Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200849 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200849.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 252, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Pezinok, so sídlom Radničné námestie č. 7, 902 14 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 2.5.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) v znení neskorších predpisov doručeného žalobcovi 9.3.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaných žalobcom ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 7.4.2013. K žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie informácií v písomnej podobe. V žalobe uviedol, že žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.2.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 22.2.2013, t.j. najneskôr do 6.3.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. preto podľa názoru žalobcu došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 9.3.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-mailom dňa 21.3.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom k tomu, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje 7.4.2013. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. V neposlednom rade tým žalovaný zasiahol aj do práva na informácie, zaručeného čl. 26 Ústavy SR. Žalobca preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie preskúmal a po jeho preskúmaní ho zrušil. Hlavným dôvodom nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Informácie požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o utajované skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 citovaného zákona. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže požadovanými informáciami žalovaný disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnil žalobca tým, že ak mal žalovaný za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k požadovaným informáciám, mal o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v oboch stupňoch v súlade s § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že vec bola nesprávne právne posúdená a zároveň je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto sa prostredníctvom žaloby domáhal, aby Krajský súd v Bratislave prvostupňové fiktívne rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 9.3.2013, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie, doručené žalobcovi dňa 7.4.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.8.2013 uviedol, že žalobcovi nešlo primárne o získanie predmetnej informácie. K tomuto záveru vedie žalobcu najmä rozsah, v akom žalobca podľa dostupných informácii sa obrátil na mestá a obce po celom Slovensku. Žiadosť bola podaná elektronicky vo formáte, o ktorom žalobca mohol predpokladať, že viaceré povinné samosprávy budú mať problém s jeho otvorením. Žalovaný je toho názoru, že primárnym cieľom žalobcu spolu s jeho právnym zástupcom bolo získať majetkový prospech z priznaných trov konania, pričom pri danom rozsahu boli skutočné náklady minimálne. Preto sa žalovaný domnieva, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a ako také nemá používať právnu ochranu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave v celom rozsahu žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k nasledovanému záveru: Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 - 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je táto určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronickom podpise) ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam elektronických adries, umiestnenia elektronických podateľní, orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Pred rozhodnutím vo veci samej, súd preto musel skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom. Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Z priloženého spisu vyplýva, že žalobca doručil dňa 22.2.2013 na adresu žalovaného e-mail s pripojeným doručeným elektronickým podpisom. Žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácie, ktorú pripojil k žalobe, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu, žalovanému nedoručil. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií. Zo zoznamu elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci vyplýva, že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky komunikovať so zasielateľmi správ zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto obsah žiadosti o poskytnutie informácie uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu doručenú do počítača nemohol ani otvoriť. Súd uvádza, že podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou poštou ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné. Súd na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní a orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise zistil, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy používanej v bežnom internetovom styku, nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky ale aj technicky vykonateľným spôsobom preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je žiadosť o poskytnutie informácií podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je teda podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií. Žalobca nijako nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 21.1.2013. Iný dôkaz o doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave je možné konštatovať, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií na základe žiadosti nezačalo a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom k tejto skutočnosti, neboli splnené podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p.. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave vo veci konania s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 104 O.s.p. zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Sži/7/2013 zo dňa 27.11.2013). O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).