KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 4. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/138/2013 z 29. 4. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2014, sp. zn. 2S/138/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200962.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/138/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200962.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci navrhovateľov: 1. A SANTÉ,
s.r.o., IČO: 36 669 181, Štefánikova 876/10, Modra, 2. MEDI - HOM, spol. s r.o., IČO: 36 669 181, Raková
615/33, Limbach, obaja právne zastúpení: JUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, Bratislava,
proti odporcovi: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, Bratislava, o návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu z a m i e t a.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 14.05.2013, súdu doručeným dňa 15.05.2013, sa domáhali navrhovatelia
ochrany pred nezákonným zásahom odporcu spočívajúcim v rozpise lekárskych služieb prvej pomoci
na mesiac apríl, máj a jún 2013, v ktorom odporca určil pre navrhovateľov povinnosť vykonať podľa §
79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 578/2004 Z.z.“ alebo aj ako „zákon“) lekárske služby
pre spoločnosť LSPP Pezinok, s.r.o., Hollého 2, Pezinok.

Navrhovatelia uviedli, že dňa 08.04.2013 im bol doručený list od odporcu s rozpisom služieb
lekárskych služieb prvej pomoci na mesiac apríl, máj a jún 2013, v ktorom bola navrhovateľom
určená povinnosť vykonať službu prvej pomoci pre obchodnú spoločnosť LSPP Pezinok, s.r.o.. Opísali
situáciu ako vyvrcholenie dlhotrvajúceho tlaku odporcu na navrhovateľov, aby vykonávali služby pre
uvedenú spoločnosť, ktorá s navrhovateľmi odmieta uzavrieť príslušnú zmluvu v minimálnom rozsahu
stanovenom novou vyhláškou MZ SR o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov a núti prostredníctvom
odporcu navrhovateľov vytvárať stratu za účelom vytvárania zisku pre obchodnú spoločnosť LSPP
Pezinok, s.r.o.. Odporca zaraďuje navrhovateľov do služieb v Pezinku napriek tomu, že títo majú
uzavretú zmluvu so spoločnosťou MEDSTAR, s.r.o., ktorá prevádzkuje lekársku službu prvej pomoci
v nemocnici v Ružinove a jej zriaďovateľom je tiež odporca. Navrhovatelia spochybnili argumentáciu
odporcu o spádovom území, v ktorom sú navrhovatelia povinní vykonávať službu (Pezinok), túto
považujú za selektívnu, nakoľko do rozpisov zaraďuje odporca aj spoločnosť ANGINET, s.r.o. (MUDr.
U.), ktorá sídli v Senci, čo nie je spádové územie Pezinku. Požiadavka navrhovateľov na uzavretie



zmluvy vyplýva z postupu LSPP Pezinok, s.r.o., pre ktorú navrhovatelia vykonávali lekárske služby bez
príslušnej zmluvy už v minulosti, čoho dôsledkom je, že za svoje dodané služby nedostali zaplatené.
Za neprípustnú považovali navrhovatelia argumentáciu LSPP Pezinok, s.r.o. v predmetnom konaní
proti navrhovateľovi 1/, že žiadny zákon nezaručuje súkromným lekárom za výkon žiadnu odmenu.
Naproti tomu LSPP Pezinok, s.r.o. za služby, ktoré pre neho vykonali navrhovatelia, dostáva odmenu
z prostriedkov štátneho rozpočtu. Navrhovatelia namietali, že rozpisom odporca určuje služby bez
právneho titulu (zmluvy), povinnosti navrhovateľov určuje nie voči odporcovi, ale voči prevádzkovateľovi
zariadenia - obchodnej spoločnosti LSPP Pezinok, s.r.o. a to bez ohľadu na skutočnosť, že jej
zriaďovateľom je odporca. Postup odporcu, ktorý zaraďuje do rozpisov poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti na základe zoznamov od jednotlivých prevádzkovateľov, považovali navrhovatelia za
rozporný s materiálnou podstatou ústavnej zásady rovnosti práv a povinností medzi subjektmi
súkromného práva. Je neprípustné, aby LSPP Pezinok, s.r.o. obchádzala zásadu rovnosti strán
zmluvných vzťahoch cez zásah odporcu, ktorého podstatu namietali navrhovatelia ako nezákonný zásah
do ich práv.

Za základný materiálny nedostatok rozpisu navrhovatelia považovali skutočnosť, že tento je určený pre
zariadenie, ktoré nebolo na tento účel v čase vydania rozpisu skolaudované. Uvedený stav trvá podľa
informácie navrhovateľov prinajmenšom od 22.12.2010 a prípad je riešený od marca 2013 orgánmi
hygieny a verejného zdravotníctva. Podľa názoru navrhovateľov zariadenie nemá platné užívacie
povolenie na činnosť, ktorú tam navrhovatelia majú vykonávať na základe príkazu orgánu verejnej moci.

Ďalej navrhovatelia uviedli, že okrem spoločných dôvodov pre nemožnosť zaradenia do služieb u
navrhovateľa 2/ jestvujú aj iné dôvody, a to konkrétne lekárom vykonávaná opatera a dojčenie
jednoročného dieťaťa, ako aj starostlivosť o druhé (z troch) dieťa vo veku 5 rokov, ktoré je zdravotne
ťažko postihnuté. Po dobu, po ktorú sa zodpovedný zástupca navrhovateľa 2/ trvale stará o maloleté
dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj o dieťa vo veku troch rokov, nie je z dôvodu ochrany
práv týchto detí možné navrhovateľa 2/ zaraďovať do lekárskych služieb prvej pomoci, ktoré vyžadujú
24 hodinovú prítomnosť v službe.

Na základe uvedených skutočností navrhovatelia žiadali, aby súd rozhodol, že

- rozpisom služieb, ktorým bola navrhovateľom určená povinnosť výkonu lekárskych služieb prvej pomoci
u prevádzkovateľa LSPP Pezinok, s.r.o. na obdobie mesiacov apríl 2013 až jún 2013, bola nezákonným
spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľov;

- odporcovi sa zakazuje pokračovať v určovaní služieb navrhovateľom u prevádzkovateľa LSPP Pezinok,
s.r.o. a

- odporcovi sa tiež zakazuje vynucovanie plnenia týchto povinností od navrhovateľov.

Zároveň navrhovatelia navrhli vydať predbežné opatrenie, ktorým súd nariadi odporcovi, aby sa do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdržal zaraďovania navrhovateľov 1/ a 2/ do služieb lekárskej
služby prvej pomoci podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. u prevádzkovateľa LSPP Pezinok,
s.r.o.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 26.06.2013, považoval ho za
nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že navrhovatelia sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
sú povinní vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom.
Poukázal na § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. a tiež na ustanovenie § 2 ods. 20
a § 7 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon č. 576/2004 Z.z.“). Uviedol, že lekárska služba prvej pomoci je zdravotná
starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti a
špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti. Lekársku službu prvej pomoci vykonávajú
poskytovatelia v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorí je oprávnený na základe vydaného



povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci. Lekárska služba prvej pomoci sa
vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý
obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci
a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby
prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej
pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku
službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja.

Odporca ďalej uviedol, že plní úlohy na základe preneseného výkonu štátnej správy na úseku
zdravotníctva v samosprávnom kraji a na svojom webovom sídle zverejňuje rozpis vykonávania lekárskej
služby prvej pomoci najneskôr 15 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis vyhotovuje. Zákon č.
576/2004 Z.z. podrobnejšie neupravuje spôsob, akým samosprávne kraje lekársku službu prvej pomoci
určujú. Určené sú len náležitosti rozpisu a subjekty, ktoré majú zákonnú povinnosť vykonávať túto
službu. Odporca si určovaním lekárskej služby prvej pomoci plní len zákonnú povinnosť vyplývajúcu
mu z preneseného výkonu štátnej správy, pričom pri tvorbe rozpisu zohľadňuje miesto prevádzky
zdravotníckeho zariadenia, bydlisko poskytovateľa, ktorým je fyzická osoba alebo bydlisko odborného
zástupcu alebo zamestnanca právnickej osoby, počet poskytovateľov pre dané územie, ako aj ochotu
lekárov slúžiť služby častejšie, ako by určoval rozpis pri počte poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
pre zdravotné obvody v príslušnom území.

Odporca zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 113/2011-74, v ktorom sa uvádza,
že každému z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí patria do minimálnej siete a sú viazaní
povinnosťou podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z., bol orgánom príslušným na vydanie
povolenia na prevádzkovanie ambulancie pridelený zdravotný obvod, t.j. administratívne určená časť
územia SR, v rámci ktorej majú zabezpečovať nepretržitú lekársku starostlivosť prvej pomoci, resp.
zdravotnú starostlivosť. Z uvedeného vyplýva, že napadnutými ustanoveniami nastavený systém
zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti oslobodzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
od povinnosti byť dostupný nepretržite pre svojich pacientov, a to aj počas nocí, víkendov a sviatkov, t.j.
mimo ordinačných hodín a zabezpečuje dostupnosť lekárskych služieb počas tohto času.

K argumentácii navrhovateľov, že majú uzavretú zmluvu so spoločnosťou MEDSTAR, s.r.o. a odporca im
napriek tomu určuje služby v Pezinku, odporca uviedol, že akceptovaním navrhovateľmi predkladaného
spôsobu určenia rozpisov služieb by odporca prenášal svoju kompetenciu, vyplývajúcu mu z ustanovení
zákona č. 576/2004 Z.z., na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí by si sami určovali, kde budú
lekársku starostlivosť prvej pomoci vykonávať.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľov, že odporca určuje služby bez právneho titulu (zmluvy) a nie voči
odporcovi, ale voči prevádzkovateľovi zariadenia - obchodnej spoločnosti LSPP Pezinok, s.r.o., ani s
touto námietkou odporca nesúhlasil. Zopakoval, že samosprávny kraj určuje rozpis služieb v súlade s
§ 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. a vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci je v súlade s § 79
ods. 1 písm. v/ zák. č. 578/2004 Z.z. zákonnou povinnosťou poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú
ambulantnú starostlivosť v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo, ktorými sú navrhovatelia v
oboch radoch.

K tvrdeniu navrhovateľov, že postup odporcu je popretím materiálnej podstaty ústavnej zásady rovnosti
práva a povinností medzi subjektmi súkromného práva, odporca uviedol, že štát uloženie zákonnej
povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti kompenzuje prostredníctvom tzv. mesačnej
kapitačnej platby, ktorú dostáva každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za každého registrovaného
poistenca od príslušnej zdravotnej poisťovne, ktorá je poskytovaná paušálne bez akejkoľvek závislosti
na nimi podanom výkone. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na
nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je navyše
vyvažované spomínanou kontraktačnou povinnosťou zdravotných poisťovní, dôsledkom ktorej sú
jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaradeným do minimálnej siete vyplácané mesačné
kapitačné platby. Dôvodom odlišného právneho postavenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči
poskytovateľom prevádzkujúcim ambulancie lekárskej starostlivosti prvej pomoci je plnenie zákonnej



povinnosti podľa ustanovení § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z., ktorá sleduje legitímny cieľ a
s ohľadom na jej charakter ju nemožno považovať za neprimeranú (odporca citoval z vyššie uvedeného
nálezu Ústavného súdu SR).

Odporca dodal, že lekárske služby prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú
ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom
zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu
lekárskej služby prvej pomoci. Táto sa vykonáva podľa rozpisu určeného odporcom zverejneným na jeho
webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu, čas vykonávania a zoznam poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období , na ktorý sa
tento rozpis vyhotovuje. Na uvedené obdobie apríl až jún 2013 bol rozpis zverejnený na webovej stránke
Bratislavského samosprávneho kraja dňa 14.03.2013.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov, že prekážkou vo výkone lekárskej služby prvej pomoci je
starostlivosť o maloleté (zdravotne ťažko postihnuté) dieťa, odporca poukázal na skutočnosť, že síce
navrhovatelia odmietajú vykonávať lekársku službu prvej pomoci v Pezinku pre LSPP Pezinok, s.r.o.,
zároveň však tvrdia, že majú uzavretú zmluvu na výkon lekárskej služby prvej pomoci so spoločnosťou
MEDSTAR, s.r.o. a odporca im znemožňuje výkon služby u tejto spoločnosti. Ide teda podľa odporcu
o zjavne protichodné tvrdenia, v ktorých navrhovatelia na jednej strane sú ochotní vykonávať lekársku
službu prvej pomoci v spoločnosti MEDSTAR, s.r.o., na druhej strane argumentujú tým, že z vyššie
uvedených dôvodov tieto služby nemôžu vykonávať v Pezinku.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal postup odporcu a dospel k záveru, že návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť podľa §
250v ods. 4 O.s.p., pretože postup odporcu bol v súlade so zákonom.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p.súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Z pripojeného administratívneho spisu a z listín predložených navrhovateľmi vyplynuli skutkové okolnosti
tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich písomných podaniach.

Podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené
inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o
poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú
zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.



Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 578/2004 Z.z. lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť, ktorou
sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej
ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti.

Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia
poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú
starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného
povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci
všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí
alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku
službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon
špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre
deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných
činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného
samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej
služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa
tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym
dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja.

Konanie podľa § 250v a nasl. O.s.p. je inštitútom súdnej ochrany pred faktickými nezákonnými zásahmi
orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym správnym aktom. Zásah
je nezákonným resp. v širšom slova zmysle protiprávnym, ak ide o útok orgánu verejnej moci proti
subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej
správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych
verejných práv (napr. právo na život, právo na osobnú slobodu, právo na ochranu vlastníctva, právo na
ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy nemôže súd zrušiť, môže však správnemu
orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval, a ak je to možné, správnemu orgánu
prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva
navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na
eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu
verejnej správy (rozh. Najvyššieho súdu SR 3Sž/ 2/2009). Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je
ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba
nemôže brániť inými prostriedkami.

Základom návrhu podľa § 250v O.s.p. je tvrdenie o nezákonnosti zásahu, ktorý nie je rozhodnutím,
a o tom, že týmto zásahom bola fyzická osoba alebo právnická osoba dotknutá na svojich právach o
chránených záujmoch. Priebeh konania je určený účelom tohto konania. Súd skúma zákonnosť zásahu
orgánu verejnej správy z hľadiska dôvodov vymedzených v návrhu. Pre poskytnutie súdnej ochrany musí
byť preukázané, že nezákonný zásah stále trvá aj s dôsledkami, ktoré tvrdil navrhovateľ v podanom
návrhu, resp. že hrozí jeho opakovanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sž/153/2003).
Prípustnosť návrhu je podmienená vyčerpaním opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Prvou podmienkou poskytnutia súdnej ochrany pred nezákonným zásahom správneho orgánu je
nezákonnosť zásahu, teda zistenie takého porušenia práv fyzickej alebo právnickej osoby postupom
správneho orgánu, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi. Nezákonnosť zásahu odporcu videl
navrhovateľ v tom, že odporca zaraďuje navrhovateľov do služieb v Pezinku napriek tomu, že títo majú
uzavretú zmluvu so spoločnosťou MEDSTAR, s.r.o., ktorá prevádzkuje lekársku službu prvej pomoci v
nemocnici v Bratislave; ďalej že služby sú určené v zariadení, ktoré nebolo na tento účel v čase vydania
rozpisu skolaudované a tiež že u navrhovateľa 2/ jestvujú aj iné dôvody (opatera dvoch maloletých detí,
z ktorých jedno je zdravotne ťažko postihnuté), ktoré bránia namietanému postupu odporcu.



V konaní bolo zistené, že navrhovatelia sú licencovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť, že ďalej odporca je oprávnený orgán na vydávanie
rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci a napokon že odporca je zriaďovateľom zdravotníckeho
zariadenia - spoločnosti LSPP Pezinok, s.r.o.. Ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004
Z.z. ukladá poskytovateľom povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci a to na základe rozpisu
určeného samosprávnym krajom. Služby sa majú vykonávať v zdravotníckom zariadení poskytovateľa,
ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej
pomoci.

Lekárska služba prvej pomoci je forma zdravotnej starostlivosti, ktorou štát zabezpečuje nepretržitú
dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Zákon č. 576/2004 Z.z. podrobnejšie neupravuje
spôsob, akým samosprávne kraje lekársku službu prvej pomoci určujú. Aplikácia príslušnej právnej
úpravy je ponechaná na ich úvahu. Odporca je teda autonómny pri posudzovaní kapacít potrebných na
výkon lekárskej služby prvej pomoci, podľa zákona nemusí špecifikovať konkrétne okolnosti a dôvody
svojho postupu pri aplikácii tohto oprávnenia. Vzhľadom na konštrukciu ustanovenia § 7 ods. 6 zákona
č. 578/2004 Z.z. je súd toho názoru, že je vecou voľnej úvahy odporcu, aké kritériá použije pri tvorbe
rozpisu služieb, pričom súd je oprávnený realizáciu tejto právomoci preskúmať v zmysle § 245 ods. 2
O.s.p. len z toho hľadiska, či jeho uváženie nevybočilo z medzí stanovených zákonom. V právomoci
súdu nie je hodnotiť účelnosť a vhodnosť správneho uváženia odporcu.

Na strane druhej však ani odporca nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle, nakoľko musí
rešpektovať princípy právnej istoty a predvídateľnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov a
najmä vlastné podmienky a kritériá stanovené pre rozpisovanie služieb. Svojvôľa správneho orgánu
by sa mohla prejaviť napr. v stanovení celkom neopodstatneného kritéria na zaradenie poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti do rozpisu služieb, v zaradení poskytovateľa na základe nepravdivého či
vymysleného dôvodu, prípadne v rozhodovaní bez akéhokoľvek kritérií či podkladov. Odporca uviedol,
že pri tvorbe rozpisu zohľadňuje miesto prevádzky zdravotníckeho zariadenia, bydlisko poskytovateľa,
ktorým je fyzická osoba alebo bydlisko odborného zástupcu alebo zamestnanca právnickej osoby, počet
poskytovateľov pre dané územie, ako aj ochotu lekárov slúžiť služby častejšie, ako by určoval rozpis pri
počte poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre zdravotné obvody v príslušnom území. Na základe
odporcom uvádzaných kritérií možno jeho svojvôľu pri uplatňovaní právomoci voči navrhovateľom
vylúčiť. Podľa názoru súdu je nepochybné, že odporca sa problematikou rozpisu služieb zodpovedne
zaoberal, uplatnil pri tom logicky obhájiteľné a transparentné kritériá, pričom uplatňované kritériá
nemožno považovať voči navrhovateľom alebo ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za
diskriminačné, či vymykajúce sa medziam a hľadiskám stanoveným zákonom. Podľa názoru súdu
skutočnosť, s akým subjektom majú navrhovatelia uzavretú zmluvu (MEDSTAR, s.r.o.), je z hľadiska
posúdenia zákonnosti určenia miesta výkonu lekárskej služby prvej pomoci právne irelevantná.

Krajský súd sa nemohol stotožniť s námietkou navrhovateľov, že starostlivosť o maloleté dieťa
vykonávaná zástupcom poskytovateľa alebo samotným poskytovateľom - fyzickou osobou by mohla byť
považovaná za zákonnú prekážku na strane poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo výkone lekárskej
služby prvej pomoci. Súd je toho názoru, že ak je takáto skutočnosť odporcovi známa, mal by na
ňu prihliadať a pokiaľ to je možné, nezaraďovať takéhoto poskytovateľa do rozpisu služieb. Uvedený
argument navrhovateľov však odporuje ich požiadavke byť zaraďovaný do služieb pre prevádzkovateľa
lekárskej služby prvej pomoci so sídlom v Bratislave.

Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že návrh navrhovateľov na poskytnutie súdnej ochrany pred
tvrdeným nezákonným zásahom odporcu bol nedôvodný. Odporca postupoval v medziach stanovených
zákonom a preto súd návrh podľa § 250v ods. 4 O.s.p. zamietol.

Krajský súd tiež konštatoval, že návrh navrhovateľov bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty určenej §
250v ods. 3 O.s.p., podľa ktorého návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá
zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa §
7 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z. rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za



doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci
desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Predmetný rozpis bol na
webovej stránke odporcu zverejnený dňa 14.03.2013, za doručený sa rozpis v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia považoval v pondelok dňa 25.03.2013. Navrhovatelia vo svojom návrhu tvrdili,
že sa o rozpise dozvedeli až dňa 08.04.2013. Návrh na súd bol navrhovateľmi podaný (daný na poštovú
prepravu) dňa 14.05.2013. Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že navrhovatelia zmeškali lehotu na
podanie návrhu ustanovenú § 250v ods. 3 O.s.p., kedy táto uplynula dňa 24.04.2013, resp. najneskôr
dňa 08.05.2013.

Inštitút predbežných opatrení je z konaní podľa piatej časti O.s.p. vylúčený. Vyplýva to z § 246c ods. 1
O.s.p., ktorý ustanovuje, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto (piatej) časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Nakoľko inštitút predbežných
opatrení je upravený v druhej časti O.s.p., nie je možné ho použiť v konaní podľa piatej hlavy piatej časti
O.s.p. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech navrhovateľa v
konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani odporcovi, ktorý v takomto prípade
zásadne nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje