Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200958 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: T. L., V. XX, X., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ŤZP, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D./D zo dňa 24.04.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. D./D./U./X./XXXX/XXXX-KLD zo dňa 24.04.2013 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava I a III č. X zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava I a III zo dňa 08.02.2013, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu podanej dňa 21.02.2012 a bol mu priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.12.2012, ktorá sa vypláca mesačne pozadu. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, keď mu nebol priznaný nárok na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla odo dňa začatia konania (žiadosť bola podaná dňa 20.02.2012). Nesúhlasil s rozhodnutím správneho orgánu, ktorý priznal predmetný peňažný príspevok až od 01.12.2012 na základe komplexného posudku č. AA/XXXX/XXXXX-SSVOPČ zo dňa 31.12.2012, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% a bol zároveň navrhnutý predmetný peňažný príspevok, nakoľko od 06.12.2012 je podľa tohto posudku žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súvislosti s touto právne najvýznamnejšou námietkou žalobca tvrdil, že zistený skutkový stav bol v rozpore s podkladmi, ktoré boli obsahom spisu a z ktorých správny orgán vychádzal. Zistenie skutkového stavu bolo podľa neho nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci, pretože prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby oznámil žalobcovi začatie správneho konania posúdením zdravotného stavu, možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia a neumožnil mu navrhnúť dôkazy. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorému chýbali lekárske nálezy pre posúdenie a následné rozhodnutie a tiež namietal, že v konaní správneho orgánu došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože posudkový lekár vykonal posudkovú činnosť bez jeho účasti a správny orgán opomenul, že posudok a následné rozhodnutia musia byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutia vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 02.07.2013, zotrval na svojom doterajšom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v konaní o poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu bola ustanovená výnimka zo správneho konania a upustilo sa od povinnosti upovedomiť účastníka konania o začatí konania a od povinnosti dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie (§ 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z.). Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 55 ods. 1, § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby. Fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov a vo veciach kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Navrhovanie a predkladanie dôkazov nie je len právom, ale je zároveň aj povinnosťou (§ 34 ods. 3 správneho poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správny orgán preukázateľnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a ich vierohodnosť. Žalovaný podotkol, že nebol povinný nariadiť ústne pojednávanie, preto žalobca nebol ukrátený na právach účastníka podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Zotrval na stanovisku, že žalobca v konaní o žiadosti nepredložil taký dôkaz (lekársky nález), z ktorého by vyplývalo hodnotenie zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkového lekára prvostupňového orgánu. Relevantný dôkaz o aktuálnom zhoršení zdravotného stavu predložil až na základe konania odvolacieho orgánu dňa 06.12.2012, a to lekársky nález od T.j, ktorá potvrdila zhoršenie funkčného stavu žalobcu. Dňa 13.12.2012 bol vydaný lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok zo dňa 31.12.2012, v ktorom bol žalobcovi požadovaný peňažný príspevok navrhnutý, ale len od druhého lekárskeho posúdenia (od decembra 2012). K poznaniu skutkového stavu došlo až z vykonaných dôkazov ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Žalobca nepredložil včas relevantný objektívny lekársky nález o zhoršení svojho zdravotného stavu v oblasti mobility. Postup vykonania potrebných konzultácií a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu s cieľom vylúčenia skutkovej vady v lekárskom posudku, to znamená aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia (§ 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 3 ods. 3 správneho poriadku). Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd rozhodnutia oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 21.02.2012 podal žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 15.05.2012 rozhodnutie, ktorým túto žiadosť zamietol s odôvodnením, že naďalej zostal v platnosti komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/XXXX/XXXXX-NSVOPČ zo dňa 09.08.2011, v ktorom predmetný peňažný príspevok nebol navrhnutý, nakoľko žalobca nebol považovaný za odkázaného na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom odvolací orgán (žalovaný) vydal v odvolacom konaní nový komplexný posudok č. AA/XXXX/XXXXX-SSVOPČ zo dňa 31.12.2012, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% a zároveň bol predmetný peňažný príspevok navrhnutý od decembra 2012. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. AA/XXXX/ XXXXX-SSVODPPK/Chr, ktorým prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.05.2012 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 08.02.2013 vyhovel žiadosti žalobcu s účinnosťou od 01.12.2012 a priznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, pričom sa táto má vyplácať pozadu. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku žalobe. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci, pretože prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby oznámil žalobcovi začatie správneho konania posúdením zdravotného stavu, možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia, ak spôsobuje jeho zistenia a neumožnil mu navrhnúť dôkazy. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Súd poukazuje na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., z ktorých vyplýva výnimka z aplikácie niektorých ustanovení správneho poriadku v konaní podľa tohto zákona, teda aj v preskúmavanom konaní o žiadosti na poskytnutie peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správne orgány neboli povinné žalobcu upovedomiť o začatí konania a neboli ani povinné dať žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z tohto hľadiska súd nekonštatoval vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobcovu námietku považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorému chýbali lekárske nálezy pre posúdenie a následné rozhodnutie a tiež namietal, že v konaní správneho orgánu došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože posudkový lekár vykonal posudkovú činnosť bez jeho účasti a správny orgán opomenul, že posudok a následné rozhodnutia musia byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci, tieto námietky súd považoval za právne irelevantné. Súd sa síce nimi zaoberal, ale nepovažoval za potrebné, z dôvodu ich zmätočnosti, pojmologickej a formulačnej nepresnosti a nedostatočnej špecifikácie, sa k nim bližšie vyjadrovať. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu1). Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 11 ods. 1 č. 447/2008 Z.z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, b) na výzvu príslušného úradu preukázať výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške a zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu, v lehote určenej príslušným úradom, c) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu, zánik nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, trvanie alebo zánik nároku na preukaz alebo na parkovací preukaz, d) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní, že hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, e) na výzvu príslušného úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, jeho výšku alebo výplatu do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný úrad neurčil dlhšiu lehotu, f) na výzvu príslušného úradu podrobiť sa vyšetreniu zdravotného stavu alebo podrobiť sa posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, g) umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, ktorá je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu, h) oznámiť do ôsmich dní príslušnému úradu začatie poskytovania odľahčovacej služby, vykonávania zamestnania, pobytu v zdravotníckom zariadení, zvyšovania kvalifikácie formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, i) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytnutými jednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu, j) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona, účelom zákona č. 447/2008 Z.z. je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Musí ísť o osobu, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Priznať predmetný peňažný príspevok možno až na základe komplexného posudku. Komplexný posudok vypracúva príslušný organ (žalovaný) na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z.. Zároveň zákon ustanovuje, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je právne relevantným podkladom takéhoto rozhodnutia komplexný lekársky posudok a jemu predchádza lekárska posudková činnosť, pričom tieto sú v kompetencii správnych orgánov konajúcich vo veci, nemožno súhlasiť so žalovaným, že dôkazné bremeno v predmetnom konaní o peňažnom príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je na žalobcovi ako účastníkovi správneho konania a eklekticky vychádzať len z ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. Takýto výklad by bol v rozpore s úmyslom zákonodarcu podporiť sociálne začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. S vyššie uvedeným súvisí výklad ustanovení § 38 a § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. V konaní medzi účastníkmi nebola sporná výška peňažného príspevku, rozchádzali sa v názore na termín, od ktorého sa tento žalobcovi mal vyplácať. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak, súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovujú inak. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. Ako vyplýva z administratívneho spisu, konanie o priznanie predmetného príspevku sa začalo dňa 21.02.2012, kedy žalobca v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. podal žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Zo základných pravidiel správneho konania vyplýva, že konanie pred správnymi orgánmi sa riadi okrem iného zásadou dvojstupňového konania, kedy účastníci konania majú právo žiadať príslušný správny orgán vyššieho stupňa o preskúmanie zákonnosti konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Ďalšou zásadou, ktorou sa riadi správne konanie, je zásada jednotnosti konania spočívajúca v tom, že konanie na prvom i druhom stupni tvorí jeden celok spojený identitou účastníkov a predmetu konania. Predovšetkým z druhej menovanej zásady vyplýva správnemu orgánu povinnosť kedykoľvek počas správneho konania, konanie o opravnom prostriedku nevynímajúc, zisťovať skutkový stav a pokiaľ osobitný predpis neurčuje inak, posudzovať ho v čase rozhodnom pre rozhodnutie, teda ku dňu jeho vydania. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. V danom prípade v čase vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca podľa prvostupňového správneho orgánu nepreukázal dôvodnosť poskytnutia žiadaného peňažného príspevku. Z tohto pohľadu by sa mohlo prvostupňové rozhodnutie javiť po vecnej i právnej stránke správnym a zákonným. Počas jednotného správneho konania, i keď až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, došlo k podstatnej a právne významnej zmene skutkového stavu. U žalobcu bolo konštatované splnenie podmienky pre poskytnutie predmetného peňažného príspevku, a to na základe podkladu, ktorý bol žalovaný v konaní povinný zabezpečiť a ktorý bol zároveň právne najvýznamnejším pre posúdenie žalobcovej žiadosti z hľadiska dikcie § 38 zákona č. 447/2008 Z.z.. Ak teda v rámci jednotného správneho konania bol žalobcovi nárok na vyplácanie peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 38 zákona priznaný, mal byť priznaný v súlade s vyššie uvedeným v súlade s § 43 ods. 2 zákona od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku, teda od 01.02.2012. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Súd (pred tým správny orgán) musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán v zhode so správnym orgánom prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, ktorý nevyplýva zo žiadneho ustanovenia na vec sa vzťahujúcich všeobecne záväzných predpisov. Napriek tomu, že preskúmavané správne konanie sa začalo vo februári 2012, žalovaný priznal predmetný peňažný príspevok až od decembra 2012. Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade konkrétne spočíva v tom, že žalovaný nerešpektoval zásadu jednotnosti správneho konania a síce aplikoval správnu právnu normu (zákon č. 447/2008 Z.z.), ale ju nesprávne interpretoval. Nesprávny výklad procesných ustanovení správneho poriadku a osobitného zákona je dôvodom nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/USI/U./X./XXXX/XXXX-KLD zo dňa 24.04.2013 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava I a III č. X zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade mal žalobca v konaní úspech a patrila by mu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona i náhrada trov konania voči žalovanému účelne vynaložená na účelné uplatňovanie práva. Predmetné súdne konanie je od poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodené, preto žalobcovi v súvislosti so súdnym poplatkom za žalobu trovy nevznikli. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov, ako sám uviedol v prílohe k žalobe, vynaložených na dopravu (v sume 20 eur), na administratívne výdavky (v sume 25 eur) a na odmenu za advokátsku radu (20 eur). Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by uvedené výdavky na účelné uplatnenie práva v tomto súdnom konaní skutočne vynaložil, preto súd tieto nepovažoval za preukázané a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.