Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/143/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201013 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201013.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUROMILLS - TRADE, a.s., Pařížská 68/9, Praha, Česká republika, IČO: 255 47 179, zastúpený: JUDr. Irena Sopková, advokátka, Hlavná 25, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 2826/2013-510 zo dňa 20.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2826/2013-510 zo dňa 20.05.2013 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 700/274/2013 zo dňa 07.02.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2826/2013-510 zo dňa 20.05.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len PPA) č. 700/274/2013 zo dňa 07.02.2013 o prepadnutí časti žalobcom zloženej finančnej zábezpeky vo výške 1.189.620,08 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že sa stal víťazom verejnej súťaže na dodávku pšeničnej hladkej múky a bezvaječných cestovín v prospech najodkázanejších osôb v roku 2011, vyhlásenej verejným obstarávateľom PPA. Za účelom splnenia predmetu verejnej súťaže uzavrel dňa 07.04.2011 so spoločnosťami Europasta SE, Mlyn Pohronský Ruskov, a.s. a Mlyn Sládkovičovo, a.s. zmluvu o úprave vzájomných vzťahov medzi členmi skupiny a úprave vzťahov členov skupiny a PPA a o spoločnom a nerozdielnom ručení za záväzky, na základe ktorej každý člen spoločenstva prevzal podľa § 303 Obchodného zákonníka ručenie za splnenie záväzkov, ktoré vzniknú na základe zmluvy na dodávku potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb pre rok 2011 medzi žalobcom a PPA. Dňa 11.04.2011 bola uzatvorená zmluva č. 3/2011 na dodávku potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb pre rok 2011 medzi žalobcom a PPA, ktorej predmetom bola dodávka hotových potravinárskych výrobkov v množstve 20 024 ton, z toho pšeničná múka hladká v množstve 10 012 ton a bezvaječné cestoviny v množstve 10 012 ton, podľa dohodnutého časového harmonogramu. Odplatou za dodávku potravín zo strany PPA bolo poskytnutie 45 000 ton obilnín. Žalobca zdôraznil, že pre každú dodávku potravín do skladu distribútora mal dodávateľ vyhotoviť protokol o prevzatí potravín do skladu distribútora v troch vyhotoveniach, ktoré mali potvrdiť svojimi podpismi a pečiatkami zástupcovia dodávateľa, distribútora a platobnej agentúry, pričom dodávateľom sa rozumie žalobca alebo ostatní členovia spoločenstva a distribútorom sa rozumejú charitatívne organizácie určené PPA, uvedené v prílohe č. 1 k zmluve (Potravinová banka Slovenska a Služby božieho milosrdenstva, neskôr aj Slovenská katolícka charita). V prílohe č. 1 k zmluve bol uvedený okrem časového harmonogramu dodávok aj zoznam distribučných skladov. Dodávateľ bol povinný uskutočniť dodávky potravín do skladov distribútorov najneskôr do 29.11.2011. Na základe čl. 6 zmluvy bol žalobca povinný v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 807/2010 v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 945/2010 zložiť zábezpeku vo výške 150 eur za tonu obilnín, čo aj urobil, o čom svedčí záručná listina č. XXX.XXX vystavená Tatra bankou, a.s. na sumu 2.250.000 eur a záručná listina č. XXXXXX BZ 005 vystavená Slovenskou sporiteľňou, a.s. na sumu 4.500.000 eur, obe pre oprávneného PPA. Žalobca ďalej uviedol, že počas realizácie zmluvy mohol dodávať potraviny len na základe jednotlivých časových harmonogramov, ktoré mali byť vyhotovené zo strany PPA a distribútorov na každý mesiac. V skutočnosti PPA a distribútori tieto časové harmonogramy neustále menili, pretože nevedeli zabezpečiť plynulý plánovaný rozvoz potravín. Nekoordinovaný postup zo strany PPA a distribútorov podľa žalobcu zavinil, že nevedel kedy a v akom množstve má plniť zmluvu, čím ohrozil svoju obchodnú činnosť aj voči ostatným odberateľom, celý výrobný plán dodávateľa sa prispôsoboval podmienkam PPA, pričom výsledkom tohto chaotického a nekoordinovaného postupu PPA a distribútorov bolo to, že od mája 2011 do novembra 2011 bolo na základe časových harmonogramov predložených PPA zo strany distribútorov prevzatých len 11 187,430 ton potravín, teda cca 56% z celkového množstva, hoci podľa uzatvorenej zmluvy bol termín ukončenia dodávok stanovený najneskôr do 29.11.2011. PPA iniciovala uzavretie Dodatku č. 1 k zmluve s tým, že požiadala Európsku komisiu o predĺženie termínu na splnenie zmluvy, nakoľko termín realizácie potravinovej pomoci bol zo strany Európskej komisie striktne stanovený do 31.12.2011 (nariadenie Komisie (EÚ) č. 807/2010). Po schválení nového termínu Európskou komisiou do 29.02.2012 (vykonávacie nariadenie č. 1260/2011) dodávateľ v snahe dodať čo najväčší objem potravín s uzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve súhlasil. Dňa 25.11.2011 bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve, ktorého predmetom bola úprava termínu dodania potravín najneskôr do 27.02.2012, ďalej úprava zmluvných ustanovení týkajúcich sa vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov, ako aj úprava uvoľňovania zloženej zábezpeky pre tri prípady, ktoré by mohli nastať: 1. charitatívna organizácia potraviny prevezme a podpisom trojstranného protokolu sa stane ich vlastníkom, 2. potraviny nebude mať kto prevziať, to znamená, že PPA poruší zmluvu, lebo nesplní povinnosť zabezpečiť charitatívnu organizáciu na prevzatie potravín; dodávateľ má nárok na uvoľnenie zábezpeky, pretože zmluvu porušila PPA a nie dodávateľ, pričom dodávateľovi vznikne zároveň povinnosť zaplatiť PPA hodnotu neprevzatých potravín (vzájomné pohľadávky za potraviny a za obilie nie sú v rovnakej výške a rozdiel musí dodávateľ doplatiť), 3. trojstranný protokol podpíšu len dva subjekty - dodávateľ a charitatívna organizácia, ale PPA odmietne tento protokol podpísať; potom sa zmluva považuje za splnenú, čo znamená, že charitatívna organizácia sa stane vlastníkom potravín a žalobca má nárok na uvoľnenie zábezpeky. V dodatku č. 1 bolo ďalej dohodnuté, že v prípade prekročenia termínu na realizáciu plánu prepadá zábezpeka vo výške 15% zo sumy, za ktorú sa ručí, zvyšná časť záruky sa znižuje o ďalšie 2% za každý deň omeškania; zmenila sa príloha č. 1 zmluvy - časový harmonogram dodávok a zoznam skladov a doplnili sa distribučné sklady. Dňa 25.11.2011 bol tiež vypracovaný časový harmonogram dodávok potravín, v ktorom sa PPA zaviazala, že predloží dodávateľovi v spolupráci s charitatívnymi organizáciami (distribútormi) časový harmonogram na jednotlivé mesiace tak, aby celkové objednané množstvo v mesačnom časovom harmonograme nepresahovalo celkové množstvo uvedené v bode 1 harmonogramu. Bolo zároveň dohodnuté, že presné množstvo potravín, ktoré bude dňa 27.02.2012 prevzaté v sklade distribútorov, bude uvedené v protokole o prevzatí potravín do skladu distribútora. Žalobca a spoločnosť EUROPASTA ako členovia spoločenstva vedomí si problémov s neprevzatím vyrobeného množstva potravín, ako aj zodpovednosti za kvalitu vyrobených potravín v súlade s Potravinovým kódexom, uzavreli zmluvu o spolupráci a súčinnosti, podľa ktorej spoločnosť EUROPASTA vytvorila pre svoju dcérsku spoločnosť Ideál Slovakia, s.r.o., ktorá bola distribučným skladom, deponovaný sklad v Litoveli a v Boršove nad Vltavou s tým, že v týchto deponovaných skladoch sa budú skladovať vyrobené cestoviny. Podľa žalobcu k uzatvoreniu tejto zmluvy pristúpili členovia spoločenstva na základe záverov z porady spoločnosti Ideál Slovakia, s.r.o. kde sa konštatovalo, že hrozí kontaminácia skladovaných zásob potravinovej pomoci. Vzhľadom na eliminovanie rizika možnej kontaminácie, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že skladovanie cestovín vo voľne uloženom stave je vhodnejšie z hľadiska zabezpečenia hygieny a zdravotnej nezávadnosti potravín ako aj ich kvality a zároveň predlžuje záručnú dobu cestovín, bolo rozhodnuté, že cestoviny budú skladované aj v deponovaných skladov a do skladu Ideál Slovakia, s.r.o. v Trnave bude zaslané len také množstvo cestovín, ktoré zodpovedá časovému harmonogramu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že člen spoločenstva Mlyn Sládkovičovo, a.s. ako distribučný sklad mal ku dňu 27.02.2012 na zásobách pripravené potrebné množstvo múk vo voľne uložených baleniach po 1kg, pričom kedykoľvek po doručení časového harmonogramu zo strany distribútora bol schopný túto múku zabaliť a pripraviť na expedíciu. Múka bola skladovaná ako voľne ložená z dôvodu, že PPA ani distribútor nezaslali časové harmonogramy odberu múky a skladovanie múky vo voľne loženom stave je vhodnejšie z hľadiska zabezpečenia hygieny a zdravotnej nezávadnosti potravín ako aj ich kvality a zároveň sa predlžuje aj záručná doba múky. Zabalením múky hrozí riziko jej kontaminácie a skrátenia termínu záruky, keďže záručná lehota začína plynúť po zabalení múky a následného označenia termínu spotreby. Časový harmonogram mal podľa žalobcu slúžiť na to, aby dodávateľ vedel pripraviť múku na expedíciu tak, aby táto bola zabalená v deň alebo v krátkom termíne pred jej odovzdaním distribútorom, čím dodávateľ garantoval najdlhšiu možnú záručnú dobu. Člen spoločenstva Mlyn Pohronský Ruskov, a.s. ako distribučný sklad mal ku dňu 27.02.2012 takisto na zásobách pripravené potrebné množstvo múk voľne ložených a v baleniach po 1 kg, pričom kedykoľvek po obdržaní časového harmonogramu zo strany PPA bol schopný túto múku zabaliť a pripraviť na expedíciu tak, ako to ukladala zmluva v znení jej dodatku č. 1. Mlyn Pohronský Ruskov, a.s. musel pristúpiť k vytvoreniu deponovaných skladov z dôvodu, že distribútori neprevzali dohodnuté množstvo potravín v zmysle časového harmonogramu zo dňa 25.11.2011 riadne a včas, keď za obdobie 12/2011 až 2/2012 malo byť prevzatých 5 000 ton, prevzatých bolo však len 4 227,480 ton. Členovia spoločenstva v snahe splniť predmet zmluvy aj napriek pretrvávajúcim problémom medzi PPA a distribútormi uzatvorili s distribútormi zmluvy o skladovaní, ktorých predmetom bolo bezodplatné skladovanie potravinovej pomoci vo voľne loženom stave alebo v 1 kg baleniach po dobu požadovanú distribútorom, pričom PPA s týmito zmluvami súhlasila. V zmysle zmlúv o skladovaní Slovenská katolícka charita vyskladňovala potraviny priebežne a to od 27.02.2012 až do júna 2012, čo je podľa žalobcu dôkazom toho, že skladovanie potravín vo voľne loženom stave bolo nevyhnutným a jediným možným riešením ako rozdať potraviny v záručnej dobe. V období december 2011 až január 2012 bolo prevzatých 2 769,800 ton, pričom dodávateľ presne dodržal časové harmonogramy a žiadané množstvo potravín mal riadne a včas vyrobené, zabalené a pripravené v expedícii. Dňa 17.01.2012 bol emailom doručený časový harmonogram dodávok na február 2012, v ktorom PPA oznámila, že v mesiaci február 2012 distribútori prevezmú 1300 ton potravín, z toho 650 ton múky a 650 ton cestovín. PPA tento časový harmonogram nedodržala, posledná šiesta zmena bola dodávateľovi oznámená 21.02.2012, hoci v zmluve bolo dohodnuté, že najneskôr 14 dní pred termínom dodávky sa oznámi čas prevzatia. Podľa uvedenej poslednej zmeny časového harmonogramu na február 2012 malo byť prevzatých celkom 730 ton múky a 726 ton cestovín. Dňa 27.02.2012 žalobca oznámil splnomocnencovi Mlyn Sládkovičovo, a.s., že všetky potraviny uskladnené v distribučných skladoch a deponovaných skladoch sú pripravené na expedíciu a uložil splnomocnenkyni W., aby bezodkladne vyzvala PPA na určenie distribútorov za účelom prevzatia potravín a aby požiadala v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o uvoľnenie zostávajúcej časti zábezpeky. Členovia spoločenstva boli podľa žalobcu pripravení skontrolovať kvalitu voľne ložených potravín, tieto riadne zabaliť, vyznačiť dátum spotreby a pripraviť ich na expedíciu. V ten istý deň splnomocnenkyňa oznámila uvedené skutočnosti PPA. Namiesto prevzatia potravín resp. oznámenia distribútora a časového harmonogramu, ktorý by prevzatie potvrdil, zvolal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pracovné stretnutie, na ktorom bolo dodávateľovi oznámené, že Slovenská katolícka charita prevezme v zmysle jej zmluvy s PPA ešte 1 000 ton potravín (toto množstvo aj skutočne prevzala), ďalej že Potravinová banka Slovenska prevezme ešte 80,06 ton potravín, pričom zostatok potravín v množstve 3 529,030 ton nebude Potravinovou bankou Slovenska prevzatý pre problémy s financovaním prepravy. Žalobca uviedol, že sa ocitol v ťaživej situácii, keďže lehota na prevzatie potravín uplynula tak v zmysle zmluvy v znení jej dodatku č. 1 ako aj v zmysle vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1260/2011. Potraviny boli vyrobené, naskladnené a nemal ich kto prevziať. PPA listom zo dňa 05.03.2012 oznámila spoločnosti Mlyn Sládkovičovo, a.s., že distribútormi sú naďalej Potravinová banka Slovenska a Slovenská katolícka charita, hoci lehota na plnenie zmluvy aj podľa nariadení Európskej komisie už uplynula a Potravinová banka Slovenska na osobnom stretnutí dňa 27.02.2012 avizovala, že potraviny neprevezme. V uvedenom liste PPA neoznámila množstvo potravín určené pre jednotlivých distribútorov. Člen spoločenstva Mlyny Sládkovičovo, a.s. opakovane vyzval Potravinovú banku Slovenska písomne aj osobne na prevzatie potravín, táto však na osobnom stretnutí dňa 06.03.2012 deklarovala, že potraviny neprevezme, čo následne potvrdila aj písomne dňa 16.03.2012, pričom ako dôvod neprevzatia potravín uviedla nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie distribúcie potravinovej pomoci ku konečným poberateľom. Žalobca uviedol, že PPA následne nariadila svojim kontrolórom vykonať v dňoch 07.03. a 08.03.2012 kontrolu stavu potravín v skladoch, avšak bez toho, aby termín kontroly riadne a včas oznámila dodávateľovi. Keďže termín kontroly nebol oznámený vopred, štatutárny zástupcovia členov spoločenstva sa v mieste distribučných skladov nenachádzali a preto poverené osoby kontrolórom odmietli povoliť vstup do skladových priestorov. Navyše kontroly mali byť vykonané v čase, kedy termín plnenia podľa zmluvy a dodatku č. 1 už uplynul a ďalší termín prevzatia potravín nebol oznámený. PPA opätovne nariadila kontrolórom vykonať kontrolu stavu potravín v termíne 15.03.2012 a 26.03.2012, nakoľko však tieto kontroly mali byť vykonané po odstúpení žalobcu od zmluvy, ku ktorému došlo dňa 14.03.2012, poverené osoby neumožnili kontrolórom vstup do skladových priestorov. K odstúpeniu od zmluvy zo dňa 14.03.2012 zo strany žalobcu došlo podľa vyjadrenia žalobcu preto, že lehota na plnenie zmluvy uplynula a PPA nezabezpečila distribútora na prevzatie potravín, čím hrubo porušila svoje povinnosti stanovené v zmluve v znení jej dodatku č. 1 a spôsobila tak dodávateľovi škody vo veľkom rozsahu. Dodávateľ deklaroval pripravenosť na splnenie povinnosti vrátiť PPA hodnotu neprevzatých potravín a zároveň požadoval, aby mu PPA uvoľnila zostávajúcu časť zábezpeky po zaplatení hodnoty neprevzatých potravín. PPA považovala odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za nezákonné a neplatné, návrhy žalobcu na vysporiadanie neakceptovala a požiadala o protokolárne prevzatie potravín. Dodávateľ s protokolárnym prevzatím potravín PPA (bez prítomnosti distribútora) nesúhlasil a to z dôvodov, že v čase žiadosti PPA o prevzatie zmluva v znení jej dodatku č. 1 v časti zanikla; v zmysle Nariadenia Rady (ES) je PPA kompetentným orgánom, pričom na protokolárne prevzatie potravín je oprávnený len konečný príjemca, ktorým je charitatívna organizácia a tiež preto, že protokolárne prevzatie potravín zo strany PPA, okrem toho, že by nebolo v súlade s legislatívou EÚ, by ani nevyriešilo problém fyzického vyskladnenia potravín. Žalobca uviedol, že PPA nereagovala na výzvu žalobcu na konštruktívne rokovania ohľadne vysporiadania vzájomných vzťahov, namiesto toho začala mediálnu kampaň proti členom spoločenstva, keď medializovala informácie, že to bol práve dodávateľ, ktorý nevyrobil potraviny a jeho vinou nenastala ich distribúcia. Žalobca argumentoval, že v zmluve č. 3/2011 v znení dodatku č. 1 je termín ukončenia jej realizácie stanovený dátumom 29.02.2012. Podľa žalobcu preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že aj po dátume 29.02.2012 PPA mala právo vykonať kontrolu v distribučných skladoch. Počas trvania zmluvy bola vykonaná iba jedna kontrola a to na kvalitu potravín. K tvrdeniu žalovaného, že bolo vykonaných 27 kontrol v sklade Potravinovej banky Slovenska, 6 kontrol v skladoch Služieb Božieho milosrdenstva a jedna v sklade Slovenskej katolíckej charity, žalobca uviedol, že nešlo o jeho sklady, ale o sklady charitatívnych organizácii (distribútorov). Žalobca tvrdil, že nariadenie Európskej komisie stanovovalo vykonávanie kontroly iba v procese realizácie plánu na všetkých úrovniach distribučného reťazca, pričom proces realizácie plánu skončil dňom 29.02.2012. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu uvádza, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie prvotnej požiadavky na uvoľnenie zostávajúcej časti zábezpeky, ktoré by jednoznačne potvrdzovali výrobu zostávajúceho množstva potravín a zároveň neumožnil PPA vstúpiť do svojich priestorov, čím jej zabránil skontrolovať a prevziať deklarované potraviny. Žalobca tvrdil, že účtovné doklady boli predložené orgánom činným v trestnom konaní, ktoré skonštatovali, že potraviny boli v požadovanom množstve vyrobené a pripravené k zabaleniu na základe časového harmonogramu, ktorý mala zaslať PPA dodávateľovi. Žalovaný sa podľa žalobcu snaží na neho preniesť zodpovednosť za nezákonné a nesprávne tvrdenia PPA. Tvrdí, že PPA v súlade so zmluvou určila listom č. 700/721/2012 distribútora na prevzatie zostávajúceho množstva potravín z distribučných skladov Sládkovičovo, Pohronský Ruskov a Trnava, čím splnila svoje zmluvné povinnosti. Žalobca však upozornil na to, že PPA distribútora určila uvedeným listom až 05.03.2012, teda po termíne realizácie zmluvy, pričom určila Potravinovú banku Slovensku, s ktorou nemala uzavretý dodatok na rok 2012 a teda Potravinová banka Slovenska nebola oprávnená ani povinná prevziať vyrobený a naskladnený tovar, nakoľko na to nemala právne relevantný titul. PPA o tejto skutočnosti vedela, pretože Potravinová banka Slovenska je oznámila, že nepodpíše dodatok k zmluve, ktorým sa mala predĺžiť lehota na rozdávanie potravín aj na rok 2012. Navyše nesúhlasila s ďalšími distribučnými skladmi tak, ako ich navrhovala PPA, medzi inými aj Sládkovičovo, Pohronský Ruskov a Trnavu. Žalobca tvrdil, že PPA si nesplnila povinnosti pri správe štátneho majetku, keď po dátume realizácie potravinovej pomoci žalobcovi oznámila distribútora, s ktorým nemala žiadny zmluvný vzťah a ktorý odmietol prevziať vyrobené a naskladnené potraviny. Žalobca poukázal na čl. 6 bod 6.2 Dodatku č. 1 k zmluve č. 3/2011 a uviedol, že žalobca v súlade s uvedeným článkom doručil PPA výzvu na určenie distribútora a na prevzatie potravín a predložil protokoly o prevzatí vyrobených a naskladnených. K podpisu protokolu a prevzatiu potravín nedošlo, pretože PPA v stanovenej lehote nezabezpečila distribútora na prevzatie potravín a dňa 27.02.2012 odmietla podpísať protokol o prevzatí potravín do skladu distribútora. To podľa žalobcu znamená, že bola splnená podmienka na to, aby do 10 dní PPA uvoľnila zloženú časť zábezpeky. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že k vydaniu rozhodnutia PPA o prepadnutí časti finančnej zábezpeky došlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu dodať požadované množstvo potravín do skladov distribútorov. Ku dňu 27.02.2012 podľa čl. 4.5 zmluvy č. 3/2011 v znení jej dodatku č. 1 mal žalobca pre každú dodávku potravín do skladu distribútora vyhotoviť protokol o prevzatí potravín do skladu distribútora v troch vyhotoveniach, ktoré mali potvrdiť svojimi podpismi a pečiatkami zástupcovia žalobcu, distribútora a PPA. Trojstranným podpisom protokolu prechádzalo vlastníctvo potravín na distribútora a protokol zároveň slúžil ako dôkaz o dodávke potravín do skladov distribútorov. Žalovaný poukázal na čl. 21 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 282/2012 zo dňa 28.03.2012, podľa ktorého za množstvo, pre ktoré nie je splnená prvotná požiadavka, prepadá celá záruka, pokiaľ splneniu požiadavky nezabránil vis maior (ods. 1); za porušenie prvotnej požiadavky sa považuje nepredloženie relevantného dôkazu počas stanovenej lehoty, pokiaľ predloženiu takéhoto dôkazu počas danej lehoty nezabránil vis maior (ods. 2). V zmysle čl. 28 nariadenia Komisie č. 2220/1985, od apríla 2012 čl. 27 nariadenia Komisie č. 282/2012, mal žalobca na predloženie takého dôkazu 12 mesiacov od termínu uvedeného na dodržanie všetkých prvotných požiadaviek. Žalobca relevantný dôkaz, ktorý potvrdzoval dodržanie týchto požiadaviek, teda dodanie zmluvne určeného množstva potravín v celkovom množstve 20 024 ton, neposkytol, poskytol len protokol zo dňa 27.02.2012 podpísaný len z jeho strany, teda nie s „trojstranným podpisom“, ako to uvádza zmluva. Žalovaný ďalej uviedol, že na pracovnom stretnutí na ministerstve dňa 27.02.2012 Potravinová banka Slovenska oznámila, že zostávajúce množstvo 3 529,030 ton potravín už neprevezme kvôli problémom z financovaním dopravy, ale prevezme ešte 80,06 ton. Potravinová banka Slovenska túto skutočnosť opätovne deklarovala na stretnutí zo dňa 06.03.2012. Keďže v programe dodávok potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb nebol schopný pokračovať najdôležitejší distribútor, bolo podľa žalovaného nevyhnutné, aby tieto potraviny protokolárne prevzala aspoň PPA. Žalobca dňa 27.02.2012 deklaroval dodanie zostávajúceho množstva potravín celkom 4 609,09 ton, o čom svedčí aj list doručený PPA dňa 29.02.2012, ktorým žalobca žiadal o uvoľnenie zostávajúcej časti zábezpeky v sume 1.553.703,43 eur. V tomto liste okrem iného uviedol, že dňa 27.02.2012 do distribučných skladov v Sládkovičove a Pohronskom Ruskove a v Trnave dodal zostávajúce množstvo potravín, čím splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy. Podľa názoru žalovaného pokiaľ by bolo pravdou, že žalobca naskladnil uvedené množstvo potravín v označených skladoch ku dňu 27.02.2012, znamenalo by to, že splnil zmluvu v rozsahu dohodnutých dodávok, dodal požadované množstvo do skladov distribútora včas podľa čl. 4 zmluvy v znení dodatku č. 1. V zmysle čl. 27 nariadenia Komisie č. 2220/1985 stačilo predložiť príslušný dôkaz o dodaní časti množstva dodávky výrobku a umožniť podpísanie protokolu priamo v distribučných skladoch a formálne prevzatie potravín, čím by žalobca získal nárok na uvoľnenie predmetnej časti zábezpeky. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 06.03.2012 sa v Žiline uskutočnilo osobné stretnutie žalobcu a PBS, na ktorom PBS opätovne potvrdila, že zostávajúce množstvo potravín neprevezme. PPA ako zmluvný partner žalobcu na situáciu reagovala tým, že nariadila kontrolu v skladoch žalobcu a protokolárne prevzatie potravín v dňoch 07.03. až 08.03.2012. Žalovaný uviedol, že pôvodne sa mala kontrola uskutočniť dňa 27.02.2012, v ten deň sa však uskutočnilo pracovné stretnutie na ministerstve. Tieto kontroly neboli žalobcom umožnené, navyše dňa 14.03.2012 oznámil žalobca odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že PPA nezabezpečila distribútora na prevzatie potravín a z dôvodu, že v zmysle čl. 6.2 zmluvy v znení dodatku č. 1 PPA neuvoľnila zostávajúcu časť zábezpeky. Žalobca sa teda na jednej strane odvoláva na nezabezpečenie distribútora, ktorý by potraviny prevzal, na druhej strane však neumožnil PPA uskutočniť toto prevzatie. Článok 6.2 zmluvy, ktorého porušenia sa žalobca dovoláva, je podľa názoru žalovaného neplatný, lebo takéto dojednanie odporuje európskemu právu, konkrétne nariadeniu komisie (EÚ) č. 2220/1985, od apríla 2012 kodifikovanému ako nariadenie Komisie č. 282/2012. Postup pre čiastočné uvoľnenie zábezpeky je podľa žalovaného právne viazaný na predloženie príslušného dôkazu, ktorý v tomto prípade predložený nebol. V zmysle čl. 10.5 zmluvy však neplatnosť niektorého ustanovenia nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Keďže neuvoľnenie zábezpeky takto dojednaným spôsobom odporuje neplatnému ustanoveniu, nemôže to zakladať zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Ďalšie kontroly v dňoch 15.03. a 26.03.2012 žalobca neumožnil vykonať a to aj napriek žiadosti PPA zo dňa 21.03.2012, ktorou žiadal o prevzatie predmetu zmluvy, teda údajne vyrobených potravín, s odôvodnením, že mali byť vykonané po odstúpení od zmluvy zo dňa 14.03.2012, ktoré žalobca považoval za zákonné. Žalovaný ďalej uviedol, že PPA v liste zo dňa 21.03.2012 navrhla žalobcovi uzatvorenie zmluvy o skladovaní nerozdistribuovaných potravín, žalobca však považoval svoje zostávajúce záväzky zo zmluvy za zaniknuté z dôvodu odstúpenia. Toto odstúpenie je podľa názoru žalovaného nezákonné a neplatné, keďže žalobca sa pri odstúpení od zmluvy neopiera o žiaden zákonný dôvod. V zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2010 je povinnosťou členského štátu, teda PPA ako jeho kompetentného orgánu, prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie náležitej realizácie plánu, v tomto prípade prevziať potraviny od distribútora vzhľadom ku skutočnosti, že charitatívna organizácia Potravinová banka Slovenska toho nebola schopná. O fyzickom vyskladnení potravín by podľa žalovaného bolo možné uvažovať až po ich protokolárnom prevzatí a vykonaní kontroly, čo žalobca neumožnil. Distribúcia potravín v zmysle zmluvy a európskych nariadení môže podľa žalovaného prebiehať aj po termíne plnenia zmluvy, rovnako ako vykonávanie kontrol príslušnými orgánmi (PPA) podľa čl. 10 ods. 2 nariadenia č. 807/2010, v zmysle ktorého sa kontroly vykonávajú v každom štádiu procesu realizácie plánu a na všetkých úrovniach distribučného reťazca. Žalovaný uviedol, že dňa 15.05.2012 PPA podala písomné oznámenie o podozrení z trestného činu na W. splnomocnenú zastupovať žalobcu podľa zmluvy, pre možné podozrenie z trestného činu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev a to v súvislosti s uplatnením vrátenia zábezpeky v sume 1.189.620,08 eur deklarovaním splnenia podmienok v zmysle zmluvy v otázke dodania zostávajúceho množstva potravín do distribučných skladov. Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru uznesením zo dňa 08.10.2012 toto oznámenie odmietol, avšak pri jeho preverovaní prešetril naskladnenie potravín dodávaných žalobcom a zo zabezpečených skladových kariet zistil, že žalobca ku dňu 27.02.2012 disponoval istým množstvom hladkej múky a cestovín - celkovo 4 656,53 tonami potravín, ale v rozličných skladoch a v rozličnej forme skladovania, teda nie tak, ako to ukladá príloha 2 nariadenia Komisie EÚ č. 807/2010 a zmluva v znení jej dodatku č. 1, čo žalobca napokon sám v žalobe priznáva, keď konštatuje, že jednotlivé mlyny mali potraviny voľne ložené a nachádzali sa v tzv. deponovaných skladoch. Potraviny sa teda ku dňu 27.02.2012 podľa žalovaného nenachádzali v zmluvne dohodnutých skladoch a forme. Skutočnosť, že členovia spoločenstva (žalobca) ku dňu 27.02.2012 disponovali množstvom 4 656,53 ton potravín, nie je podľa žalovaného prekvapujúca, nakoľko výroba týchto potravín je ich bežným predmetom obchodnej činnosti. Nejedná sa preto o dôkaz, že žalobca ku dňu 27.02.2012 splnil zmluvné podmienky. Žalobca teda predložil dôkazy o dodávke celkom 16 494,970 ton potravín, zvyšných 3 529,030 ton nedodal ani neumožnil prevziať. Svojim konaním predovšetkým zmaril účel zmluvy, ktorým bolo dodanie potravín konečným príjemcom. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že v zmysle nariadenia EÚ č. 807/2010 nie je PPA oprávnená na protokolárne prevzatie potravín, nakoľko charitatívne organizácie sú iba konečným príjemcom distribúcie, pričom na spôsob, akým kompetentný orgán zaistí realizáciu plánu, to nemá vplyv, keďže štát je povinný prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie náležitej realizácie plánu. Povinnosťou dodávateľa bolo predovšetkým sledovať účel zmluvy a predmetného nariadenia a umožniť PPA pokračovať v realizácii plánu, nakoľko mu v tom nebránili vážne okolnosti. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok stanovených v platnej legislatíve EÚ pre uvoľnenie zostávajúcej časti zábezpeky, potvrdil žalovaný rozhodnutie PPA o prepadnutí zostávajúcej časti zábezpeky, čím konal v záujme Európskej únie a Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. III. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov vyplynul skutkový stav opísaný v prvej časti tohto rozsudku, a to pokiaľ ide o zmluvné podmienky vymedzené zmluvou č. 3/2011 zo dňa 11.04.2011 a jej dodatkom č. 1 zo dňa 25.11.2011, ďalej harmonogram dodávok a jeho zmeny, výzvy žalobcu na prevzatie zvyšnej časti potravín zo dňa 27.02.2012 a na uvoľnenie zostávajúcej časti zábezpeky, odstúpenie žalobcu od zmluvy a pokusy žalovaného o vykonanie kontroly v distribučných skladoch, ak aj výzvy PPA adresované žalobcovi na predloženie dôkazov o deklarovanom naskladnení potravín. Na základe zisteného skutkového stavu PPA začala voči žalobcovi správne konanie vo veci prepadnutia zábezpeky, umožnila žalobcovi vyjadriť sa ku konaniu a následne rozhodnutím č. 700/3870/2012 zo dňa 26.09.2013 rozhodla ako príslušný správny orgán podľa § 7 ods. 1 písm. g/ zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle Kapitoly III, V a VI vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 282/2012 a nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2010, o prepadnutí časti žalobcom zloženej finančnej zábezpeky vo výške 1.189.620,08 eur a vyzvala žalobcu, aby v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zložil časť finančnej zábezpeky v uvedenej výške na účet PPA s tým, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti si PPA uplatní plnenie zo záručnej listiny č. 612.605 vystavenej bankou Tatra banka, a.s.. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1123/2013-510 zo dňa 14.01.2013 zrušil rozhodnutie PPA zo dňa 26.09.2012 a vec jej vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie s tým, že v novom konaní je povinná sa vysporiadať s námietkami účastníka konania a posúdiť existenciu dôvodov na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I na základe žaloby spoločnosti EUROMILLS - TRADE, a.s. proti PPA o uloženie povinnosti PPA zaslať Tatra banke, a.s. oznámenie o vzdaní sa akéhokoľvek nároku na plnenie z bankovej záruky č. 612.605. PPA samostatným rozhodnutím č. 700/260/2013 zo dňa 06.02.2013 zamietla návrh žalobcu na prerušenie konania vo veci prepadnutia zábezpeky do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb 64/2012 dôvodiac, že toto súdne konanie nie je konaním o predbežnej otázke v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, na ktorého skončenie by mal správny orgán rozhodujúci vo veci prepadnutia zábezpeky vyčkať. Po opätovnom preskúmaní veci PPA dňa 07.02.2013 pod č. 700/274/2013 znovu rozhodla o prepadnutí časti finančnej zábezpeky vo výške 1.189.620,08 eur. V rozhodnutí poukázala na článok 21 a 28 nariadenia Komisie (EÚ) č. 282/2012, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 19.04.2012 tvrdiac, že za množstvo, pre ktoré nie je splnená prvotná požiadavka, prepadá celá záruka, pokiaľ k splneniu požiadavky nezabránil zásah vyššej moci. Za porušenie prvotnej požiadavky sa považuje, ak počas lehoty na predĺženie relevantného dôkazu tento dôkaz nebol predložený, pokiaľ predloženiu takéhoto dôkazu počas danej lehoty nezabránil zásah vyššej moci. V zmysle čl. 4 ods. 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2010 na účely kapitoly V nariadenia Komisie (EÚ) č. 282/2012 sa prvotnou požiadavkou rozumie dodávka produktu do miesta určenia. Pokiaľ by dodávateľ platobnej agentúre predložil relevantný dôkaz o tom, že zostávajúca časť potravín (1769,840 ton múky a 1759,190 ton cestovín) bola dodaná do distribučných skladov v termíne najneskôr do 29.02.2012, bola by PPA povinná finančnú zábezpeku uvoľniť. Nesplnenie prvotnej požiadavky na uvoľnenie zostávajúcej časti zábezpeky podľa PPA vyplýva aj zo zistení vyšetrovateľa PZ, ktoré uviedol v uznesení ČVS:PPZ-83/BPK-Z-2012 zo dňa 08.10.2012. Proti rozhodnutiu PPA zo dňa 07.02.2013 podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 2826/2013-510 zo dňa 20.05.2013 zamietol a rozhodnutie PPA potvrdil z dôvodov, ktoré sa v podstate zhodujú s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe (časť II. tohto rozsudku). IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní o prepadnutí zábezpeky z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Na podklade skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu možno konštatovať, že zmluvou č. 3/2011 na dodávku potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb pre rok 2011 sa žalobca zaviazal dodať pšeničnú múku hladkú v baleniach po 1 kg v celkovom množstve 10 012 ton a bezvaječné cestoviny v baleniach po 0,5 kg v celkovom množstve 10 012 ton, v súlade s časovým harmonogramom tvoriacim prílohu zmluvy, pričom odplatou bolo poskytnutie 45 000 obilnín žalobcovi z intervenčných zásob. Žalobca pred podpisom zmluvy zložil zábezpeku vo výške 150 eur za tonu obilnín v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 807/2010 v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 945/2010. Podľa hlavy V nariadenia Komisie (EHS) č. 2220/85 zložená zábezpeky mala prepadnúť v plnej výške pre množstvá, ktoré neboli dodané do skladov distribútorov (čl. 1 bod 1.1, čl. 6 bod 6.1, bod 6.3 písm. a/ zmluvy). Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 25.11.2011 bola predĺžená doba realizácie plánu potravinovej pomoci najneskôr do 27.02.2012 (čl. 4, bod 4.6 zmluvy), bolo dohodnuté započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na základe samostatných dohôd (čl. 5.3 zmluvy) a zmenilo sa znenie čl. 6 bod 6.2 nasledovne: „6.2 Platobná agentúra dodávateľovi uvoľní zloženú zábezpeku po ukončení dodávok potravín do skladov distribútorov v predpísanom množstve, kvalite a termíne podľa harmonogramu dodávok. Platobná agentúra uvoľní dodávateľovi zloženú zábezpeku aj v prípade, ak platobná agentúra nezabezpečí distribútora na prevzatie potravín, pričom zložená zábezpeka musí byť dodávateľovi uvoľnená do 10 kalendárnych dní odo dňa, kedy bude platobnej agentúre doručená výzva dodávateľa na určenie distribútora. Dodávateľ je oprávnený výzvu podľa predchádzajúcej vety zaslať najskôr dňa 27.02.2012. Zmluvné strany sa dohodli, že predmet zmluvy sa považuje za splnený aj v prípade, ak platobná agentúra odmietne dňa 27.02.2012 podpísať „protokol o prevzatí potravín do skladu distribútora“ podpísaný dodávateľom a distribútorom“. Zmenili sa tiež podmienky prepadnutia zábezpeky pri prekročení termínu realizácie plánu a doplnil sa zoznam distribučných skladov (príloha č. 1 bod 2 zmluvy). Realizácia potravinovej pomoci najodkázanejším osobám na Slovensku mala podľa uzavretého kontraktu fungovať tak, že žalobca mal dodávať potraviny podľa dohodnutého časového harmonogramu do určených skladov, pričom prevzatie každej dodávky malo byť potvrdené na protokoloch zástupcami dodávateľa (žalobcu) charitatívnej organizácie (distribútora) a PPA, ktorá plnila úlohy manažérskeho riadenia celého procesu a zabezpečovania plynulej realizácie potravinovej pomoci. V priebehu plnenia zmluvy došlo k mnohým zmenám časového harmonogramu dodávok, ktoré boli vyvolané zväčša aktuálnymi možnosťami charitatívnych organizácií preberať potraviny od dodávateľa a rozdávať ich najodkázanejším osobám. Nezvládnutie preberania dohodnutého objemu potravín viedlo k predĺženiu programu potravinovej pomoci Európskou komisiou najneskôr do 29.02.2012 a k následnému uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve. Žalobca sa opakovaným zmenám harmonogramu dodávok prispôsoboval a keďže svoje výrobné, skladovacie a distribučné kapacity využíval aj na obchodné vzťahy s inými partnermi, žiadal deklarovať odber potravín 14 dní vopred, aby mohol voľné loženú múku a cestoviny požadovaným spôsobom zabaliť a pripraviť na prepravu, v záujme eliminácie rizík poškodenia zabaleného tovaru počas skladovania a tiež garantovania čo najdlhšej záručnej doby potravín. Zo zistených skutkových okolností vyplýva, že s blížiacim sa koncom realizácie potravinovej pomoci formou dodávok potravín do distribučných skladov, ktoré mali byť ukončené najneskôr do 27.02.2012, žalobca v súlade so zmluvou v znení jej dodatku č. 1 deklaroval naskladnenie zostávajúceho kontrahovaného množstva potravín do distribučných skladov v Sládkovičove, Pohronskom Ruskove a Trnave tak, aby splnil svoje zmluvné záväzky riadne a včas. Dňa 27.02.2012 však bez pričinenia žalobcu nedošlo k dohodnutému prevzatiu potravín, namiesto toho minister zvolal pracovné stretnutie všetkých zúčastnených, zo záverov ktorého vyplynulo, že z pripraveného množstva potravín prevezme Slovenská katolícka charita 1000 ton a Potravinová banka Slovenska len 80 ton s tým, že na prevzatie zvyšných 3529 ton nebol zabezpečený distribútor. Žalobca listom zo dňa 27.02.2012 doručeným PPA dňa 28.02.2012 v súlade s čl. 6 bod 6.2 zmluvy v znení dodatku č. 1 vyzval prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu PPA na určenie distribútorov za účelom prevzatia zvyšného množstva naskladnených potravín. Prevzatie potravín bolo potvrdené na preberacích protokoloch distribučnými skladmi. Súčasne požiadal o uvoľnenie zostávajúcej časti zloženej zábezpeky. PPA listom z 05.03.2012 oznámila, že distribútormi sú Slovenská katolícka charita, ktorá deklarované množstvo 1000 ton potravín aj protokolárne prevzala, a Potravinová banka Slovenska, ktorá však podľa pripojenej korešpondencie s PPA odmietla podpísať zmluvu na distribúciu potravín na rok 2012, na pracovnom stretnutí u žalovaného dňa 27.02.2012 avizovala, že zvyšnú časť potravín v objeme 3 529 ton neprevezme, pričom túto skutočnosť potvrdila podľa žalobcu dňa 06.03.2012 pri osobnom stretnutí a dňa 21.03.2012 aj písomne voči PPA. Vzhľadom na uvedené fakty možno spoľahlivo konštatovať, že PPA nezabezpečila distribútora na prevzatie 3 529 ton potravín, keďže na základe zmluvou predpokladanej výzvy žalobcu zo dňa 27.02.2012 určila za distribútora subjekt (Potravinová banka Slovenska), ktorý na prevzatie nebol pripravený a potraviny výslovne prebrať odmietol. Na základe čl. 6 bod 6.2 zmluvy v znení jej dodatku č. 1 vzniklo žalobcovi uplynutím 10. dňa od doručenia výzvy zo dňa 27.02.2012 (dňom 09.03.2012) právo na uvoľnenie zostávajúcej časti zloženej zábezpeky. Takéto bolo výslovné dojednanie zmluvných strán v súvislosti s neposkytnutím súčinnosti zo strany PPA pre riadne a včasné splnenie zmluvy zo strany žalobcu. Na jeho platnosti a záväznosti zmluvy v tejto časti nemôže nič zmeniť ani nariadenie Komisie (EÚ) č. 2220/85, ktoré v tom čase upravovalo pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske výrobky. Táto a ani žiadna iná vnútroštátna či úniová právna norma totiž výslovne nevylučovala zmluvne naviazať vznik práva na uvoľnenie zábezpeky aj na neposkytnutie súčinnosti zo strany PPA voči dodávateľovi na riadne a včasné splnenie zmluvných povinností. Dodatok č. 1 k zmluve, ktorý priniesol uvedený spôsob vzniku nároku na uvoľnenie zábezpeky, uzavreli zmluvné strany v dobrej viere, pričom PPA osobitným listom predloženým na pojednávaní konanom dňa 25.06.2014 žalobcovi výslovne potvrdila, že dodatok č. 1 je v súlade s európskou legislatívou. Krajský súd považoval tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k žalobe, že predmetné ustanovenie dodatku č. 1 k zmluve je neplatné pre rozpor s právom EÚ, za neopodstatnené a právne neobhájiteľné. Žalovaný sa podľa názoru súdu nemýli v tom, že právo na uvoľnenie zábezpeky malo v zmysle európskej legislatívy a napokon i uzavretej zmluvy žalobcovi vzniknúť až po riadnom včasnom dodaní potravín v objeme, čase a spôsobe predpokladanom zmluvou, pričom dôkazom o splnení týchto požiadaviek mali byť protokoly o prevzatí potravín podpísané všetkými zúčastnenými stranami. Uvedený postup pre uvoľnenie zvyšnej časti zábezpeky by však bolo možné uplatniť len v prípade, ak by si PPA splnila zmluvne prevzatú povinnosť zabezpečiť na výzvu žalobcu distribútora na prevzatie zostávajúceho množstva potravín. Na čl. 6 bod 6.2 zmluvy v znení jej dodatku č. 1 je teda potrebné hľadieť ako na výnimku zo zmluvou rešpektovaného všeobecného pravidla pre uvoľňovanie zábezpeky, ktoré vyplývalo z nariadenie Komisie (EÚ) č. 2220/85. Výnimka bola dojednaná slobodne, vážne a právne dovoleným spôsobom a vzťahovala sa len na danú konkrétnu a špecifickú situáciu, ktorá nepochybne nastala. Krajský súd považuje za potrebné pripomenúť, že otázku práva žalobcu na uvoľnenie zloženej zábezpeky je potrebné posúdiť podľa práva platného v čase jeho vzniku, ktorým je právna úprava platná a účinná ku dňu 09.03.2012. Pokiaľ teda PPA i žalovaný hodnotili posudzované okolnosti podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 282/12, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko uvedené nariadenie bolo zverejnené 30.03.2012 a účinnosť nadobudlo až v priebehu apríla 2012. S ohľadom na vyslovené právne závery o čase vzniku práva žalobcu na uvoľnenie zvyšnej časti zloženej zábezpeky musel súd konštatovať, že na jeho existenciu nemohli mať vplyv výsledky kontrol, o ktoré sa PPA pokúšala v priebehu marca 2013, ani záujem PPA o prevzatie potravín namiesto distribútora, ktoré PPA prvý krát navrhla dňa 21.03.2013. Pre preskúmavanie zákonnosti vydaného rozhodnutia vo veci prepadnutia zábezpeky nie je relevantná ani platnosť či neplatnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy, nakoľko k tomuto úkonu došlo až dňa 14.03.2012, teda po vzniku nároku žalobcu na uvoľnenie zábezpeky. Uvedené skutočnosti môžu mať vplyv len na posúdenie, či a v akom rozsahu zanikli práva a povinnosti zmluvných strán z uzavretej zmluvy, ktorá z nich a akým spôsobom porušila svoje zmluvné záväzky, prípadne na otázky zodpovednosti za vzniknutú škodu. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, že v rámci programu potravinovej pomoci najodkázanejším osobám na rok 2011 sa nezrealizovala zmluva na celé kontrahované množstvo potravín. Žalobca však prijal protihodnotu za úplnú dodávku v podobe 45 000 ton obilnín z intervenčných zásob. Súd je toho názoru, že uplatnenie rozdielu ceny prijatého obilia a ceny nedodaných 3 529 ton potravín predstavuje spôsob, ako zabezpečiť ochranu fiškálnych záujmov Slovenskej republiky i Európskej únie, na ktoré sa žalovaný odvolával. Z obsahu spisu vyplýva, že započítanie vzájomných pohľadávok po ukončení predmetného zmluvného vzťahu navrhoval PPA aj samotný žalobca. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie PPA vo veci prepadnutia zábezpeky vychádzajúce zo záveru o nepreukázaní splnenia prvotnej požiadavky v zmysle zmluvy č. 3/2011 v znení jej dodatku č. 1 v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 282/2012 sú z vyššie opísaných dôvodov založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko odporujú platnej zmluve, uzavretej medzi PPA a žalobcom na základe vyššie uvedených nariadení EÚ. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p a obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, ktoré bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov vynaložených na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur. Právny zástupca žalobcu si výšku náhrady trov právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.