Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/154/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201104 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: P.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX X., zastúpený advokátom, JUDr. Zsoltom Suverom, AK Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-24/2013 zo dňa 4.4.2013 v spojení s Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 765 zo dňa 9.1.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-24/2013 zo dňa 4.4.2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 765 zo dňa 9.1.2013, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bola okolnosť, že dňa 15. 11. 2012 po tom ako o 7 ,00 hod. nastúpil na výkon služby, bol pracovníkmi sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rámci neplánovanej kontroly zameranej okrem iného aj na dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok príslušníkmi policajného zboru, v čase o 7,27 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,16 mg/l, čo predstavuje 0,33 promile alkoholu a následne v čase o 7,44 hod. opakovanej dychovej skúške s rovnakým výsledkom, čím mal porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu postupu pracovníkov sekcie kontroly. Zdôraznil, že počas vykonávania inštruktáže v miestnosti stálej služby kam prišli pracovníci kontroly sa žalobca v miestnosti stálej služby nenachádzal. Podľa zaužívanej praxe sa ako člen hliadky mal starať o zabezpečenie služobnej výstroje, výzbroje, služobných pomôcok, ktoré vynášal zo služobného motorového vozidla nachádzajúceho sa pred budovou. Žalobca po tom, ako opustil priestory šatne, resp. toalety, bol približne v čase o 7,15 hod. bez uvedenia dôvodu kolegami požiadaný, aby sa dostavil do kancelárie riaditeľa OHK v PZ Ubľa. Vo chvíli, keď vstúpil do kancelárie nemal žiadnu vedomosť o tom, že by mal byť podrobený dychovým skúškam osobami, ktoré sa mu priamo nelegitimovali. Nie je pravda, že žalobca sa snažil dychovú skúšku oddialiť. Pracovníci sekcie kontroly využili stav jeho prekvapenia a psychického vypätia spôsobeného nevedomosťou o dôvode pozitívnych výsledkov, ktorí ho odradili od vykonania krvnej skúšky. Nezodpovedá skutočnosti vyjadrenie pracovníkov kontroly, že je vylúčené, aby žalobca použil akýkoľvek liek alebo prostriedok v čase medzi vykonaním prvej a druhej dychovej skúšky. Nie je teda možné spoľahlivo vylúčiť aplikáciu lieku Stopangin žalobcom a jeho streknutie do ústnej dutiny. Úradný záznam o pozitívnom výsledku dychových skúšok a poučení o právach žalobcu zrejme podpísal v stave prekvapenia a psychického vypätia. Postupom pracovníkov kontroly boli porušené jeho práva podľa ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Za účelom preskúmania priebehu vykonávania dychových skúšok žalobca navrhol vypočuť svedkov, P.. I. a G.. Q.. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutia nevychádzali zo skutočného stavu veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie. Poukázal na svoje vyjadrenia, podľa ktorých v uvedený deň žiadne alkoholické nápoje nepožil. Dňa 15. 11. 2012 v dôsledku problémov s hornými dýchacími cestami na odporučenie služobnej lekárky pred nástupom do služby požil lieky Bromhexin, 60 kvapiek a Hedelix, jednu odmerku, hrdlo si vykloktal prípravkom Parodontax a na elimináciu zachrípnutosti požil liek Stopangin, ktorý si nastriekal do hrdla. Žalobca v čase vykonávania dychových skúšok nemal vedomosť o tom, že by niektoré z uvedených liekov obsahovali alkohol a pred vykonaním druhej dychovej skúšky nevedome aplikoval do ústnej dutiny sprej Stopangin. Ešte pred jeho aplikáciou požil šálku vody. Žalobca poukázal na doplnené odborné stanovisko, v zmysle ktorého aplikácia predmetného spreja mohla mať vplyv na výsledok dychovej skúšky. Zistenia žalovaného sa opierajú len o výsledky dychových skúšok a neberú do úvahy obranu žalovaného o aplikácii lieku pred vykonaním druhej dychovej skúšky. Nevysporiadal sa s vyjadrením služobnej lekárky a ňou odporúčanú liečbu. Nebral do úvahy obsah svedeckej výpovede, podľa ktorej žalobca medzi vykonávaním dychových skúšok stál blízko svedka, ktorý videl, že si žalobca niečo prikladá k ústam, čím pripustil aplikáciu lieku. Žalovaný nevzal do úvahy ani disciplinárne odmeny žalobcu a jeho odborné prednosti. Žalobca citoval ustanovenie § 233 ods. 1, 2, § 241 zákona a v závere žaloby uviedol, že žalovaný sa uvedenými ustanoveniami neriadil. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe po popise žalobných námietok uviedol, že Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru, pretože svojím konaním porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie spočívalo v tom, že dňa 15. 11. 2012 o 7,00 hod. nastúpil do výkonu riadne plánovanej služby, ktorú mal vykonávať do 19, 00 hod., pričom neoznámil nadriadenému žiadne prekážky, ktoré by mu bránili službu vykonávať. V čase od 7,00 hod. bola vykonaná neplánovaná operatívna kontrola zameraná na dodržiavanie času služby, plnenie plánovaných úloh, predpísanú výzbroj a výstroj ako aj na dodržiavanie ustanoveného zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok a úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru. Žalobca bol v rámci nej podrobený dychovej skúške na alkohol certifikovaným analyzátorom v čase o 7, 27 hod. s výsledkom 0,33 promile alkoholu. Z uvedeného dôvodu bol v čase o 7, 44 hod. podrobený opakovanej dychovej skúške s rovnakým výsledkom. Uvedený skutkový stav bol zdokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý presne a úplne zistil skutkový stav veci. Ako dôkazy využil zápisnice o výsluchu žalobcu, jeho vyjadrenia, zápisnice o výsluchu ďalších osôb, úradné záznamy, odborné stanovisko, zhodnotil služobnú činnosť žalobcu a podobne. Konanie začal nadriadený žalobcu dňa 15. 11. 2012 na základe úradného záznamu o pozitívnom výsledku dychových skúšok. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 14. 11. 2012, podľa ktorého predošlého dňa pracoval na rekonštrukcii svojho bytu, pričom v čase od 14, 00 do 18, 00 hodín vypil 4 pivá, ráno však necítil, že by bol pod vplyvom alkoholu. O začatí konania bol žalobca upovedomený dňa 16. 11. 2012, kedy bol aj vyzvaný na podanie vyjadrenia k začatiu konania. Žalobca vo svojom vyjadrení opakovane poprel, že by pred nástupom do služby alebo počas nej požil alkoholické nápoje. Pozitívnu dychovú skúšku pripísal zhoršenému zdravotnému stavu a problémom s dýchacími cestami. Dňa 12. 11. 2012 navštívil svoju lekárku, pričom odmietol liečbu spojenú s práceneschopnosťou z dôvodu naplánovaných služieb. Lekárka mu odporučila užívať kvapky proti kašľu, sirup a kloktadlo. Liečivá mal žalobca podľa svojho vyjadrenia užívať vo zvýšených dávkach, pretože chcel byť čím skôr zdravý. Pred nástupom do služby dňa 15. 11. 2012 asi o 7, 15 hod. užil asi 60 kvapiek proti kašľu, jednu odmerku sirupu, vykloktal si hrdlo a použil sprej. Výsledkom prvej skúšky bol silne emocionálne vystresovaný a prekvapený, preto si neprečítal poučenie, ktoré mu pracovník kontroly predložil a spýtal sa ho či žiada odber krvi. Žalobca vraj chcel na odber ísť, avšak pracovník mu povedal, že je to zbytočné vzhľadom na výsledky dychovej skúšky, preto odpovedal, že odber nežiada, čo bolo zaznačené v zázname. V dôsledku stresu zabudol uviesť, že pivá, ktoré predchádzajúceho dňa vypil, boli nealkoholické. Nevedel, že použité lieky obsahujú alkohol. Žalobca v zápisnici o výsluchu zmenil svoje vyjadrenie ohľadom použitia piva v predchádzajúci deň a uviedol, že tieto vypil dňa 13. 11. 2012, čím chcel dokázať, že pozitívny výsledok skúšok nemohol byť spôsobený ich vypitím. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na zápisnicu o výsluchu A.. U. O., ktorý pri výsluchu uviedol, že dňa 15. 11. 2012 v čase o 6 55 hod. nastúpil do výkonu plánovanej služby ako veliteľ hliadky spoločne so žalobcom, pričom počas vykonávania inštruktáže v miestnosti stálej služby, kde sa obaja nachádzali, prišli 2 osoby, ktoré sa predstavili ako pracovníci kontroly a preukázali sa preukazom Inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a uviedli dôvod návštevy. Požiadali všetkých, aby sa dostavili do kancelárie riaditeľa, kam spoločne odišli, pričom však žalobca nedošiel do označenej kancelárie, ale odbočil na WC. Po vykonaní dychovej skúšky sa vrátil do kancelárie, kde po chvíli prišiel pracovník kontroly a hľadal žalobcu. Svedok mu uviedol, že ho videl odísť na WC a od kontrolujúceho pracovníka prijal pokyn, že žalobca sa má dostaviť do kancelárie riaditeľa. Podľa vyjadrenia uvedeného svedka, žalobca sa sťažoval na bolesti hrdla, zachrípnutý však nebol, nekašľal a v jeho prítomnosti žiadne lieky neužil. PF.. P. M.k pri výsluchu uviedol, že žalobca nastúpil v predmetný deň na plánovaný výkon služby o 6, 55 hod. Od 7,00 hod. vykonával inštruktáž hliadok v miestnosti stálej služby kde asi o 7,05 hod. prišli 2 osoby, ktoré sa predstavili služobným preukazom Inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tieto osoby uviedli dôvod návštevy, požiadali ho o miestnosť, kde chcú vykonať dychové skúšky u policajtov. Vtedy prišiel riaditeľ OHK PZ Ubľa, ktorý poskytol svoju kanceláriu. Na pokyn pracovníkov inšpekčnej služby vyzval riaditeľ prítomných policajtov, aby sa dostavili do jeho kancelárie. Pamätal si, že žalobca išiel s nimi po schodoch do kancelárie riaditeľa avšak nevie, či do nej vošiel. Po vykonaní dychovej skúšky sa vrátil na stálu službu kde po chvíli prišiel pracovník inšpekčnej služby a spýtal sa ho, či nevie, kde sa žalobca nachádza. Prítomný veliteľ hliadky mu odpovedal, že žalobca odišiel na WC, načo mu inšpekčný povedal, že sa má žalobca ihneď dostaviť do kancelárie riaditeľa. Vo výpovedi uviedol, že pri nástupe na výkon služby ani počas inštruktáže nespozoroval na žalobcovi žiadne zdravotné problémy ani ho nevidel užiť lieky. Tento sa nesťažoval na žiadne zdravotné problémy. Doktorka H. do zápisnice o výsluchu uviedla, že žalobca je jej pacientom a naposledy bol u nej dňa 12. 11. 2012 na ošetrení. Sťažoval sa na kašeľ, nádchu, bolesti hrdla, pálenie v hrudníku, pričom odporúčanú antibiotickú liečbu odmietol. Odporučila mu voľnopredajné lieky. Riaditeľ OHK PZ Ubľa v úradnom zázname zo dňa 27. 11. 2012 popísal priebeh kontroly, ktorú zhodnotil ako profesionálnu a korektnú. Pracovníci Inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonávajúci operatívnu kontrolu vo svojich úradných záznamoch popísali podrobne priebeh kontroly a vylúčili, že by žalobca požil akýkoľvek liek alebo iný prostriedok medzi prvou a druhou dychovou skúškou, pretože bol nimi nepretržite monitorovaný. Žalovaný poukázal na odborné stanovisko KEÚ PZ týkajúce sa obsahu etanolu v liečivách, ktoré uviedol žalobca, v, ktorom sa poukazuje na poučenie v úradnom zázname o pozitívnom výsledku dychovej skúšky, ktoré žalobca vlastnoručne podpísal a podľa ktorého nesmie kontrolovaný pred vykonaním opakovanej dychovej skúšky okrem iného minimálne 15 minút používať ústnu kozmetiku, žiadne požívatiny ani pochutiny. Podľa odborného stanoviska, po použití prípravkov s obsahom etanolu zostáva v ústnej dutine malé množstvo etanolu, ktoré môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky v prípade, že sa táto vykoná 5 až 15 minút po použití takéhoto prípravku. Za predpokladu, že dňa 15. 11. 2012 v čase od 7, 27 hod. do 7, 44 hod. je možné preukázať nepoužitie uvedených liekov, tak potom je možné jednoznačne vylúčiť ich vplyv na druhú dychovú skúšku. Po dôslednom vyhodnotení uvedených dôkazov v súlade so zákonom, nadriadený žalobcu dospel k záveru, že tieto s poukazom na článok 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, žalobca porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Návrh na jeho prepustenie bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý s návrhom súhlasil. Žalobca bol s návrhom na prepustenie a s dôkazmi riadne oboznámený a poučený o práve nazrieť do spisového materiálu. Obrana žalobcu bola vyhodnotená ako účelová majúca za cieľ vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru. Následne predložený návrh posúdil Minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Podľa neho žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď do výkonu štátnej služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholu napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov na mieste výkonu štátnej služby i mimo týchto miest a nemá vstupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti videl v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené zákonom a internými aktmi. Porušil tiež povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), g ) a h) zákona, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Žalovaný vo svojom vyjadrení citoval § 136 písm. d) zákona, § 8 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, poukázal na článok 1 prílohy Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 3/2002, časť 1. bod 3 rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 2/2002, článok 1, ods. 1 písm. a) Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 18/2008, časť 1, písm. a) bod 9 rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 6/1997. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru. Svedomité plnenie povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka policajného zboru a nemožno preto ospravedlniť protiprávne konanie žalobcu. Žalobca sa protiprávneho konania dopustil dňa 15. 11. 2012, dôvody prepustenia sa jeho nadriadený dozvedel v uvedený deň, personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 11. 1. 2013, pričom lehoty na prepustenie boli dodržané. V podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uviedol dôvody totožné s námietkami žaloby. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že nebol zistený rozpor personálneho rozkazu s právnymi ani internými predpismi. Nemožno akceptovať námietku žalobcu, že v čase príchodu pracovníkov kontroly sa v miestnosti stálej služby nenachádzal. Z výpovede jeho kolegu vyplýva, že nastúpili spoločne so žalobcom na výkon služby, vykonávali inštruktáž hliadok pred nástupom do služby, pričom počas inštruktáže vošli do miestnosti pracovníci kontroly, ktorí sa riadne preukázali a vyzvali všetkých, aby sa dostavili do kancelárie riaditeľa. Spoločne išli po schodoch na prvé poschodie do predmetnej kancelárie, kde žalobca odbočil na WC. Priebeh kontroly bol zhodnotený riaditeľom OHK PZ Ubľa ako profesionálny a korektný. K poučeniu o práve žiadať odber krvi žalovaný uviedol, že žalobca bol o tomto práve riadne poučený ale po informácii, že odber by hradil sám, ak by bol potvrdený pozitívny výsledok, žalobca na odbere krvi netrval. Pracovník kontroly potvrdil požitie vody na žiadosť žalobcu. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca lieky s obsahom etanolu pred druhou dychovou skúškou nepoužil, a preto ju ani nemohli ovplyvniť. Názor vyslovený doktorkou H. nemožno považovať za podložený praktickými pokusmi tak, ako je to v prípade odborného stanoviska KEÚ PZ. Ani z jednej výpovede prítomných osôb nebolo preukázané, že by si žalobca medzi jednotlivými skúškami niečo vstrekol do úst. Pracovníci kontroly vylúčili použitie lieku žalobcom medzi dychovými skúškami. V napadnutých rozhodnutiach boli riadne odôvodnené obe podmienky prepustenia. Žalobca využil svoje práva, bola mu daná možnosť obhajovať sa, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k skutočnostiam v primeranej lehote. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p., v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 15. 11. 2012 bola na pracovisku žalobcu vykonaná pracovníkmi kontrolného orgánu rezortu, kontrola zameraná na použitie alkoholických nápojov príslušníkmi PZ formou dychovej skúšky. V čase o 7,27 hod. bol žalobca podrobený prvej dychovej skúške, ktorému bola certifikovaným analyzátorom zistená hladina alkoholu 0,16 mg/l. Z úradného záznamu vyplýva, že žalobca podpísal oboznámenie sa s poučením pred vykonaním opakovanej skúšky, podľa ktorého v čase minimálne 15 minút pred vykonaním dychovej skúšky nesmie kontrolovaný zamestnanec používať ústnu kozmetiku, nesmie používať žiadne požívatiny (lieky, liečivá, nápoje, jedlá a podobne ani pochutiny v čase kratšom ako 2 minúty pred vykonaním dychovej skúšky, nesmie fajčiť). Druhá dychová skúška bola vykonaná v čase o 7,44 hod., kedy mal žalobca opäť pozitívny výsledok dychovej skúšky s tou istou hodnotou. V zmysle záznamu žalobca nežiadal vykonanie lekárskeho vyšetrenia. K uvedeným výsledkom sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že v predchádzajúci deň, dňa 14. 11. 2012 pracoval na rekonštrukcii svojho bytu, pričom v čase od 14,00 hod. do 18,00 hod. vypil 4 pivá. Ráno necítil, že by mohol mať ešte zbytkový alkohol a pred službou alkohol nepil. Svoje vyjadrenie podpísal za prítomnosti pracovníkov kontroly a svojho nadriadeného. Priebeh merania alkoholu v dychu žalobcu je zaznamenaný v úradnom zázname spracovanom F. členom kontrolnej skupiny, v zmysle ktorého sa pracovníci kontroly dňa 15. 11. 2012 dostavili na pracovisko žalobcu za účelom vykonania kontroly dodržiavania zákazu používania alkoholu pred nástupom do služby alebo počas služby. Nadriadený žalobcu bol požiadaný o zabezpečenie prítomnosti všetkých službukonajúcich policajtov, u ktorých boli priebežne vykonávané dychové skúšky pričom bolo zistené, že na vykonanie dychovej skúšky sa žalobca nedostavil, a preto ho šiel hľadať. Našiel ho na prízemí budovy, v jeho sprievode vošiel do miestnosti riaditeľa, kde vykonal prvú dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom. Žalobcu upozornil, aby si pozorne prečítal poučenie na tlačive o pozitívnom výsledku skúšky, ktoré žalobca prečítal. Následne požiadal, aby sa pred druhou skúškou mohol napiť vody, čo mu bolo umožnené za jeho stálej prítomnosti a monitorovania. Druhá dychová skúška žalobcu bola takisto pozitívna. Žalobcu výslovne požiadal o vyjadrenie, či v súvislosti s pozitívnou dychovou skúškou žiada o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi alebo iného biologického materiálu. Žalobca sa spýtal, aký by to malo význam, na čo mu uviedol, že, ak má pochybnosti o správnosti výsledku meraní môže požiadať o lekárske vyšetrenie, ktoré mu bude za účelom objektivity zabezpečené s tým, že všetky náklady s tým spojené si bude hradiť sám a nebudú preplatené v prípade potvrdenia pozitívneho výsledku. Na žalobcom položenú otázku odpovedal, že podľa jeho názoru ide o lekárske vyšetrenie vzhľadom na okolnosti zbytočné, pretože po sedemnástich minútach bola nameraná rovnaká hodnota a je jednoznačné, že alkohol v dychu žalobcu bol riadne zistený, čo potvrdí aj prípadné laboratórne vyšetrenie. V žiadnom prípade žalobcu od lekárskeho vyšetrenia neodhováral. Svoje rozhodnutie žalobca mohol vlastnoručne a slobodne prejaviť. Žalobca sa ho spýtal aj na dôsledky zisteného nedostatku, načo mu odpovedal, že o tom nerozhoduje kontrolný orgán, ale jeho nadriadený. Nadriadený žalobcu výslovne a jednoznačne upozornil, aby zvážil možnosť lekárskeho vyšetrenia, že sa má sám rozhodnúť a že má na rozhodnutie toľko času koľko chce. Na toto upozornenie riaditeľa policajného zboru reagoval poznámkou, že sa musí rozhodnúť sám, ale v primeranom čase. Následne žalobca uviedol svoje vyjadrenie k dychovej skúške na tlačive, ktoré vlastnoručne podpísal a odovzdal. Po podpísaní tlačivá žalobcom zistil, že nie je vyznačený údaj o tom, či žalobca žiadal lekárske vyšetrenie a preto sa ho výslovne posledný krát opýtal, či žiada alebo nežiada lekárske vyšetrenie, načo žalobca uviedol, že nežiada o lekárske vyšetrenie. Tlačivo o pozitívnej dychovej skúške podpísali všetky prítomné osoby. Počas celej kontroly podľa neho nenastala žiadna stresujúca situácia okrem samotného pozitívneho výsledku, ktorá by nepriaznivo ovplyvňovala vnímanie a rozhodovanie žalobcu. Komunikácia bola pokojná, zrozumiteľná a primeraná okolnostiam. Nadriadený žalobcu nemal voči priebehu kontroly žiadne výhrady rovnako ani kontrolovaná osoba. Ak by mala žalobca námietky voči výkonu kontroly toto mohol priamo pri kontrole namietať a boli by prijaté opatrenia k priebežnému dokumentovaniu priebehu kontroly technickými prostriedkami. F.. U.. X. Š. zdôraznil, že žalobca nepoužil žiadne iné nápoje okrem vody z vodovodu, žiadne požívatiny, lieky, liečivá a neaplikoval si žiaden prostriedok do ústnej dutiny v čase vykonávania dychových skúšok. K priebehu a pozitívnemu výsledku koncentrácie alkoholu v dychu žalobcu sa v predmetnom zázname konštatuje, že akejkoľvek tolerovanie pozitívneho výsledku nemá oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Na podporu svojej argumentácie argumentoval stanoviskom prednostu Ústavu súdneho lekárstva LF UK Bratislava, podľa ktorého u osôb, ktoré nepijú alkohol býva výsledok vyšetrenia na alkohol nulový aj na druhom desatinnom mieste, v niektorých prípadoch sa môže vo vzorke krvi isté množstvo alkoholu prejaviť aj u osôb, ktoré alkohol nepili, avšak takto endogénne vzniknutý alkohol môže dosiahnuť výšku najviac 0,015 promile alkoholu v krvi. F.. P. F., pracovníčka žalovaného ktorá spolu s F.. Š. vykonávala kontrolu, potvrdila priebeh kontroly tak, ako bol popísaný v úradnom zázname svojho kolegu. Výslovne uviedla, že s istotou môže potvrdiť, že žalobca od momentu, keď vstúpil s kolegom do kancelárie k vykonaniu dychovej skúšky až po ukončenie kontroly nepoužil žiadne tekutiny okrem vody z vodovodu ani iným spôsobom neaplikoval niečo do ústnej dutiny. Uviedla, že tvrdenie žalobcu, že pred opakovanou skúškou na zistenie alkoholu v krvi si aplikoval Stopangin sprej, je lož. Po celý čas vykonávania kontroly žalobca ani na okamih nebol bez prítomnosti pracovníkov kontroly. Opakovanou dychovou skúškou bol potvrdený predchádzajúci pozitívny výsledok. Priebeh kontroly a postup pri vykonávaní dychovej skúšky žalobcom tak, ako bol popísaný pracovníkmi kontroly nebol zo strany ďalších prítomných osôb vyvrátený. Tvrdenie žalobcu o požití liečiva pred vykonaním druhej dychovej skúšky nepotvrdili ani osoby, ktoré žalobca žiadal v žalobe opätovne vypočuť, P.. I. Y. G.. Q.. Nadriadený žalobcu, ktorý bol prítomný pri vykonávaní kontroly, potvrdil priebeh vykonávania dychových skúšok žalobcom v súlade s úradným záznamom spísaným pracovníkmi kontroly. Konštatoval, že priebeh kontroly bol profesionálny a korektný. Podľa jeho názoru, skúsení členovia kontrolnej skupiny nemali dôvod poškodzovať a ovplyvňovať výsledok kontroly. Po tom, ako sa žalobca naňho obrátil s otázkou, že čo má napísať do kontrolného záznamu a či má žiadať o lekárske vyšetrenie žalobcovi uviedol, nech v kľude porozmýšľa, nech sa písomne v zázname vyjadrí k výsledku kontroly a rozhodne sa sám. Dňa 20. 11. 2012 bola spísaná zápisnica, v ktorej ošetrujúca lekárka žalobcu potvrdila, že dňa 12. 11. 2012 bol u nej na vyšetrení žalobca, ktorý sa sťažoval na kašeľ, nádchu, bolesti hrdla na čo mu odporučila antibiotickú liečbu. Liečbu žalobca odmietol. V priebehu konania žalovaný počas výsluchov popísal priebeh skúšky obdobne ako v žalobe. Vo svojich výpovediach a vyjadrení uviedol, že pred nástupom do služby nikomu neoznámil, že má zdravotné problémy a že užíva lieky. Dňa 3. 12. 2012 bolo spracované odborné stanovisko k dychovej skúške žalobcu, spracované Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Bratislave, podľa ktorého za predpokladu, že medzi prvou a druhou dychovou skúškou žalobca nepoužil ním uvádzané lieky, tak potom je jednoznačne vylúčený ich vplyv na druhú dychovú skúšku. V spise sa nachádza posudok o služobnej činnosti žalobcu, disciplinárnych odmenách a opatreniach, doklad po oboznámení žalobcu so zákonmi a internými predpismi týkajúcimi sa zvyšovania disciplíny policajtov ako aj požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok príslušníkmi policajného zboru a o opatreniach na ich zabezpečenie, vyhodnotenie služobnej činnosti Dňa 11. 12. 2012 spracoval nadriadený žalobcu návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 11. 12. 2012 a ku ktorému sa písomne vyjadril podaním zo dňa 12. 12. 2012. Návrh na prepustenie zo služobného pomeru žalobcu bol príslušnému orgánu predložený dňa 21. 12. 2012. Odborový zväz polície súhlasil a odporučil realizovať návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru Personálnym rozkazom č. 765 dňa 9. 1. 2013, ktorý bol žalobcom prevzatý dňa 11. 1. 2013. Žalobca podal proti personálnemu rozkazu rozklad doručený žalovanému dňa 24. 1. 2013, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 4. 4. 2013 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia popísal priebeh konania, poukázal na vykonané dôkazy, znenie zákonov, podľa ktorých postupoval a rozviedol svoju správnu úvahu v zmysle ktorej poukazoval na konanie žalobcu, ktorým zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť aj na skutočnosť, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmom štátnej služby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 192 zákona č. 93/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere. Z obsahu spisu ako i z vyjadrení žalobcu a žalovaného súd zistil, že žalobca pred vykonaním dychových skúšok neoznámil nadriadenému žiadne okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť ich výsledok, zároveň neoznámil žiadne prekážky, ktoré by mu bránili vykonávať službu. Ak by výsledok prvej dychovej skúšky bol ovplyvnený užitím liečiv, neznamená to, že výsledok druhej dychovej skúšky by mohol byť totožný. Použitie liečiv žalobcom pred jej vykonaním bol zo strany pracovníkov inšpekcie vylúčený, pretože bol z ich strany neustále monitorovaný. Takisto žalobca po vykonaní prvej skúšky s pozitívnym výsledkom potvrdil svojim podpisom oboznámenie sa s poučením, že pred dychovou skúškou nesmie požívať žiadne liečivá. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu o použití Stopangin sprej žalobcom pred vykonaním druhej dychovej skúšky je účelovou obranou, ktorú žiadnym spôsobom nepreukázal. Žiadna z prítomných osôb nepotvrdila užitie takéhoto prostriedku žalobcom. Podľa názoru súdu, štátnu službu príslušníka Policajného zboru môže vykonávať len osoba duševne, fyzicky a morálne spôsobilá, ktorá nepodlieha emocionálnemu stresu len v dôsledku kontroly požitia alkoholu počas výkonu služby v dôsledku ktorého nie je schopná vnímať okolie. Neobstojí preto obrana žalobcu, že po oboznámení sa s výsledkom dychových skúšok bol v strese a nevnímal riadne poučenie v zázname o dychovej skúške a nedokázal racionálne konať a využiť právo na odber krvi a vykonanie laboratórnych testov. Na príslušníkov PZ sú kladené z titulu ich postavenia vyššie morálne a osobnostné požiadavky a nemožno prihliadať na žalobcom prezentovanú obranu, ktorá by nebola akceptovaná ani zo strany osôb, na ktoré sa takéto požiadavky nekladú (civilné osoby). Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade, ktorý sa zhoduje s námietkami uvedenými v žalobe. Podľa názoru súdu, žalovaný správne vyhodnotil hodnovernosť výpovedí, výsledky testov a rozhodol v zmysle zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo z dychových skúšok certifikovaného testera. Znalecký posudok vylúčil pozitívny výsledok druhej dychovej skúšky v prípade, ak by pred ňou neboli aplikované liečivá. Žalobca pred vykonaním dychových skúšok neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by ovplyvnila výsledok skúšok. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že by žalobca napriek tomu, že bol oboznámený s predpismi a internými normami na zvýšenie morálneho stavu príslušníkov PZ najmä s dôrazom na požívanie alkoholu príslušníkmi PZ, nevenoval pozornosť obsahu užívaných liečiv, pričom je známe, že liečivá obsahujúce alkohol ovplyvňujú pozornosť, čo vylučuje ich požívanie pri určitých činnostiach, na čo výrobca riadne upozorňuje. Žalobca aj z titulu svojho postavenia si musel byť vedomý, aké následky jeho konania môžu nastať. Podľa názoru súdu, je irelevantné v akej forme žalobca alkohol požil, či vo forme liečiva alebo iného alkohol - etanol obsahujúceho nápoja. Podstatné v tomto prípade je to, že žalobca nastúpil do výkonu služby po jeho požití, čo bolo preukázané dychovými skúškami s pozitívnym výsledkom. Je všeobecne známe, že alkohol použitý v sprejoch slúžiacich na dezinfekciu ústnej dutiny nie je po uplynutí 5 až 10 minút v dychu merateľný. Žalobcovi však bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu aj s časovým odstupom 17 minút (druhá skúška) po požití vody z vodovodu, kedy mu bola zistená hladina alkoholu 0,33 promile. Je teda vylúčené, aby len použitie spreja na dezinfekciu ústnej dutiny a hrdla spôsobilo po uplynutí daného času nameraný zostatok alkoholu v dychu o okolnosti, že pred druhou dychovou skúškou nesmie použiť toaletné a iné prostriedky bol riadne informovaný. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru totožnému so záverom žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť uloženú mu zákonom aj internými predpismi tak, ako to skonštatoval žalovaný. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol vydaný v zákonom určenej lehote. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k veci, predkladať návrhy na dokazovanie, čo aj využil. Svojim konaním v rozpore s povinnosťami príslušníka PZ ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra SR ( napr. č. 6/1997, 2/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými bol riadne oboznámený naplnil predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaný v rámci svojej právomoci vyhodnotil konanie žalobcu v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby z dôvodu, že neplnil svedomite základné povinnosti, dôsledne nedodržal služobnú disciplínu. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka policajného zboru k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa vyžaduje, aby tieto príkladne a striktne rešpektoval tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu napriek poučeniu a prijatým opatreniam. Súd nezistil, že by v priebehu konania boli porušené procesné práva žalobcu. Žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy a žalobcu prepustil zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona z dôvodu, že bolo dostatočne preukázané vytýkané konanie žalobcu. Súd sa s právnym názorom žalovaného prezentovaným v jeho rozhodnutiach stotožnil. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nemožno žalobcovi priznať úspech v konaní, postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobu súd zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.