Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/142/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201003 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201003.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: V.. W. K., bytom A., L.. Q.. W. XX, XXX XX N. D., zastúpeného advokátom JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o. so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-12/2013 zo dňa 21.03.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-12/2013 zo dňa 21.03.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 717 zo dňa 21.11.2012, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 73/1998 Z.z.) a to z toho dôvodu, že služobnú prísahu porušil zvlášť hrubým spôsobom, keď pri výkone svojej funkcie zneužil svoje služobné zaradenie tým spôsobom, že nevykonal preskúšanie odbornej spôsobilosti vodiča P..M.. ani všetky potrebné úkony s tým súvisiace a pri svojej činnosti klamlivo konal. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný vychádzal zo skutkového stavu uvedeného v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe z 11.10.2012, č.k.: SKIS-544/OIZS-V-2012, ktoré však medzičasom prokurátor OP Nové Zámky zrušil dňa 20.12.2012, č.k. Pv765/12-11 ako predčasné a dôkazne nepodložené. Takto zistený skutkový stav žalobca považuje za nezákonný. Ďalej uvádza, že v priebehu správneho konania sa správne orgány dopustili nezákonných a neetických postupov, čím poškodili jeho práva na riadny proces. Medzi nezákonné postupy zaraďuje skutočnosť, že mu správny orgán nedoručil návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru, neumožnil mu vyjadriť sa k veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia, pre krátkosť času mu neumožnil riadne sa s vecou oboznámiť a vyjadriť sa k nej. Procesné úkony o jeho prepustení boli vykonané v ambulancii lekára, kde sa práve nachádzal, čím mu v rozpore s etikou policajta zasiahol aj do procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pri spisovaní zápisnice neboli akceptované jeho formulácie a v priebehu PN mu bol doručený neúplný spisový materiál vo fotokópii. Tieto námietky nezohľadnil ani odvolací orgán. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 28.06.2013 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že skutočný stav veci je podchytený v úradných záznamoch založených do administratívneho spisu. Námietky žalobcu nezodpovedajú objektívnej pravde zistenej v priebehu správneho konania. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v žalobe sú namietané iba procedurálne postupy avšak nie skutok, ktorý bol preukázaný a vďaka ktorému bol žalobca prepustený zo služobného pomeru policajta. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. (§ 244 ods. 1 O.s.p., § 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa 21.03.2013 pod č. SLV-PS- PK-12/2013 a personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 717 zo dňa 21.11.2012. Z administratívneho spisu súd zistil, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že dňa 16.08.2012 bola na Okresný dopravný inšpektorát v Nových Zámkoch doručená žiadosť dopravnej polície Prezídia PZ o uvedenie, akým spôsobom bol riešený vodič P..M.., ktorý sa dopustil tretieho závažného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky. Žiadosť spracoval žalobca, ktorý oznámil, že voči osobe P..M.. boli prijaté opatrenia pod č.p.: ORP-NZ-OD12-C-93/2011 dňa 08.09.2011, v súlade so zákonom, tieto však neboli zapísané v evidencii dopravných priestupkov - evidenčnej karte vodiča omylom, avšak tento stav bol napravený. Následne žalobca vykonal zmenu v informačnom systéme, kde uviedol klamlivé informácie o preskúšaní odbornej spôsobilosti dotyčnej osoby, pričom pod dodatočne vyznačeným číslom úradnej písomnosti bolo už evidované iné rozhodnutie o neudelení vodičského oprávnenia inému vodičovi. Žalobca uviedol nepravdivé údaje i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že k preskúšaniu vodiča P..M.. nedošlo. Z výsluchu vodiča P..M.. (zo dňa 23.10.2012) vyplýva, že v roku 2011 sa žiadnemu preskúšaniu odbornej spôsobilosti nepodrobil. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 22.10.2012 sa mal žalobca dostaviť do kancelárie nadriadeného o 07,45 hod. Keďže sa žalobca do 11,00 hod. nedostavil, preverovaním bolo zistené, že sa žalobca na pracovisku nenachádza a nebol zapísaný ani v knihe odchodov záznam. Následne bolo zistené, že sa nachádza u služobnej lekárky V.. D.. K., kde sa následne dostavili za účelom odovzdania upovedomenia o začatí konania o prepustení ako aj spísaní zápisnice o výsluchu žalobcu. Žalobca sa domáhal predĺženia lehoty o vyjadrenie, keďže sa necítil byť disponovaný na okamžitú reakciu. Z výpovede V.. D.. K. (ošetrujúcej lekárky žalobcu) vyplýva, že žalobca bol dňa 22.10.2012 spôsobilý sa podrobiť výsluchu pred orgánom PZ, pretože žiadne organické ani psychické problémy mu v tom nebránili a navyše lekárske vyšetrenie považovala za ukončené, pričom nezistila zdravotné dôvody, ktoré by vyžadovali PN žalobcu. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, prečo žalobca neoznámil svojmu nadriadenému, že opúšťa pracovisko za účelom lekárskeho vyšetrenia a túto skutočnosť žalobca nijako ani neozrejmil. Z administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že žalobca prevzal dňa 02.11.2012 fotokópiu návrhu na jeho prepustenie, čo potvrdil svojim podpisom. Do 05.11.2012 mohol predložiť svoje stanovisko k veci avšak k uvedenému termínu žalobca nič nenamietal (úradný záznam). Taktiež bolo preukázané svojvoľné správanie sa žalobcu, keď nezaznamenal svoju neprítomnosť na pracovisku a bez ďalšieho absolvoval lekárske vyšetrenie. Z uvedeného konania opodstatnene mohol žalovaný vyvodiť úsudok, že žalobca má v úmysle vyhýbať sa konaniu a snahu spôsobovať v ňom prieťahy. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaný nemohol v danom prípade aplikovať ustanovenia ohľadom doručovania písomností inak, než je to upravené v § 266 ods. 3 cit. Zákona. To znamená, že žalovaný nepochybil ani v tomto procedurálnom postupe, keď v ambulancii služobného lekára odovzdal žalobcovi upovedomenie a spísal s ním následne protokol, keďže nič tomu nebránilo. Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 cit. zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Skutkový stav danej veci bol zdokumentovaný vlastným šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy podľa § 238 ods. 2 cit. zákona využil najmä záznamy jednotlivých výpovedí. Žalobca skutkové okolnosti, ktoré naplnili podstatu § 192 ods. 1 písm. e) cit. Zákona v skutočnosti nepoprel resp. ničím nevyvrátil. Tieto dôkazy minister vnútra SR považoval pre vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi v dostatočnom rozsahu preukázal. Ani rozklad žalobcu nebol spôsobilý zmeniť presne zachytené okolnosti. Preto žalovaný námietky žalobcu vyhodnotil ako nespôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ ide o naplnenie zákonných podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) cit. Zákona, súd súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca ich naplnil. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť, pretože konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Žalobca tak konal napriek tomu, že bol oboznámený s nariadením ministra vnútra č. 18/2008 (dátum jeho podpisu vyznačený dňa 30.06.2012), kde v čl. 1 ods. 1 písm. d) sa uvádzajú konania, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ; policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Týmto konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), f), g),h) a n) cit. Zákona. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom a zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor sa dopustil takéhoto protiprávneho konania a štátnu službu vykonával ako už bolo vyššie uvedené. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, táto skutočnosť bola tiež preukázaná z administratívneho spisu a zo záznamov tam založených. Patrí do ustálenej súdnej judikatúry, že personálne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. (sp.zn. 6 Sž 7/03, sp. zn. 4 Sž 7/04, sp. zn. 1 Sžo 152/2007, sp. zn. 8 Sžo 118/2008). Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu. Funkciu štátu plní policajt PZ za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi PZ, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak prirodzeným je očakávanie, že aj policajti PZ pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Obe napadnuté rozhodnutia teda boli vydané v súlade so zákonnými požiadavkami uvedenými v ustanovení § 241 zákona a majú všetky zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.