Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/155/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201120 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201120.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12, Bratislava, IČO: 00 165 361, zastúpený JUDr. Daniela Simanová, advokátka, Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: ZS 102/00011/2012/R zo dňa 25.03.2013, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. k.: ZS 102/00011/2012/R, č. spisu: 29339/15159/2013/923 zo dňa 25.03.2013 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k.: ZS 102/00011/2012 č. spisu 15159/2013/104 zo dňa 10.01.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že dňa 08.04.2013 bolo žalobcovi doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 4.900,- eur za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon), ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti p. X. H. s tým, že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou - ulcerózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrovanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu zo dňa 31.01.2013 a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.01.2013, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 4900,- eur. V zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska, funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môže ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. V zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 401/2002 Z.z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a o doplnení zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 209/2002 Z.z. sa zriaďuje zdravotnícka vysoká škola ako štátna vysoká škola s názvom Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. V zmysle § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa na konanie o rozklade primerane vzťahujú ustanovenia v odvolacom konaní, pričom v zmysle § 60a Správneho poriadku sa na odvolacie konanie použijú premerane ustanovenia prvej až tretej časti zákona, teda aj § 47 ods. 5. Nesprávne uvedenie názov právnickej osoby ako účastníka konania vo výrokovej časti rozhodnutia je podľa právneho názoru žalobcu dôvodom na to, aby odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný ako správny orgán rozhodujúci o rozklade žalobcu postupoval v rozpore s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, ak sú preto dôvody, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný svojim rozhodnutím síce rozklad žalobcu zamietol, avšak v rozpore s citovaným ustanovením Správneho poriadku rozhodnutie zmenil. Naviac vo svojom rozhodnutí žalovaný neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých rozhodnutie prvostupňového orgánu zmenil. Pokutu uložil žalovaný žalobcovi za nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti uvedenej pacientke. Pacientke bola diagnostikovaná extenzívna forma ulceróznej kolitídy v roku 1992. Žalobca poskytol pacientke dlhodobo odbornú starostlivosť vo svojej gastroenterologickej ambulancii od roku 1995. Žalovaný však obmedzil výkon svojho dohľadu iba na obdobie od 01.01.2005. Vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že vyšetrenie pacientky dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenia (kolonoskopia, USG vyšetrenie, vyšetrenie GITu). Kolonoskopické vyšetrenie bolo pacientke v súlade so záznamami uvedené v zdravotnej dokumentácie vykonané dňa 21.10.2004 a následne 22.10.2004 jej bolo vykonané aj bioptické vyšetrenie. Právna úprava obsahujúca rozsah uhrádzania zdravotnej starostlivosti ustanovená v § 2 ods. 1 písm. n/ zák. č. 577/2004 platná k 15.04.2010 určovala úhradu preventívnej prehliadky konečníka a hrubého čreva kolonoskopom poistenca na 50 rokov raz nad 10 rokov alebo poistenca so zvýšeným rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva konečníka bez vekového obmedzenia raz za 5 rokov u lekára so špecializáciou v odbore gastroenterológia. Uvedená lehota u pacientky uplynula dňom 21.10.2009, teda ošetrujúci lekár mal vykonať kolonoskopické vyšetrenie pri návšteve pacientky dňa 12.05.2009 alebo najneskôr pri prvej nasledujúcej návštevy pacientky dňa 10.12.2009. Správny orgán vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uvádza, že vyšetrenie pacientky v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne a dávkovanie Salofalku s obsahom mesalamizínu bolo dňa 15.04.2010 znížené na 500mg raz denne. Predmetná dávka bola podľa správneho orgánu nedostačujúca s tým, že správne dávkovanie malo byť 2 gramy mesalamizínu denne. Uvedená dávka je súčasne, podľa vyjadrenia správneho orgánu, minimálna chemopreventívna dávka pre vznik kolorektálneho karcinómu v teréne ulceróznej kolitídy. Ošetrujúci lekár W.. V.. J. A., Dr. Sc., je skúseným a uznávaným odborníkom v gastroenterológii a od počiatku dispenzárnej starostlivosti o pacientku postupoval vždy priebežne po prechode choroby do remisie znižovaním dávok masalamizínu na 2x500mg mesalamizínu denne dlhodobo od roku 2001, pričom v čase zhoršenia stavu pacientky jeho dávky primerane zvyšoval pri vykonávaní pravidelných kontrol minimálne 2x v kalendárnom roku. V zmysle § 50 ods. 2 písm. a/ zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 581/2004 Z.z.), ak úrad pri výkone dohľadu zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná správne, môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2). V súlade s ustanovením § 64 ods. 2 písm. b/ uvedeného zákona, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 uvedeného zákona pokutu až do výšky 9.958,- eur, ak ide o právnickú osobu. V zmysle ust. § 64 ods. 5 zák. č.581/2004 Z.z. pokutu podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zák. č. 581/2004 Z.z. môže uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Zo strany žalobcu došlo k zníženiu dávky mesalazínu, ktoré žalovaný uvádza vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ako porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona a súčasne dôvodom na uloženie pokuty na 500mg raz denne dňa 10.12.2009 nie dňa 15.04.2009 ako účelovo vzhľadom na plynutie objektívnej prekluzívnej lehoty uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný. Rovnako päť ročná lehota na poskytnutie kolonoskopického vyšetrenia uplynula dňa 21.10.2009. Žalobca uvádza, že žalovaný v rozhodnutí porušil ustanovenie § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože jeho rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a pri jeho zisťovaní i napriek návrhu žalobcu, žalovaný nevypočul ošetrujúceho lekára, ktorý už nie je zamestnancom žalobcu, za účelom jeho vyjadrenia k ordinovanej terapii pri poskytovanej dispenzárnej starostlivosti, ktorý ako jediný môže poskytnúť vyjadrenie k dôvodom zníženia dávok predpisovaného lieku. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že Metodické listy sú až z októbra 2007 a výslovne uvádzajú, že ich obsah má odporúčací charakter. Pokiaľ by správne orgány vzali do úvahy poskytovanú zdravotnú starostlivosť žalobcom, dospel by k záveru, že obdobie remisie choroby pacientky neposkytol žalovaný správne zdravotnú starostlivosť dlhodobo, a to od roku 2001, kedy sa choroba dostala do remisie a denná dávka u pacientky bola po dobu viac ako 10 rokov nižšia, ako odporúča odborná literatúra vydaná v roku 2007, teda po viac ako po 12 rokoch liečenia pacientky, ktorej stav bol takmer po celú uvedenú dobu stabilizovaný. Žalovaný svojim postupom porušil vydaním napadnutého rozhodnutia žalobcovi pokutu po uplynutí prekluzívnej lehoty na jej uloženie ustanovenie v článku Ústavy SR, v zmysle ktorého možno ukladať povinnosti zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach pri zachovaní základných práv a slobôd ako aj ustanovenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku, keď nepostupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi naviac tým, že žalovaný neupovedomil žalobcu o začatí konania o rozklade a porušil tým ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa právneho názoru žalobcu nesprávne uvedenie názvu právnickej osoby ako účastníka vo výroku rozhodnutie je dôvodom na to, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný uvádza, že v prípade identifikácie účastníka konania ako právnickej osoby, je účastník konania vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem názvu, vymedzený a identifikovaný aj sídlom a identifikačným číslo. Tieto ďalšie dva uvedené znaky účastníka konania ako právnickej osoby podľa žalovaného vylučujú, aby išlo o iný právny subjekt, tak ako to uvádza žalobca v žalobe. Pri nedostatkoch v označení právnickej osoby, pokiaľ je zrejmé z ďalších pomocných alebo iných údajov, kto úkon robí alebo komu je akt určený, ide len o formálne chyby, resp. také nedostatky, ktoré samé o sebe nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu alebo nulitu správneho aktu (rozsudok NS SR 6Sžo 42/2008). Formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné predmetné rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. Žalovaný s námietkou žalobcu ohľadne nesprávneho označenia žalobcu nesúhlasí, pretože to nie je o takú vadu konania, ktorá by mohla spôsobiť nulitu správneho aktu. K námietke žalobcu, že pacientke, u ktorej bola diagnostikovaná extenzívna forma ulceróznej kolitídy v roku 1992, poskytoval zdravotnú starostlivosť dlhodobo od roku 1995 a kolonoskopické vyšetrenie bolo pacientke vykonané dňa 21.10.2004 a následne dňa 22.10.2004 jej bolo vykonané bioptické vyšetrenie. Zároveň žalobca poukázal na právnu úpravu, obsahujúcu rozsah uvádzania zdravotnej starostlivosti v § 2 ods. 1 písm. n/ zákona č. 577/2004 Z.z. platnej k 15.04.2010, ktorá určoval úhradu preventívnej prehliadky konečníka a hrubého čreva kolonoskopom poistenca nad 50 rokov raz za 10 rokov alebo poistenca so zvýšením rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva a konečníka bez vekového obmedzenia raz za 5 rokov u lekára so špecializáciou v odbore gastroentrológia. Podľa žalobcu uvedená lehota u pacientky uplynula dňa 21.10.2009, teda ošetrujúci lekár žalobcu mal vykonať kolonoskopické vyšetrenie pri návšteve pacientky dňa 12.05.2009 alebo dňa 10.12.2009 pri prvej nasledujúcej návšteve pacientky. Žalovaný uvádza, že nepopiera skutočnosť, že pacientke bola dlhodobo poskytovaná ambulantná zdravotná starostlivosť v gastroenterologickej ambulancii žalobcu. U žalobcu možno uviesť na základe poskytnutého odborného stanoviska odborníka so špecializovaného odboru, ktorý bol v rámci výkonu dohľadu prizvanou osobou podľa zák. č. 581/2004 Z.z., že pacientka nebola zdravým poistencom; pacientka má vážnu chronickú chorobu, má evidentne zvýšené riziko karcinómu, a tak mala byť aj vedená v ambulancii a kolonoskopicky sledovaná. Pacientka preto nepatrila do skupiny preventívnych kolonoskopií, ale do skupiny kontrolných kolonoskopií v rámci dlhodobej choroby s možnosťami vzniku dysplázií sliznice. Žalovaný poukazuje na to, že uvedená pacientka mala len 2 kolonoskopické vyšetrenia, a to vstupnú diagnostickú v roku 1992 a po 12 rokoch kontrolnú v r. 2004. Tretia kolonoskopia v roku 2011 bola realizovaná pre subjektívne zhoršenie a zhoršené laboratórne výsledky 19 rokov po vzniku choroby. Žalovaný naďalej trvá, že postup žalobcu pri danej diagnóze pacientky nebol vykonaný v súlade s jej zdravotným stavom, pretože ani počas vyšetrenia pacientky dňa 15.04.2009, nebolo jej vyšetrenie, vzhľadom na jej pozitívnu rodinnú onkologickú anamnézu a jej diagnózu ulcelárnej kolitídy, zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenia, ani iné pomocné zobrazovanie vyšetrenia. Zdravotná dokumentácia pacientky vedená žalobcom nedokumentuje realizáciu odborného vyšetrenia u dispenzarizovanej pacientky ani v nasledovnom jednoročnom období od 22.04.2010 do 14.04.2011. Pacientka nemala správne odporúčanú liečbu ani pri jej vyšetrení dňa 15.04.2010, pretože dávkovanie mesalazínom bolo 15.04.2010 znížené na 500 mg raz denne. Liečba bola nedostatočná a pacientka nemala dostatočnú chemoprevenciu karcinómu hrubého čreva. Žalovaný má za to, že sám žalobca listom zo dňa 08.03.2013, ktorým doplnil rozklad dňa 31.01.2013, potvrdil zistenie žalovaného v rámci výkonu dohľadu, týkajúce sa nedostatočného dávkovania liekov u tejto pacientky. Podľa predloženého dôkazu zároveň aj obrany žalobcu, bola dávku u pacientky znížená na 500 mg raz denne dňa 10.12.2009. Ďalej žalobca uviedol, že akceptuje záver, ku ktorému dospel žalovaným prizvaný odborník vo svojom odbornom stanovisku, podľa ktorého došlo k pochybeniu v rámci odbornej liečebno-preventívnej zdravotnej starostlivosti zo strany ošetrujúceho lekára žalobcu. Žalovaný uvádza, že pacientka, ktorá bola dlhodobo sledovaná v gastroenterologickej ambulancii žalobcu s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou - ulcerózna kolitída, nespadá do skupiny preventívnych kolonoskopií. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dlhodobo neposkytoval pacientke zdravotnú starostlivosť správne (diagnostika, liečba, prevencia). Tento jeho nesprávny postup má za následok oneskorenie v diagnostike závažného ochorenia. K nevykonaniu časti diagnostických a liečebných úkonov došlo už pred viac ako 3 rokmi, zlý diagnostická postup a liečebný postup ale pokračoval (vrátane dňa 15.04.2010) a vyústil do závažného ochorenia pacientky. Uvedené skutočnosti žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe nepopiera, keďže sám poukazuje na chýbajúce kolonoskopické vyšetrenia pacientky v roku 2009 a na zníženie odporučenej liečby mesalazínom 10.12.2009. Žalovaný uvádza, že zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalobcu poskytnutá správne. Podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže byť žalobcovi uložená pokuta. Tiež boli splnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, či v danom prípade boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný správne konanie o uloženie pokuty začal z dôvodu, že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou ulcerózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenie. Dávkovanie mesalazínom bolo dňa 15.04.2010 znížené na 500 mg raz denne. Predmetná dávka je nedostačujúca. Žalovaný ďalej uvádza, že lehoty vyplývajúce z hmotnoprávneho predpisu, t.j. zo zák. č. 581/2004 Z.z. sú lehotami prekluzívnymi. Dvojročná prekluzívna lehota plynie od okamihu, keď sa úrad o porušení povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dozvedel. Ak táto už uplynula, aplikácia trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty je už vylúčená. Platí to aj opačne s tým, že subjektívna dvojročná lehota môže uplynúť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty. O porušení povinnosti žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, sa žalovaný dozvedel dňa 02.08.2012 (subjektívna lehota), kedy boli prerokované námietky žalobcu ako dohliadaného subjektu k protokolu v rámci výkonu dohľadu. Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. je dohľad skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo v deň prerokovania písomných námietok dohľadaného subjektu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Subjektívna dvojročná lehota môže plynúť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, žalovaný rešpektujúc charakter lehôt v zák. č. 581/2004 Z.z. na uloženie sankcie za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. a ich plynutie, vymedzil predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte a špecifikáciu deliktu konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zistil, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dlhodobo neposkytoval pacientke zdravotnú starostlivosť správne, žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne vymedzil z hľadiska miestneho, vecného a časového správny delikt, za ktorý uložil žalobcovi pokutu. Zároveň žalovaný v druhostupňovom konaní jednoznačne konštatoval, že pokuta nebola uložená za starostlivosť poskytovanú v roku 2008 až 2010, ani nespochybnil, že v uvedenom období došlo k remisii choroby. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia o porušení povinnosti žalobcu poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne rozhodol. Žalovaný tiež poukazuje na vyjadrenie žalobcu a akceptoval záver, ku ktorému dospel prizvaný odborník v príslušnom špecializovanom odbore, podľa ktorého došlo k pochybeniu v rámci odbornej liečebno-preventívnej zdravotnej starostlivosti o pacientku. Okolnosť, že ošetrujúci lekár nie je zamestnancom žalobcu ani jeho vypočutie k ordinovanej liečbe pacientky, nemá podľa žalovaného vplyv na zistený skutkový stav. Subjektom a nositeľom administratívno-právnej zodpovednosti nie je ošetrujúci lekár, ako zamestnanec žalobcu. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného vo veci boli skutočnosti zistené výkonom dohľadu a uvedené v protokole o vykonanom dohľade, ktorého súčasťou je zápisnica o prerokovaní námietok protokolu, pričom žalovaný vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacientky, vyjadrenia žalobcu ako účastníka správneho konania a odborné stanoviska odborníka zo špecializačného odboru, so záverom ktorého sa žalovaný stotožnil. Taktiež zdravotná dokumentácia pacientky je podľa žalovaného podkladom, čiže je rozhodujúcim dôkazom o tom, či pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a podmieňuje aj správne rozhodovanie v ďalších liečebných a ostatných úkonoch. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu o porušení ustanovenia § 18 ods. 3 Správneho poriadku tým, že žalovaný neupovedomil žalobcu o začatí konania o rozklade, pretože preukázateľne listom zo dňa 12.02.2013 upovedomil žalobcu o začatí správneho konania. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 musí preskúmať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 29.11.2012 začal prvostupňový správny orgán správne konanie z vlastného podnetu vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. voči žalobcovi, ktoré upovedomenie prevzal žalobca dňa 04.12.2012, na základe podnetu pacientky p. X. H., bytom V. XX, D., ktorým žiadala o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Prvostupňový správny orgán vykonal v období od 01.02.2012 do 02.08.2012 dohľad na mieste poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobcu), ktorý ukončil vypracovaním Protokolu č. 108/2012 o vykonanom dohľade na mieste dňa 13.06.2012. Žalobcovi bol Protokol doručený dňa 19.06.2012, ktorý predložil k nemu písomné námietky, ktoré boli so žalobcom prerokované dňa 02.08.2012, s ktorého prerokovania bola v ten istý deň spísaná zápisnica č. 108/2012. Zo zdravotne dokumentácie pacientky prvostupňový správny orgán zistil, že pacientka mala v roku 1992 diagnostikovanú ulceróznu kolitídu, bola sledovaná gastroenterológom prof. V.. J. A., F... V októbri roku 2004 bola lekárom realizovaná jedna kontrolná kolonoskopia so záverom ako obraz chronickej ulceróznej kolitídy v remisii. Po vykonanom histologickom vyšetrení a jeho hodnotení bola upravená liečba na Salofalk 3x500 mg tbl a Imuran 50 mg tbl. Do januára 2011 bola pacientka ambulantne sledovaná raz za polroka, liečba Salofalk 2x500 mg tbl denne, Imuran 50 mg tbl denne. K zníženie dávky Salofaku na 500 mg tabl. 1xdenne došlo v apríli 2011.Od apríla 2010 do apríla 2011 nebola u pacientky vykonaná kontrola. V januári 2011 bola pacientky iba pre predpis liekov. V apríli 2011 bola pacientke na základe zhoršeného zdravotného stavu vykonaná kolonoskopia, ktorá odhalila závažný nález tumoróznej infiltrácie rektosigmy s infiltráciou okolia podľa CT brucha. Pacientka bola operovaná v septembri 2011, po komplikácii zdravotného stavu boli následne vykonané dve reoperácie. Prvostupňový správny orgán si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil stanovisko odborníka zo špecializačného odboru gastroenterológie, ktoré mal k dispozícii aj žalobca, podľa ktorého došlo k pochybeniu v rámci odbornej liečebno-preventívnej zdravotnej starostlivosti o pacientku. Dňa 10.01.2013 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. ZS 102/00011/2012, ktorým poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Slovenská zdravotnícka univerzita, Limbová 12, Bratislava, IČO: 00165361 uložil pokutu 4 900,- eur podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a§ 64 ods. 2 písm. b/ zák. č. 581/2004 Z.z. za porušenie ust. §4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti p. X. H. tým, že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou - ulcelózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010, nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenia (kolonoskopia, USG vyšetrenie, vyšetrenie GIT-u). Dávkovanie mesalazínom bolo dňa 15.04.2010 znížené na 500 mg raz denne. Predmetná dávka je nedostačujúca, aj pri remisii ulceróznej kolotídy zostáva dávkovanie mesalazínu 2 gramy denne. Uvedená dávka je zároveň minimálna chemopreventívna dávka pre vznik kolorektálneho karcinómu v teréne ulcelróznej kolitídy. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutie rozklad, ktorý žalovaný prevzal dňa 04.02.2013, v ktorom namietal nesprávne označenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo výrokovej časti rozhodnutia, teda iný subjekt, nakoľko správne označenie je Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, čo vyplýva z § 1 ods. 1 zák. č. 401/2002 Z.z. a neprimeranosť výšky pokuty. Dňa 08.03.2013 žalobca doplnil rozklad o prehľad pokynov ošetrujúceho odborného lekára podľa poskytnutého výpisu o zdravotnej dokumentácii. Žalovaný dňa 25.03.2013 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Slovenská zdravotníckej univerzity v Bratislave, so sídlom Limbová 12, 833 03 Bratislava, IČO 00 165 361 zamietol a rozhodnutie o uložení pokuty č. ZS 102/00011/2012 vydané dňa 10.01.2012 pobočkou Bratislava mení vo výrokovej časti, na základe § 23 ods. 1 písm. e/ zák. č. 581/2004 Z.z. podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku nasledovne: - ukladá pokutu 4.900,- eur podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zák. č. 581/2004 Z.z. Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave za porušenie ust. §4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. , ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pani X. ktoré vzniklo tým, že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou ulcerózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenia (kolonoskopia, USG vyšetrenie, vyšetrenie GIT-u). Dávkovanie mesalazínou bolo dňa 15.04.2010 znížené na 500 mg raz denne. Predmetná dávka je nedostačujúca. Pri remisii ulceróznej kolotídy zostáva dávkovanie mesalazínu 2 gramy denne. Uvedená dávka je zároveň minimálna chemopreventívna dávka pre vznik kolorektálneho karcinómu v teréne ulcelróznej kolitídy. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.03.2013 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.01.2013, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. , a či pokuta bola správnymi orgánmi uložená v lehote podľa § 64 zák. č. 581/2004 Z.z.. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil skutok nasledovne „...že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou ulcerózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenia (kolonoskopia, USG vyšetrenie, vyšetrenie GIT-u). Dávkovanie mesalazínou bolo dňa 15.04.2010 znížené na 500 mg raz denne. Predmetná dávka je nedostačujúca. Pri remisii ulceróznej kolotídy zostáva dávkovanie mesalazínu 2 gramy denne. Uvedená dávka je zároveň minimálna chemopreventívna dávka pre vznik kolorektálneho karcinómu v teréne ulcelróznej kolitídy.“ Prvou a základnou otázkou bolo, či žalobca počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke vykonal všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Súd poukazuje na to, že ide o odbornú otázku na ktorú sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Túto odbornú otázku zodpovedala V.., PhD., odborníčka v špecializovanom odbore gastroenterológia vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 07.05.2012, ktorá skonštatovala, že vyšetrenie pacientky s pozitívnou rodinnou onkologickou anamnézou a s diagnózou ulcerózna kolitída v gastroenterologickej ambulancii dňa 15.04.2010 nebolo zrealizované objektívne, pretože neobsahovalo endoskopické vyšetrenie, ani iné pomocné zobrazovacie vyšetrenia (kolonoskopia, USG vyšetrenie, vyšetrenie GIT-u). Dávkovanie mesalazínou bolo dňa 15.04.2010 znížené na 500 mg raz denne. Predmetná dávka je nedostačujúca. Pri remisii ulceróznej kolotídy zostáva dávkovanie mesalazínu 2 gramy denne. Uvedená dávka je zároveň minimálna chemopreventívna dávka pre vznik kolorektálneho karcinómu v teréne ulcelróznej kolitídy. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.12.2012 k upovedomeniu o začatí správneho konania uvádza:„ .... akceptuje záver odborníkov v Stanovisku ÚDnZSS, pobočky Bratislava, že došlo k pochybeniu v rámci odbornej liečebno-preventívnej starostlivosti zo strany prof. MUDr. J. A., F...“ Súd zdôrazňuje, že ide o odborné právne otázky pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy. Správna úvaha žalovaného je zrozumiteľne vysvetlená i pre neodborníka. Súd na základe obsahu spisu a následného odborného stanoviska prizvaného špecialistu zo dňa 07.05.2012 si vytvoril úsudok, že záver žalovaného, že v danom prípade žalobca nevykonal počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Potvrdením tohto záveru je, že apríli 2011 bola pacientke na základe zhoršeného zdravotného stavu vykonaná kolonoskopia, ktorá odhalila závažný nález tumoróznej infiltrácie rektosigmy s infiltráciou okolia podľa CT brucha. Pacientka bola operovaná v septembri 2011, po komplikácii zdravotného stavu boli následne vykonané dve reoperácie. Súd podľa § 250i ods. 3 O.s.p. prihliada pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že vo výroku rozhodnutia uviedol nesprávny názov žalobcu, súd uvádza, že prvostupňový správny orgán uviedol názov žalobcu vo výroku rozhodnutia: Slovenská zdravotnícka univerzita, Limbová 12, 833 03 Bratislava, IČO: 00165361, čím dostatočne presne označil žalobcu. Prvostupňový správny orgán uviedol dostatok údajov, t.j. sídlo žalobcu a jeho IČO, z ktorých je zrejmé komu bolo rozhodnutie určené. Ide o formálnu vadu rozhodnutia, ktorá nespôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nie je dôvodom na jeho zrušenie. K námietke žalobcu, že žalovaný porušil ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku, súd uvádza, že toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože v administratívnom spise je založený list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.02.2013 - Upovedomenie účastníka konania, ktorým bol žalobca upovedomený o predložení jeho rozkladu spolu so súvisiacou spisovou dokumentáciou žalovanému na rozhodnutie o rozklade. Žalobca obdržal upozornenie dňa 18.02.2013. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/zák. č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri kontrole výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§64 ods. 2). Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zák. č. 581/2004 Z.z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. Podľa § 64 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z., pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Podľa § 47 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z., dohľad je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Ak sa dohliadaný subjekt alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie písomných námietok proti protokolu, dohľad je skončený dňom, ktorý bol určený na prerokovanie písomných námietok proti protokolu. Súd zistil, že prvostupňový správny orgán sa o porušení povinnosti žalobcu poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne dozvedel dňa 02.08.2012, kedy boli prerokované námietky žalobcu ako dohliadaného subjektu (subjektívna dvojročná lehota) dňa 15.04.2013. V objektívnej trojročnej lehote uložil prvostupňový správny orgán sankciu za porušenie ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. rozhodnutím, v ktorom vymedzil predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte a špecifikoval ho tak, že výrok obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Súd konštatuje, že správne orgány vydali rozhodnutia na základe riadne zisteného skutkového stavu v súlade s § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 32 ods. 1, 2 a dokazovanie vykonal v súlade s § 34 Správneho poriadku. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.