KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 7. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/128/2013 z 29. 7. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2014, sp. zn. 2S/128/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200904.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/128/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200904.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, IČO: 42 268 559,
Suché Mýto 19, Bratislava, zastúpený: Bardač s.r.o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava, v
mene ktorej koná Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát, proti žalovanému: Obec Hrubá Borša, Hrubá
Borša 73, Jelka, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, v mene ktorej koná
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 eur na účet
jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.05.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a
zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) doručeného žalobcovi
dňa 09.03.2013 a tiež druhostupňového fiktívneho rozhodnutia doručeného žalobcovi dňa 07.04.2013.
K žalobe pripojil text žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 21.01.2013.

Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o fiktívne
rozhodnutia, trpia vadami absolútnej nepreskúmateľnosti, čo je dôvodom pre ich zrušenie a vrátenie
veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Tiež žalovanému vytýkal, že
vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až § 11
zákona č. 211/2000 Z.z., pretože v danom prípade nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce
sa osobnosti i osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno
prístup obmedziť podľa § 11 zákona. Z tohto dôvodu sú potom napadnuté rozhodnutia v rozpore s §
3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže žalovaný s požadovanými informáciami disponuje a
súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie
napadnutých rozhodnutí aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania vzniknutých do dňa podania žaloby v sume 275,94
eur pozostávajúcich z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie písomnej žaloby)
a 2x režijný paušál.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.,
z ktorého vyplýva, že na právne vzťahy a procesy výslovne neupravené v tomto zákone sa subsidiárne



použije správny poriadok. K tvrdeniu žalobcu o tom, že svoju žiadosť o sprístupnenie informácií podal
formou e-mailu podpísanú zaručeným elektronickým podpisom žalovaný uviedol, že sa mu javí ako
nepravdivé. Vzhľadom na to, že v dokumente chýba označenie, ktorej osobe je žiadosť určená, adresa
pobytu žiadateľa, označenie, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií
žiadateľ navrhuje, je podľa názoru žalovaného zrejmé, že e-mailová správa zo dňa 22.02.2013 nie je
žiadosťou o sprístupnenie informácie a na jej základe sa nezačalo konanie podľa zákona č. 211/2000
Z.z..

Žalovaný ďalej poukázal na to, že elektronická pošta predstavuje univerzálny spôsob komunikácie,
avšak príloha e-mailovej správy univerzálnym spôsobom komunikácie nie je a na spracovanie rôznych
formátov elektronických dokumentov je nevyhnutné mať špeciálny softvér, avšak zákon neukladá
obciam povinnosť prevádzkovať takýto špeciálny softvér. Zdôraznil, že dôkazné bremeno o technickej
vykonateľnosti spôsobu v čase podania žiadosti je v tomto prípade na žalobcovi, ktorý svoje tvrdenie o
tom, že žiadosť bola urobená vo forme elektronickej pošty, nepreukázal. Ďalej namietal a z opatrnosti
rozporoval totožnosť dokumentov predložených súdu ako listinné dôkazy a elektronických dokumentov,
ktoré žalobca údajne odoslal žalovanému, nakoľko predloženie vytlačených dokumentov podľa neho
nepreukazuje žiadnu v žalobe uvedenú skutočnosť. Žalovaný zhrnul, že mu nebola doručená žiadosť
žalobcu o poskytnutie informácií, ktorá by po formálnej alebo materiálnej stránke spĺňala náležitosti
žiadosti podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a bez žiadosti teda nemohlo dôjsť k začatiu plynutia
lehoty na vydanie rozhodnutia a ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z.z.. Keďže žalovaný nemá vedomosť o tom, že by mu bola doručená elektronická pošta,
o ktorej žalobca tvrdí, že mala obsahovať odvolanie proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu,
napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného neexistuje.

Žalovaný zároveň vymenoval internetové stránky, na ktorých sú verejne prístupné informácie
požadované žalobcom. Taktiež vyjadril obavu, že žalobca svojou žiadosťou nemienil naplniť ústavné
právo na informácie, ale využil formu žiadosti, o ktorej vedel resp. musel vedieť, že pre žalovaného
nie je technicky vykonateľná, s primárnym cieľom generovať profit z priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia pre prípad úspechu v tomto konaní. Uvedenému záveru zodpovedá aj skutočnosť, že
žalobca vznikol dňa 08.02.2013, pričom ako objekt záujmu si vybral ekologickú činnosť, aby dosiahol
oslobodenie od súdnych poplatkov. Konanie žalobcu je preto podľa žalovaného konaním v rozpore s
dobrými mravmi a súd mu nemôže poskytnúť právnu ochranu, keďže je z neho zrejmé, že žalobca
nepožaduje spravodlivú ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a jeho konanie a uplatnený nárok
smeruje k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne
argumenty žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave predovšetkým najprv skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky
súdneho prieskumu tak, ako tieto vyplývajú z prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda či tu vôbec
došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo
rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom zistil nasledovné:

Dňa 22.02.2013 o 18:47 hod. mala byť na emailovú adresu: [email protected]
<mailto:[email protected]> zaslaná žiadosť Róberta Bardača o sprístupnenie informácií podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a s označenou prílohou „CEI
BA príloha.zep:, CEI BA žiadosť.zep“. Žalobca však ničím neosvedčil, že by predmetná žiadosť aj bola
žalovanému doručená. Zo samotnej žiadosti pripojenej žalobcom k žalobe vyplýva, že tento sa postupom
podľa zákona č. 211/2000 Z.z. domáhal u žalovaného ako povinnej osoby sprístupnenia nasledovných
informácií:

- údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,

- rozloha obce,

- počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na



osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of
Conservation).

Uvedené informácie požadoval žiadateľ sprístupniť v elektronickej podobe ich zaslaním na e-mailovú
adresu žiadateľa: [email protected] <mailto:[email protected]>.

Žalovaným vo veci predmetnej žiadosti rozhodnuté nebolo.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 246c veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti (piata časť), sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným
orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, ako je vyššie uvedené, upravuje
ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií, ktoré výslovne uvádza, že žiadosť možno podať písomne,
ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.



V danom prípade mal žalobca doručiť dňa 22.02.2013 okrem iných adries aj na adresu žalovaného e-mail
s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie
informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na
elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej
podobe až súdu, žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e-mailovú adresu, na ktorej komunikuje s okolím, ale popiera doručenie predmetnej žiadosti,
preto sa ani s touto nemohol oboznámiť a žiaden spisový materiál v takejto veci ani nevedie.

Ustanovenie § 14 zákona o slobode informácií pripúšťa možnosť podať žiadosť o poskytnutie informácie
aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia tohto
zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá
predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených,
alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

V danom prípade však bolo zistené, že elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola
a nemohla byť doručená a jej iné doručenie nebolo technicky vykonateľné, keď na webovej stránke
Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci
podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil, že žalovaný je
orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť
takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá
je odlišná od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku, nemohlo preto mať právne
účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie
informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená
povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej
podaní, lebo z dikcie zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda, že povinná osoba musela
poznať jej obsah. Potom až týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

V danom prípade teda nebolo preukázané, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.01.2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Žiaden
relevantný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný, ktorý, ako je to už vyššie uvedené, osvedčene nemá zriadenú
elektronickú podateľňu, nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, potom neplatí
ani právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V súdnom konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o
slobode informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie,
ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa osobitnej piatej časti
druhej hlavy O.s.p. preto v danom prípade splnené nie sú. Z uvedených dôvodov potom súd konanie vo
veci podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. zastavil, pretože konaniu
a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu
na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalovaného v
konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia
advokátom za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.



o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x po 130,16 eur - príprava
a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x
7,81 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 331,13 eur. Uvedenú sumu je žalobca povinný zaplatiť
žalovanému na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať za úkony právnej služby vykonané v rozpore s §
250k ods. 1 O.s.p. t. j. trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie práva. V zmysle § 20 ods.
1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, každý má právo na poskytnutie
právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný
účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta.

Súd nepriznal žalovanému náhradu trov za úkony, ktoré označil ako vyjadrenie k výzve súdu zo dňa
29.05.2013 -1/4 úkonu a opätovná výzva na doručenie príloh k žalobe -1/4 úkonu, nakoľko ide o úkony,
ktoré nie sú vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb uvedené a ani žiadne im svojou povahou a účelom najbližšie.

O trovách súdneho konania rozhodol súd s poukazom na nesprávny postup žalobcu, pre ktorý sa muselo
celé konanie zastaviť.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v troch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam