Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/139/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200970 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200970.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Fecupral, spol. s r.o., so sídlom Ľ.Štúra 17, Veľký Šariš, IČO: 36448974, právne zastúpený: C. Advokátska kancelária, s.r.o., Puškinova 16, Prešov proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4330/2013 zo dňa 23.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 4330/2013 zo dňa 23.1.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €, titulom zaplateného súdneho poplatku a na účet právnej zástupkyne žalobcu T. Advokátska kancelária, s.r.o., Puškinova 16, Prešov 964,69 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou pôvodne NSSR dňa 28.3.2013, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NSSR č. 6Sž 8/2013 zo dňa 24.4.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4330/2013 zo dňa 23.1.2013, ktorým žalovaný v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie - útvaru integrovaného povoľovania a kontroly č. 4682-20429/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011, v spojitosti s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4838-3220/2011/Kov, mer/571380108 zo dňa 3.2.2011 v mimoodvolacom konaní (§ 65 ods. 1 zákona o správnom konaní) konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku zastavil dôvodiac, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. V žalobe žalobca uviedol, že podľa jeho právneho názoru preskúmavané rozhodnutie trpí vadou - nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Žalobca súd upozorňuje na rozpory v rozhodnutiach jednotlivých správnych orgánov, pre ktoré žalobca podal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie životného prostredia, sp.zn. 4838-3220/2011/Kov, mer/571380108 zo dňa 3.2.2011, v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia-ústredie č.k. 4682-20429/27/2011/ Šop zo dňa 13.7.2011 mimoodvolacieho konania v súlade s ust. § 65 a nasl. správneho poriadku. V žalobe žalobca ďalej uvádza, že mesto Prešov, Mestský úrad v Prešove vydal dňa 9.1.2008 pod č. P/2007/5931-Hč záväzné vyjadrenie a dňa 20.4.2010 Prot.č. B 7101/2010 záväzné stanovisko, v ktorom v rozpore s obsahom záväzného vyjadrenia zo dňa 9.1.2008 uviedlo, že nesúhlasí s vydaním integrovaného povolenia pre stavbu „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov“. V záväznom stanovisku mesta Prešov zo dňa 20.4.2010 podľa žalobcu nebolo a nie je uvedené, že sa záväzné stanovisko zo dňa 9.1.2008 zrušuje. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou dokumentácie pre vydanie integrovaného povolenia boli a sú dve rozdielne záväzné stanoviská mesta Prešov, to znamená dva dokumenty rovnakej právnej sily, avšak s rôznym obsahom. S poukazom na vyššie uvedené žalobca konštatuje, že keďže záväzných stanovísk bolo viac a v nadväznosti na túto skutočnosť zdôrazňuje, že správne orgány sú povinné vyhodnocovať dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ktoré je napádané týmto opravným prostriedkom, si podľa žalobcu túto povinnosť nesplnil, resp. nevedno, ako vyššie uvedené citované dôkazy vyhodnotil. Z uvedeného vyplýva, že rozpor medzi dvomi dôkazmi rovnakej právnej sily, nebol odstránený a teda ide o nesprávne hodnotenie dôkazov alebo nevyhodnotenie dôkazov, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu záveru a v konečnom dôsledku aj k nezákonnému rozhodnutiu. Dňa 27.9.2010 bolo prevádzkovateľovi a stavebníkovi doručené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odbor integrovaného povoľovania č. 4838-27329/2010/Kov,mer/571380108 zo dňa 16.9.2010 o prerušení konania vo veci vydania integrovaného povolenia na prevádzku „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov“ prevádzkovateľa - stavebníka Fecupral, spol. s r.o. (žalobcu) z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky na Okresnej prokuratúre Prešov a Krajskom stavebnom úrade Prešov. Krajský stavebný úrad Prešov dňa 29.9.2010 v zmysle § 140b ods. 5 stavebného zákona vydal záväzné stanovisko, ktorým zmenil svoje pôvodné stanovisko zo dňa 3.8.2010. Týmto druhým stanoviskom došlo podľa názoru žalobcu k zmene stanoviska zo dňa 3.8.2010. Dňa 10.2.2011 bolo právnemu zástupcovi spoločnosti Fecupral, spol. s r.o. doručené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, sp.zn. 4838-3220/2011/Kov, mer/571380108 zo dňa 3.2.2011, ktorým nepovoľuje vykonávanie činnosti v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov“ prevádzkovateľovi - stavebníkovi (žalobcovi) a to z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska dotknutého orgánu mesta Prešov, ako miestne príslušného stavebného úradu podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona. Proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice zo dňa 3.2.2011 podala spoločnosť žalobcu odvolanie a navrhla, aby odvolací orgán rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice zo dňa 3.2.2011 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dňa 19.7.2011 doručila Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, spoločnosti Fecupral, spol. s r.o. rozhodnutie č. 4682-20429/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011, z obsahu ktorého vyplýva, že v rámci odvolacieho konania potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 3.2.2011, ktorým nepovoľuje vykonávanie činnosti v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov Prešov“ pre stavebníka Fecupral, spol. s r.o., Veľký Šariš. Záväzné stanovisko mesta Prešov zo dňa 20.4.2010 vydané podľa § 140b stavebného zákona, je právne irelevantné pre účely konania o vydanie integrovaného povolenia neplatné pre rozpor s právnymi predpismi a ďalej pre rozpor medzi duplicitnými stanoviskami mesta Prešov a tiež so závermi stanoviska Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 29.9.2010. Podľa názoru žalobcu žiadosť o vydanie integrovaného povolenia spoločnosti Fecupral, spol. s r.o., ktorá bola podaná dňa 22.3.2010, a preto je rozhodujúci právny stav k tomuto dňu. Konanie vo veci spoločnosti Fecupral spol. s r.o. a to vo veci umiestnenia a posúdenia Nadriegonálneho centra zhodnocovania odpadov v k.ú. Z. sa začalo pred schválením územného plánu, ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom Prešov - VZN mesta Prešov č. 4/2010 zo dňa 28.4.2010. Vo všeobecne záväznom nariadení mesta Prešov č. 168/2008 nie je žiadne obmedzenie kapacity pre zneškodňovanie (zhodnocovanie odpadov). Záväzné stanovisko mesta Prešov zo dňa 9.1.2008 bolo preto v súlade s platným a účinným všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 168/2008. Na základe vyššie uvedených skutočností je záväzné stanovisko stavebného úradu mesta Prešov zo dňa 20.4.2010 podľa právneho názoru žalobcu v rozpore s právnym stavom, ktorý platil v čase vydania záväzného stanoviska, t.j. bol v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 168/2008, pričom spoločnosť Fecupral, spol. s r.o. svoju žiadosť podala dôvodne v súlade s existujúcim platným a účinným právnym stavom. Záväzné stanovisko mesta Prešov na účely integrovaného povolenia malo byť vydané podľa právnych noriem účinných ku dňu podania žiadosti o vydanie integrovaného povolenia. Žalobca tvrdí, že rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia sp.zn. 4838-3220/2011/ Kov,mer/571380108 zo dňa 3.2.2011 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie sp.zn. 4682-20429/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011 v rozpore s platnými právnymi predpismi, a preto je podľa jeho názoru potrebné ich v celom rozsahu zrušiť. Žalobca podaním zo dňa 22.3.2010 predložil Inšpektorátu životného prostredia Košice žiadosť o vydanie integrovaného povolenia v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov.“ Dňa 27.9.2010 mu bolo doručené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 16.9.2010 o prerušení konania vo veci vydania integrovaného povolenia na vyššie uvedenú prevádzku a to z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky na Okresnej prokuratúre Prešov a Krajskom stavebnom úrade Prešov. Po prerušení konania Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice vydala rozhodnutie sp.zn. 4838-3220/2011/Kov,mer/571380108 zo dňa 3.2.2011, ktorým nepovolila vykonávanie činnosti v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov Prešov“ prevádzkovateľovi - stavebníkovi (žalobcovi) z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska dotknutého orgánu mesta Prešov ako miestne príslušného stavebného úradu podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona. Podaním zo dňa 21.2.2011 žalobca podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie zo dňa 13.7.2011 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 3.2.2011. Podaním zo dňa 10.5.2012 žalobca predložil Ministerstvu životného prostredia SR žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 3.2.2011, v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie zo dňa 13.7.2011 mimoodvolacieho konania v súlade s ust. § 65 a nasl. správneho poriadku. Ministerstvo životného prostredia SR svojím rozhodnutím č. 54594/2012 zo dňa 22.10.2012 začalo konanie o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie č. 4682-20426/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011, v spojitosti s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia Košice č. 4838-3220/2011/Kov,mer/571380108 zo dňa 3.2.2011 v mimoodvolacom konaní s uvedením, že uvedenými rozhodnutiami nebolo povolené vykonávanie činnosti prevádzkovateľovi žalobcu v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov Prešov“. Dňa 1.2.2013 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 4330/2013 zo dňa 23.1.2013, ktorým rozhodlo, že podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní, zastavuje konanie o preskúmaní vyššie uvedených rozhodnutí z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, pričom v odôvodnení žalovaný uvádza, že v konaní o preskúmanie uvedených rozhodnutí v mimoodvolacom konaní nebola zistená nezákonnosť právoplatného rozhodnutia, alebo jeho rozpor s hmotným právom, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca poukazuje v žalobe na skutočnosť, že podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní podával žalobca. Správny orgán sa so žiadosťou stotožnil a rozhodol tak, že konanie vo veci preskúmania rozhodnutia mimoodvolacieho konania začal. Je v rozpore s platnými právnymi predpismi, keď správny orgán - žalovaný, konanie v predmetnej veci zastavil s uvedením, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu bez argumentácie a odôvodnenia, najmä, ak žalobca, ako účastník konania nepozná dôvod, ktorý odpadol a kedy. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím zrušil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, sekcie enviromentálneho hodnotenia a riadenia č. 4330/2013 zo dňa 23.1.2013 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré tunajšiemu súdu doručil dňa 3.7.2013 uviedol, že jednou zo základných podmienok pre vydanie stavebného povolenia špeciálnym stavebným úradom, ustanovenou v § 120 ods. 2 stavebného zákona, je existencia záväzného stanoviska podľa § 140b tohto zákona vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktoré pre navrhovanú stavbu potvrdzuje súlad a dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí, alebo zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. Takéto záväzné stanovisko nebolo v prvostupňovom, ani v druhostupňovom konaní v predmetnej veci predložené, alebo predložené stanoviská neboli takto vyhodnotené. V uvedených konaniach boli stanoviská k otázke súladu navrhovanej stavby so zastavovacími podmienkami určenými územným plánom zóny menené, nejasné a spochybňované a nesprávna interpretácia konečného záväzného stanoviska, mohla byť dôvodom pre nezákonnosť rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie, útvaru integrovaného povoľovania a kontroly č. 4682-20429/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011 v spojitosti s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 3.2.2011 v mimoodvolacom konaní požiadalo Krajský stavebný úrad v Prešove o jednoznačné vyjadrenie sa k tomu, či navrhovaná stavba dodržiavala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Krajský stavebný úrad v Prešove vo svojom vyjadrení č. 2012-843/3553-02 zo dňa 29.12.2012 opätovne nepotvrdil súlad navrhovanej stavby s územno-plánovacou dokumentáciou, čo potvrdilo zákonnosť uvedeného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, preto bolo konanie o preskúmaní tohto rozhodnutia v mimoodvolacom konaní zastavané. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uvádza, že vyjadrenie žalovaného je zavádzajúce a v rozpore so skutkovým stavom. Z právnej opatrnosti opakovane osobitne pre žalovaného predkladá žalobca súdu záväzné vyjadrenie špeciálneho stavebného úradu podľa ust. § 120 ods. 2 mesta Prešov zn. P/2007/5931 zo dňa 9.1.2008, ktorý v súlade s ust. § 140b stavebného zákona vydal pre predmetnú stavbu súhlasné záväzné stanovisko. Žalobca tvrdí, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2.7.2013 nesprávne uvádza, že v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie - útvaru integrovaného povoľovania a kontroly zo dňa 13.7.2011 v spojitosti s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 3.2.2011 v mimoodvolacom konaní požiadalo Krajský stavebný úrad v Prešove o jednoznačné vyjadrenie sa k tomu, či navrhovaná stavba dodržiavala zastavacie podmienky určené územným plánom zóny. Krajský stavebný úrad v Prešove vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2012 opätovne nepotvrdil súlad navrhovanej stavby s územno-plánovacou dokumentáciou, čo potvrdilo údajnú zákonnosť rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Z vyššie citovaného vyjadrenia podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie opiera o vyjadrenie Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 29.12.2012, pričom zavádzajúco a nepravdivo tvrdí, že Krajský stavebný úrad v Prešove opätovne nepotvrdil súlad navrhovanej stavby s územno-plánovacou dokumentáciou. Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore s predloženými dôkazmi a je vyjadrením svojvoľného výkladu vyjadrenia Krajského stavebného úradu v Prešove. Žalobca má za to, že žalovaný úmyselne zavádza konajúci súd, pričom sa obmedzuje iba na nesprávne konštatovanie svojich názorov bez ich podloženia relevantnými dôkazmi. Pre úplnosť žalobca uvádza, že z vyjadrenia Krajského stavebného úradu zo dňa 29.12.2012 vyplýva, že integrované povolenie pre stavbu „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov Prešov“ vzhľadom na jeho nadregionálnu povahu, musí byť vydané v súlade s územným plánom mesta, regiónu. Žalobca zdôrazňuje rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o vydanie integrovaného povolenia pre prevádzku dňa 2.3.2009, keď na predmetnú stavbu sa vzťahovali regulatívy uvedené v záväznej časti zmeny 2007, vyhlásenou VZN č. 168/2008. Podľa VZN účinného v čase podania žiadosti žalobca spĺňal všetky podmienky pre kladné vybavenia jeho žiadosti a následný postup žalovaných správnych orgánov považuje žalobca za nezákonný. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, sekcia enviromentálneho hodnotenia a riadenia, odbor ochrany ovzdušia v Bratislave zo dňa 23.1.2013 č. 4330/2013, ktorým žalovaný v mimoodvolacom konaní konštatoval, že vykonanými zisteniami a preskúmaním spisových dokladov nebola zistená nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a z toho dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní zastavilo konanie o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie - útvaru integrovaného povoľovania a kontroly č. 4682-20429/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011, v spojitosti s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4838-3220/2011/Kov,mer/571380108 zo dňa 3.2.2011 v mimoodvolacom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2011, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Zo stručného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že v konaní o preskúmaní uvedených rozhodnutí v mimoodvolacom konaní nebola zistená nezákonnosť právoplatného rozhodnutia, alebo jeho rozpor s hmotným právom, preto žalovaný správny orgán vo veci konanie zastavil. Podľa ust. § 30 zákona o správnom konaní, správny orgán konanie zastaví, ak: a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán, c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho, alebo zanikol dôvod bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania, d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote, neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený, e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak, g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak, h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, j) ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. Povinnosť zastaviť konanie podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h/ (tak, ako vyplýva zo záhlavia preskúmavaného rozhodnutia) je daná v prípade, ak ide o správne konanie začaté z podnetu správneho orgánu a ak odpadol dôvod na uskutočnenie konania. Je to vždy v prípade, keď v dôsledku vzniku prekážky trvalého charakteru, či už právnej alebo faktickej, stratí začaté konanie svoj zmysel, čiže niet o čom rozhodovať. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa písm. d) citovaného ustanovenia, súd zruší rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ak toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. Ide o situáciu, keď žalovaný správny orgán použije nesprávnu právnu normu, alebo použije správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyloží, resp. o situáciu, keď správny orgán právnu normu aj správne vyloží, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikuje. V preskúmavanej veci žalovaný správny orgán zastavil vo veci konanie s poukazom na ust. § 30 písm. h) zákona o správnom konaní z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný správny orgán v tomto prípade pochybil. Je nesporné, že žalobca podaním zo dňa 22.3.2010 predložil Inšpektorátu životného prostredia Košice žiadosť o vydanie integrovaného povolenia v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov“. Dňa 27.9.2010 mu bolo doručené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odbor integrovaného povoľovania č. 4838-27329/2010/Kov, mer/571380108 zo dňa 16.9.2010 o prerušení konania, z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky na Okresnej prokuratúre Prešov a Krajskom stavebnom úrade Prešov. Po prerušení konania Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice vydal rozhodnutie č. 4838-3220/2011/Kov, mer/571380108 zo dňa 3.2.2011, ktorým nepovolila vykonávanie činností v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov v Prešove“ stavebníkovi (žalobcovi) z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska dotknutého orgánu mesta Prešov, ako miestne príslušného stavebného úradu. Podaním zo dňa 21.2.2011 žalobca predložil Slovenskej inšpekcii životného prostredia odvolanie. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie č. 4682-20429/27/2011/Šop zo dňa 13.7.2011 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4838-3220/2011/Kov, mer/571380108 zo dňa 3.2.2011. Podaním zo dňa 10.5.2012 žalobca predložil Ministerstvu životného prostredia SR žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 3.2.2011 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie zo dňa 13.7.2011 mimoodvolacieho konania v súlade s ust. § 65 a nasl. správneho poriadku. Následne na to Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím č. 54594/2012 zo dňa 22.10.2012 začalo konanie o preskúmanie rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie, útvaru integrovaného povoľovania a kontroly zo dňa 13.7.2011 v spojitosti s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 3.2.2011 v mimoodvolacom konaní s uvedením, že uvedenými rozhodnutiami nebolo povolené vykonávanie činnosti prevádzkovateľovi Fecupral, s.r.o. v prevádzke „Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov na Jilemnického 2 v Prešove“. Následne dňa 1.2.2013 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.1.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní, zastavuje predmetné konanie o preskúmaní vyššie citovaných rozhodnutí v mimoodvolacom konaní, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Podľa ust. § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že správny orgán môže preskúmať právoplatné rozhodnutie buď z vlastného podnetu, to znamená na základe zistenia, ku ktorému dospel napríklad pri previerke činností podriadeného správneho orgánu alebo z podnetu kohokoľvek iného, napríklad z podnetu účastníka konania. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetné konanie o preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania podľa ust. § 65 a nasl. predložil žalovanému dňa 10.5.2012 žalobca, bolo teda začaté na základe podnetu žalobcu. Za moment začatia predmetného konania je preto podľa názoru súdu nutné považovať podanie žalobcu zo dňa 10.5.2012. Je pravdou, že Ministerstvo životného prostredia SR svojím rozhodnutím č. 54594/2012 zo dňa 22.10.2012 začalo konanie o preskúmanie vyššie citovaných rozhodnutí, čo je možné vyhodnotiť ako zákonný postup v zmysle vyššie citovaného ust. § 65 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán, keď sa oboznámi s obsahom podnetu a zistí, resp. dôjde k záveru, že v konkrétnom prípade existuje pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania podľa ust. § 18 ods. 2 správneho poriadku. V súvislosti s tým správny orgán potom postupuje podľa ust. § 18 ods. 3, keď je jeho povinnosťou upovedomiť účastníkov konania o začatí správneho konania. Z vyššie uvedených skutočností je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, že žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci začal správne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania na základe podnetu žalobcu a nie z vlastného podnetu. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu žalovaný správny orgán pochybil, (čo bolo dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP), keď pri zastavovaní konania aplikoval ust. § 30 písm. h) ods. 1 správneho poriadku, keď zastavil konanie z dôvodu, že „....odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu“. Tento postup žalovaného správneho orgánu súd považoval za právne pochybenie, nakoľko vyššie citované ustanovenie je možné aplikovať v prípade, ak ide o správne konanie začaté z podnetu správneho orgánu. V tomto prípade, ako bolo uvedené vyššie, nemožno hovoriť o začatí konania z podnetu správneho orgánu, ale o konaní, ktoré bolo začaté na podnet žalobcu. Ďalším dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z textu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že toto neobsahuje žiadne odôvodnenie. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto upravuje tzv. obsahové náležitosti odôvodnenia. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ust. § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. V prejednávanej veci obsahuje preskúmavané rozhodnutie formálne náležitosti a odkaz na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Neobsahuje žiadne odôvodnenie. Keďže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nezodpovedá vyššie citovaným požiadavkám, jeho rozhodnutie považoval Krajský súd v Bratislave za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci nezistil skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver. Následne svoje rozhodnutie nedostatočným spôsobom odôvodnil. Z uvedených dôvodov krajský súd postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP a preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- € a v náhrade trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci a spísanie podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutia realizované v roku 2013 á 130,16 € + 2 x režijné výdavky á 7,81 € a 1 úkon realizovaný v roku 2014 - účasť na pojednávaní á 134,- € a režijné výdavky á 8,04 €). Ďalej patrí právnej zástupkyni žalobcu náhrada cestovných nákladov (cesta osobným motorovým vozidlom Prešov - Bratislava a späť) spolu vo výške 278,71 € + náhrada za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 20 polhodín v celkovej výške 268,- €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 964,69 €, ktorú je žalovaný povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 OSP. Ostatné uplatnené náklady trov právneho zastúpenia, ktoré si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila písomným podaním zo dňa 16.5.2014 súd nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené, resp. uplatnené úkony súd od žalobcu nežiadal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.