Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/126/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200889 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200889.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: P. C. P. C., M. XXX/XXA, F. B., štátny občan Kamerunskej republiky, právne zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Danko, Mlynské nivy 73/a, Bratislava proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2013/001570-008 zo dňa 18.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/001570-008 zo dňa 18.4.2013 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č.p.: PPZ- HCP-BA8-AV-26-005/2012 zo dňa 21.11.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Andreja Danka, advokáta, Mlynské nivy 73/a, Bratislava 501,58 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.5.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/001570-008 zo dňa 18.4.2013 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda zo dňa 21.11.2012 č.p.: PPZ- HCP-BA8-AV-26-005/2012. V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda zo dňa 21.11.2012 bol žalobca administratívne vyhostený na územie Kamerunskej republiky a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie SR na dobu 3 roky, pričom správny orgán v predmetnom rozhodnutí určil lehotu na vycestovanie z územia SR a to do 15 dní od vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda podal žalobca dňa 6.12.2012 odvolanie. Žalovaný správny orgán (druhostupňový správny orgán) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.4.2013 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe tvrdí, že prvostupňový správny orgán porušil pred vydaním rozhodnutia procesné práva žalobcu a to konkrétne právo, zvoliť si zástupcu na zastupovanie v konaní vyplývajúce z ust. § 17 ods. 1 zákona o správnom poriadku, ako aj z ust. § 77 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Ďalej porušil právo žalobcu účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy vyplývajúce z ust. § 3 ods. 2, ako aj ďalších ustanovení správneho poriadku. K porušeniu týchto práv a základných zásad správneho konania došlo najmä tým, že správny orgán prvého stupňa neumožnil žalobcovi, ako účastníkovi predmetného konania, skontaktovať sa so zástupcom futbalového klubu FK DAC 1904, a.s., so sídlom 4744 Dunajská Streda, v ktorom žalobca vykonáva športovú činnosť a nedal mu ani dostatok času na prípravu a zaobstaranie potrebných informácií na bránenie svojich práv. Projekt vydaním napadnutého rozhodnutia príslušníci Policajného zboru dňa 21.11.2012 predviedli spolu 3 cudzincov (P. C. P. C., W. M. N. a P. F. K.) z priestorov ich prechodného pobytu. Všetci traja uvedení cudzinci vrátane žalobcu sú štátnymi občanmi Kamerunskej republiky a na území SR majú povolený prechodný pobyt za účelom športovej činnosti a sú riadne registrovanými hráčmi futbalového klubu FK DAC. V tento deň bol žalobca predvedený, bola s ním spísaná zápisnica o jeho vyjadrení a hneď mu bolo bez možnosti oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia vydané aj napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Tento postup správneho orgánu považuje žalobca za porušenie ust. § 3 správneho poriadku. Žalobca tvrdí, že správny orgán prvého stupňa porušil základné zásady správneho konania a znemožnil účastníkovi konania reálnu realizáciu jeho procesných práv najmä práva na právnu pomoc, čím bolo porušené ustanovenie čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva účastníka obhajovať svoje záujmy podľa § 3 správneho poriadku. Z predloženého písomného vyjadrenia žalobcu, ako účastníka správneho konania vyplýva, že žalobca sa krátko po príchode príslušníkov Policajného zboru pokúšal kontaktovať s členom predstavenia FK DAC, ako aj viceprezidenta Futbalového klubu FK DAC A. P., čo mu však bolo znemožnené a bolo mu súčasne znemožnené aj kontaktovať kohokoľvek iného. Takýmto konaním došlo k znemožneniu reálneho výkonu práva žalobcu ako účastníka predmetného konania, zvoliť si na zastupovanie v konaní inú osobu. Správny orgán prvého stupňa síce formálne poučil žalobcu o tejto možnosti, avšak tým, že mu po celú dobu konania neumožnil s nikým kontakt, realizáciu tohto práva mu v podstate znemožnil. Správny orgán prvého stupňa porušil práva žalobcu, keďže mu neposkytol čas na prípravu na svoje vyjadrenie, neumožnil mu spojiť sa so zástupcom klubu FK DAC, ktorého si chcel zvoliť ako svojho zástupcu, alebo sa s ním aspoň poradiť. Je zrejmé, že relevantné informácie k otázkam uzatvárania nájomných zmlúv, mohol poskytnúť správnemu orgánu prvého stupňa jedine klub FK DAC a nie samotný žalobca ako hráč FK DAC a keďže je cudzincom a neovláda jazyk, v ktorom boli nájomné zmluvy vyhotovené a navyše sa vzhľadom na svoj krátky pobyt na území SR, ktorý je zameraný na športovú činnosť, nemôže vyznať v právnych a administratívnych otázkach. Žalobca tvrdí, že celé správne konanie prebehlo mimoriadne rýchlo a počas neho bol na neho vyvíjaný nátlak, a preto nemohol svoje práva dôsledne a účinne brániť. Má za to, že nepostačuje iba formálne poučiť účastníka konania o jeho právach, ale v zmysle judikatúry slovenských súdov je potrebné vykonať všetky potrebné opatrenia a poskytnúť účastníkovi konania pomoc tak, aby účastník konania mohol tieto svoje práva aj reálne využiť. V predmetnej veci správny orgán neumožnil žalobcovi, ako účastníkovi predmetného konania, reálny výkon vyššie uvádzaných práv, a preto takýto postup správnych orgánov hodnotí ako neprípustný a nezákonný. Odvolací orgán rovnako, ako prvostupňový orgán vôbec nezameral svoju pozornosť na skutočnosť, či v danom prípade mal žalobca reálnu a nielen formálnu možnosť uplatniť svoje procesné právo hlavne právo na právnu pomoc a právo účinne obhajovať svoje záujmy. Naopak iba stroho skonštatoval uskutočnený formálny postup správneho orgánu prvého stupňa. Takéto odôvodnenie s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, považuje žalobca za nedostatočné. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán prvého stupňa nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav. V dôsledku vyššie uvedených procesných pochybení neumožnil žalobcovi v predmetnom konaní riadnu obhajobu jeho záujmov, najmä mu neumožnil spojiť sa so zástupcami klubu FK DAC, napriek tomu, že žalobca uviedol, že všetky doklady k žiadostiam mu zabezpečoval práve klub. Aj správny orgán prvého stupňa, pokiaľ by postupoval objektívne a mal by v súlade s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku záujem spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, mal pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť vyjadrenie klubu FK DAC a umožniť žalobcovi, ako účastníkovi konania, aby si zistil potrebné informácie ohľadne nájomných zmlúv od zástupcov klubu FK DAC, ktorí tieto záležitosti pre neho zriaďovali. Podľa názoru žalobcu je evidentné, že konanie správneho orgánu prvého stupňa bolo vedené snahou rozhodnúť o administratívnom vyhostení ihneď a za každú cenu, bez ohľadu na dodržanie zásad správneho konania a na umožnenie reálneho výkonu práv účastníka konania. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že správny orgán tak prvého, ako aj druhého stupňa sa neriadil zásadami správneho konania, jeho rozhodnutie je založené iba na domnienkach a skutkové závery správneho orgánu nekorešpondujú so skutočným stavom. Správny orgán prvého stupňa tvrdí, že žalobca, ako účastník predmetného konania priložil k žiadosti o vydanie dokladu zo dňa 19.11.2012 údajne pozmenený doklad, ktorým má byť nájomná zmluva. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že tento doklad bol skutočne pozmenený. Zo samotnej podobnosti textov 2 zmlúv, ktoré sa odlišujú iba dobou platnosti zmluvy, ešte nemožno automaticky vyvodzovať, že jedna zo zmlúv je pozmenená. Je teda zrejmé, že správny orgán prvého stupňa vychádza iba zo svojej domnienky vyjadrenej pojmom „pravdepodobne“ uvádzanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Akákoľvek domnienka či pravdepodobnosť rozhodne nezodpovedá požiadavke na spoľahlivé zistenie skutkového stavu vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku. Pokiaľ by správny orgán prvého stupňa venoval dostatočnú pozornosť listinám (nájomná zmluva s platnosťou do 31.12.2012 a nájomná zmluva s platnosťou do 31.12.2013) a pokiaľ by umožnil žalobcovi, ako účastníkovi predmetného konania riadnu realizáciu jeho práv, prípadne by si vyžiadal stanovisko klubu FK DAC, mohol spoľahlivo zistiť, že ide o 2 rôzne listiny. Žalobca poukazuje hlavne na to, že pri podrobnejšom porovnaní umiestnenia podpisu a pečiatky na tretej strane oboch zmlúv je zrejmé, že nejde o tú istú stranu. Žalobca sa pokúšal zistiť, či má FK DAC k dispozícii zvyšné 2 originály prvej zmluvy, avšak FK DAC tieto 2 vyhotovenia nemá k dispozícii a tieto by sa mali nachádzať na Mestskom úrade Dunajská Streda. Ich porovnaním by správny orgán nepochybne dospel k záveru, že tretia strana zmluvy s platnosťou do 31.12.2013, nie je kópiou ani jedného z vyhotovení zmluvy s platnosťou do 31.12.2012. Skutkový záver správneho orgánu prvého stupňa o tom, že došlo k výmene prvej zmluvy, preto podľa žalobcu absolútne nezodpovedá skutočnosti a je ho možné vyvrátiť jednoduchým porovnaním oboch listín, po ktorom je zrejmé, že ide o 2 rozdielne listiny. Vzhľadom k tomu, že na podpisovanie zmlúv o nájme bytu pre žalobcu, zabezpečoval klub FK DAC, je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že spoločnosť FK DAC nemala žiadny dôvod predkladať žalobcovi pozmenenú zmluvu. V spore medzi mestom Dunajská Streda a FK DAC nariadil Okresný súd Dunajská Streda predbežné opatrenie, na základe ktorého je FK DAC oprávnená užívať areál futbalového štadióna, vrátane bytov a to až do rozhodnutia vo veci samej. Predložené opatrenie bolo vykonateľné dňom 10.8.2012, práve s ohľadom na tento prebiehajúci súdny spor a z toho vyplývajúce veľmi napäté vzťahy medzi spoločnosťou FK DAC a mestom Dunajská Streda nemôže byť vyjadrenie primátora mesta považované za dôveryhodné. Nie je prípustné, aby niekto v tomto prípade p. Q.. D. S., najprv zmluvu o nájme s platnosťou do 31.12.2013 podpísal a neskôr toto podpísanie poprel, napriek skutočnosti, že na zmluve je jeho overený podpis. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru žalobcu zistenie skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa nesprávne, údajné pozmenenie listiny nebolo nijakým relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu prvého stupňa a s touto domnienkou sa nijakým relevantným spôsobom nevysporiadal ani odvolací orgán. Na takto nedostatočne zistenom skutkovom stave nie je možné založiť také závažné rozhodnutie, akým je rozhodnutie o vyhostení cudzinca a zákaze jeho vstupu na územie SR na obdobie 3 rokov. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.6.2013 uviedol, že žalobca podal dňa 30.4.2012 na OCP PZ Dunajská Streda žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR, na účel osobitnej činnosti - športovej činnosti. OCP PZ Dunajská Streda jeho žiadosti vyhovelo a dňa 18.5.2012 mu bol udelený prechodný pobyt na území SR na účel športovej činnosti s platnosťou na dobu 1 roka, t.j. do 18.5.2013. Správny orgán prvého stupňa vydal žalobcovi doklad o pobyte č. T. XXXXXXX s platnosťou do XX.XX.XXXX s poukazom na ust. § 73 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. do platnosti zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.X.XXXX. Uvedená zmluva o nájme bytu, ktorú žalobca priložil ku svojej žiadosti dňa 30.4.2012 bola spísaná medzi prenajímateľom - mesto Dunajská Streda, zastúpené primátorom mesta Q.. D. S. a nájomcom - žalobcom, na dobu určitú od 31.1.2012 do 31.12.2012. Dňa 19.11.2012 sa žalobca osobne dostavil na OCP PZ Dunajská Streda v sprievode p. K. A., za účelom podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte. Ku svojej žiadosti okrem iného priložil odpis zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.1.2012, uvedený odpis zmluvy bol spísaný medzi prenajímateľom mesto Dunajská Streda, zastúpené primátorom mesta Q.. D. S. a nájomcom - žalobcom na dobu určitú od 31.1.2012 do 31.12.2013. Počas konania žiadosti cudzinca o vydanie dokladu, správny orgán prvého stupňa porovnal priložené zmluvy o nájme bytu dospel k podozreniu, že uvedený doklad, čiže zmluva o nájme bytu zo dňa 14.11.2012 je pozmenená a to tým spôsobom, že prvá strana zmluvy o nájme bytu, kde je uvedená pôvodná platnosť do 31.12.2012 bola pravdepodobne oddelená a následne nahradená inou prvou stranou, kde je už uvedená nová platnosť zmluvy a síce do 31.12.2013. Z tejto „novej zmluvy o nájme bytu“ bol následne dňa 14.11.2012, notárskou koncipientkou V.. Q. C. poverenou notárom R. T., v Bratislave vyhotovený odpis. Z uvedeného dôvodu bola dňa 19.11.2012 správnym orgánom prvého stupňa zaslaná žiadosť o podanie informácie - „preverenie platnosti predloženej novej zmluvy o nájme bytu cudzincom a Mestský úrad Dunajská Streda“. Dňa 20.11.2012 bola na OCP PZ Dunajská Streda z Mestského úradu Dunajská Streda doručená odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že zmluva o nájme bytu s cudzincom bola uzatvorená dňa 9.1.2012 na dobu určitú do 31.12.2012, nakoľko už bol predpoklad, že mestské zastupiteľstvo prijme uznesenie o vypovedaní dohôd uzavretých medzi mestom Dunajská Streda a spoločnosťou FK DAC 1904 a.s., Dunajská Streda, ktorá prevádzkuje futbalový klub DAC a z vyššie uvedeného dôvodu nemohol uzatvoriť s cudzincom a ostatnými hráčmi uvedeného futbalového klubu zmluvy o nájme bytu zo dňa 9.1.2012 na dlhšie, ako do konca roka 2012. Iná zmluva o nájme bytu s cudzincom uzatvorená nebola. K uvedeným skutočnostiam sa žalobca vyjadril v zápisnici o podaní vysvetlenia spísanej na OCP PZ Dunajská Streda dňa 21.11.2012, za prítomnosti tlmočníka z jazyka francúzskeho do jazyka slovenského a opačne. V zápisnici bolo správnym orgánom prvého stupňa žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia z územia SR a uložení zákazu vstupu. Následne po zvážení a zhodnotení a zaobstaraní všetkých písomných materiálov bolo žalobcovi dňa 21.11.2012 OCP PZ Dunajská Streda vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. k) zákona č. 404/2011 Z.z. Predmetné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobcovi doručené osobne dňa 21.11.2012. Dňa 12.12.2012 bolo na správny orgán prvého stupňa doručené odvolanie, ktoré podal splnomocnený zástupca žalobcu na poštovú prepravu dňa 6.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie bolo podané včas a na príslušný správny orgán, ako aj podané oprávnenou osobou. V odvolacom konaní odvolací orgán dňa 18.1.2013 dožiadal správny orgán prvého stupňa, aby zabezpečil vypočutie navrhovaných svedkov p. A.. k predloženej nájomnej zmluve v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z.z., ako aj primátora mesta Dunajská Streda Q.. D. S.. Dňa 25.3.2013 spísal správny orgán prvého stupňa zápisnice podľa § 22 ods. 1 zákona o správnom konaní, s vyššie uvedenými svedkami. Odvolací orgán vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli uvedené vypočutými osobami v zápisniciach a skonštatoval, že bolo preukázané, ako už správnym orgánom prvého stupňa, aj odvolacím orgánom, že žalobca predložil v konaní pozmenený doklad, t.j. odpis zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.2012, ktorý bol spísaný medzi prenajímateľom mesto Dunajská Streda a žalobcom na dobu určitú od 31.1.2012 do 31.12.2013. K pozmeneniu dokladu prišlo zásahom v dobe platnosti nájmu bytu pre žalobcu a to z platnosti do 31.12.2012 na platnosť nájmu bytu do 31.12.2013. Z uvedených dôvodov žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že má za preukázané, že žalobca predložil pozmenenú zmluvu o nájme bytu, čím bola preukázaná správna aplikácia ust. § 82 ods. 1 písm. k) zákona č. 404/2011 Z.z. S tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe žalovaný nesúhlasí, podľa názoru žalovaného bol skutkový stav veci zistený dostatočne. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa navrhoval, aby odvolací orgán doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými k odvolaniu, ako aj svedeckými výpoveďami navrhovaných svedkov, prípadne inými dôkazmi, žalovaný uvádza, že zo strany odvolacieho orgánu táto námietka bola akceptovaná. Odvolací orgán prostredníctvom správneho orgánu prvého stupňa najmä z dôvodu hospodárnosti konania vykonal opätovné vypočutie navrhovaných svedkov, uvedené zápisnice o vypočutí svedkov sú založené v administratívnom spise. Správny orgán prvého stupňa pri svojom konaní zistil, že žalobca predložil ako doklad o ubytovaní zmluvu, ktorá bola pozmenená. Z dôvodu preverenia relevantných skutočností vypočul a predvolal osoby, ktoré by mohli situáciu objasniť. Zároveň bolo v konaní zistené, že žiadna z vypočutých osôb nemá k dispozícii originál spornej zmluvy. Mestským úradom Dunajská Streda bolo potvrdené, že z ich strany nebola podpisovaná žiadna ďalšia zmluva so žalobcom a sám žalobca uviedol, že zmluvu o ubytovaní podpisoval začiatkom roku 2012 a žiadna iná zmluva mu na podpis predložená nebola. V takomto prípade zákon policajnému útvaru dáva možnosť podľa ust. § 82 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa taxatívne stanovených dôvodov, zároveň sú taxatívne stanovené aj dĺžky trvania zákazu vstupu na územie SR. Žalovaný je názoru, že zákonný dôvod na udelenie administratívneho vyhostenia žalobcu bol naplnený, zároveň mu bola dĺžka zákazu vstupu uložená na dolnej hranici sadzby. Čo sa týka tvrdenia, že žalobca nevedel o tom, resp. že bol uvedený do omylu pri podpisovaní zmluvy, správny orgán neprihliadol, žalobca je osoba s úplnou právnou zodpovednosťou, ktorá zodpovedá za svoje konanie. K námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na prebiehajúci súdny spor a z toho vyplývajúce veľmi napäté vzťahy medzi spoločnosťou FK DAC a mestom Dunajská Streda, nemôže byť vyjadrenie primátora mesta považované za dôveryhodné, žalovaný uvádza, že počas odvolacieho konania žalobca zaujatosť primátora mesta Dunajská Streda p. S. nenamietal, a preto sa odvolací orgán touto skutočnosťou v odvolaní ani nezaoberal. Pri vypočúvaní navrhnutých osôb bol prítomný právny zástupca žalobcu a výpovede neboli z jeho strany spochybnené. Správny orgán pri posudzovaní a rozhodovaní v danej veci prihliadal k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca si v plnom rozsahu tieto práva uplatnil a bol riadne oboznámený s prebiehajúcim konaním o administratívnom vyhostení. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací orgán náležite použili hmotno-právny predpis a na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje žalobu zamietnuť. III. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, tento zákon upravuje : a) pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečení kontroly hraníc SR a v oblasti pobytu cudzincov na území SR b) pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz c) podmienky vstupu cudzincov na územie SR a podmienky vycestovania cudzincov z územia SR, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná d) podmienky pobytu e) vydávanie dokladov pre cudzincov f) evidenciu osôb a kontrolu pobytu g) administratívne vyhostenie a zákaz vstupu h) zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení i) policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie SR a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny z územia SR j) letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie SR k) práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc pri pobyte l) priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorým bol udelený azyl na území SR, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území SR, alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá, alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie SR, alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie SR, alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. k), policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné, alebo zavádzajúce údaje, alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady, alebo doklad inej osoby. Podľa odseku 2 písm. b) citovaného ustanovenia, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1, písm. d) - k) na 3 roky až 5 rokov. Lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia (§ 82 ods. 8 písm. a/ citovaného zákona). Podľa ust. § 83 ods. 1 štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie, najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery, alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Z vyššie citovaného ustanovenia § 82 a 83 zákona o pobyte upravujú podmienky, za ktorých môže policajný útvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na územie SR a to na obdobie 1 - 10 rokov. Podľa odseku 2 ust. § 82 môže policajný útvar administratívne vyhostiť cudzinca na 3 - 5 rokov. IV. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 30.4.2012 podal na oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Dunajskej Strede žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel osobitnej činnosti - športovej činnosti. Na základe priložených dokladov v zmysle ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov a z dôvodu splnenia podmienok § 25 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona, bolo žiadosti účastníka konania vyhovené a dňa 18.5.2012 bol účastníkovi konania udelený prechodný pobyt za účelom osobitnej činnosti - športovej činnosti s platnosťou na dobu 1 roka, t.j. do 18.5.2013. Na základe toho bol žalobcovi vydaný doklad o povolení pobytu č. T. XXXXXXX s platnosťou do XX.XX.XXXX, t.j. s poukazom na § 73 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov do platnosti zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.1.2012. Uvedená zmluva o nájme bytu, ktorú žalobca predložil ku svojej žiadosti zo dňa XX.X.XXXX bola spísaná medzi prenajímateľom, t.j. mesto Dunajská Streda, zastúpené primátorom mesta Q.. D. S. a nájomcom - žalobcom na dobu určitú od 9.1.2012 do 31.12.2012. Dňa 19.11.2012 sa žalobca dostavil na oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda v sprievode p. K. A., za účelom podania žiadosti o vydanie dokladu. Ku svojej žiadosti žalobca okrem iného priložil aj odpis zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.1.2012. Uvedený odpis zmluvy o nájme bytu bol spísaný medzi prenajímateľom mesto Dunajská Streda, zastúpené primátorom mesta Q.. D. S. a žalobcom na dobu určitú do 31.12.2013. Počas konania o žiadosti žalobcu o vydanie dokladu došlo porovnaním predložených zmlúv pred prvostupňovým správnym orgánom o nájme bytu k podozreniu o pozmenení uvedeného dokladu a to tým spôsobom, že prvá strana zmluvy o nájme bytu, kde je uvedená pôvodná platnosť do 31.12.2012, bola pravdepodobne oddelená a následne nahradená inou prvou stranou, kde je už uvedená platnosť do 31.12.2013. Z uvedenej zmluvy bol následne dňa 14.11. notárskou koncipientkou V.. Q. C., vyhotovený odpis. Následne dňa 19.11.2012 bola prvostupňovým správnym orgánom zaslaná žiadosť o podanie informácie - preverenie platnosti predloženej „novej zmluvy o nájme bytu“. Dňa 20.11.2012 bola na oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda doručená odpoveď z Mestského úradu Dunajská Streda, v ktorej je uvedené, „.....Zmluva o nájme bytu so žalobcom bola uzatvorená dňa 9.1.2012 na dobu určitú do 31.12.2012, nakoľko už bol predpoklad, že Mestské zastupiteľstvo prijme uznesenie o vypovedaní dohôd uzatvorených medzi mestom Dunajská Streda a spoločnosťou FK DAC 1904, a.s. Dunajská Streda, ktorá prevádzkuje futbalový klub DAC“. Ďalej bolo v odpovedi uvedené „...Z vyššie uvedeného dôvodu nebolo možné uzatvoriť so žalobcom ani s ostatnými hráčmi uvedeného futbalového klubu zmluvy o nájme bytu na dlhšie obdobie, ako do konca roka 2012. Iné zmluvy o nájme bytu neboli uzatvorené“. Na záver odpovede primátor mesta ešte uviedol, že žalobcovi končí nájomný vzťah k bytu na Mestskom futbalovom štadióne v Dunajskej Strede dňom 31.12.2012, pričom mesto nemá záujem uvedenú zmluvu predĺžiť. Na základe vyššie uvedených skutočností aplikoval prvostupňový správny orgán ust. § 82 ods. 1 písm. k) zákona o pobyte cudzincov a žalobcu administratívne vyhostil na územie Kamerunskej republiky. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté žalovaným preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.4.2013 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené. V. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov, neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v zmysle intencií vyššie citovaných právnych noriem, vo veci nezistil skutkový stav úplne a správne a zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že skutkový stav nebol správnym orgánom náležite zistený a v dôsledku toho nebol ani správne právne posúdený. V preskúmavanej veci súd ďalej konštatoval, že správny orgán prvého stupňa porušil základné zásady správneho konania tým, že znemožnil žalobcovi reálnu realizáciu jeho procesných práv. Za riadnu možnosť uplatnenia práva účastníka správneho konania byť vypočutý, treba považovať najmä možnosť účastníka vyjadriť sa ku skutočnému stavu veci a k dôkazom, ako aj právo v danej veci navrhovať dôkazy, ktorými sa bude správny orgán zaoberať a právo byť informovaný včas a spôsobom zodpovedajúcim veci o uvedených právach. V preskúmavanej veci, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, žalovaný správny orgán prvého stupňa neumožnil žalobcovi reálny kontakt byť so svojím právnym zástupcom alebo so zástupcom futbalového klubu FK DAC Dunajská Streda. Žalovaný správny orgán neumožnil žalobcovi účinne brániť svoje práva v tomto konaní, tak, aby mohol účinne obhajovať svoje záujmy, neposkytol mu dostatočný časový priestor na prípravu obhajoby svojich práv, ani na skontaktovanie sa s tlmočníkom, (keďže ide o osobu hovoriacu francúzsky), resp. so svojim právnym zástupcom. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán založil na tvrdení, že žalobca ako účastník správneho konania priložil k žiadosti o vydanie dokladu zo dňa 19.11.2012 zrejme „pozmenený doklad“, ktorým má byť odpis nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu v konaní však nebolo jednoznačne preukázané, že tento doklad - zmluva, bola skutočne pozmenená. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa v prejednávanej veci vychádzal iba zo svojej domnienky vyjadrenej pojmom „pravdepodobne“, avšak akákoľvek domnienka, či pravdepodobnosť, nemôže zodpovedať požiadavke na spoľahlivé zistenie skutkového stavu vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku. Tieto skutočnosti žalobca namietol aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a predmetnou námietkou sa bližšie nezaoberal. Súd konštatoval, že prvostupňové, ako aj odvolacie správne konanie, tvorí jeden celok, preto odvolací orgán postupoval v rozpore so zákonom, ak v odvolacom konaní neodstránil žalobcom vytýkané vady. Odvolací orgán podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Ak súd preskúmaním rozhodnutia zistí, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný správny orgán v rozhodnutí o zamietnutí odvolania vychádzal, potom rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci krajský súd konštatoval, že odvolací správny orgán pri rozhodnutí o odvolaní na základe návrhu splnomocneného zástupcu žalobcu doplnil vo veci dokazovanie výsluchom svedkov Q.. D. S., primátora mesta Dunajská Streda, F. E., K. A. a A. P.. Svedecké výpovede sú ale rozporné a je zrejmé, že ani v doplnenom konaní žalovaného správneho orgánu predstavitelia FK DAC Dunajská Streda nepredložili originál spornej nájomnej zmluvy. Odvolacie správne orgány pri rozhodovaní o odvolaní sa nemôžu obmedziť iba na hodnotenie vierohodnosti dôkazov, ktoré vykonal správny orgán rozhodujúci v prvom stupni. Odvolací orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 správneho poriadku). Je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré pred ním realizoval prvostupňový správny orgán. Pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu, posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia, to znamená, že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy, prípadne zopakuje dôkazy už vykonané, všetko v záujme zistenia skutočného stavu veci. Senát Krajského súdu v Bratislave konštatoval, že postup žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nebol súladný so zákonom, keď „údajné pozmenenie listiny“, nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu prvého stupňa a s touto domnienkou sa nijakým relevantným spôsobom odvolací orgán nevysporiadal. Súd konštatoval, že na takto nedostatočne zistenom skutkovom stave nie je možné založiť rozhodnutie, a preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP a obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného správneho orgánu v ďalšom konaní je zadovážiť si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, resp. zadovážiť si dostatok dôkazov na zistenie skutočného stavu veci. V tomto prípade bude nesporne nevyhnutné predložiť originál spornej nájomnej zmluvy, nakoľko len na základe posúdenia originálu nájomnej zmluvy, bude môcť žalovaný správny orgán relevantným spôsobom posúdiť, či zo strany žalobcu došlo k predloženiu falošného, resp. pozmeneného dokladu. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- € a v náhrade trov právneho zastúpenia spočívajúcich v 2 úkonoch právnej pomoci realizovaných v roku 2013 (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd) á 130,16 € + režijné výdavky á 7,81 € a za 1 úkon právnej pomoci realizovaný v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa 19.6.2014) á 134,- € + režijné výdavky 8,04 €. Úkony právnej služby je žalovaný správny orgán povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu spolu s 20% DPH, nakoľko tento je jej platiteľom. Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 501,58 €, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný podľa ust. § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.