebné dielo SO XX odovzdať prenajímateľovi (mestu) v dostatočnom predstihu pred začatím stavby a tiež ešte pred spracovaním projektovej dokumentácie riešilo usporiadanie novovybudovaného úseku cesty pre zaradenie do cestnej siete mesta. Námietku žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospel k záveru, že cesta je neverejnou, označil za neopodstatnenú, pričom poukázal na fakt, že stavba komunikácie už v prípravnej dokumentácii bola navrhovaná tak, aby plnila zbernú funkciu a potrebu prepojenia komunikácií v C.. F. zaujal názor, že areál „S. vŕšok“ nie je uzavretý, je prístupný širokej verejnosti a za to, že predmetná cesta nie je zaradená do cestnej siete miestnych komunikácií, môže samotný žalobca, nakoľko si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z bodu X.X písm. f/ nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, že po kolaudácii stavebného diela SO XX - zberná komunikácia situovaná po obvode urbanistického územia „S. vŕšok“ s napojením na ulicu G. v C., bezodplatne odovzdá prenajímateľovi - I. C., ktoré by túto cestu (účelovú komunikáciu) po nadobudnutí do svojho vlastníctva zaradilo do siete miestnych komunikácií. K tomuto však do dnešného dňa nedošlo, pretože žalobca stavebné dielo SO XX neodovzdal I. C.. C. s ulicou G. a tým aj s inými časťami mesta bola podmienka mesta v rozhodnutiach vydaných pre stavbu predmetnej komunikácie. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že predmetná komunikácia bola určená na plnenie dopravnej funkcie nielen do novej rodinnej zástavby „S. vŕšok“, ale aj spájacej funkcie s vonkajšou cestnou sieťou. F. žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. C. na to, že spomenutá nájomná zmluva bola uzavretá za tým účelom, aby žalobca získal právny vzťah k pozemkom, ktorých nebol vlastníkom a na ktorých sa tiež stavba predmetnej komunikácie realizovala. H. právneho vzťahu k týmto pozemkom by sa nemohla stavba ako celok realizovať, pričom pozemky, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, sú súčasťou komunikácie, ktorá bola ako celok povolená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a na pozemkoch, ktoré mal žalobca prenajaté od I. C. na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Y. súd v H. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o umiestnení stavby: „V. siete prípojky a komunikácia S. vŕšok v C.“ pre navrhovanú výstavbu rodinných a bytových domov v uvedenej lokalite. K umiestnenej stavbe komunikácie I. C. ako stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že miestnou dopravnou nadradenou komunikáciou je obvodová zberná komunikácia, ktorá sa napája na komunikáciu vytvorenú v rámci lokality G., ide v trase pozdĺž potoka G. a napája sa na ul. G.. S. XX.XX.XXXX vydal stavebný úrad žalobcovi ako stavebníkovi stavebné povolenie na stavbu „Y., S. vŕšok v C., objektová skladba: SO XX miestna zberná komunikácia - I. etapa, SO XX účelové komunikácie územia“. S. XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako nájomca s I. C. ako prenajímateľom zmluvu o nájme pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X za účelom získania právneho vzťahu žalobcu k pozemkom, na ktorých mal na svoje náklady vybudovať stavebné dielo SO XX zbernú komunikáciu situovanú po obvode urbanistického územia S. vŕšok s napojením na ul. G. v C.. F. sa zmluvou zaviazal po kolaudácii stavebné dielo bezodplatne odovzdať I. C.. M. právoplatným dňa XX.XX.XXXX povolil stavebný úrad zmenu stavby pred dokončením, pričom zmena sa týkala prepojenia SO XX miestnej zbernej komunikácie na ul. G., zmien chodníkov pri bytových domoch z dôvodu navýšenia počtu bytových domov a zmien parcelných čísiel z dôvodu prerozdelenia pozemku parc. č. XXXX/X. S. XX.XX.XXXX bolo právoplatne rozhodnuté stavebným úradom o povolení užívania stavby „Y., S. vŕšok v C. - SO XX miestna zberná komunikácia - I. etapa“ na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/ XX v k.ú. C.. Podaním doručeným I. úradu v C. dňa XX.X.XXXX požiadal žalobca I. C. o vyhlásenie pozemnej komunikácie - „Y. S. vŕšok v C. - SO XX miestna zberná komunikácia - I. etapa“, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX v k.ú. C., za neverejnú účelovú komunikáciu. S. tým, že cesta nie je v občiansko- právnom zmysle stavbou, ale ide o súčasť pozemku, na ktorom je cestná stavba postavená, pričom pozemky uvedené v žiadosti sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. O., že cesta slúži na napojenie novovybudovaného súkromného a uzatvoreného areálu zástavby rodinných domov na už existujúce komunikácie mesta, ide o účelovú komunikáciu, ktorej vyhlásením za neverejnú nedôjde k znemožneniu prístupu k akejkoľvek inej časti v I. C. po iných mestských komunikáciách, a preto podľa žalobcu nie je žiaden dôvod, ktorý by bránil vyhláseniu cesty za neverejnú účelovú komunikáciu. I. C. ako prvostupňový správny orgán dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. X/X/XXXX/XX/XXXXX/XX rozhodol, že „Y., S. vŕšok v C. - SO XX miestna zberná komunikácia - I. etapa“ nevyhlási za neverejnú účelovú komunikáciu a že podľa § 22 ods. X cestného zákona pozemná komunikácia vybudovaná na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX v k.ú. C. ako SO XX - miestna zberná komunikácia, ktorá bola vybudovaná na B. ulici vo výmere XX.XXX mX , bude verejnou účelovou komunikáciou, ktorá bola navrhnutá tak, aby pri využívaní zabezpečovala nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu územia a cestnú sieť. G. orgán prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že uvedená komunikácia je stavbou vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nakoľko nebol splnený záväzok žalobcu vyplývajúci z nájomnej zmluvy o jej bezplatnom odovzdaní I. C.; bola skolaudovaná ako miestna zberná komunikácia na základe žiadosti žalobcu v zmysle predchádzajúcich povolení a projektových dokumentácií; je podľa stanoviska B. úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v C. verejnou účelovou komunikáciou, ktorá slúži na napojenie novej lokality S. vŕšok a prepojenie s ul. G. v C.. Preto rozhodol o tom, že predmetná komunikácia bude naďalej verejnou účelovou komunikáciou v správe a údržbe žalobcu, čím bude vo verejnom záujme sprístupnené napojenie novej lokality S. vŕšok a prepojenie s ul. G. v C.. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.j. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a rozhodnutie I. C. zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. M. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX napadol žalobca žalobou podanou na Y. súde v H. dňa XX.XX.XXXX. Y. súd rozsudkom č.k. X S XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. S. tým, že „za účelové komunikácie sa v zmysle X. zákona považujú komunikácie, ktoré ich vlastník zriadil a prevádzkuje ku komunikačným účelom v rámci uzavretých priestorov alebo objektov, alebo k spojeniu takýchto objektov alebo nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. U. účelové komunikácie, ktoré slúžia ku komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch, sú zásadne neverejné. B. účelové komunikácie, vrátane tých, ktoré zabezpečujú spojenie stavebných objektov a nehnuteľností v uzavretých celkoch s ostatnými pozemnými komunikáciami, sa považujú za verejné účelové komunikácie, pokiaľ ich obec na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa nevyhlási za neverejné. C. rozhodovaní o takomto návrhu je obec ako cestný správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci viazaná všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom berie do úvahy nielen potreby vlastníkov účelovej komunikácie a nehnuteľností či objektov v uzavretých priestoroch, ktoré sa pripájajú na ostatné pozemné komunikácie, ale aj komunikačné potreby obce alebo mesta a ich obyvateľov. Z vyššie opísaných rozhodnutí I. C. ako stavebného úradu v územnom, stavebnom i kolaudačnom konaní, ktoré sa týkali „Y., S. vŕšok v C. - SO XX I. zberná komunikácia - I. etapa“ vyplýva, že predmetná komunikácia bola projektovaná, realizovaná i skolaudovaná ako miestna komunikácia, ktorá sa napája na jestvujúcu ul. G. a zabezpečuje nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu daného územia. Podľa nájomnej zmluvy k pozemkom vo vlastníctve I. C., na ktorých sa nachádza časť predmetnej komunikácie, mal žalobca túto komunikáciu odovzdať do správy a vlastníctva I. C., ktoré by ju zaradilo do siete miestnych komunikácií a zabezpečovalo by jej správu a údržbu. T. si žalobca nesplnil záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy bezodplatne odovzdať komunikáciu do správy a vlastníctva I. C. a naďalej zostal jej vlastníkom, nemohla komunikácia nadobudnúť status miestnej komunikácie, ktorej vlastníkom môže byť v zmysle X. zákona len obec. D. predmetnej komunikácie v celom jej rozsahu je žalobca, teda nielen tej časti, ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ale aj časti vybudovanej na mestských pozemkoch, ktoré si žalobca za účelom výstavby komunikácie prenajal od I. C.. Z rozhodnutí správnych orgánov vydaných v konaní o návrhu žalobcu je zrejmé, že I. C. ani žalovaný žalobcove vlastnícke právo ku komunikácii nespochybnili a plne ho rešpektujú. S vlastníctvom účelovej komunikácie však zákon spája povinnosť vlastníka zabezpečovať správu a údržbu účelovej komunikácie, ktorú musí žalobca rešpektovať bez ohľadu na to, či ide o účelovú komunikáciu verejnú alebo neverejnú. D. charakter predmetnej účelovej komunikácie je determinovaný jej funkčným využitím, s ktorým sa počítalo vo všetkých štádiách povoľovacieho konania, a to že pôjde o všeobecne prístupnú komunikáciu nadväzujúcu na existujúcu a navrhovanú zástavbu územia, z dopravného hľadiska zabezpečujúcu dostupnosť nielen novej rodinnej zástavby, ale aj širšieho mestského územia. U. vymedzené funkčné využitie predmetnej komunikácie, ktoré bolo nepochybne jednou z podmienok povolenia celej zástavby v danej lokalite, sa podľa obsahu administratívneho spisu nezmenilo, a preto súd nevidel dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, resp. pre ktorý by malo správne uváženie I. C. i žalovaného vybočovať zo zákonom stanovených medzí. U. žalobcu o neústavnom nútenom obmedzení jeho vlastníctva k predmetnej komunikácii jej súčasným právnym statusom považoval súd za neopodstatnené a je toho názoru, že zo strany správnych orgánov nedošlo vydanými rozhodnutiami k zmene jej právneho statusu ako verejne prístupnej komunikácie, ktorý bol vymedzený v stavebno-právnom konaní a bol preto žalobcovi zrejmý. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že medzi žalobcom a I. C. nedošlo k dohode o kompenzácii za verejné užívanie predmetnej komunikácie. Za dôvod pre jej vyhlásenie za neverejnú účelovú komunikáciu súd nepovažoval ani tvrdenie žalobcu, že spojenie medzi jednotlivými časťami I. C. je zabezpečené inými pozemnými komunikáciami. Súd preto v zhode so žalovaným nepovažoval tvrdenia žalobcu v návrhu, na podklade vyššie opísaných skutkových zistení, za dostatočný dôvod pre vyhlásenie predmetnej verejnej účelovej komunikácie za neverejnú.“ K námietkam žalobcu, že správny orgán vo výroku rozhodnutia označil všetky pozemky, na ktorých je predmetná pozemná komunikácia vybudovaná, teda nielen tie, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, krajský súd uviedol, že táto skutočnosť nespôsobuje neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia vo veci a nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Taktiež výrok o tom, že predmetná miestna zberná komunikácia vybudovaná na B. ulici bude verejnou účelovou komunikáciou, možno podľa názoru krajského súdu považovať za nadbytočný výrok, ktorý však nemohol nijako ukrátiť žalobcu na jeho právach. T. súd SR na odvolanie žalobcu zmenil rozsudok Y. súdu v H. č.k. XS/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím I. C. sp. zn. X/X/XXXX/XX/XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku poukázal odvolací súd na to, že žalobca sa v správnom konaní domáhal ako vlastník pozemku a stavby na ňom postavenej vyhlásenia cesty „Y., S. vŕšok v C. - SO XX I. zberná komunikácia - I. etapa“ za neverejnú účelovú komunikáciu podľa § 22 ods. X X. zákona. I. Pezinok ako príslušný prvostupňový správny orgán však vo výroku svojho rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX nielenže rozhodlo o tom, že ju nevyhlási za neverejne účelovú, ale rozhodlo aj o tom, že bude verejnou účelovou komunikáciou, teda nad rámec vymedzeného predmetu konania (dispozičnej zásady). B. súd ďalej uviedol, že žalobca určil svojim návrhom predmet konania, teda vyhlásenie cesty za neverejnú účelovú a preto mal správny orgán rozhodnúť o tom, či ju za takú vyhlási alebo nie. Ak však vzhľadom na individuálne okolnosti v danej veci usúdil, že je potrebné ju vyhlásiť za verejnú účelovú komunikáciu, išiel nad rámec návrhu, pretože pri takomto postupe mal dodržať zákonné podmienky na začatie konania o tomto predmete a upovedomiť o tom účastníkov. Keďže ani žalovaný, ktorý rozhodoval o otázke, ktorá nebola predmetom konania v prvom stupni, uvedené pochybenie neodstránil, postup správnych orgánov považoval odvolací súd za takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní vydalo I. C. ako príslušný správny orgán dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie sp. zn.: X/X- X./XXXX/XXXXX/XXXX, ktorým žiadosť žalobcu o vyhlásenie cesty vybudovanej na vyššie označených pozemkoch v k.ú. C. za účelovú neverejnú komunikáciu v plnom rozsahu zamietlo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č.j. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil rozhodnutie I. C. zo dňa XX.XX.XXXX tak, že do výrokovej časti rozhodnutia doplnil ustanovenie § 22 ods. X a X X. zákona. B. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa v podstate zhoduje s písomným vyjadrením žalovaného k obsahu žaloby. Podľa § 2 ods. X X. zákona pozemné komunikácie sa budujú, rekonštruujú, spravujú a udržiavajú v súlade so zásadami štátnej dopravnej a cestnej politiky, s koncepciou rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia. Podľa ods. X plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje I. dopravy, pôšt a telekomunikácií G. republiky (ďalej len "ministerstvo"). C., prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja zabezpečuje samosprávny kraj podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva. C., prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. C. a výstavbu prejazdných úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej colnice zabezpečujú colné orgány v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na schvaľovanie podľa tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 22 ods. X X. zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa ods. X účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. A. komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. D. účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. Z vyššie uvedeného podrobného opisu doterajšieho priebehu konania predmetnej veci vyplýva, že k hmotnoprávnym otázkam rozhodnutí správnych orgánov o nevyhlásení predmetnej komunikácie za neverejnú účelovú sa krajský súd vyjadril v rozsudku č.k. 2S XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol neskôr zmenený rozsudkom T. súdu SR tak, že skoršie rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli zrušené a vec bola vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe právneho názoru T. súdu SR k aplikácii tzv. dispozičnej zásady vo vzťahu k predmetu konania správne orgány už v ďalšom konaní nerozhodovali o vyhlásení predmetnej komunikácie za verejnú účelovú, nakoľko táto otázka nebola predmetom konania. F. však rozhodli o zamietnutí žiadosti žalobcu o vyhlásenie komunikácie za neverejnú účelovú a to v podstate z tých istých dôvodov, ako v skorších rozhodnutiach, ktoré boli rozsudkom T. súdu SR zrušené. Vzhľadom na nezmenený skutkový a právny stav veci po stránke hmotného práva od vydania rozsudku tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX zotrváva krajský súd na vyššie citovanej argumentácii uvedenej v odôvodnení rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX (str. 5, X tohto rozsudku) a v plnom rozsahu na ňu poukazuje. K námietke žalobcu o porušení § 59 G. poriadku napadnutým rozhodnutím, ktorým žalovaný v odvolacom konaní de iure zmenil prvostupňové rozhodnutie, avšak de facto ho potvrdil, krajský súd uvádza, že G. poriadok, ktorého právnym režimom sa konanie podľa X. zákona spravuje, umožňuje aj čiastočnú zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím vydaním v odvolacom konaní. Z odvolacieho rozhodnutia však musí byť zrejmé, v akom rozsahu sa prvostupňové rozhodnutie mení, aby bol účastníkovi zrejmý spôsob rozhodnutia o jeho právach a povinnostiach. T. je v rozpore so zákonom, ak odvolací orgán zmenou prvostupňového rozhodnutia odstráni len formálne nedostatky v jeho výrokovej časti, ako to napokon urobil aj žalovaný napadnutým rozhodnutím. F. teda nevyžaduje, aby zmenou prvostupňového rozhodnutia rozhodol odvolací orgán o predmete konania inak ako správny orgán prvého stupňa. D. napadnutého rozhodnutia preto považoval súd za súladný so zákonom a predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. K tvrdeniam žalobcu o porušení či obmedzení jeho vlastníckych práv poukazuje súd na citované odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX. Je toho názoru, že žalovaný dal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odpoveď na všetky relevantné námietky žalobcu a svoje závery zrozumiteľne odôvodnil. V konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené Y. súd v H. dospel po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. T. námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. U. rozhodnutie senát Y. súdu v H. prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.