Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/149/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201065 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201065.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., Tichá 34, Bratislava, IČO 31 642 284, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava proti žalovanému: Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, Bratislava, IČO: 317 551 94 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 31.5.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUV zo dňa 22.4.2013. V žalobe uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je poskytovanie komplexnej kúpelnej starostlivosti. Žalobca je zároveň výlučným vlastníkom kaštieľa v Y., stojaceho na parc.č. XXX v kat.ú. Y., ktorý je zapísaný v Registri pamiatkového fondu pod číslom XXXX/X. Dňa 28.12.2012 vydal Krajský pamiatkový úrad v Žiline rozhodnutie o náprave č.k. ZA-12/1406-07/MAJ, v zmysle ktorého žalobcovi ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa s areálom v Kuneráde pamiatkový objekt kaštieľ uložil povinnosť na predmetnej pamiatke na vlastné náklady zabezpečiť nápravu v súvislosti s ust. § 27 pamiatkového zákona na zabezpečenie základnej ochrany pamiatky. Konkrétne mala náprava spočívať v rekonštrukcii strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa a to v lehote do 31.1.2013 v osadení žľabov s vodou dažďovej vody na kaštieli v lehote do 28.2.2013 a v spracovaní projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. ZA-12/0912-03/maj zo dňa 21.8.2012 a v jej predložení na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu v Žiline v lehote do 30.6.2014. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. O odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného, ktoré v podstate len zmenilo termín opráv, ktorý bol ustanovený pôvodným prvostupňovým rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Žalobca považuje predmetné rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci. Má za to, že v zmysle ust. § 28 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona, zákon neprikazuje vlastníkovi kultúrnej pamiatky vykonávať na svoje náklady ochranu kultúrnej pamiatky, ktorá prekračuje definíciu základnej ochrany v zmysle § 27 pamiatkového zákona. Žalobca uvádza, že v marci 2010 došlo k požiaru na predmetnom kaštieli, ktorý značne poškodil predmetný objekt. Celková výška škody vzniknutá na kaštieli Y. v dôsledku požiaru ako poistnej udalosti bola znaleckým posudkom vyčíslená na sumu cca X milióny eur. Na uvedenú skutočnosť žalobca poukázal aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu pamiatkového orgánu. Žalobcovi nie je známe, prečo štátny orgán určuje, podľa akého reštaurátora - dodávateľa sa má nejaký reštaurátorský výskum a obnova robiť. Taktiež nie je známe žalobcovi, prečo by takáto obnova, ktorá spadá do obdobia prvej polovice minulého storočia mala byť vykonaná, nakoľko toto určite nie je zabezpečovanie základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Záväzným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu totiž pre obnovu kaštieľa ako určujúcu stavebnú etapu určil obdobie začiatku 20. storočia a tým stanovil podmienky obnovy, v dôsledku ktorých má dôjsť nielen k zabezpečeniu navrátenia stavu kaštieľa do stavu spred obdobia pred požiarom, ale do stavu ešte pred týmto obdobím, t.j. do obdobia spred 50 rokov 20. storočia. Žalobca podotýka, že kaštieľ bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku až v roku 1967, t.j. v tom čase sa v ňom už nenachádzali kultúrne hodnoty, ako napr. hlavné schodisko a inej orientácii a polohe tak, ako ich teraz nariaďuje žalovaný. Vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy objektu v intenciách uvedeného záväzného stanoviska nepovažuje žalobca za spravodlivé, vhodné ani efektívne, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle predmetného záväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky v zmysle ust. § 27 pamiatkového zákona. Vypracovaním tejto projektovej dokumentácie by došlo k vynaloženiu zbytočných nákladov, ktoré objektívne nebudú môcť byť zužitkované. Krajský pamiatkový úrad Žilina listom zo dňa 12.11.2012 adresovanom žalobcovi sa písomne vyjadril, že obnova kaštieľa v intenciách výsledkov pamiatkových výskumov je finančne náročná a že z toho pohľadu sú náklady na „akúkoľvek“ obnovu porovnateľné. S týmto názorom však žalobca rozhodne nesúhlasí, a preto voči záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu, ktoré má byť zohľadnené v projektovej dokumentácii a ktoré má tvoriť podklad pre budúcu obnovu kaštieľa, podal námietky. Taktiež túto skutočnosť napadol žalobca aj v odvolaní. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán sa však k danej námietke nijakým relevantným spôsobom nevyjadrili. Žalovaný len v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval ,,že námietka odvolateľa smerujúca k podmienke predložiť dokumentáciu spracovanú podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012 je v prebiehajúcom správnom konaní irelevantná, nakoľko Krajský pamiatkový úrad Žilina sa s touto zaoberal už v rámci príslušného konania k záväznému stanovisku stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina č. ZA-12/0912-03/maj zo dňa 21.8.2012.“ S touto argumentáciou žalovaného žalobca nesúhlasí. O predmetnom záväznom stanovisku nebolo vedené žiadne správne konanie, v opačnom prípade by muselo byť jeho výsledkom rozhodnutie, čo predmetné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina rozhodne nie je, (zo dňa 21.8.2012) keďže nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Keďže záväzné stanovisko nie je rozhodnutím v správnom konaní, napr. neobsahovalo žiadne poučenie, tak voči predmetnému záväznému stanovisku podal žalobca námietky. Krajský pamiatkový úrad Žilina sa k nim vyjadril listom zo dňa 12.11.2012, ktorým námietky žalobcu neakceptoval. Žalobca je názoru, že otázkou nákladovosti obnovy podľa záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu sa v danom konaní žalovaný mal zaoberať. Túto skutočnosť mal náležite zistiť a za týmto účelom si mal zadovážiť dôkazy preukazujúce tvrdenie, že náklady na akúkoľvek obnovu sú porovnateľné. Tým, že žalovaný tak nekonal, postupoval v rozpore s ust. § 32 správneho poriadku a uvedené tvrdenie o porovnateľnosti nákladov vôbec nepodložil žiadnymi dôkazmi. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 47 správneho poriadku z dôvodu, že toto rozhodnutie nemá konkrétne odôvodnenie. Žalobca ďalej uvádza, že nemá dostatok finančných prostriedkov na obnovu kaštieľa. Žalobca preukázal znaleckým posudkom, že obnova kaštieľa do jeho stavu pred požiarom bude stáť cca X milióny Eur. V súčasnosti však žalobca nedisponuje potrebnými prostriedkami, nakoľko z poisťovne obdržal len časť poistného plnenia vo výške cca X,X milióna Eur. Žalobca v snahe získať potrebné finančné prostriedky na obnovu kaštieľa požiadal v zmysle ust. § 28 pamiatkového zákona aj štát o poskytnutie štátnej pomoci, akú mu aj ponúkol objekt na predaj. Ministerstvo kultúry SR listom zo dňa 8.11.2010 neprijalo ponuku na odkúpenie objektu do svojho vlastníctva. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 11.7.2013 uviedol, že dňa 5.11.2010 bol Krajskému pamiatkovému úradu Žilina doručená žiadosť žalobcu i vyjadrenie k projektovej dokumentácii ,,Zámok Kunderád - rekonštrukcia stavby po požiari“, ktorá tvorila prílohu tejto žiadosti. Priloženú projektovú dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť STAPRING, a.s.. Krajský pamiatkový úrad Žilina rozhodnutím č. ZA-10/1195/02/maj zo dňa 26.11.2010 určil, že uvedený zámer rekonštrukcie je z hľadiska záujmov chránených pamiatkových zákonom prípustný a určil 20 podmienok, za ktorý ho možno pripravovať a vykonávať. V bode č. 18 tohto rozhodnutia uložil spracovať projektovú dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe vydaného záväzného stanoviska Krajský pamiatkový úrad Žilina v architektonickej štúdii. Proti uvedenému rozhodnutiu sa účastník konania neodvolal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.12.2010. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Žilina predložil vlastník národnej kultúrnej pamiatky prípravnú dokumentáciu ,,Kunerád kaštieľ - architektonicko - historický výskum, textová stať fotodokumentácia, grafická dokumentácia.“ Na základe tejto dokumentácie určil Krajský pamiatkový úrad Žilina v záväznom stanovisku zo dňa 21.8.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Voči tomuto záväznému stanovisku podal žalobca listom zo dňa 24.9.2012 námietky, na ktoré odpovedal Krajský pamiatkový úrad Žilina listom zo dňa 4.10.2012, v ktorom zdôraznil, že z hľadiska pamiatkovej ochrany národnej kultúrnej pamiatky je neakceptovateľné, aby sa na novo budovali konštrukcie z 50-tych rokov 20. storočia, ktoré negatívnym spôsobom zmenili charakter interiéru a exteriéru národnej kultúrnej pamiatky. Krajský pamiatkový úrad Žilina uviedol, že po požiari sa zmenili východiská pre obnovu národnej kultúrnej pamiatky a že stanovisko Krajského pamiatkového úradu Žilina nevylučuje ďalšie funkčné využitie národnej kultúrnej pamiatky pre potreby kúpeľov, že pôvodná dispozícia kaštieľa bola navrhnutá ako systém veľkých reprezentatívnych obytných apartmánov a menších obytných izieb, čo je plne využiteľné i v súčasnosti, že pôvodná honosnosť kaštieľa môže byť práve výhodou pri jeho využití na ubytovanie hostí vo veľmi vysokom štandarde, čomu by vyhovovala i znížená kapacita. Krajský pamiatkový úrad Žilina vyhodnotil námietky vlastníka národnej kultúrnej pamiatky ako neopodstatnené. Na vyhodnotenie námietok Krajského pamiatkového úradu Žilina reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2012, v ktorom namieta, že existuje už 12 rokov schválená projektová dokumentácia, že Krajský pamiatkový úrad Žilina chce požiar využiť na to, aby významné pamiatkové hodnoty, ktoré boli v 50-tych rokoch 20. storočia narušené, boli opätovne reštituované, pričom štát na obnovu národnej kultúrnej pamiatky neprispel. Krajský pamiatkový úrad Žilina v odpovedi na námietky vlastníka k záväznému stanovisku preukázal, že okrem spomínanej architektonickej štúdie neboli zo strany vlastníka národnej kultúrnej pamiatky predložili pamiatkovému ústavu, resp. následne KPÚ Žilina žiadne ďalšie stupne projektovej dokumentácie, teda žiadny odsúhlasený projekt spred 12 rokov, na ktorý sa žalobca odvoláva neexistuje. Krajský pamiatkový úrad Žilina vydal dňa 21.12.2010 rozhodnutie č. ZA/1177-07/MAJ zo dňa 21.12.2010, ktorým uložil žalobcovi zabezpečiť požiarom poškodenú strešnú krytinu kaštieľa dočasným prekrytím v plnom rozsahu spracovať zjednodušenú projektovú dokumentáciu dočasného prekrytia ako celku a predložil ju na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Žilina pred realizáciou zabezpečenia strešných krytín dočasným prekrytím podstojkovať objekt kaštieľa v zmysle projektovej dokumentácie ,,sanačný projekt - zámok Kunerád, prvá etapa profesia statika.“ Žalovaný sa proti rozhodnutiu odvolal. Pamiatkový úrad SR odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie Pamiatkového úradu SR nadobudlo právoplatnosť 15.3.2011. Tvrdenie žalobcu, že Krajský pamiatkový úrad Žilina aj Pamiatkový úrad SR sa snažia využiť požiar kaštieľa, aby sa kaštieľ obnovil do konkrétnej podoby pred jeho vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku považuje žalovaný za zavádzajúce. Skutočnosť, že následná obnova kaštieľa si vyžaduje radikálny zásah do narušených konštrukcií, je určujúcim činiteľom ovplyvňujúcim metodiku pamiatkovej obnovy, ktorá vychádza z návrhu obnovy architektonicko-historického výskumu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že obnova kaštieľa do stavu, kedy ešte nebol národnou kultúrnou pamiatkou, je neopodstatnenou požiadavkou. Je totiž štandardným nástrojom pamiatkovej ochrany ochrániť pri komplexnej obnove akejkoľvek národnej kultúrnej pamiatky úpravy v nedávnej minulosti, ktoré nie sú koncepčné, vhodné a nie sú zadefinované ako hodnotná kultúrno-stavebná etapa vo vzťahu k predchádzajúcim etapám. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora, nakoľko reštaurátora na realizáciu výskumu a následne spracovanie návrhu na reštaurovanie si vlastník vybral sám. Dňa 3.7.2012 bola Krajskému pamiatkovému úradu Žilina doručená žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia k reštaurátorskej výskumnej dokumentácie a návrhu na reštaurovanie fasády, kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby na zámku v Kuneráde, ktorú Krajský pamiatkový úrad Žilina zaevidoval pod č. XXXX/XX. Predložený návrh na reštaurovanie vypracoval I.. Z.. N. N. v spolupráci s I.. Z.. C. D. a I.. Z. I. M.. Na základe uvedenej žiadosti vydal Krajský pamiatkový úrad Žilina dňa 30.7.2012 rozhodnutie, ktorým uvedený návrh na reštaurovanie a predloženú dokumentáciu schválil. Ak sa teda v následnej korešpondencii Krajského pamiatkového úradu Žilina alebo Pamiatkového úradu SR odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, lebo tento návrh je potrebné realizovať a nie preto, že ho vypracovali uvedení autori. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za nepravdivé a zavádzajúce. Krajský pamiatkový úrad Žilina ani Pamiatkový úrad SR v rámci rozhodnutí o náprave nikdy nepožadovali komplexnú obnovu národnej kultúrnej pamiatky. Spracovanie požadovanej projektovej dokumentácie je len prípravnou fázou jej obnovy, bez ktorej však táto nie je možná. K tvrdeniu žalobcu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na obnovu kaštieľa a že uskutočnenie obnovy kaštieľa v požadovanom rozsahu je pre neho ekonomicky neefektívne, žalovaný udáva, že s týmto tvrdením sa nestotožňuje. Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že aj keď žalobca nedisponuje hotovosťou na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, nie je nemajetný. Jeho základné imanie je XX XXX XXX,XX Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu z poisťovne obdržal cca X,X milióna Eur. Napriek obdržaniu tejto sumy nezabezpečil ani základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky pred jej ďalšou devastáciou a ani nevypracoval projekt, ktorý je podmienkou pre úspešné uchádzanie o dotácie určené na záchranu kultúrneho dedičstva. Žalobca od požiaru iba deklaruje jeho snahu o zachovanie pamiatkových hodnôt, avšak svojím konaním stále preukazuje, že mu o kultúrne hodnoty predmetnej národnej kultúrnej pamiatky nejde. Žalobca nikdy nenamietal, že rekonštrukcia strešnej krytiny provizórneho zastrešenia a osadenia strešných žľabov a zvodov dažďovej vody na kaštieli nie sú základnou ochranou národnej kultúrnej pamiatky. V bode III. žalobca uvádza, že náklady na projektovú dokumentáciu do stavu pred požiarom sa odhadujú na XXX XXX,XX Eur. Bez toho, aby predložil dôkaz o tom, koľko by stáli náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie podľa stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012 žalobca v žalobe tvrdí, že mu hrozí ujma vo vyššie uvedenej výške. Žalobca nevyčíslil náklady na projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012 ani náklady na obnovu národnej kultúrnej pamiatky vykonané podľa tohto stanoviska. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vznik žiadnej škody, ktorá by mu hrozila vypracovaním projektovej dokumentácie podľa napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na ust. § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona, podľa ktorého mal vlastník národnej kultúrnej pamiatky nárok na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím tohto zákona. Žalovaný poukazuje tiež na to, že najväčšie škody vznikajú každým dňom a zvyšujú sa nezabezpečením základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol v celom rozsahu. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Pamiatkového úradu SR zo dňa 22.4.2013 č. PÚ-13/490-3/26261/23/KU, ktorým žalovaný v odvolacom konaní rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa 28.12.2012, ktorým tento rozhodol v konaní o náprave tak, že obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. Bratislava uložil vykonať opatrenia v rozsahu: rekonštrukcia strešnej krytiny predmetnej národnej kultúrnej pamiatky v lehote do 31.1.2013, osadenie strešných žľabov a zvodov dažďovej vody v lehote do 28.2.2013 a spracovanie projektovej dokumentácie obnovy podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012 v lehote do 30.6.2013 toto rozhodnutie zmenil tak, že žalobca ako vlastník národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ je povinný na vlastné náklady vykonať nápravu na zabezpečenie základnej ochrany v nasledovnom rozsahu: 1.) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote do 31.5.2013; 2.) vlastník je povinný osadiť strešné žľaby a zvody dažďovej vody na kaštieli v lehote do 31.5.2013; 3.) vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 21.8.2012, v súlade s § 32 ods. 8,9 pamiatkového zákona a predložiť ho na Krajský pamiatkový úrad Žilina v lehote do 30.6.2013. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Krajský pamiatkový úrad Žilina vykonal dňa 27.11.2012 štátny dohľad, pri ktorom bolo zistené, že provizórne zastrešenie predmetnej národnej kultúrnej pamiatky neplní svoju funkciu, nakoľko strešná krytina bola odhrnutá asi na 30% plochy. Absencia strešných žľabov a zvodov dažďovej vody spôsobila v miestach pôvodného situovania enormné ohnutie murív. Krajský pamiatkový úrad Žilina na základe výsledkov štátneho dohľadu začal konanie o náprave podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona v nadväznosti na § 27 pamiatkového zákona, v ktorom rozhodnutím č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa 28.12.2012 rozhodol tak, že obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. so sídlom Tichá 34, Bratislava (žalobca), ktorá je podľa LV č. XXX vedeného pre k.ú. Y. vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Y.e“ nachádzajúcej sa na pozemku par.č. Y v k.ú. Y. evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXX/X-X uložil vykonať opatrenia na pamiatkovom objekte nasledovnom rozsahu: 1.) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote do 31.1.2013; 2.) osadenie strešných žľabov a zvodov dažďovej vody na kaštieli v lehote do 28.2.2013; 3.) spracovanie projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina č. ZA-12/0912-03/maj zo dňa 21.8.2012, v súlade s § 32 ods. 8,9 pamiatkového zákona a jej predloženie na Krajský pamiatkový úrad Žilina v lehote do 30.6.2013. Dňa 21.1.2013 podal žalobca odvolanie. Žalovaný Pamiatkový úrad SR ako odvolací orgán v celom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. O odvolaní rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.4.2013, v ktorom v podstate len zmenil termíny opráv do 31.5.2013 a zmenil termín povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa v lehote do 30.6.2013. IV. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobu, ktorý ustanoví zákon. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorým je SR viazaná. Podľa § 2 ods. 7 zák.č. 49/2002 Z.z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Podľa § 9 ods. 8 zák.č. 49/2002 Z.z. pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) cit. zákona krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. i) cit. zákona krajský pamiatkový úrad dohliada nad dodržiavaním tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu. Podľa ust. § 27 zák.č. 49/2002 Z.z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je úhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozenia poškodenia, zničenia alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Podľa ust. § 28 ods. 2 písm. a) cit. zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky. Podľa ust. § 30 ods. 1 cit. zákona každý je povinný správať sa tak, aby svojim konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a správu archeologických nálezísk. Podľa ust. § 31 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. ak Krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, Krajský pamiatkový úrad v konaní podľa ods. 1 uloží vlastníkovi ch predloženie v určenom rozsahu a lehote. Podľa ust. § 44 ods. 4 zák.č. 49/2002 Z.z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.12.2012 a prvostupňového správneho úradu - Krajského pamiatkového úradu v Žiline zo dňa 28.12.2012, ktorým rozhodol o opatreniach v konaní o náprave vo veci zabezpečenia nápravy národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ podľa zák.č. 49/2002 Z.z.. Z obsahu administratívneho spisu mal Krajský súd v Bratislave nesporne za preukázané, že Krajský pamiatkový úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 podľa ust. § 31 ods. 1 pamiatkového zákona rozhodol ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. a podľa zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na základe zistení štátneho pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 27.11.2012 na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ - vlastníkovi pamiatky akciovej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, Bratislava nariadil opatrenie na nápravu. Dôvodil tým, že kaštieľ v Kuneráde je pamiatkový objekt zapísaný v ústrednom zozname Pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národnej kultúrnej pamiatky pod č. XXXX/X-X, pamiatkový objekt kaštieľ pod č. XXXX/X, situovanom na parc. č. KN XXX k.ú. Y.. Kaštieľ je dlhodobo nevyužívaný a bez požadovanej základnej údržby. Štátnym dozorom bolo zistené, že provizórne zastrešenie kaštieľa neplní svoju funkciu, nakoľko strešná krytina na ploche asi 30% je odhrnutá. Ďalej zistil absentujúce strešné žľaby a zvody dažďovej vody, v dôsledku čoho spôsobuje enormné vlhnutie murív. Na základe zistení, ktoré vyplynuli z výkonu štátneho dohľadu Krajského pamiatkového úradu v Žiline skonštatoval, že uvedené skutočnosti majú degradačný vplyv na už teraz havarijný stavebnotechnický stav kultúrnej pamiatky a majú charakter zanedbania základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Zákon o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a architektonických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. V odseku 2 zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Ochrana pamiatkového fondu je upravená v ust. § 27 a nasl. pamiatkového zákona. Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak Krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok, zabezpečil na vlastné náklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. Správny orgán v prejednávanej veci posudzoval nárok žalobcov podľa pamiatkového zákona č. 49/2002 Z.z. a Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ako aj postupu, ktorý predchádzal, dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonom. K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré podľa jeho právneho názoru nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, mal súd jednoznačne za preukázané, že KPÚ Žilina dňa 11.3.2010 vykonal vo veci štátny dohľad č. 07/2010 za účasti zástupcu vlastníka W., ďalej je obsahom spisu písomný záznam a fotodokumentácia pamiatkovej inšpekcie MK SR č. MK-1681/2011-13/9869 z júna 2011, ktoré preukazujú, že žalobca nepristúpil k obnove predmetnej kultúrnej pamiatky a od požiaru na NKP nevykonal žiadne čistiace a zabezpečovacie práce, že objekt je bez provizórneho zastrešenia, čiže nie je chránený pred poveternostnými vplyvmi a zrážkovou vodou. Ďalší štátny dohľad sa uskutočnil dňa 20.9.2011, pričom zo zápisnice z výkonu štátneho dohľadu č. 41/2000 vyplýva, že strecha NKP nie je zabezpečená a veľká časť kaštieľa je bez zastrešenia. V spise sa nachádza zápisnica a fotodokumentácia z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2011 zo dňa 24.10.2011, ktorá preukazuje, že konštrukcia kaštieľa je prekrytá len lepenkou. Z ďalšieho písomného záznamu a fotodokumentácie z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2012 vykonaného dňa 27.11.2012 spoločne s pamiatkovou inšpekciou Ministerstva kultúry SR a KPÚ Žilina bolo preukázané, že provizórne zastrešenie NKP neplní svoju funkciu, nakoľko veľká časť strešnej plachty je odhrnutá, absentujú zvody dažďovej vody, čo spôsobuje enormné zvlhnutie murív. Z vyššie uvedených záverov štátneho dohľadu je nesporné, že predmetná NKP je dlhodobo nevyužívaná bez požadovanej základnej údržby, v dôsledku čoho sa nachádza v havarijnom stave s následným zánikom pamiatkových hodnôt. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať havarijný stav kaštieľa, napadnutie muriva a narušenie stropných konštrukcií, ktoré sú neustále poškodzované vlhkosťou a dažďovou vodou z dôvodu nedostatočného prekrytia strešnej krytiny. V dôsledku nestáleho zhoršujúceho sa stavu, na predmetnej NKP, prvostupňový správny orgán konštatoval, že je nevyhnutné pristúpiť k potrebným krokom na jeho záchranu, a preto rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 č. ZA-12/1406-07/MAJ uložil v zmysle ust. § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky (žalobcovi) povinnosť na predmetnej pamiatke zabezpečiť na vlastné náklady nápravu v súvislosti s § 27 pamiatkového zákona. Na základe odvolania žalovaný správny orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil (zmenil len termíny opráv). K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, v ktorej tvrdí, že KPÚ Žilina, ako aj žalovaný sa snažia svojimi rozhodnutiami využiť škodovú udalosť na to, aby sa NKP opravila, nie do podoby pred požiarom, ale aby sa obnova vykonala do jeho podoby spred 50 rokov minulého storočia, t.j. ešte keď kaštieľ nebol vyhlásený za NKP, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo doručenie žiadosti žalobcu dňa 5.11.2010 na KPÚ v Žiline o vyjadrenie k projektovej dokumentácii „Zámok Kunerád - rekonštrukcia stavby po požiari“, ktorá tvorila prílohu tejto žiadosti. Predloženú projektovú dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť Sta pring a.s., V.. Z.. N. R., C.., V.. H. H., V.. J. U.. Autorov projektu si vyberal sám žalovaný. KPÚ Žilina v rozhodnutí č. ZA-10/1195-02/ MAJ zo dňa 26.11.2010 určil, že uvedený zámer je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný a určil podmienky, za ktorých ho možno pripravovať a realizovať. V bode 16 tohto rozhodnutia bolo uvedené, že pre ďalší postup prác je nutné spracovať a predložiť na vyjadrenie KPÚ Žilina architektonickú štúdiu obnovy NKP, ktorá bude rešpektovať pôvodné riešenie, tvar, výraz a typ zastrešenia architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky, bude zohľadňovať závery, vyplývajúce zo schválených dokumentácií, z architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu a bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového funkčného využitia, pamiatky spolu s predpokladanými stavebnými úpravami. V bode 18 rozhodnutia bolo uložené žalobcovi spracovať projektovú dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe vydaného záväzného stanoviska KPÚ Žilina k architektonickej štúdii. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal a rozhodnutie dňa 27.12.2010 nadobudlo právoplatnosť. Ďalšie zámery obnovy preto vychádzajú z predmetného právoplatného vyššie citovaného rozhodnutia. Následne dňa 26.11.2010 predložil žalobca (vlastník NKP) prípravnú dokumentáciu „Kunerád - kaštieľ, architektonicko-historický výskum, textová časť, fotodokumentácia, grafická dokumentácia“, ktorú spracoval ním vybraný architekt V.. I. I. a I.. Y. F., C.. v II. štvrťroku 2012. Na základe tejto dokumentácie určil KPÚ Žilina v záväznom stanovisku č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.8.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie obnovy NKP. Voči tomuto záväznému stanovisku podal žalobca listom zo dňa 24.9.2012 námietky, na ktoré reagoval KPÚ Žilina listom č. ZA-12/0912-05/MAJ dňa 4.10.2012, pričom v odpovedi zdôraznil, že z hľadiska pamiatkovej ochrany NKP, nie je akceptovateľné, aby sa nanovo budovali konštrukcie z 50. rokov 20. storočia, ktoré negatívnym spôsobom zmenili charakter interiéru aj exteriéru NKP. KPÚ Žilina uviedol, že po požiari sa zmenili východiská pre obnovu NKP a že stanovisko KPÚ Žilina nevylučuje ďalšie funkčné využitie NKP pre potreby kúpeľov. KPÚ Žilina vyhodnotil námietky vlastníka NKP ako nedôvodné. Na toto reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2012. KPÚ Žilina reagoval odpoveďou zo dňa 12.11.2012, v ktorej poukazuje, že v roku 1999 vtedajší Pamiatkový ústav Bratislava, Regionálne pracovisko Žilina vydal odborné vyjadrenie č. 275/99 zo dňa 22.6.1999 k architektonickej štúdii rekonštrukcie a modernizácie kaštieľa, ktorej autorom bol V.. Z.. C. F.. Zdôraznil, že medzi podmienkami tohto vyjadrenia, je aj požiadavka na predloženie ďalších stupňov projektovej dokumentácie a že aj vyjadrenie Okresného úradu v Žiline, odboru školstva a kultúry zo dňa 30.6.1998 upozorňuje Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, že vlastník je povinný každú zmenu, zásah, obnovu, zamýšľanú rekonštrukciu objektu odkonzultovať s pamiatkovými orgánmi a vyžiadať si záväzné stanovisko ku každému stupňu od zámeru až po stavebné povolenie. KPÚ Žilina v uvedenej odpovedi na námietky žalobcu preukázal, že okrem spomínanej architektonickej štúdie neboli zo strany vlastníka NKP predložené pamiatkovému ústavu žiadne ďalšie stupne projektovej dokumentácie, teda žiadny odsúhlasený projekt spred 12 rokov, na ktorý sa žalobca odvoláva, neexistuje. K tvrdeniu žalobcu uvedenom v žalobe, že štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora, súd uvádza, že s týmto nie je možné sa stotožniť. Reštaurátora na realizáciu výskumu a následné spracovanie návrhu na reštaurovanie, ako vyplýva z vyššie uvedeného textu si vybral vlastník sám tým, že KPÚ Žilina predložil návrh na reštaurovanie, ktorý vypracoval ním vybratý I.. Z. N. N., v spolupráci s I... C. D. a I.. Z. I. M.. Na základe tejto žiadosti následne vydal KPÚ Žilina dňa 30.7.2012 rozhodnutie, ktorým uvedený návrh na reštaurovanie a predloženú dokumentáciu schválil. Ak sa teda následne KPÚ Žilina, resp. žalovaný odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, že tento návrh predložil sám žalobca. K námietke žalobcu, v ktorej žalobca namieta bod 2 záväzného stanoviska, KPÚ Žilina zo dňa 21.8.2012, súd uvádza, že v tomto prípade ide o požiadavku na úpravu existujúceho schodiska z druhej polovice 20.storočia, ktorá bola určená v záväznom stanovisku k architektonicko-historickému výskumu, pre komplexnú obnovu kaštieľa, a preto táto nesúvisí s požiadavkami KPÚ Žilina na zabezpečenie základnej ochrany predmetnej NKP. Požiadavka úpravy schodišťa sa týka až realizácie komplexnej obnovy NKP. K námietke žalobcu uvádzanej v žalobe týkajúcej sa skutočnosti, že podľa jeho právneho názoru, žalovaný stanovil podmienky obnovy až do obdobia, keď kaštieľ nebol NKP a že vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy pamiatky podľa podmienok záväzného stanoviska k architektonicko- historickému výskumu nie je spravodlivé a došlo by k vynaloženiu zbytočných nákladov, ktoré objektívne nebudú môcť byť zo strany žalobcu zužitkované, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle predmetného záväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany NKP súd uvádza, že v preskúmavanom rozhodnutí (prvostupňovom ani druhostupňovom) v rámci rozhodnutí o náprave nebola požadovaná komplexná obnova NKP. Spracovanie projektovej dokumentácie je len prípravnou fázou jej obnovy, bez ktorej však nie je možná. K námietkam žalobcu, v ktorých tento tvrdí, že žalovaný porušil ust. § 32 zákona o správnom konaní, keď nezistil spoľahlivo a presne skutkový stav veci a tiež, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa ust. § 47 správneho zákona, súd udáva, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného textu žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vykonali vo veci dokazovanie na zistenie skutkového stavu. V konaní neboli porušené procesné práva účastníka konania a zo zisteného skutkového stavu žalovaný správny orgán vyvodil správne právne závery. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán uložil žalobcovi povinnosti: - vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, osadenie strešných žľabov a zvodov dažďovej vody na kaštieli a povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina zo dňa 21.8.2012 V tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku, že takto formulované povinnosti nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 27, to znamená, že takto určené povinnosti prekračujú rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s týmto právnym názorom žalobcu nie je možné sa stotožniť. „Ochrana“ pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé užívanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých vplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samostatnú existenciu. Škodlivé vplyvy pritom môžu byť dôsledkom činnosti človeka, aj prírody. „Obnova“ kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti. Predstavuje teda súbor činností, ktoré je potrebné realizovať, ak už škodlivé vplyvy zanechali na architektonickom diele svoje stopy a jej cieľom je vrátiť pamiatku do stavu pred pôsobením škodlivých vplyvov. Pri praktickej obnove architektonických a stavebných pamiatok sa iba zriedkavo stretávame s výlučným použitím iba jednej zo spomenutých metód. Vo vyššie citovanom ustanovení § 31, ktorý upravuje postup pamiatkového úradu, je zdôraznená skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad koná vo veci ochrany národných kultúrnych pamiatok z vlastného podnetu. Za situácie, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 zákona, Krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí, aké opatrenia je povinný vlastník vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom. Ustanovenie odseku 2 umožňuje v tomto konaní Krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej dokumentácie, projektovej dokumentácie, resp. iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie podľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie Krajského pamiatkového úradu a následne príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného zákona o nariadení zabezpečovacích prác. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu uvedené v žalobe, neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a preto jeho rozhodnutie nie je možné považovať za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne, teda také, ktoré by mohlo mať za následok porušenie v žalobe uvedených práv žalobcu, preto senát krajského súdu postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný. Žalovaný zo zákona nemá právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.